Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Cob-220-2018.pdf
PDF · 143.76 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/220/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: Bytové družstvo „Centrum" v Bratislave, Záhradnícka 25, 811 07 Bratislava, IČO: 00 176 834, zastúpený: JUDr. Dušan Jovankovič, s. r. o., Doležalova 5, 821 04 Bratislava, IČO: 47 253 479, proti žalovanému: KRAKOVSKÝ & PARTNERS, s.r.o., Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, IČO: 35 977 272, zastúpený: SLOV-LEGAL s. r. o., Dobrovičova 16, 811 09 Bratislava, IČO: 36 863 157, o zaplatenie 1.065,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/90/2013-216 zo dňa 24.11.2017, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/90/2013-216 zo dňa 24.11.2017 v I. výroku v časti, ktorou súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.046,09 eur, s úrokom z omeškania 8,75 % p.a. zo sumy 765,06 eur od 22.03.2013 až do zaplatenia, úrokom z omeškania 8,50 % p.a. zo sumy 231,71 eur od 08.08.2013 až do zaplatenia, úrokom z omeškania 8,05 % p.a. zo sumy 49,32 eur od 15.09.2014 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, potvrdzuje.
II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/90/2013-216 zo dňa 24.11.2017 v I. výroku v časti sumy 19,75 eur s úrokom z omeškania 8,75 % p.a. zo sumy 19,75 eur od 22.03.2013 až do zaplatenia m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .
III. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/90/2013-216 zo dňa 24.11.2017 v IV. výroku m e n í tak, že žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov prvoinštančného v rozsahu 81 %.
IV. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 96,30 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.065,84 eur, s úrokom z omeškania 8,75 % p.a. zo sumy 784,81 eur od 22.03.2013 až do zaplatenia, úrokom z omeškania 8,50 % p.a. zo sumy 231,71 eur od 08.08.2013 až do zaplatenia, úrokom z omeškania 8,05 % p.a. zo sumy 49,32 eur od 15.09.2014 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. výrokom súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. III. výrokom rozhodol o vrátení žalobcovi súdneho poplatku z návrhu vo výške 544,30 eur prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov (Slovenskej pošty, a.s.) po právoplatnosti rozhodnutia. IV. výrokom žalovanému priznal právo na náhradu trov konania vo výške 80,48 % voči žalobcovi. V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.03.2013 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 10.249,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 10.249,39 eur od 22.03.2013 až do zaplatenia a zároveň navrhol, aby súd určil žalovanému povinnosť zaplatiť aj náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako prenajímateľ uzatvoril dňa 02.02.2006 Zmluvu o nájme nebytových priestorov (ďalej len „Zmluva o nájme“), v znení dodatku č. 1 zo dňa 30.11.2009. Dňa 22.03.2012 bola žalovanému doručená výpoveď zo Zmluvy o nájme z dôvodu nedoplatku na vyúčtovaní za rok 2009 za predmetný nebytový priestor vo výške 42,49 eur a za rok 2010 vo výške 346,53 eur, uplynutím trojmesačnej výpovednej doby došlo k zániku nájmu, pričom v čase podania žaloby žalovaný užíval nebytový priestor bez právneho dôvodu. Poukázal na to, že Zmluva o nájme neumožňovala poskytnúť predmet nájmu odplatne do podnájmu tretej osobe, pričom žalovaný bez vedomia a súhlasu žalobcu uzatvoril so spoločnosťami „Ahilles“ družstvo, FAW Trading s.r.o. a MAXIM Group International, s.r.o. zmluvy o podnájme nebytových priestorov a plôch, v dôsledku čoho sa žalovaný obohatil na úkor žalobcu o sumu vo výške 10.249,39 eur. Žalobca dodal, že výzvou zo dňa 13.03.2013, doručenou žalovanému 18.03.2013, žiadal bezdôvodné obohatenie vydať. Návrhom doručeným súdu dňa 09.12.2013 žalobca rozšíril svoj návrh o sumu vo výške 763,67 eur pozostávajúcu z nedoplatku na vyúčtovaní nákladov za rok 2011 vo výške 512,21 eur a nedoplatku na vyúčtovaní nákladov za rok 2012 (január až jún) vo výške 231,71 eur a nákladov za výjazd bezpečnostnej služby objektu - spoločnosti PATROL PCO, s.r.o., vo výške 19,75 eur, ktoré spôsobil žalovaný, pričom na úhradu predmetnej pohľadávky bol vyzvaný listom zo dňa 08.07.2013, doručeným 16.07.2013. Navrhol, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11.013,06 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 10.249,39 eur od 22.03.2013 až do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania. Súd uznesením č.k. 31 Cb 90/2013-63 zo dňa 30.01.2014 pripustil zmenu petitu v navrhovanom znení. Žalovaný sa vyjadril v podaní predloženom súdu na pojednávaní dňa 26.10.2015 tak, že k reálnemu plneniu zo strany tretích osôb nedošlo, žalovaný z titulu podnájomných zmlúv neprijal žiadne plnenie, a teda nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, rovnako namietal spôsob výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 12.02.2016 vzal svoj návrh čiastočne späť, a to v časti 9.947,22 eur a žiadal, aby súd uznesením konanie v tejto časti zastavil a vrátil žalobcovi pomernú časť zaplateného súdneho poplatku. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný predložil výpis z jeho podnikateľského účtu, z ktorého vyplýva, že z podnájomných zmlúv, ktoré bez súhlasu žalobcu uzatvoril, žalovanému žiadna odplata nebola poskytnutá, a preto sa žalobca nemôže domáhať ani vydania bezdôvodného obohatenia, keďže žiadne nevzniklo. Navrhol, aby súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.065,84 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 1.065,84 eur od 22.03.2013 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd na pojednávaní dňa 17.03.2016 uznesením v časti istiny vo výške 9.947,22 eur konanie zastavil a pripustil zmenu petitu v navrhovanom znení. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 2, § 2 ods. 2, § 261 ods. 1, 6, § 266 ods. 1, 2, 3, § 768k ods. 2, 3, § 365, § 369 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 663, § 671 ods. 1, § 720, § 451 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 3 ods. 1, § 5 ods. 1, § 7, § 8, § 9 ods. 2 písm. b), § 12 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov“, § 10c, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 11 ods. 4, § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, § 232 ods. 3, § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Konštatoval, že medzi stranami konania ako podnikateľmi bola platne uzatvorená Zmluva o nájme nebytového priestoru zo dňa 02.02.2006 v znení dodatku zo dňa 30.11.2009 s účinnosťou od 01.12.2009 v zmysle zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, predmetom ktorej boli nebytové priestory na 1. nadzemnom podlaží v administratívnom objekte na K. H.. Č.. XX X. V., ktoré pozostávali z kancelárskych priestorov o výmere XX,XX U.X, t.j. kancelárie č. XA o výmere XX,XX U.X a kancelárie č. XB o výmere XX,XX U.X. Nájom nebytového priestoru bol uzatvorený na dobu neurčitú od 02.02.2006. V zmysle čl. III dodatku, ktorým sa zmenil čl. IV nájomnej zmluvy bola cena služieb spojených s nájmom stanovená v ročnej zálohovej výške (úhrada za ÚK, vodné a stočné, dodávku tepla a teplej vody, za zrážkovú vodu, OLO, upratovanie spoločných priestorov, odber elektrickej energie), ktoré sú zálohovo platené prenajímateľovi. Podľa čl. III bod 3. Zmluvy o nájme prenajímateľ po skončení príslušného zúčtovacieho obdobia, vyúčtuje nájomcovi náklady na služby spojené s nájmom oproti uhradeným zálohám (ktoré vzniknú nad rámec zálohových platieb), prípadný nedoplatok alebo preplatok sa obe zmluvné strany zaviazali uhradiť do 15 dní od jeho vyúčtovania. Nájomný pomer zanikol písomnou výpoveďou nájomcu zo dňa 21.03.2013, doručenou 22.03.2012 podľa § 9 ods. 2 písm. b), § 12 zákona
o nájme a podnájme nebytových priestorov ku dňu 30.06.2012. Žalovaný vypratal nebytový priestor dňa 28.03.2013. Uviedol, že sporným medzi stranami sporu bol spôsob vyčíslenia nedoplatkov za plnenia spojené s užívaním nebytového priestoru zohľadnením počtu osôb užívajúcich daný nebytový priestor, bez zohľadnenia celkovej podlahovej plochy užívaného nebytového priestoru, ktorý sa mal podľa názoru žalovaného uplatniť a spornou ostala aj otázka zavinenia a zodpovednosti žalovaného za výjazd bezpečnostnej služby za spôsobený poplach v budove žalobcu dňa 04.06.2010. S poukazom na čl. III. ods. 2 dodatku, výpoveď svedkyne U., komunikáciu medzi stranami a reklamáciu žalovaného súd konštatoval, že vyúčtovanie bolo vykonávané a rozpočítané na jednotlivých nájomcov, resp. užívateľov priestorov v budove. Vo vzťahu k faktúre č. XXXXXXXXX vystavenej na sumu 512,21 eur zdôraznil, že túto reklamoval žalovaný z dôvodu, že k uvedenej faktúre neboli priložené prílohy k vyúčtovaniu a nebolo možné skontrolovať správnosť vyúčtovania, v zmysle dodatku však bolo dohodnuté, že nájomca má právo požadovať predloženie podkladov, z čoho je zrejmé, že vo vyúčtovacej faktúre sa nebudú tieto podklady nachádzať, pričom z výpovede svedkyne U. vyplynulo, že predmetné podklady sa poskytli každému nájomcovi v sídle budovy, keďže tieto sa pre veľké množstvo príloh neprikladali každému nájomcovi k faktúram. Vzhľadom na uvedené považoval argumentáciu žalovaného týkajúcu sa mechanizmu spôsobu výpočtu vyúčtovania nákladov na služby spojené s nájmom za účelovú. V tomto smere zdôraznil, že pri výklade vôle pri uzatváraní zmlúv sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy, výsledkom ktorého je formulácia použitá v čl. III ods. 2 a 3 dodatku a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán. Mal za to, že žalovaný nezaplatením vyúčtovania počas trvania Zmluvy o nájme, a to nedoplatku nákladov za užívanie nebytového priestoru v roku 2011 vo výške 512,21 eur s dátumom splatnosti 18.08.2012, nedoplatku na vyúčtovaní za užívanie nebytového priestoru za obdobie od 01.01.2012 do 30.06.2012 za obdobie nájomnej zmluvy vo výške 231,71 eur s dátumom splatnosti 07.08.2013, ktorých výška bola v konaní náležite preukázaná listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, porušil ustanovenie čl. III ods. 3 dodatku, ktoré explicitne uvádza, že vzniknuté nedoplatky vyúčtuje prenajímateľ nájomcovi po skončení príslušného zúčtovacieho obdobia. Tým, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť, vznikol medzi stranami sporu záväzkovoprávny vzťah z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1 a 2 OZ, z ktorého má žalobca pohľadávku voči žalovanému predstavujúcu majetkový prospech, ktorý získal žalovaný na úkor žalobcu. Ďalej uviedol, že žalobca má proti žalovanému rovnako pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu, ktoré vzniklo užívaním nebytového priestoru po ukončení nájomného vzťahu v sume 124,81 eur v období od 01.07.2012 do 31.12.2012 a nedoplatku vo vyúčtovaní za užívanie nebytového priestoru za obdobie od januára do marca v roku 2013 vo výške 49,32 eur s dátumom splatnosti 14.09.2014, ako aj z rozdielu medzi mesačnými platbami žalovaného vo výške 431,46 eur a nákladmi účtovanými žalobcom vo výške 474,14 eur za obdobie január až marec v roku 2013 vo výške 128,04 eur. K námietke žalovaného, že nemohol v plnej miere užívať prenajatý nebytový priestor súd uviedol, že toto tvrdenie žalovaný nepreukázal, keď neuniesol dôkaznú povinnosť. Otázku zodpovednosti žalovaného za náklady za výjazd bezpečnostnej služby spoločnosti PATROL PCO, s.r.o. dňa 04.06.2010, vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXXX vo výške 19,75 eur mal súd preukázanú výpoveďou svedka L. a štatutárneho zástupcu žalobcu R. Š.. V časti úroku z omeškania uplatneného v žalobnom petite súd žalobcovi vyhovel len čiastočne, keď úrok z omeškania 8,75 % zo sumy 784,81 eur priznal od 22.03.2013 do zaplatenia ako požadoval žalobca, v prípade nedoplatku vo výške 231,71 eur, ktorého splatnosť nastala až dňa 07.08.2013, priznal úrok z omeškania vo výške 8,50 % od 08.08.2013 do zaplatenia a za nedoplatok v sume 49,32 eur s lehotou splatnosti 14.09.2014 priznal úrok z omeškania vo výške 8,05 % od 15.09.2014 do zaplatenia a II. výrokom vo zvyšnej časti zaplatenia úroku z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol. Z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 544,30 eur. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prihliadal na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom i na čiastočné zamietnutie žaloby, kedy žalobca nepreukázal, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, a teda, že žaloba bola podaná dôvodne a k bezdôvodnému obohateniu z podnájomných zmlúv došlo, preto ustálil, že zastavenie konania v týchto častiach z procesného hľadiska zavinil žalobca. Pre účely pomeru úspechu a neúspechu zohľadnil aj úroky z omeškania, pri výpočte kapitalizovaného úroku z omeškania pritom vychádzal zo sumy vypočítanej vo výške do dňa rozhodnutia súdu. S ohľadom na priznanú výšku príslušenstva pohľadávky dospel k záveru, že čistý úspech žalovaného v konaní predstavuje 80,48 %.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to voči IV. výroku, ktorým súd rozhodol o trovách konania. Svoje podanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP pokiaľ ide o trovy konania.
Nestotožnil sa s konštatovaním súdu, ktorý v bode 73. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca nepreukázal, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného. Z vykonaného dokazovania je podľa neho zrejmé, že žalovaný nebol vôbec pri riešení problematiky vydania bezdôvodného obohatenia z titulu uzatvorenia podnájomných zmlúv súčinný, tieto žalobcovi zatajil a ani neskôr v rámci vzájomnej komunikácie nikdy nepoprel skutočnosť, že by bol nejaké plnenie od podnájomcov prijal. Poukázal na to, že až na pojednávaní dňa 01.02.2016 doručil žalovaný žalobcovi kompletný výpis z jeho podnikateľského účtu a až v tento deň mal žalobca prvýkrát možnosť kvalifikovane posúdiť, že na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu napriek skutočnosti, že toto plnenie malo byť podľa podnájomných zmlúv poskytnuté. Mal preto za to, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo práve v dôsledku správania žalovaného, ktorý až pod tlakom súdneho konania preukázal, že sa bezdôvodne neobohatil, hoci tak mohol urobiť kedykoľvek skôr. Dodal, že jediná možnosť, ktorú mal žalobca k dispozícii ak si chcel riadne a včas uplatniť právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, bola uplatniť si právo súdnou cestou, a preto by bolo v rozpore s ústavnými princípmi právnej istoty a spravodlivosti trestať žalobcu priznaním trov konania protistrane. S ohľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti zmenil tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 26.10.2018. Nesúhlasil s odvolaním žalobcu a jeho odôvodnením a poukázal na to, že rozšírenie a späťvzatie žaloby bolo iniciované výhradne z dôvodov na strane žalobcu, je plne v kompetencii žalobcu, a preto musí niesť zaň aj procesnú zodpovednosť. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný nespolupracoval a nebol s ním súčinný označil za zavádzajúce, žalobca ho nikdy neoslovil s tým, že by žiadal akúkoľvek súčinnosť pri preukazovaní bezdôvodného obohatenia. Upozornil aj na nekonzistenciu a protirečivú argumentáciu v odvolaní žalobcu, ktorý vytýka žalovanému, že nikdy nepoprel skutočnosť, že by bol nejaké plnenie od podnájomcov prijal a zároveň píše, že žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 26.11.2013 v ktorom uviedol, že k reálnemu plneniu zo strany týchto spoločností nikdy nedošlo. Poukázal tiež na to, že žalobca bol od počiatku zastúpený advokátom, teda táto odborne spôsobilá osoba ho mala poučiť pred rozšírením návrhu, že ak nárok nepreukáže, musí niesť za neúspech procesnú zodpovednosť v podobe náhrady trov konania. V prospech svojich tvrdení poukázal na judikáty R 49/1993 a Z IV. s. 736. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd vydal uznesenie, ktorým odvolanie žalobcu zamietne a zaviaže žalobcu nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, a to voči I. a IV. výroku. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Uviedol, že súd v bode 47. odôvodnenia napadnutého rozsudku uvádza, že nájomný pomer zanikol písomnou výpoveďou nájomcu z 21.03.2013, doručenou 22.03.2012 podľa § 9 ods. 2 písm. b), § 12 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov napriek tomu, že na výpoveď nájomnej zmluvy neexistoval výpovedný dôvod, nakoľko uvedené ustanovenia sa zaoberajú skončením nájomného vzťahu uzavretého na určitý čas, avšak nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol uzavretý na neurčitý čas. Dodal, že dodatkom č. 1 k Zmluve o nájme žalovaný so žalobcom s účinnosťou od 01.12.2009 zmenili čl. IV. Zmluvy o nájme tak, že podľa bodu 6. je podstatným porušením zmluvy to, ak je nájomca v omeškaní so zaplatením nájomného alebo zálohových preddavkov viac ako 30 dní, takom prípade je prenajímateľ oprávnený od zmluvy odstúpiť, zdôraznil však, že do omeškania so zaplatením nájomného alebo zálohových preddavkov sa nikdy nedostal a všetky si platil ešte pred termínom ich splatnosti. Uviedol, že dňa 24.07.2012 mu bolo doručené vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru, a to faktúrou č. XXXXXXXXX, vo výške 512,21 eur, k faktúre však neboli priložené prílohy k vyúčtovaniu za rok 2011 podľa jednotlivých položiek tak, ako ich žalobca posielal v predchádzajúcich rokoch. Dal do pozornosti, že vyššie uvedené položky boli rozpočítané podľa veľkosti plochy nebytového priestoru jednotlivých nájomcov, ktorí nebytové priestory budovy mali prenajaté a nie sú závislé od počtu osôb užívajúcich nebytové priestory. Dôsledkom nedoloženia uvedených príloh následne nemohla účtovná spoločnosť žalovaného skontrolovať správnosť vyúčtovania jednotlivých položiek, preto žalovaný nemohol pristúpiť k úhrade uvedenej faktúry, a preto požiadal žalobcu o doručenie chýbajúcich príloh podľa jednotlivých položiek, aby ich žalovaný mohol posunúť na kontrolu účtovnej firme a po jej kladnom stanovisku by bol žalovaný obratom pripravený uhradiť oprávnené náklady spojené s užívaním nebytového priestoru za rok 2011, na čo upozornil žalobcu aj listom zo dňa 13.08.2012, kde ho zároveň upozornil na skutočnosť, že žalovanému nedoručil faktúru za nájom
za mesiac júl 2012, ktorá bola riadne žalovaným dňa 09.07.2012 uhradená, a to vo výške 431,36 eur a taktiež ani faktúra za mesiac august 2012 vo výške 431,46 eur, ktorá bola riadne uhradená dňa 09.08.2012. Dodal, že uvedené prílohy mu neboli v konečnom dôsledku vôbec predložené a až dňa 27.03.2013, keď bol žalovaný na rokovaní u právneho zástupcu žalobcu, pri náhodnom stretnutí mu pracovníčka žalovaného pani O. ochotne predložila aspoň časť neúplných príloh s tým, že kompletné prílohy mu môžu byť predložené neskôr, ale to sa už nestalo. S poukazom na čl. IV. bod 4.1 Zmluvy o nájme poprel správnosť vyčíslenia žalovaných nedoplatkov za plnenie spojené s užívaním nebytového priestoru, pričom mal za to, že v dodatkom č. 1 zo dňa 30.11.2009 došlo iba k rozdeleniu a spresneniu platieb za nájom a za poskytované služby súvisiace s užívaním nebytového priestoru. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že reklamoval faktúry potvrdila i svedkyňa U.. E. U., ktorá taktiež potvrdila, že faktúra, ktorú žalovaný reklamoval neobsahovala prílohy, ktoré si od žalobcu vyžiadal za účelom kontroly správnosti vyúčtovania, pričom na pojednávaní jej bola predložená k nahliadnutiu Zmluva, po prečítaní ktorej potvrdila, že z nej vyplýva metóda vyúčtovania nákladov za plnenia spojené s užívaním nebytového priestoru vo formáte podľa výmery podlahovej plochy. Čo sa týka časti žalovanej istiny vo výške 19,75 eur, ktorá predstavuje náklady bezpečnostnej služby za výjazd v súvislosti so spustením alarmu v administratívnej budove, v ktorej sa nebytový priestor nachádza, túto časť nároku poprel a mal za to, že pred súdom nebola zo strany žalobcu preukázaná. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výrokov I. a IV. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 17.09.2018. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného poukázal na § 10 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, z ktorého vyplýva, že žalobca mohol nájomnú zmluvu vypovedať aj bez udania dôvodu a skutočnosť, že vo výpovedi uviedol, že žalovaný má nedoplatok na úhradách služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom, nie je vo vzťahu k platnosti výpovede relevantnou. Uviedol, že žalovaného vyzval listom zo dňa 12.06.2012, aby nebytový priestor odovzdal 02.07.2012 o 9:00 hod., túto výzvu žalovaný prevzal dňa 13.06.2012, no napriek tomu pokračoval v nájme nebytových priestorov, odmietol ho vypratať a priestor odovzdal svojvoľne dňa 28.03.2013. Ďalej poukázal na výpoveď svedka Ľ. L., ktorý na pojednávaní dňa 13.02.2017 uviedol, že žalovaný sa riadne nezapisoval a neodpisoval do knihy, i keď bol povinný tak robiť, že na kamere videl, že falošný poplach zavinil žalovaný a že náklady za falošný poplach znáša osoba, ktorá ho spôsobila. Zavinenie žalovaného za spustený poplach preto považoval za dostatočne preukázané, a to aj s poukazom na svedeckú výpoveď štatutára C.. R. Š. na pojednávaní dňa 13.02.2017. Dodal, že k problematike vyúčtovania plnení spojených s nájmom nebytového priestoru sa podrobne vyjadrila svedkyňa E. U. a súd sa s uvedenou problematikou vysporiadal v bode 49. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa žalobca plne stotožnil. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výrokov I., II., III. potvrdil a v časti výroku IV. zmenil tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
6. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 31.10.2018. Zdôraznil, že vo vzťahu k predmetnej výpovedi z nájomnej zmluvy nielenže neexistoval výpovedný dôvod, ale táto výpoveď bola daná podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, keďže sa nejednalo o nájomnú zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú, nemohol nájomný vzťah takto zaniknúť. Vo vzťahu k spusteniu falošného poplachu odmietol nepodložené tvrdenia žalobcu, kedy svedectvo Ľ. L. nedosvedčuje zodpovednosť žalovaného, svedok nevedel uviesť z ktorého dňa bol tento kamerový záznam, či súvisel s daným výjazdom a jeho úsudok bol ovplyvnený názorom žalobcu. Mal preto za to, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Dodal, že uvedený svedok je zamestnancom žalobcu, a preto treba zohľadniť jeho mieru zaujatosti. Zdôraznil, že mal platiť nájomné počítané podľa podlahovej plochy nebytového priestoru a poprel správnosť vyčíslenia nedoplatkov za plnenia spojené s užívaním nebytového priestoru.
7. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.
8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 31Cb/90/2013-216 zo dňa
24.11.2017 je potrebné v I. výroku v časti sumy 1.046,09 eur s úrokom z omeškania potvrdiť ako vecne správny, v I. výroku v časti sumy 19,75 eur s úrokom z omeškania a v časti IV. výroku zmeniť.
9. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
(1) prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. (2) V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. (3) Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
11. Podľa § 720 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.
12. Podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zákon nájme a podnájme nebytových priestorov“), prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom.
13. Podľa § 12 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
14. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
18. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/90/2013-216 zo dňa 24.11.2017 v časti zaplatenia istiny vo výške 1.046,09 eur s úrokom z omeškania, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca ani žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia.
19. Žalovaný odvolaním napadol I. výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.065,84 eur s úrokom z omeškania a IV. výrok, ktorým súd prvej inštancie žalovanému priznal právo na náhradu trov konania vo výške 80,48 % voči žalobcovi. Proti IV. výroku rozsudku podal odvolanie aj žalobca. V odvolacom konaní bolo preto úlohou odvolacieho súdu ustáliť, či žalobcovi skutočne prináleží voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 1.065,84 eur, pozostávajúcej z nedoplatku nákladov vyúčtovania za užívanie nebytového priestoru za rok 2011 vo výške 512,21 eur,
nedoplatku na vyúčtovaní za užívanie nebytového priestoru za obdobie od 01.01.2012 do 30.06.2012 počas platnosti nájomnej zmluvy vo výške 231,71 eur, náklady za výjazd bezpečnostnej služby Patrol vo výške 19,75 eur zo dňa 04.06.2010, bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo ako nedoplatok nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru až po ukončení nájomného vzťahu v období od 01.07.2012 do 31.12.2012 vo výške 124,81 eur a v období od januára do marca v roku 2013 vo výške 177,36 eur (49,32 eur + 128,04 eur), celkovo vo výške 1.065,84 spolu s príslušenstvom. Následne bolo potrebné ustáliť, či súd prvej inštancie správne rozhodol o nároku na náhradu trov konania.
20. Žalovaný v úvode odvolania namietal nesprávnosť bodu 47. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd uviedol, že nájomný pomer zanikol písomnou výpoveďou zo dňa 21.03.2013, doručenou žalovanému dňa 22.03.2012 podľa § 9 ods. 2 písm. b), § 12 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, a to z dôvodu, že na výpoveď nájomnej zmluvy neexistoval výpovedný dôvod, nakoľko uvedené ustanovenia sa zaoberajú skončením nájomného vzťahu uzavretého na určitý čas, avšak nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol uzavretý na neurčitý čas. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na čl. VI bod 6.1 písm. c) Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 02.02.2006 (Skončenie nájmu), podľa ktorého „Nájom nebytových priestorov zaniká písomnou výpoveďou ktorejkoľvek zo strán s 3-mesačnou výpovednou lehotou, ktorá začína plynúť od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvne strane z dôvodov uvedených v tejto zmluve, v ustanovení § 9 a § 10 zákona č. 116/1990 Zb.“ Uvedený článok nebol dodatkom č. 1 k Zmluve o nájme nebytového priestoru zo dňa 02.02.2006, uzavretým dňa 30.11.2009, zmenený. Z uvedeného zmluvného ustanovenia potom vyplýva, že žalobca ako prenajímateľ mohol vypovedať danú zmluvu aj s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. b) zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vyhodnotil túto námietku žalovaného ako nedôvodnú, nakoľko súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí správne uviedol, že nájomný pomer zanikol písomnou výpoveďou nájomcu zo dňa 21.03.2012, doručenou žalovanému dňa 22.03.2012.
21. Žalovaný ďalej namietal, že nemohol pristúpiť k úhrade faktúry č. XXXXXXXXX vo výške 512,21 eur v dôsledku nedoloženia príloh k vyúčtovaniu za rok 2011 podľa jednotlivých položiek, nakoľko účtovná spoločnosť žalovaného tak nemohla skontrolovať správnosť vyúčtovania. Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie vyjadreným v bode 49. odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorého „V zmysle Dodatku však bolo medzi stranami dohodnuté, že nájomca má právo požadovať predloženie podkladov, z čoho je zrejmé, že vo vyúčtovacej faktúre sa nebudú tieto podklady nachádzať. Z výpovede svedkyne U. vyplynulo, že predmetné podklady sa poskytli každému nájomcovi v sídle budovy, keďže tieto sa pre veľké množstvo príloh neprikladali každému nájomcovi k faktúram.“ Vzhľadom na uvedené aj túto námietku žalovaného odvolací súd považoval za nedôvodnú. Čo sa týka spôsobu výpočtu vyúčtovania, kedy žalovaný namietal, že vyúčtovanie nákladov za plnenia spojené s užívaním nebytového priestoru sa malo vykonať tzv. plošnou metódou, t.j. zohľadnením celkovej podlahovej plochy užívaného nebytového priestoru, odvolací súd sa s jeho argumentáciou nestotožnil a poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v bode 49., s ktorým sa plne stotožňujeme a na ktoré zároveň odkazujeme. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že nájomné bolo upravené v čl. III. ods. 1 dodatku a cena služieb stanovená v ročnej zálohovej platbe bola ustanovená v čl. III. ods. 2 dodatku, pričom z čl. III. ods. 3 dodatku je zrejmé, že samotné vyúčtovanie bude vykonávané a rozpočítané na jednotlivých nájomcov, resp. užívateľov priestorov v budove. Okrem toho je potrebné poukázať aj na výpoveď svedkyne U., ktorá sa podrobne vyjadrovala k spôsobu výpočtu jednotlivých vyúčtovaní a samotnému mechanizmu určenia výpočtov. Taktiež z predloženej komunikácie medzi stranami je zrejmé, že strany poznali obsah svojho záväzku, pričom žalovaný namietal spôsob vyúčtovania vo vzťahu k počtu osôb (2 resp. 3 osoby), nie mechanizmus výpočtu vyúčtovania nákladov na služby spojené s nájmom metódou osoby-mesiace. Okrem toho súd prvej inštancie správne podotkol, že pri výklade vôle pri uzatváraní zmlúv sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, vrátane rokovania o uzavretí zmluvy, výsledkom ktorého je formulácia použitá v čl. III ods. 2 a 3 dodatku a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil argumentáciu žalovaného, týkajúcu sa mechanizmu spôsobu výpočtu vyúčtovania nákladov na služby spojené s nájmom, ako účelovú, v snahe vyhnúť sa plneniu povinnosti uhradiť predmetné nedoplatky a služby spojené s nájmom, ktoré preukázateľne užíval až do 28.03.2013. Odvolací súd ďalej uvádza, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí správne oddelil nároky ktoré žalobcovi voči žalovanému vznikli počas platnosti nájomnej zmluvy a po vypovedaní nájomnej zmluvy. Za správne odvolací súd považuje i vyčíslenie žalobcom uplatňovaných nedoplatkov za plnenie spojené s užívaním nebytového priestoru,
ktorých výška bola v konaní náležite preukázaná listinnými dôkazmi. Žalovanému vznikol za náklady spojené s vyúčtovaním nebytového priestoru nedoplatok za rok 2011 vo výške 512,21 eur, za obdobie od 01.01.2012 do skončenia platnosti zmluvy o nájme dňa 30.06.2012 vo výške 231,71 eur. Po skončení platnosti zmluvy vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.07.2012 do 31.12.2012 vo výške 124,81 eur a za obdobie od 01.01.2013 do 31.3.2013 vo výške 177,36 eur (128,04 eur + 49,32 eur), a to s poukazom na nový zálohový predpis (č.l. 187).
22. Ako dôvodnú však odvolací súd vyhodnotil námietku žalovaného o nepreukázaní nároku žalobcu na žalovanú istinu vo výške 19,75 eur, ktorá predstavuje náklady bezpečnostnej služby PATROL PCO, s.r.o. za výjazd dňa 04.06.2010 v súvislosti so spustením alarmu v administratívnej budove, v ktorej sa predmetný nebytový priestor nachádza. Podľa odvolacieho súdu žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že za predmetný výjazd bezpečnostnej služby je zodpovedný pán M., keď dostatočným spôsobom nepreukázal že spustenie alarmu zapríčinil práve on. Uvedenú skutočnosť žalovaný v konaní viackrát poprel a svedecké výpovede svedka L. ani svedka Š. tvrdenia žalobcu jednoznačne nepreukazujú. Zo svedeckej výpovede Ľ. L. vyplýva, že svedok sa vzhľadom na časový odstup už nevedel vyjadriť ku skutkovým okolnostiam a presne si nepamätal, ktorý konkrétny výjazd je predmetom sporu a či alarm spustil žalovaný alebo tretia osoba. Rovnako uvedenú skutočnosť nepreukazuje ani svedecká výpoveď R. Š.. V súčasnosti neexistuje žiadny kamerový záznam, ktorý zaznamenával predmetnú situáciu a mohol by preukázať zodpovednosť žalovaného za uvedený výjazd. Okrem toho, svedok L. síce odvodzoval pochybenie pána M. od toho, že na druhý deň bol tento od vedenia bytového družstva písomne o danej skutočnosti upozornený, pričom predmetnú písomnosť mu svedok odovzdával, avšak predmetné písomné upozornenie sa v súdnom spise nenachádza. Súčasťou súdneho spisu je len dôrazné upozornenie adresované nájomcom zo strany bytového družstva zo dňa 09.03.2009, ktoré nakoľko je z úplne iného dátumu, túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukazuje. Vzhľadom na uvedené je nesprávny záver súdu prvej inštancie, ktorý s poukazom na tieto svedecké výpovede nemal pochybnosť o oprávnenosti nároku žalobcu na zaplatenie nákladov za výjazd bezpečnostnej služby. Keďže žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné v časti sumy o zaplatenie za výjazd bezpečnostnej služby vo výške 19,75 eur s úrokom z omeškania zmeniť tak, že žaloba sa v tejto časti zamieta.
23. Proti IV. výroku napadnutého rozsudku podali odvolanie žalobca aj žalovaný. Žalovaný odvolanie proti tomuto výroku odôvodnil len tým, že výrok o trovách konania je závislý od napadnutého I. výroku. Žalobca v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s konštatovaním súdu, že nepreukázal, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného a namietal, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo práve v dôsledku správania žalovaného, ktorý až pod tlakom súdneho konania preukázal, že sa bezdôvodne neobohatil, hoci tak mohol urobiť kedykoľvek skôr. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku rozhodnutia, ktorým sa o veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu, u žalovaného ide o plný úspech vtedy, ak bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Je možné konštatovať, že takáto situácia v posudzovanej veci nenastala. Ak žiadna strana nemá vo veci plný úspech, potom má každá zo strán úspech čiastočný, teda obe strany sporu (žalobca a žalovaný) sú sčasti úspešné a sčasti neúspešné. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Zmyslom využitia zásady zavinenia je zas sankčná náhrada trov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri čiastočnom zastavení konania v dôsledku späťvzatia je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania rozhodujúce zistenie, ktorá zo strán zavinila čiastočné zastavenie konania. V posudzovanej veci zobral podaním doručeným súdu dňa 12.06.2016 žalobca žalobu v časti o zaplatenie 9.947,22 eur späť z dôvodu, že po predložení výpisu z podnikateľského účtu žalovaného zistil, že na strane žalovaného žiadne bezdôvodné obohatenie nevzniklo. V rámci rozhodovania o trovách konania bol potom súd prvej inštancie povinný vyhodnotiť zastavenie konania v časti späťvzatia žaloby ako úspech žalovaného v spore, keďže žalobca nepreukázal, že čiastočné späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného. V danom prípade nemožno dospieť k záveru, že žaloba bola v celom rozsahu istiny vo výške 11.013,06 eur podaná dôvodne, naopak v konaní bolo preukázané, že žaloba bola v späťvzatej časti nedôvodná, nakoľko k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu v rozsahu žalovanej sumy nedošlo. Uvedenú skutočnosť nemožno vykladať na ťarchu žalovaného, nakoľko strany, ktoré viedli spor, konajú „na vlastné nebezpečenstvo“ a nesú tak zodpovednosť za
výsledok sporu. Keďže žalobca je procesne zodpovedný za čiastočné zastavenie konania v dôsledku späťvzatia žaloby, preto náhrada trov konania v tejto časti prináleží žalovanému. Nemožno pritom nezohľadniť aj okolnosť, že zásada za ručenie za výsledok sporu má aj nepochybný význam výchovný, a to že zdržiava strany od ľahkomyseľného vedenia sporu. V danom prípade nebol vo vzťahu k žalovanej istine (pred čiastočným späťvzatím žaloby) úspech a neúspech strán vyvážený, resp. rovnaký, preto nebolo možné rozhodnúť tak ako sa v podanom odvolaní domáhal žalobca, t.j. že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, nakoľko zastavenie konania v späťvzatej časti procesne zavinil práve žalobca. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalobcu ako nedôvodné.
24. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 2, § 256 ods. 1 CSP. Pomer rozdelenia náhrady trov konania zodpovedá pomeru víťazstva strany vo veci samej, zníženého o pomernú časť jej neúspechu. Pomer úspechu treba určiť vždy, ak má byť náhrada trov rozdelená, pričom sa určuje k celému predmetu konania. Vo vzťahu k nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, odvolací súd poukazuje na to, že v danom prípade bol pre pomerné rozdelenie trov konania rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva vzhľadom na to, že úrok z omeškania nebol zo strany žalobcu kapitalizovaný. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné pomer úspechu/neúspechu žalobcu a žalovaného zisťovať iba porovnaním uplatnenej a priznanej istiny. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.03.2013 rozšírenou návrhom doručeným súdu dňa 09.12.2013 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 11.013,06 eur s úrokom z omeškania. Vzhľadom na to, že odvolací súd zamietol žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 19,75 eur s úrokom z omeškania a žalobca vzal žalobu späť v časti 9.947,22 eur s úrokom z omeškania, úspech mal žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie v časti sumy 1.046,09 eur, t.j. v pomere 9,50 % a neúspech v pomere 90,50 %. Naproti tomu, žalovaný mal v konaní pred súdom prvej inštancie vo veci úspech v časti sumy 9.966,97 eur (9.947,22 eur + 19,75 eur), t.j. v pomere 90,50 % a neúspech v pomere 9,50 %. V zmysle uvedenej kalkulácie bol výsledný čistý úspech žalovaného v prvoinštančnom konaní 81 % (90,50 % - 9,50 % = 81 %), preto mu odvolací súd priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 81 %. Vo vzťahu k trovám odvolacieho konania odvolací súd uvádza, že predmetom odvolacieho konania bola suma 1.065,84 eur, žalovaný bol úspešný v časti sumy 19,75 eur, t.j. v pomere 1,85 % a neúspešný v pomere 98,15 %. Naproti tomu žalobca mal v odvolacom konaní úspech vo veci samej v časti sumy 1.046,09 eur, t.j. v pomere 98,15 % a neúspech v pomere 1,85 %. V zmysle uvedenej kalkulácie bol výsledný čistý úspech žalobcu v odvolacom konaní 96,30 % (98,15 % - 1,85 % = 96,30 %), preto mu odvolací súd priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 96,30 %.
25. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu i žalovaného odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 97/97).
26. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
27. Odvolací súd, s ohľadom na vyššie uvedené, napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/90/2013-216 zo dňa 24.11.2017 v I. výroku v časti, ktorou súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.046,09 eur, s úrokom z omeškania 8,75 % p.a. zo sumy 765,06 eur od 22.03.2013 až do zaplatenia, úrokom z omeškania 8,50 % p.a. zo sumy 231,71 eur od 08.08.2013 až do zaplatenia, úrokom z omeškania 8,05 % p.a. zo sumy 49,32 eur od 15.09.2014 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v zmysle § 387 ods. 2 CSP potvrdil, v I. výroku v časti sumy 19,75 eur s úrokom z omeškania 8,75 % p.a. zo sumy 19,75 eur od 22.03.2013 až do zaplatenia v zmysle § 388 zmenil tak, že žalobu zamietol a vo IV. výroku zmenil tak, že žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov prvoinštančného v rozsahu 81 %. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 96,30 %.
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).