Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_64Ek-473-2020.pdf
PDF · 78.24 KB
Case nature
Subarea
64Ek/473/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Staré Mesto, právne zast. JUDr. Pavol Pospecha, advokát, so sídlom Lichnerova 23, 903 01 Senec, proti povinnému X. G., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom S. XX, XXX XX G., o vymoženie X.XXX,XX,-EUR s príslušenstvom, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/473/2020 zo dňa 18. marca 2020, takto
rozhodol:
I. Sudca sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/473/2020 zo dňa 18. marca 2020 z a m i e t a.
II. Oprávnený n e m á n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/473/2020 zo dňa 18. marca 2020.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 27.2.2020 prostredníctvom právneho zástupcu domáhal od povinného vymoženia istiny vo výške 2.059,02,-EUR s prísl., na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Sp. zn.: sp. zn.: 323/09/15 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, pred rozhodcom Mgr. Jaroslavom Semancom, dňa 5.8.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.2016 a vykonateľnosť dňa 20.12.2016. (ďalej len „exekučný titul“).
2. Vyšší súdny úradník po posúdení návrhu na vykonanie exekúcie, uznesením sp. zn. 64Ek/473/2020 zo dňa 18.3.2020, zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku.
3. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že po preskúmaní návrhu a jeho príloh, lustráciou v Registri obyvateľov, zo svojej úradnej činnosti zistil, že povinný dňa 15.11.2019, t.j. ešte pred začatím exekučného konania zomrel. Vyšší súdny úradník sa preto zaoberal otázkou procesnej subjektivity povinného a dospel k záveru, že povinný stratil procesnú spôsobilosť pred začatím exekučného konania. Exekučné konanie začalo dňa 27.2.2020 a teda v čase jeho začatia už povinný nemohol byť spôsobilým účastníkom konania. Vzhľadom na zistenie, že je daný dôvod podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, vyšší súdny úradník návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol a oprávnenému náhradu trov exekučného konania nepriznal.
4. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 64Ek/473/2020 zo dňa 18.3.2020, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného dňa 19.3.2020, podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu dňa 20.3.2020, teda v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť v ktorej napadol predmetné uznesenie v celom rozsahu a žiadal podanej sťažnosti vyhovieť, uznesenie vyššieho
súdneho úradníka zrušiť a vydať poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Trovy spojené s podaním sťažnosti si oprávnený neuplatnil.
5. Podanú sťažnosť oprávnený odôvodnil skutočnosťou, že súd vec nesprávne právne posúdil, z dôvodu, že rozhodcovská zmluva nenapĺňa znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 Občianskeho zákonníka. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, v ktorom najvyšší súd zaujal právny názor, podľa ktorého návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy/ doložky musí dodávateľ predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, v opačnom prípade je takáto rozhodcovská doložka/zmluva neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Rozhodcovská zmluva a proces jej uzatvárania v prejednávanej veci, podľa názoru oprávneného, spĺňal všetky podmienky vyžadované skoršou judikatúrou Najvyššieho súdu SR v oblasti ochrany spotrebiteľa. Oprávnený zdôraznil, že napriek tomu, že v danom čase platné znenie zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, nevyžadovalo poučenie spotrebiteľa zo strany veriteľa o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, veriteľ nad rámec zákona povinného poučil v rozsahu dostačujúcom aj podľa neskoršieho zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Oprávnený následne citoval kompletné znenie bodu 8 rozhodcovskej zmluvy, obsahujúce poučenie spotrebiteľa o rozhodcovskom konaní, jeho priebehu, právach účastníkov rozhodcovského konania, rozhodcovskom rozhodnutí, trovách rozhodcovského konania a o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu rozhodcovského súdu. Povinný teda dostatočné poučenie dostal. Konanie povinného preto jednoznačne znamená jeho vôľu byť viazaný právnym úkonom, na ktorý pripojil svoj podpis, a to s takým obsahom, v akom mu bol predložený.
6. Oprávnený ďalej uviedol, že rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Je samostatným právnym úkonom, na samostatnej listine, oddelenej od hlavnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorej uzavretie bolo pre spotrebiteľa možnosťou ale nie povinnosťou. Uvedené vyplýva z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej bez akýchkoľvek ďalších podmienok či následkov vo vzťahu k hlavnej zmluve. Povinný túto možnosť nevyužil. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie, resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Teda, vlastným úkonom mohol ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy a obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Rozhodcovská zmluva tak spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť ani neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 resp. ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, pretože z nej vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania. Konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne. Zároveň je zmluva v súlade aj s vyššie uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR. Je uzatvorená individuálne. K rovnakým záverom dospeli vo svojich rozhodnutiach v obdobných veciach aj Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. 17CoE/919/2015, či v konaní sp. zn. 43CoE/372/2013, alebo Krajský súd v Bratislave v konaní sp. zn. 21CoE/211/2016, či Najvyšší súd SR v konaní sp. zn. 3Cdo/80/2017. Oprávnený teda predložil súdu riadny a spôsobilý exekučný titul a nie o nulitný právny akt, preto navrhol, aby súd vyhovel jeho sťažnosti, napadnuté uznesenie zrušil a vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Podľa § 161 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „C. s. p.“/, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 61 C. s. p., procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
13. Podľa § 62 C. s. p., ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
14. Podľa § 7 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
15. Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Základným predpokladom, aby súd mohol vo veci konať a vydať rozhodnutie, je splnenie procesných podmienok, medzi ktoré patrí aj procesná subjektivita účastníkov exekučného konania, ich spôsobilosť na práva a povinnosti. Nedostatok tejto podmienky spôsobuje, že súd musí konanie zastaviť.
16. Súd v prejednávanom prípade dospel k záveru, že ako povinný je v návrhu na vykonanie exekúcie uvedený subjekt, ktorý nemá procesnú subjektivitu. Nedostatok procesnej subjektivity je takým nedostatkom podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Z lustrácie v Registri obyvateľov SR má súd preukázané, že povinný zomrel dňa 15.11.2019, t.j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Povinný teda už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nemal právnu subjektivitu. S nedostatkom právnej subjektivity je v konaní spojený aj nedostatok procesnej subjektivity. Neexistencia procesnej subjektivity v čase začatia konania je takým nedostatkom procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. V takomto prípade je súd vždy povinný exekučné konanie zastaviť.
17. Súd pre úplnosť dodáva, že z dôvodu, že sťažnosť oprávneného nesmerovala proti nedostatku právnej subjektivity povinného a výroku rozhodnutia v tomto smere, súd sa nezaoberal skutočnosťou, že vyšší súdny úradník rozhodol výrokom o zamietnutí návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, hoci podľa názoru súdu by bolo vhodnejšie rozhodnúť výrokom o zastavení exekučného konania podľa § 161 ods. 2 CSP.
18. Keďže však oprávnený uvedenú skutočnosť sťažnosťou nenapadol, pričom sťažnosť oprávneného svojím obsahom vlastne ani nesmerovala proti napadnutému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka a dôvodom jeho rozhodnutia, súd konštatuje, že sťažnosť povinného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.
19. V zmysle § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
20. V zmysle § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
21. Podľa § 199c prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
22. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení
na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
23. V zmysle § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
24. Keďže k zastaveniu exekučného konania došlo v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania a naviac sám oprávnený podal návrh proti subjektu bez právnej subjektivity (dôvod zastavenia exekučného konania možno pričítať oprávnenému), súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
25. Na základe vyššie uvedeného rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).