Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-200-2019.pdf
PDF · 120.34 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/200/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: COOP Jednota Žilina, spotrebné družstvo, so sídlom Predmestská 71, 010 83 Žilina, IČO: 00 169 048, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Zuzanou Hudzíkovou, advokátkou, so sídlom E. F. XX, XXX XX A., proti žalovanej: Katarína Strkáčová, s miestom podnikania 013 23 Višňové 850, IČO: 50 261 410, v konaní o vypratanie a odovzdanie veci s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/122/2018-82 zo dňa 28. mája 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/122/2018-82 zo dňa 28. mája 2019 p o t v r d z u j e . Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v poradí prvým výrokom rozhodol, že žalovaná je povinná vypratať a odovzdať žalobcovi nebytový priestor - prevádzkovú jednotku č. 2717 U., nachádzajúci sa na parc. č. 761, súp. č. XXX, situovaný na pozemku parc. č. CKN 761 v k.ú. U., vedený na LV č. XX, okres A., Obec U., k.ú. U., v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V poradí druhým výrokom rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáhal vypratania a odovzdania nehnuteľnosti - prevádzkovej jednotky žalobcu č. 2717 vo U., objektu číslo súpisné XXX, situovaný na pozemku parc. č. CKN 761 v k.ú. U., vedený na LV č. XX Okresného úradu, katastrálneho odboru v Žiline pod B1 na mene žalobcu a náhrady trov konania na tom skutkovom tvrdení, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanou ako nájomcom bola dňa 31.03.2016 uzatvorená Zmluva č. 812 o nájme nebytového priestoru č. 2717 v obci U. - objektu súp. č. XXX, situovaného na pozemku parc. č. CKN 761 v k.ú. U., ktorého je žalobca ako prenajímateľ výlučným vlastníkom. Nájomný pomer dohodnutý na dobu určitú do 31.05.2026 začal plynúť dňom 01.06.2016 a bol uzavretý za účelom poskytovania reštauračných služieb žalovanou. Výška nájomného a ďalších nákladov s ním spojených bola dohodnutá v Dohode č. 1 k Zmluve z toho istého dňa, pričom predmet nájmu žalovaná prevzala záznamom zo dňa 31.05.2016. Tým, že žalovaná neplatila riadne a včas dohodnuté nájomné a tiež faktúry za služby súvisiace s nájmom prevádzkovej jednotky žalobcu, hrubo porušovala povinnosti nájomcu, a preto žalobca nájomnú zmluvu vypovedal v zmysle čl. III. bod 3. s okamžitou platnosťou, t.j. doručením výpovede listom zo dňa 27.08.2018, ktorú výpoveď v odbernej lehote žalovaná neprevzala a zásielka sa vrátila žalobcovi dňa 21.09.2018. Žalovaná predmet nájmu žalobcovi doposiaľ neodovzdala, hoci nájomný pomer skončil, a preto v zmysle ust. § 126 ods. 1 a § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatnil svoj nárok cestou súdu.
2. V písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom okresnému súdu dňa 21.12.2018, žalovaná potvrdila uzavretie nájomnej zmluvy so žalobcom na prevádzkovanie reštauračnej činnosti v objekte v obci U.. Uviedla, že ako začínajúca podnikateľka nemala skúsenosti a podpísala pre ňu nevýhodnú zmluvu, ktorá odporuje dobrým mravom s poukazom na dohodnutú výšku nájomného a investície vložené do objektu v prepočte 80 tisíc Eur. Uviedla, že viackrát jednala so žalobcom, ktorý nechcel pristúpiť na žiaden návrh žalovanej a hoci žalobcovi muselo byť zrejmé, že žalovaná nie je schopná platiť nájomné, k odobratiu predmetu nájmu nepristúpil. Ku dňu vyjadrenia žalovaná vyplatila žalobcovi sumu 20.000,- Eur a uviedla, že je ochotná odovzdať predmet nájmu žalobcovi po dohode strán, ktorej obsahom by mala byť úhrada časti žalovanou vložených investícií do predmetu nájmu.
3. Okresný súd v odseku 4., 5., 6. odôvodnenia rozsudku poukázal na obsah písomného vyjadrenia žalobcu k procesnej obrane žalovanej a pripojený dôkaz, obsah písomného vyjadrenia žalovanej k vyjadreniu žalobcu zo dňa 19.03.2019.
4. V procesnej rovine k žiadosti žalovanej o odročenie pojednávania zo dňa 20.05.2019 z dôvodu splnomocnenia manžela žalovanej na zastupovanie v konaní a s poukazom na skutočnosť, že manžel žalovanej sa v čase pojednávania nachádza mimo územia Slovenskej republiky, okresný súd konštatoval, že v predvolaní na pojednávanie bola žalovaná poučená o možnosti odročenia pojednávania len z dôležitých dôvodov na návrh strany v prípade, ak strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov sa nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nej nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť. V zmysle poučenia okresného súdu strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná oznámiť súdu dôvod odročenia pojednávania bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.
5. Okresný súd zhodnotil, že hoci žalovaná ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní dňa 21.05.2019, vo svojom návrhu neuviedla telefónne číslo ani e-mailovú adresu, na ktorú bolo možné upovedomiť žalovanú o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. Ďalej poznamenal, že v sporoch medzi podnikateľmi pri výkone podnikateľskej činnosti sa zastúpenie podľa § 89 CSP iným zástupcom ako advokátom, prípadne fyzickou osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, nepripúšťa. Z návrhu na odročenie pojednávania, ako aj pripojeného splnomocnenia nevyplývalo, že by žalovanou zvolený zástupca spĺňal podmienky kvalifikovaného zastúpenia predpokladané ust. § 91 CSP. Rovnako pobyt zvoleného zástupcu mimo územia Slovenskej republiky nebolo možné považovať v zmysle judikatúry súdov Slovenskej republiky za vážny dôvod pre odročenie pojednávania. Podľa okresného súdu žalovaná v návrhu na odročenie pojednávania neuviedla žiaden dôvod, ktorý by bránil priamo žalovanej dostaviť sa na pojednávanie a prípadne, ktorý bránil žalovanej, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť právnym zástupcom. Z uvedeného okresný súd konštatoval, že v danom prípade boli splnené procesné podmienky na prejednanie veci bez osobnej účasti žalovanej, a preto na pojednávaní vykonal dokazovanie a vo veci rozhodol. Okresný súd poukázal na vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav, ktorý právne posúdil za aplikácie ust. § 126 ods. 1, § 682 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.
6. Okresný súd poukázal na medzi stranami nespornú skutočnosť uzavretia Zmluvy č. 812 o nájme nebytového priestoru a zariadenia na prevádzkovej jednotke 2717 U. zo dňa 31.03.2016 (ďalej len ,,nájomná zmluva“), ktorou žalobca ako vlastník predmetu nájmu v postavení prenajímateľa prenechal do dočasného nájmu žalovanej ako nájomcovi nebytový priestor špecifikovaný v čl. II. nájomnej zmluvy za dohodnuté nájomné vyplývajúce z Dohody č. 1 zo dňa 31.03.2016. Nesporné bolo tvrdenie žalobcu o porušení zmluvnej povinnosti žalovanej ako nájomcu uhrádzať riadne a včas dohodnuté nájomné a faktúry za služby súvisiace s nájmom, na základe čoho žalobca nájomnú zmluvu vypovedal doručením výpovede, ktorú žalovaná v odbernej lehote neprevzala.
7. Žalovaná v rámci svojej procesnej obrany nespochybnila skutočnosť ukončenia nájomného vzťahu, avšak vypratanie a odovzdanie predmetu nájmu podmienila dohodou strán na kompenzácii vložených investícií do predmetu nájmu.
8. Okresný súd poukázal na ust. § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva povinnosť nájomcu platiť nájomné podľa zmluvy, povinnosť nájomcu uhrádzať náklady spojené s obvyklým užívaním a v zmysle ust. § 5 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov je povinný uhrádzať aj náklady spojené s obvyklým užívaním. V prípade, že nájom je dojednaný na určitý čas, nájom sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný. Zákonná úprava v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. umožňuje prenajímateľovi písomne vypovedať zmluvu uzatvorenú na určitý čas pred uplynutím času, ak nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom, ktoré ustanovenie je subsidiárne vo vzťahu k zmluvnej úprave vyplývajúcej z uzatvorenej Zmluvy o nájme nebytového priestoru a zariadenia prevádzkovej jednotky uzatvorenej medzi procesnými stranami dňa 31.03.2016. Podľa čl. IV. bod 2. nájomnej zmluvy pri neplnení nájomnej zmluvy je možné dať výpoveď v jednomesačnej výpovednej lehote s výnimkou neplatenia nájomného s omeškaním viac ako 5 dní, kedy zmluvná úprava pripúšťala v čl. III. bod 3. zmluvy, možnosť prenajímateľa vypovedať zmluvu s okamžitou platnosťou.
9. Okresný súd poukázal na nesporné tvrdenia žalobcu, podľa ktorých žalovaná porušovala povinnosti nájomcu neplatením dohodnutého nájomného a faktúr za služby súvisiace s nájmom prevádzkovej jednotky, keď dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 17.469,51 Eur, na základe čoho žalobca podľa jeho nesporného tvrdenia vypovedal nájomnú zmluvu v zmysle čl. III. bod 3. nájomnej zmluvy výpoveďou - listom zo dňa 27.08.2018, ktorá zásielka ako žalovanou v odbernej lehote neprevzatá sa žalobcovi vrátila dňa 21.09.2018. V situácii, že žalovaná výpoveď nájomnej zmluvy podľa nesporného tvrdenia žalobcu v odbernej lehote neprevzala, písomnosť možno považovať za doručenú okamihom, keď adresát nadobudol objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky, pričom nie je podstatné, či sa adresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil. Nakoľko medzi stranami nevznikol spor o doručení písomnosti, okresný súd vo vzťahu k účinkom doručenia vychádzal z tvrdenia žalobcu, ktoré je obsahom žaloby, v zmysle ktorého sa výpoveď adresovaná žalovanej vrátila žalobcovi ako neprevzatá dňa 21.09.2018.
10. Okresný súd uzavrel, že ku dňu jeho rozhodovania tak nájomná zmluva uzatvorená medzi stranami sporu zanikla, a pokiaľ žalovaná pokračuje v užívaní veci aj po skončení nájmu, dochádza na jej strane k neoprávnenému užívaniu cudzej veci. Žalovanej vznikla povinnosť predmet nájmu vypratať a odovzdať žalobcovi ako prenajímateľovi veci.
11. Ťažisko procesnej obrany žalovanej spočívalo v námietke, ktorou podmienila vypratanie predmetu nájmu uzavretím dohody o vzájomnom vyporiadaní strán v súvislosti s vloženými investíciami do predmetu nájmu. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na zákonnú úpravu podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že za predpokladu, že prenajímateľ dal nájomcovi súhlas na vykonanie zmien veci a súčasne sa zaviazal na úhradu týchto nákladov, prípadne medzi účastníkmi došlo k dohode o spôsobe úhrady týchto nákladov, žalovaná ako nájomca je oprávnená domáhať sa týchto nákladov v dohodnutom rozsahu. Existencia takéhoto nároku však nezbavuje žalovanú povinnosti po ukončení nájomnej zmluvy predmet nájmu vypratať, v opačnom prípade tak dochádza k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej.
12. Okresný súd dospel k záveru, že procesná obrana žalovanej, ktorou podmieňuje vypratanie predmetu nájmu, ktorého vlastníkom je preukázateľne žalobca, uzavretím dohody strán o vzájomnom vyporiadaní vložených investícií nájomcu do predmetu nájmu, je v pomeroch prejednávanej veci irelevantná, keďže oprávnenie zadržať vec na zabezpečenie svojej splatnej peňažnej pohľadávky voči tomu, komu je inak povinný vec vydať, sa môže uplatniť len na hnuteľnú vec v zmysle ust. § 151s Občianskeho zákonníka. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva žalovanej oprávnenie zasahovať do práva žalobcu ako vlastníka veci, a preto žalovaná po skončení nájomnej zmluvy bola povinná predmet nájmu vypratať a tento odovzdať žalobcovi ako vlastníkovi veci. Z uvedených skutočností, vo väzbe na zákonnú úpravu okresný súd posúdil žalobu ako skutkovo a právne dôvodnú, a preto jej v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanej povinnosť vypratať a odovzdať nebytový priestor špecifikovaný v prvom výroku rozsudku v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
13. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP. Nakoľko okresný súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, úspešnou stranou v konaní bol žalobca, a preto mu bol priznaný voči žalovanej nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
14. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná. Svoje odvolanie zdôvodnila tým, že na pojednávaní, ktoré bolo vytýčené na deň 28.5.2019, sa nemohla dostaviť a splnomocnila svojho manžela U. L., ktorý bol v tom čase mimo územia Slovenskej republiky, čo bolo potvrdené i organizáciou, s ktorou sa zúčastnil akcie v zahraničí. Napriek tomu okresný súd vec prejednal a rozhodol, že má nebytový priestor - prevádzkovú jednotku č. 2717 U., súp. č. XXX vypratať. Žalovanej a jej manželovi bolo upreté základné právo v zmysle Ústavy SR vyjadriť sa ku skutočnostiam na súdnom pojednávaní, z ktorého dôvodu žiadala napadnutý rozsudok zrušiť, nariadiť nové pojednávanie, kde sa môže vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré ju viedli k tomu, že nebola schopná splácať úžerské nájomné.
15. K doručenému vyjadreniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne (č.l. 99 - 101 spisu). Žalobca sa plne stotožnil s výrokom i odôvodnením napadnutého rozsudku, keď konajúci súd na strane 13 rozsudku dôsledne odôvodnil oprávnenosť procesného postupu súdu v predmetnej sporovej veci o vypratanie nebytového priestoru, keď vec bola prejednaná a rozhodnutá bez osobnej účasti žalovanej. Obsah ust. § 89 a § 91 CSP jednoznačne a zrozumiteľne formuluje podmienky zastúpenia na základe splnomocnenia inou osobou - bez právnického vzdelania, v sporoch medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti. Tak, ako okresnému súdu, ani žalobcovi nebol známy nijaký dôvod, pre ktorý sa žalovaná osobne nemohla zúčastniť súdneho pojednávania vo veci, na ktoré mala včas doručené predvolanie aj s podrobným poučením, na čo bolo poukázané v napadnutom rozsudku. Keďže žalovaná vo svojom odvolaní neuviedla žiadne relevantné odvolacie dôvody, o ktorých bola v rozsudku poučená a dôvod, pre ktorý podala odvolanie, nie je v súlade s právom, navrhol odvolanie podľa ust. § 386 písm. d) CSP odmietnuť, resp. napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdiť ako vecne správny.
16. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 11.9.2019 bolo vyjadrenie žalobcu doručené žalovanej (doručenka na č.l. 110 spisu) s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť žalovaná v lehote určenej okresným súdom a ani k momentu rozhodovania krajského súdu nevyužila.
17. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
18. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/200/2019-115 zo dňa 24.03.2020, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 22.04.2020 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
19. Primárne krajský súd za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP uvádza, že podľa podaného odvolania žalovanej bol napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu s uvedením odvolacieho dôvodu, že žalovanej a jej manželovi, ktorého splnomocnila, bolo upreté základné právo v zmysle Ústavy SR vyjadriť sa ku skutočnostiam na súdnom pojednávaní.
20. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania žalovanej vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, priebehom konania pred súdom prvej inštancie a dospel k záveru, že nezistil dôvod spočívajúci v nesprávnom procesnom postupe okresného súdu a vo vecno-právnej rovine nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvorili dostatočné východiská pre vyslovenie meritórneho rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovené.
21. Krajský súd konštatuje, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku jasným spôsobom, a to v odseku 13. odôvodnenia zaujal stanovisko k žiadosti žalovanej o odročenie pojednávania,
vyslovil jasný záver o tom, že hoci žalovaná ospravedlnila svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní, neuviedla však žiadne telefónne číslo, ani e-mailovú adresu, na ktorú by ju bolo možné upovedomiť o rozhodnutí okresného súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania, pričom jasným spôsobom v zmysle právnej úpravy ust. § 89 a § 91 CSP vyjadril, že žalovaná nepreukázala a z pripojeného splnomocnenia nevyplývalo, že by ňou zvolený zástupca p. U. L. bol osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Za situácie, že vo vzťahu k splnomocnenému zástupcovi vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa nebolo preukázané (ust. § 90 CSP), nemohol byť ako splnomocnený zástupca pripustený v danom spore medzi podnikateľmi pri výkone podnikateľskej činnosti, a to v zmysle ust. § 89 CSP.
22. Oboznámením sa s priebehom a postupom konania, dokazovania pred okresným súdom nebolo zistené, že by došlo k vade konania pred okresným súdom, ktorá by mohla mať vplyv na vydanie rozsudku okresného súdu. V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné uviesť, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je aj právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutia najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor a či uvedený postup súdu znemožnil strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení, prípadne maril možnosť jej aktívnej účasti na konaní. Krajský súd konštatuje, že zo strany súdu prvej inštancie nebola žalovanej zmarená možnosť jej aktívnej účasti na konaní v súvislosti s prostriedkami obrany, t.j. nebolo žalovanej upreté právo predkladať tvrdenia, označovať dôkazy na ňou tvrdenú neopodstatnenosť podanej žaloby a vo vzťahu k prostriedkom procesného útoku žalobcu. Žalovaná mala postupom okresného súdu vytvorené podmienky k tomu, aby uplatňovala a napĺňala výkon svojich oprávnení.
23. Tento vyššie uvedený záver krajského súdu vyplýva z priebehu a postupu konania pred okresným súdom. Z obsahu spisu bolo odvolacím súdom zistené, že elektronicky dňa 15.10.2018 bola okresnému súdu doručená žaloba spolu s listinnými dôkazmi. Okresný súd uznesením č.k. 10Cb/122/2018-44 zo dňa 21.11.2018 vyzval žalovanú, aby v lehote 30 dní od doručenia uznesenia sa písomne vyjadrila k žalobe doručovanej spolu s týmto uznesením a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Predmetné uznesenie bolo doručené žalovanej podľa doručenky na č.l. 45 rub spisu dňa 27.11.2018, po doručení ktorého uskutočnila písomné vyjadrenie, ktoré osobne podala Okresnému súdu Žilina dňa 21.12.2018, v rámci ktorého potvrdila, že uzatvorila zmluvu so žalobcom na prevádzkovanie reštauračnej činnosti v objekte Obce U. a ďalej, že ako začínajúca podnikateľka nemala skúsenosti a podpísala zmluvu pre ňu nevýhodnú, odporujúcu dobrým mravom, pretože samotný nájom 1.300 Eur je tak vysoký, že túto sumu ani nezarobila. Zároveň uviedla, že do objektu investovala v prepočte 80.000 Eur. Súčasne uviedla, že je ochotná odovzdať objekt po dohode so žalobcom, aby jej vyplatil časť investícií.
24. K doručenému vyjadreniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, v podaní elektronicky doručenom okresnému súdu na č.l. 53 - 54 spisu, v rámci ktorého okrem iného poukázal na to, že žalovaná za obdobie nájmu z predpísaných súm na náhradu nájomného a služieb s ním spojených 1.292,40 Eur mesačne zaplatila za celé obdobie nájmu 15.049,41 Eur, keď ku dňu skončenia nájmu, t.j. ku dňu 21.09.2018 dlhuje sumu 17.469,51 Eur.
25. Postupom okresného súdu, a to výzvou zo dňa 8.2.2019 okresný súd doručil žalovanej vyjadrenie žalobcu s tým, aby sa v lehote 30 dní od jej doručenia k vyjadreniu žalobcu písomne vyjadrila, uviedla ďalšie skutočnosti a označila dôkazy na svoju obranu a zároveň poučil žalovanú podľa ust. § 153, § 154 CSP, ktorá výzva bola doručená žalovanej podľa doručenky na č.l. 68 spisu dňa 19.02.2019, na ktorú žalovaná reagovala v podaní osobne podanom Okresnému súdu Žilina dňa 19.03.2019, v ktorom potvrdila, že je pravdou, že žalobcovi dlhuje cca 20.000 Eur za nájom, avšak žalobca si musí uvedomiť, že cca 20.000 Eur zabudovala do objektu, pričom žalobca nemal záujem sa dohodnúť, žiada vyplatenie sumy a vysťahovanie sa, teda dohodnúť na kompenzácii čo do objektu dala.
26. Okresný súd nariadil pojednávanie na deň 28.05.2019, ktoré predvolanie na pojednávanie doručil žalobcovi prostredníctvom právnej zástupkyne a žalovanej podľa doručenky na č.l. 74 spisu dňa
09.05.2019, v rámci ktorého predvolania na pojednávanie bolo uvedené „dostavte sa preto v určený čas na pojednávanie. Ak sa bez ospravedlnenia nedostavíte, môže Vás súd dať predviesť a uložiť Vám, aby ste uhradili trovy predvedenia“. Zároveň strany poučil, že „strany majú právo dať sa v konaní zastúpiť zvoleným advokátom“. Okresný súd ďalej v predvolaní uviedol, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Zároveň v predvolaní bolo uvedené, že strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť v rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania (§ 183 CSP). Rovnako v poučení okresný súd vykonal poučenie o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania podľa ust. § 153, § 154 CSP.
27. Na to žalovaná podaním zo dňa 20.5.2019, osobne podaným Okresnému súdu Žilina dňa 21.05.2019, uskutočnila návrh na odročenie pojednávania na iný termín s uvedením dôvodu, že ... „nakoľko som splnomocnila môjho manžela U. L., aby ma zastupoval a ten v tomto čase sa nachádza mimo územia SR, viď potvrdenie“, k čomu pripojila splnomocnenie a Potvrdenie zo dňa 14.05.2019, subjektu Rodina Nepoškvrnenej 038 31 Vricko 190, Slovensko. Podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.05.2019 okresný súd po vyvolaní veci konštatoval neprítomnosť žalovanej, oboznámil obsah podania žalovanej zo dňa 20.05.2019, ktorým žalovaná predložila návrh na odročenie pojednávania, ďalej oboznámil posúdenie návrhu žalovanej na odročenie pojednávania s poukazom na obsah zákonného ust. § 183 CSP a skutočnosť, že zástupca, ktorého si žalovaná na zastupovanie v konaní zvolila, nemôže žalovanú zastupovať s prihliadnutím na predmet sporu a procesnú úpravu vyplývajúcu z ust. § 91 CSP.
28. Krajský súd k postupu okresného súdu, ktorý otvoril pojednávanie v predmetnej právnej veci a vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej, rovnako poukazuje na ust. § 183 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Žalovaná v Návrhu na odročenie pojednávania zo dňa 20.5.2019 žiaden dôvod svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní neuviedla, teda netvrdila a ani nepreukázala podmienku dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania. Ak žalovaná nesplnila podmienku, ktorá by okresnému súdu dovolila odročiť nariadenie pojednávania podľa ust. § 183 ods. 1 CSP, keďže v žiadosti o odročenie pojednávania neuviedla žiaden dôvod, ktorý by bolo možné zhodnocovať, potom zo strany okresného súdu k tomu ani nemohlo dôjsť, keďže dôvod, ktorý jej bránil zúčastniť sa nariadeného pojednávania, uvedený nebol. V súvislosti s rozhodnutím a postupom okresného súdu, ktorý vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej, i odvolací súd konštatuje, že žalovaná netvrdila a ani nepreukázala existenciu dôležitého dôvodu pre odročenie pojednávania. Nebolo možné sa stotožniť s námietkou žalovanej o porušení jej práva na spravodlivý proces ako strany sporu v konaní pred okresným súdom.
29. Krajský súd konštatuje, že okresný súd poskytol žalovanej ako strane sporu priestor uplatňovať svoje práva, z ktorého dôvodu nebolo možné dospieť k záveru, že došlo k porušeniu jej práva na súdnu ochranu. V súvislosti so svojimi závermi poukazuje krajský súd primerane i na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07, podľa ktorého ...„zmyslom procesných garancií vyplývajúcich z ustanovení čl. 47 ods. 3 a z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktoré sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania. Ak procesný postup orgánu verejnej moci objektívne poskytol účastníkovi konania priestor uplatniť tieto procesné práva, no ten ich bez dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu), nemožno dospieť k záveru, že došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu, na rovnosť v konaní alebo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, prípadne k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie“.
30. Podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 CSP, v zmysle ktorých odvolací súd preskúmava závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu v medziach odvolacích dôvodov, sa uvádza, že žalovaná v písomne podanom odvolaní okrem námietky odňatia možnosti konať pred súdom nezadefinovala iné odvolacie dôvody. Pokiaľ žalovaná iné odvolacie dôvody nezadefinovala, tak krajský súd nemal splnené podmienky k tomu, aby prehodnocoval závery rozhodnutia okresného súdu, viažuce sa ku skutkovému a právnemu vyhodnoteniu dôvodnosti žalobcovho nároku, výsledkom čoho bolo rozhodnutie o povinnosti žalovanej, vypratať a odovzdať žalobcovi nebytový priestor - prevádzkovú jednotku č. 2717 U., nachádzajúci sa na parc. č. 761, súp. č. XXX, situovaný na pozemku parc. č. CKN 761, v k. ú. U., vedený na LV č. XX, okres A., Obec U., k.ú. U.. Na základe uvedeného mohol krajský súd vo vecno-právnej rovine poukázať na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu. K úplnosti sa dodáva, že žalobcov nárok na vypratanie a odovzdanie nebytového priestoru vyplýval zo skutkového stavu zisteného pred okresným súdom, v ktorom bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu Zmluvy č. 812 o nájme nebytového priestoru a zariadenia na prevádzkovej jednotke 2717 U. zo dňa 31.03.2016 ako podnikateľmi pri podnikateľskej činnosti, že žalovaná porušovala povinnosti nájomcu neplatením dohodnutého nájmu a faktúr za služby súvisiace s predmetom nájmu, keď ku dňu podania žaloby dlh žalovanej predstavoval sumu 17.469,51 Eur, z dôvodu ktorého porušenia povinnosti žalobca vypovedal nájomnú zmluvu podľa čl. III. bod 3. Výpoveďou - listom zo dňa 27.08.2018, ktorá zásielka sa považuje za doručenú dňom 21.09.2018 ako žalovanou v odbernej lehote neprevzatá, pričom medzi stranami spor o doručení písomnosti nevznikol a žalovaná to ani v podanom odvolaní nenamietala. Doručením výpovede z nájmu z dôvodu hrubého porušenia povinnosti podľa čl. III. ods. 3. došlo k zániku nájomného vzťahu, a tým užívania nebytového priestoru žalovanou bez právneho dôvodu, a preto žalobca sa voči žalovanej dôvodne domáhal ochrany vlastníckeho práva podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to vypratania a odovzdania nebytového priestoru. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje podľa ust. § 387 ods. 2 CSP. Žalovaná vo svojich písomných vyjadreniach nenamietala existenciu nájomnej zmluvy, existenciu dlhu, ani nesporovala doručenie písomnosti - výpoveď, a tým zánik zmluvného vzťahu. Žalovaná len vypratanie predmetu nájmu podmieňovala uzavretím dohody o vzájomnom vyporiadaní vložených investícií, ktoré nároky však za splnenia zákonných predpokladov sa netýkajú predmetného konania, pretože jeho predmetom konania bola ochrana vlastníckeho práva žalobcu, keď v konaní bolo jednoznačne preukázané neoprávnené zasahovanie do jeho práv žalovanou, čo žalovaná nevyvrátila a neuniesla tým dôkazné bremeno.
31. Z vyššie uvedených dôvodov bolo rozhodnutie okresného súdu vecne správne a krajským súdom potvrdené podľa ust. § 387 ods. 1 v spojení s ust. § 387 ods. 2 CSP s tým, že v podrobnostiach krajský súd odkazuje na zdôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje.
32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanej bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej náhrady trov konania podľa ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.