Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/20/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky - X.. X. S., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, trvale bytom H. XXXX/ XX, T., zastúpenej Mgr. Sylviou Kohútovou, advokátkou so sídlom Palárikova 7, 911 01 Trenčín a otca N. S., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana F., trvale bytom N. XX, U., F., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu a o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. januára 2020, č.k. -70 takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zvýšení vyživovacej povinnosti m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. S. sumou 5.000,- Kč mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 04.10.2019. Tým mení rozsudok Okresného súdu v Šumperku zo dňa 06.03.2014, č.k. -114, 13P a , 13P a .

II. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 04.10.2019 do vyhlásenia tohto rozhodnutia vo výške 3.651,61 Kč povoľuje otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 500,- Kč, spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal otca prispievať na výživu maloletého A. sumou 6.300,- Kč mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 04.10.2019. Dlh na výživnom za obdobie od 04.10.2019 do 31.12.2019 vo výške 5.226,- Kč otca maloletého zaviazal splácať v šiestich pravidelných mesačných splátkach k rukám matky vo výške 871,- Kč spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, ak sa otec dostane do omeškania s úhradou čo i len jednej splátky. Návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k mal. A. zo sumy 4.500,- Kč na sumu 320,- eur. Otec s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil, sám podal návrh na zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti bol čiastočne dôvodný. Mal za preukázané, že od posledného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania. Konštatoval, že od poslednej úpravy výživného ubehlo už 6 rokov, v tom čase mal maloletý iba 1,5 roka, v súčasnosti navštevuje prípravný ročník základnej školy, jedná sa o dieťa so zdravotným znevýhodnením, preto došlo k nárastu jeho nákladov. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorá v čase predchádzajúceho rozhodnutia bola na rodičovskej dovolenke s maloletým, jej príjem tvoril iba rodičovský príspevok a príjem z prenájmu

bytu na Slovensku, matka taktiež dostávala výživné od otca vo výške 2.500 Kč. Otec maloletého bol pri poslednom rozhodovaní zamestnaný, jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavoval sumu 41.840,- Kč, v súčasnosti je jeho príjem síce nižší, a to v sume 38.271,- Kč, avšak otec už nie je povinný prispievať na výživu matke sumou 2.500,- Kč. Okrem toho po poslednom určení vyživovacej povinnosti otec predal dom na vysporiadanie s manželkou - matkou maloletého, a to za sumu 3.450.000 Kč (136.741,97 eur), z čoho súd prvej inštancie vyvodil, že majetkové a zárobkové pomery otca odôvodňujú zvýšenie vyživovacej povinnosti na maloletého na sumu 6.300,- Kč. Z tohto dôvodu návrhu matky čiastočne vyhovel, zaviazal otca maloletého prispievať na výživu maloletého Dominika sumou 6.300,- Kč mesačne a zároveň vyčíslil dlh na výživnom za obdobie od 04.10.2019 do 31.12.2019, ktorý otcovi povolil zaplatiť v mesačných splátkach, pod stratou výhody splátok. Návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti na základe uvedeného považoval za nedôvodný, preto ho v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa . 2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého. V odvolaní poukázal na to, že sa s maloletým stýka v rozsahu a spôsobom určeným súdom, pričom nad tento rámec strávil A. hlavné letné prázdniny v r. 2018 aj v r. 2017, ako aj v predchádzajúcich rokoch, s výnimkou 14 dní strávených u matky, celé s otcom, kedy matka nevracia pomernú časť výživného za tieto dni, kedy je A. v F.. Taktiež pokiaľ bol maloletý chorý, býval vždy v F. resp. keď to matka potrebuje, tak je A. vždy v F. W.. Vyslovil znepokojenie nad psychomotorickým vývojom maloletého A., najmä s výrazne oneskoreným vývojom reči, keď maloletý A. vo veku X,X roka prakticky nerozprával. Uviedol, že podľa vyjadrenia učiteľky materskej školy, ktorú A. navštevoval, matka pravidelne vyzdvihovala A. medzi poslednými deťmi a to po 17-tej hodine, kedy už chceli škôlku zavrieť a muselo sa čakať, vozila ho okolo 9-tej hodiny ráno, pričom zostávajúci čas maloletý A. trávil najmä sledovaním televízie, tabletu a mobilu. A. vôbec nemá vytvorenú slovnú zásobu. Otec mal za to, že matka nevytvára pre A. dostatočne podnetné prostredie pre jeho rovnomerný a prirodzený psychomotorický vývoj, starostlivosť matky o maloletého A. je dlhodobo nedostatočná, ktorá skutočnosť sa nepriaznivo prejavuje na psychomotorickom vývoji maloletého, najmä na výrazne oneskorenom rozvoji jeho reči. Poukázal ďalej na to, že maloletý A. má vybudovanú silnú citovú väzbu nielen na otca a prarodičov z otcovej strany, ale taktiež najmä na brata O., pričom otec sa snaží, aby obidvaja súrodenci trávili u otca čo najviac spoločného času. Z uvedeného dôvodu v odvolaní podal návrh, aby súd maloletého A. zveril do jeho osobnej starostlivosti s tým, že matka bude povinná prispievať na jeho výživu. Uviedol, že je pripravený zaistiť pre maloletého A. bezodkladne všetky potrebné diagnostické vyšetrenia, logopedickú či inú starostlivosť, ktorá mu bude doporučená s ohľadom na maloletého psychomotorický vývoj. Otec ďalej poukázal na to, že matka sa odsťahovala na Slovensko za svojim priateľom, pričom od neho dostala 979.000,- Kč (39.160 eur) ako majetkové vyrovnanie za osem mesiacov manželstva. Vyslovil presvedčenie, že matka na tom nie je tak zle, aby musela mať tak vysoké výživné, pretože kupuje maloletému drahé dary, napr. mobil v hodnote cez 10.000,- Kč, kupuje mu veľmi drahé značkové oblečenie. Vyslovil presvedčenie, že matka zanedbáva starostlivosť o dieťa, je veľmi dlho v práci, pričom dieťa vyzdvihuje až okolo 17-tej až 18-tej hodiny, dieťa necháva v 7. rokoch samotné na internáte. Uviedol, že nesúhlasí s tým, aby maloletý navštevoval špeciálnu školu, je za to, aby navštevoval normálnu štátnu školu, kde by nemusel prespávať a kde by nemusel tráviť každé poobedie až do večera. Ďalej poukázal na to, že nevie, prečo má matka hypotéku vo výške 80.000,- eur, keď predala byt, ktorý prenajímala v T. a od otca dostala 39.160,- eur ako majetkové vyrovnanie, takže nerozumie tomu, prečo si matka vzala ešte dva úvery na opravy bytu, ktorý je v novostavbe, kde a za čo utratila toľko peňazí. Matka vlastní dva byty prepojené schodišťom, vlastní záhradu v T., kde stavia chatu, ďalej vlastní pozemky, hradí si dosť vysoké dôchodkové sporenie, má dve autá. On je zamestnaný ako konštruktér s pružnou pracovnou dobou, má veľmi vysoké náklady na dopravu do práce, pričom plat má rozdelený na pohyblivú zložku, ktorá mu v prípade choroby nie je preplatená. V r. 2019 bola vo firme veľmi zlá situácia, bol často doma a je možné, že firma nechá zamestnancov doma, pričom situácia v r. 2020 vyzerá ešte horšie, preto z tohto dôvodu a zo strachu o stratu zamestnania si nemôže dovoliť teraz platiť také výživné, keď nevie čo bude a nemá možnosť si vytvoriť rezervu. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd maloletého A. zveril do jeho osobnej starostlivosti, matku zaviazal platením výživného a v prípade, ak súd nezistí dôvody pre zmenu zverenia, žiadal o prehodnotenie výšky stanoveného výživného. 3. Matka prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že otec sa podaným odvolaním domáha v prvom rade zmeny súdneho rozhodnutia ohľadne zverenia maloletého do starostlivosti matky, odvolanie otca označila za veľmi chaotické, keď v rámci odvolacieho konania voči rozsudku o zvýšení výživného iniciuje konanie o zmenu úpravy zverenia maloletého a svoje odvolanie odôvodňuje najmä tvrdeniami, pre ktoré žiada zveriť maloletého A. do svojej osobnej starostlivosti. K výčitke otca, že sa vzdala dobre platenej práce v Českej republike, a že odišla z Českej republiky, kde mala zabezpečené lacné

bývanie, uviedla, že náladovosť a vážne nezhody manželov vyústili na jeseň 2013 do mimomanželského vzťahu otca s jeho kolegyňou, v čase, keď maloletý nedovŕšil ani jeden rok veku, pričom otec sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti k novej partnerke. Keď sa vrátila s maloletým z jeho oslavy prvých narodenín zo Slovenskej republiky, našla všetky svoje a synove veci nahádzané v jednej miestnosti a otec jej oznámil, že sa má odsťahovať, lebo dom je na predaj. Na sociálnom úrade dostala kontakt na azylový dom v Šumperku, avšak otcovi rodičia jej ponúkli bývanie v ich byte, ktorý prijala a od januára 2014 do decembra 2014 byt užívala so synom a platila pravidelný nájom. Následne sa potom, ako ju otec neustále obťažoval výhražnými SMS správami, ale aj vyhrážkami pred príbuznými a susedmi, rozhodla odsťahovať z Českej republiky na Slovensko, k čomu ju v podstate donútil otec dieťaťa svojim neadekvátnym správaním sa, z ktorého mala obavu o svoj život. K otcom tvrdeným výdavkom uviedla, že otec svoje výdavky nijako nepreukazuje, výdavky otca uvádzané na cestovné do práce sa jej javia ako neprimerane vysoké pri vzdialenosti do práce, ktorú otec uviedol. Otec nepredložil žiaden doklad o spotrebe vozidla, pričom sám potvrdil, že by mohol dochádzať do práce aj vlakom, čo je podstatne lacnejšie. Pokiaľ otec ako dôvod, pre ktorý nie je ochotný platiť zvýšené výživné uvádza, že u jeho zamestnávateľa sa prejednáva možnosť znižovania miest zamestnancov a teda z tohto dôvodu a z dôvodu strachu o stratu zamestnania si nemôže dovoliť teraz platiť také výživné uviedla, že otec svoje tvrdenia o nemožnosti a neschopnosti platiť zvýšené výživné nepodložil žiadnymi relevantnými dokladmi preukazujúcimi jeho tvrdenia a tieto neprikladá ani k svojmu odvolaniu. Poukázala na to, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca určená v čase, keď maloletý mal jeden rok a teda je zrejmé, že aj samotným zvýšením veku dieťaťa došlo k zmene pomerov na jeho strane, súvisiace s nástupom na školskú dochádzku, odôvodňujúcej zvýšenie výživného na strane otca. Naviac otec vníma vyživovaciu povinnosť zjavne nesprávne, keď uvádza, že matka nie je na tom tak zle, aby musela mať tak vysoké výživné; otec zjavne nechápe, že výživné nepatrí matke maloletého pre jej osobnú potrebu a absolútne neberie do úvahy osobnú starostlivosť matky o dieťa, ktorú prevažnú časť mesiaca zabezpečuje úplne sama, vrátane dovážania a odvážania dieťaťa do a zo vzdialenej školy a na krúžky. 4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril. 5. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a (, ďalej len ) v napadnutej časti výroku o výživnom v nadväzujúcom výroku o nedoplatku na výživnom a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v tejto napadnutej časti podľa (, ďalej len ), zmeniť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. 6. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd návrh na otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol, odvolaním otca napadnutý nebol, preto je rozsudok súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý. 7. Podľa Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 8. Podľa Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 9. Podľa veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 10. Podľa Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. 11. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, či už na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Rozumieme ňou takú zmenu v pomeroch subjektov právneho vzťahu, ktorá výrazne ovplyvňuje ich majetkové pomery a príjmy, resp. výdavky na potreby. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti uvedených v Zákona o rodine. 12. V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, existujúcu úpravu výživného zmení. 13. V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že odvolanie otca bolo čiastočne dôvodné. 14. Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému A. bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu v Šumperku zo dňa 06.03.2014, č.k. -114, 13P a , 13P a , ktorým bol maloletý A. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého A. sumou 4.500,- Kč mesačne. V čase uvedeného

rozhodnutia mal maloletý 1,5 roka, matka bola na rodičovskej dovolenke s maloletým, jej príjem tvoril rodičovský príspevok vo výške 7.100,- Kč, mala príjem z prenájmu bytu na Slovensku vo výške 210,- eur mesačne a dostávala výživné od otca vo výške 2.500,- Kč mesačne. Okrem maloletého A. nemala inú vyživovaciu povinnosť. Otec maloletého bol zamestnaný, jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavoval sumu 41.840,- Kč. Okrem maloletého A. platil výživné na maloletého syna O. a platil výživné na matku maloletého vo výške 2.500,- Kč mesačne. 15. V súčasnosti má maloletý A. X,X roka, navštevuje internátnu základnú školu s materskou školou pre deti a žiakov s narušenou komunikačnou schopnostiach v D.. Matka vyčíslila náklady spojené s dochádzaním a návštevou uvedenej školy na sumu 150,- eur mesačne + nákup školských pomôcok a potrieb. Matka maloletého je v súčasnosti zamestnaná s priemerným čistým mesačných príjmom 1.391,- eur, podľa zistení súdu prvej inštancie matka predala byt, ktorý predtým prenajímala v T., v súčasnosti žije v byte, ktorý má v osobnom vlastníctve a na kúpu ktorého si zobrala hypotekárny úver vo výške 80.000,- eur. Otcov súčasný priemerný príjem predstavuje sumu 38.271,- Kč, otec má okrem maloletého A. stále vyživovaciu povinnosť k maloletému O., vo výške 3.800,- Kč mesačne, otcovi odbudla vyživovacia povinnosť k matke, predtým určená vo výške 2.500,- Kč mesačne. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec po rozvode manželstva s matkou maloletého predal rodinný dom a s matkou maloletého sa majetkovo vyporiadal, pričom podľa tvrdení otca jej vyplatil sumu 979.000,- Kč (39.160 eur) ako majetkové vyrovnanie. 16. Z takto zisteného skutkového stavu je zrejmé, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k maloletému A. došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania. U maloletého A. došlo k výraznej zmene pomerov v tom, že maloletý je vekovo starší, od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti ubehlo 6 rokov, takže len uplynutím času došlo k zmene jeho potrieb a nákladov, a to vo všetkých oblastiach ich uspokojovania. Naviac maloletý začal navštevovať internátnu základnú školu s materskou školou pre deti a žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou v D., kde maloletý dvakrát do týždňa prespáva, a kde má matka zvýšené náklady s dochádzaním maloletého do tejto školy. K výraznej zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorá sa zamestnala. V čase predchádzajúcej súdnej úpravy o výživnom bola matka poberateľkou rodičovského príspevku, v súčasnosti jej priemerný mesačný zárobok predstavuje sumu 1.391,- eur. Naproti tomu otcov zárobok od poslednej úpravy výživného sa o niečo znížil, v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia jeho príjem predstavoval sumu 41.840,- Kč, v súčasnosti jeho príjem predstavuje sumu 38.271,- Kč. Otec má stále vyživovaciu povinnosť k synovi O.; za zmenu pomerov na jeho strane možno považovať to, že mu odbudla vyživovacia povinnosť k matke maloletého Dominika v sume 2.500,- Kč mesačne. 17. Na základe uvedeného bol odvolací súd toho názoru, že na strane otca nedošlo až k takej výraznej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému až o sumu 1.800,- Kč (cca 55,- eur) mesačne. Je totiž zrejmé, že súd pri svojom poslednom rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti prihliadol najmä k tomu, že matka maloletého A. v tom čase nepracovala, starala sa o maloletého A., ktorý bol v útlom veku a bola v tom čase poberateľkou iba rodičovského príspevku a sama poberala výživné od otca maloletého. V súčasnosti však matka nadobudla riadny a pravidelný príjem, ktorý predstavuje priemernú sumu 1.391,- eur mesačne, vykonaným dokazovaním bolo tiež preukázané, že ani majetkové pomery matky nie sú zanedbateľné. Maloletý je vo veku 7,5 roka, navštevuje ešte iba prípravný ročník základnej školy, takže aj pri zohľadnení skutočnosti, že maloletý dochádza do prípravného ročníka základnej školy mimo miesta jeho bydliska z dôvodu jeho zdravotného stavu, výživné zo strany otca vo výške cca 185,- mesačne, pri predpoklade, že rovnakú vyživovaciu povinnosť k maloletému má aj matka, je podľa názoru odvolacieho súdu postačujúce na úhradu súčasných potrieb maloletého. 18. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o výživnom zmenil tak, že otca zaviazal prispievať na výživu maloletého A. sumou 5.000,- Kč mesačne (cca 185,25 eur) mesačne, s účinnosťou od podania návrhu, t.j. od 04.10.2019. V nadväznosti na zmenu výšky výživného odvolací súd potom zmenil aj rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o nedoplatku na výživnom tak, že zaviazal otca maloletého zaplatiť zameškané výživné za čas od 04.10.2019 do rozhodnutia odvolacieho súdu (6 mesiacov x 500,- Kč = 3.000,- Kč + 28 dní za október 2019 = 451,61 Kč, spolu vo výške 3.451,61 Kč) s tým, že rovnako ako súd prvej inštancie povolil otcovi maloletého zameškané výživné splácať, a to v pravidelných mesačných splátkach po 500,- eur, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok. 19. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa a tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 20. Odvolací súd ďalej dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že otec vo svojom odvolaní podal samostatný návrh na zmenu zverenia maloletého, ktorým je súd prvej inštancie povinný zaoberať sa v novom konaní.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu podľa a nasl. .