Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Pc-7-2019.pdf
PDF · 136.62 KB
Case nature
Area
Subarea
15Pc/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľky Bc. N. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. rad XX/XX, XXX XX S., proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené V.. D. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. rad XXX, XXX XX S., za účasti maloletých detí T. Y., nar. XX.X.XXXX a D. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom ako navrhovateľka (matka), v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Krupina, o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
I/ Súd u r č u j e , že V.. D. C., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletých detí T. Y., nar. XX.XX.XXXX a D. Y., nar. XX.XX.XXXX z matky Bc. N. Q., nar. XX.XX.XXXX.
II/ Maloleté deti T. Y., nar. XX.XX.XXXX a D. Y., nar. XX.XX.XXXX súd z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
III/ Otec maloletých detí V.. D. C., nar. XX.X.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého T. Y., nar. XX.X.XXXX sumou 120,- Eur a na výživu maloletej D. Y., nar. XX.X.XXXX sumou 120,- Eur, počnúc dňom 31.1.2018, splatnou vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky maloletých detí Bc. N. Q..
IV/ Nedoplatok na výživnom za obdobie od 31.01.2018 do 30.04.2020 vo výške 3244,- Eur (spolu na obe deti vo výške 6488,- Eur) na každé dieťa zvlášť je otec maloletých detí V.. D. C., nar. XX.XX.XXXX p o v i n n ý splatiť spolu s bežným výživným v splátkach vo výške 150,- Eur na každé dieťa zvlášť ( spolu 300,- Eur ), počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, pod stratou výhody splátok pri omeškaní sa čo i len jednej splátky k rukám matky maloletých detí.
V/ Otec maloletých detí je p o v i n n ý nahradiť matke maloletých detí trovy konania vo výške166,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
VI/ Súd návrh matky v prevyšujúcej časti, pokiaľ žiadala priznať nedoplatok na výživnom za obdobie od 19.9.2017 do 30.1.2018, z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu 31.5.2019 žiadala navrhovateľka určiť, že osoba označená v návrhu je otcom maloletých detí T. a D., narodených XX.X.XXXX. Súčasne žiadala upraviť práva a povinnosti k maloletým deťom a to tak, že tieto žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca maloletých detí žiadala zaviazať platením výživného v sume 300,-- € na každé dieťa zvlášť. Výživné žiadala priznať od 19.9.2017. Súčasne požadovala priznať aj náhradu trov konania.
1.1.Návrh na určenie otcovstva k maloletým deťom odôvodňovala dlhoročným intímnym a aj citovým vzťahom k osobe označenej za otca maloletých detí. Počas celého obdobia pracovala s osobou označenou za otca maloletých detí na mestskom úrade, kde pracovala ako sekretárka pre primátora mesta. Tento muž bol priamo jej nadriadeným, s ktorým mala pravidelný pohlavný styk približne jedenkrát za týždeň. O ich vzťahu sa na úrade tušilo, nakoľko býval partner hlučný a neopatrný pri dohadovaní si vynútených stretnutí zvyčajne po pracovnom čase. Intímny vzťah mali udržiavať od roku 2002. V priebehu tohto obdobia nadviazala známosť aj s bývalým manželom. V mesiaci júl 2004 otehotnela. Osoba označená za otca maloletých detí odmietol uznať otcovstvo. Vzhľadom k tomu uzavrela manželstvo s vtedajším partnerom, ktorý bol označený za biologického otca maloletých detí. V tomto období nebolo úplne jasné kto je otcom detí, nakoľko prichádzal do úvahy okrem partnera, s ktorým uzavrela manželstvo, aj jej nadriadený. Po sobáši a narodení maloletých detí ostala bývať spolu s manželom v rodičovskom dome spolu so svojimi rodičmi a súrodencom. Manželstvo označila navrhovateľka za nie šťastné s tým, že v roku 2012 sa manželstvo rozpadlo. Súd rozhodoval aj o maloletých deťoch pochádzajúcich z manželstva, pričom bola určená vyživovacia povinnosť manželovi k maloletým deťom. Následne po rozvode manželstva začal mať bývalý manžel pochybnosti ohľadom otcovstva k maloletým deťom a požiadal o anonymné genetické testy. Po vykonaní genetických testoch bolo zistené, že nie je biologickým otcom maloletých detí. V dôsledku toho prestal v auguste 2017 prispievať na ich výživu napriek rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen, kde mu bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 70,-- € na každé dieťa zvlášť. Následne podal návrh na zapretie otcovstva, kde po vykonaných testoch bolo právoplatne určené, že nie je bývalý manžel navrhovateľky, biologickým otcom maloletých detí T. a D.. V tom čase oslovila navrhovateľka bývalého nadriadeného a jej intímneho partnera s tým, že je otcom maloletých detí. Tento jej mal navrhnúť platenie výživného, avšak bez rozhodnutia súdu a bez zverejnenia tejto informácie. Vzhľadom na potrebu usporiadania vzťahov podala navrhovateľka na Okresnom súde Zvolen návrh na určenie otcovstva v spojení spolu s úpravou práv a povinností k maloletým deťom.
1.2. Okrem určenia otcovstva žiadala matka upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a určiť výživné na maloleté deti. Výživné žiadala priznať od 19.9.2017 kedy jej prestal bývalý manžel platiť výživné. Výživné žiadala na každé dieťa zvlášť vo výške 300,-- € a zameškané výživné žiadala splácať v splátkach. V čase podania návrhu pracovala ako recepčná v Hotely Flóra S.. V priebehu konania prišla o zamestnanie a v čase rozhodovania súdu bola nezamestnaná, bez príjmu. Aj naďalej býva v spoločnej domácnosti s matkou a bratom, pričom matke neprispieva na chod domácnosti žiadnou čiastkou, pretože je bez príjmu. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Naopak otec maloletých detí hoci je na starobnom dôchodku je zabezpečený, má živnosť cukráreň a vlastní rodinný dom a ďalšie nehnuteľnosti. O deti neprejavuje žiaden záujem, nestretáva sa s nimi. Deťom potom, čo im bývalý manžel oznámil, že nie je ich biologickým otcom, povedala kto je skutočne ich biologickým otcom. S otcom sa však nestretávajú. Obidve deti navštevujú 9.ročník Základnej školy a v súvislosti so školou a ich výchovou má výdavky na školské pomôcky 100,-- € mesačne spolu na obidve deti, školské aktivity rovnako vyčíslila na 100,-- €, vreckové deťom 100,-- € spolu, oblečenie 200,-- € mesačne, obuv 100,-- € mesačne. Ďalej internet 25,-- € mesačne, poistky 41,-- € mesačne spolu na obe deti, nájom a energie 300,-- € mesačne, mobilný paušál spolu 40,-- €, údržba, servis počítačov 100,-- €, hygienické potreby, pracie prášky 100,-- €, strava 400,-- €. Ako mimoriadne výdavky uviedla zariaďovanie dvoch samostatných študentských izieb, kde minula 1.050,-- €. Deti budú navštevovať čeľustnú ortopédiu vzhľadom na potrebu fixátorov, kde strojčeky vyjdu cca 1.000,-- €. Matka čerpala úver vo VÚB, ktorý mesačne spláca v sume 386,38 €. Vzhľadom na nepriaznivú životnú a sociálnu situáciu požiadala banku o odklad splátok. Ku dňu rozhodnutia sa nevedela vyjadriť k tomu, či odklad splátok bol povolený alebo nie. Výdavky na domácnosť znáša výlučne stará matka maloletých detí, ktorá je na starobnom dôchodku a pomáha jej, keďže žijú v spoločnej domácnosti.
2. Osoba označená za otca maloletých detí, v priebehu konania uviedol, že sa necíti byť otcom maloletých detí. Poukazoval na nepriaznivý zdravotný stav a nedoslýchavosť v dôsledku čoho súd pristúpil k ustanoveniu opatrovníka v konaní podľa § 69 a nasledujúcich Civilného sporového poriadku. Za procesného opatrovníka ustanovil osobe označenej za otca maloletých detí, syna, ktorý ho doprevádzal na každé pojednávanie. 26.11.2019 na pojednávaní osoba označená za otca maloletých detí uviedol, že si nepamätá, či mal intímny vzťah s navrhovateľkou. Podľa jeho slov nemali spolu nič spoločné a navrhovateľka mala viacero mužov, ale je to jej vec. On si nepamätal žiaden vzťah s ňou pre chorobu hlavy. Následne procesný opatrovník osoby označenej za otca maloletých detí uviedol, že sa nevie vyjadriť k tomu, či jeho otec je biologickým otcom maloletých detí a či mal s navrhovateľkou intímny
vzťah. Žije v S. kvôli tomu, že otec (osoba označená za otca maloletých detí) má zdravotné problémy, pre ktoré sa vrátil domov, aby sa staral o podnik, pričom mal na mysli Cukráreň Nefrit v S., ktorú vlastní otec na živnosť. Ďalej uviedol, že otec je starobný dôchodca, kde poberá starobný dôchodok vo výške 691,50 € mesačne. K 31.10.2019 ukončil živnosť, avšak podnik prakticky vedie procesný opatrovník už od januára 2019. Okrem toho poukazoval procesný opatrovník na to, že domácnosť otca bola vykradnutá v mesiaci november 2019 o čom do spisu založil zápisnicu z výsluchu z OR PZ, OKP Zvolen. Pri krádeži rodičom zmizla finančná hotovosť z domáceho sejfu. Zlaté predmety, šperky, doklady sa nestratili. Zlodej alebo zlodeji odcudzili len väčší finančný obnos. Následne osoba označená za otca maloletých detí, po znaleckom dokazovaní uviedol, že nesúhlasí s platením výživného od 19.9.2017, kedy mal vyživovaciu povinnosť bývalý manžel navrhovateľky. Navrhol platiť výživné v rovnakej výške po 70,-- € tak, ako mal rozhodnuté bývalý manžel navrhovateľky a to odo dňa, keď sa dozvedel, že je otcom maloletých detí. Ďalej poukázal na svoju sociálnu, rodinnú situáciu s tým, že je starobný dôchodca a jediným príjmom je len starobný dôchodok. Nevlastnil už žiadnu nehnuteľnosť ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Nehnuteľnosti prepísal na syna pochádzajúceho z manželstva. Tieto previedol darovacou zmluvou. Dôvodom prečo tak učinil mala byť jeho choroba. Vyšetrovanie ohľadom krádeže ich rodinného domu nie je ukončené. Na dôchodku je od 65-tich rokov, približne šesť rokov. Nebol ochotný platiť navrhovateľkou požadované výživné.
3. Kolízny opatrovník maloletých detí po znaleckom dokazovaní uviedol, že otcovstvo k maloletým deťom bolo určené takmer so 100% istotou. Pri výživnom apeloval na dohodu rodičov, pri ktorej sa zohľadnia odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj možnosti a schopnosti povinného rodiča platiť na maloleté deti. Navrhoval maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá im od narodenia zabezpečuje osobnú starostlivosť. V jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky.
4. Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P XXX/XXXX bolo zistené, že pred tunajším súdom prebiehalo rozvodové konanie, kde návrh podával V.. N. Y. proti Bc. N. Y. Q. (v tomto konaní navrhovateľke) za účasti maloletých detí D. a T. Y.. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 19.3.2012 tak, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, ktorou maloleté deti po rozvode manželstva súd zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal k povinnosti prispievať na ich výživu výživným v sume 70,-- € na každé dieťa zvlášť. Súčasne sa dohodli rodičia na úprave styku s maloletými deťmi. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.3.2012.
5. Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. XXPc X/XXXX bolo zistené, že rozhodnutím zo dňa 23.1.2018 súd určil, že V.. N. Y., nar. XX.X.XXXX nie je otcom maloletého T., nar. XX.X.XXXX a maloletej D., nar. XX.X.XXXX z matky Bc. N. Q., rod. Q., nar. X.X.XXXX. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 30.1.2018. Zo spisu bolo zistené, že vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie znalkyňou Mgr. Zuzanou Holešovou, ktorá vylúčila otcovstvo V.. N. Y. k maloletým deťom a to D. a T..
6. Vzhľadom na vyjadrenia osoby označenej za otca maloletých detí súd pristúpil k výsluchu navrhovaných svedkov I. G., ktorá nastúpila na post sekretárky po navrhovateľke. Podľa navrhovateľkiných slov I. G. mala vedomosť o intímnom vzťahu medzi ňou a primátorom a tiež aj táto svedkyňa mala mať intímny vzťah s primátorom. Svedkyňa tieto skutočnosti poprela, uviedla, že vedomosť o vzťahu medzi navrhovateľkou a primátorom nemala. Poprela, že by mala mať vzťah ona sama s bývalým primátorom. Medzi nimi bol iba pracovný vzťah. V roku 2004 nastupovala navrhovateľka na materskú a vtedy nastúpila na jej pozíciu sekretárky. Nevedela sa vyjadriť, resp. si nepamätala, či navrhovateľka navštevovala aj po pôrode bývalého šéfa na pracovisku. Klebety sa po S. šírili, ale nevedela potvrdiť, že by mali spolu vzťah. Poprela, že by sa o týchto veciach rozprávala s bývalým manželom.
6.1. Súd vypočul aj D. G., ktorý pracoval na meste ako policajt. Polícia sídli v tej istej budove ako mestský úrad a bol bývalým manželom svedkyne I. G.. Sprostredkovane od bývalej manželky mal vedomosť ohľadom skutočností uvádzaných navrhovateľkou a jej intímneho vzťahu s bývalým primátorom. Bývalá manželka ako sekretárka spomínala, že primátor mal s navrhovateľkou deti a tieto deti, ich fotky, má u seba v kancelárii. Navrhovateľku pozná od detstva, nikdy s ňou nemal okrem kamarátskeho iný vzťah. Informácie, že mala intímny vzťah so svojim nadriadeným, t.j. primátorom počul aj z rečí po S., ktoré sú malým mestom.
8. Vzhľadom na postoj osoby označenej za otca maloletých detí, ktorý popieral intímny vzťah s navrhovateľkou, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza DNA. Znalecký posudok znalec vypracoval a podal 30.1.2020, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že V.. D. C. je biologickým otcom maloletého T. a maloletej D., narodenej z matky Bc. N. Q.. Miera pravdepodobnosti určenia označeného muža za biologického otca je v oboch prípadoch viac ako 99,999%.
8. Podľa ustanovenia § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
9. Podľa ustanovenia § 94 ods. 1 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
10. Podľa ustanovenia § 94 ods. 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
11. Podaným návrhom matka maloletých detí žiadala určiť otcovstvo k maloletým deťom potom, čo úspešne bolo otcovstvo rozhodnutím tunajšieho súdu k maloletým deťom bývalým manželom matky zapreté. Rozhodnutie o zapretí otcovstva bývalým manželom matky maloletých detí nadobudlo právoplatnosť dňom 30.1.2018. Matka maloletých detí za otca maloletých detí označila muža, s ktorým v rozhodnej dobe pre počatie udržiavala intímny vzťah. Ako sama uviedla bol jej priamym nadriadeným a intímny vzťah mali minimálne raz do týždňa. Podľa ustanovení Zákona o rodine § 94 ods. 2 sa za otca považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. V uvedenom období sa matka intímne stýkala s dvomi mužmi, jedným z nich bol bývalý manžel, ktorého otcovstvo bolo úspešne zapreté a druhým osoba označená za otca maloletých detí v tomto konaní. Tento muž v priebehu konania poprel, že by s matkou maloletých detí udržiaval intímny styk. Uviedol, že si to nepamätá, má zdravotné ťažkosti. Necítil sa byť otcom maloletých detí. Následne po znaleckom dokazovaní analýzou DNA bolo jednoznačne preukázané s pravdepodobnosťou viac ako 99,999%, že práve tento muž je biologickým otcom oboch maloletých detí narodených 18.3.2005. Vzhľadom na závery znaleckého dokazovania súd potom jednoznačne určil osobu označenú za otca maloletých detí, za ich otca.
12. Podľa ustanovenia § 110 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
13. Potom čo súd vo veci určil otcovstvo k maloletým deťom konštatoval, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti a je potrebné upraviť výkon ich práv a povinností, ako aj rozhodnúť o výživnom na obe maloleté deti v zmysle ustanovení zákona o rodine § 36 ods. 1 a § 24 a nasledujúcich Zákona o rodine.
14. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
15. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
16. Podľa ustanovenia § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
17. Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
18. Maloleté deti, o ktoré v konaní ide sú od narodenia v osobnej starostlivosti matky, ktorá im ju zabezpečuje riadne. Matka maloletých detí žiadala zveriť tieto do osobnej starostlivosti. Zo strany kolízneho opatrovníka neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté deti. Otec maloletých detí nežiadal tieto zveriť do osobnej starostlivosti, ani žiadnym spôsobom nevytýkal a nenamietal starostlivosť o ne. S poukazom na takto zistené skutočnosti súd následne zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá im ju zabezpečovala nepretržite od ich narodenia. Nezistil žiadne dôvody pre zmenu výchovného prostredia a rozhodol tak v súlade s návrhom matky a kolízneho opatrovníka. Styk otca s maloletými deťmi súd neupravoval, pretože rodičia nežiadali takúto úpravu a navyše otec maloletých detí neprejavil žiaden záujem o možnosť zoznámenia a stretávania sa s maloletými deťmi.
19. V konaní bolo ďalej zo zákona povinnosťou súdu určiť rozsah vyživovacej povinnosti otca maloletých detí k maloletým deťom, keďže uvedené ustanovenia zákona zahŕňajú aj úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
19.1. Matka maloletých detí v čase podávania návrhu na určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností bola zamestnaná v spoločnosti Hotel Flóra S., s.r.o., so sídlom Y. č. XXX, S.. V priebehu konania oznámila súdu, že od januára 2020 je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a nepoberá žiadnu podporu. Ohľadom tejto skutočnosti predložila potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 3.1.2020. V zmysle rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 11.2.2020 matke maloletých detí nebola priznaná dávka v nezamestnanosti. Zároveň súd lustráciou v príslušných registroch nezistil, že by matka maloletých detí vlastnila nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky, ani motorové vozidlo. Podľa vlastných slov a vyjadrení má výdavky v súvislosti s bývaním, kde prispievala v čase, keď mala príjem na bývanie čiastkou 300,-- €. Ďalej platí spolu na obe maloleté deti mesačne paušál na mobilné telefóny 40,-- €, poistky 41,-- €, internet 25,-- €. V súvislosti so zakupovaním školských pomôcok je to 100,-- € na mesiac na obe deti a na školské aktivity 100,-- € na obe deti. Vreckové uviedla, že je mesačne 100,-- €. Oblečenie, obuv, hygienické potreby, prášky na pranie, strava je spolu 800,-- € na mesiac na obe deti spolu. Ďalej uviedla údržbu, servis počítačov, mimoriadne výdavky mala v súvislosti so zariadením dvoch samostatných študentských izieb 1.050,-- €. Do budúcna majú nosiť zubné fixačné strojčeky, kde je predpoklad výdavkov 1.000,-- €. Okrem toho poukázala na úver, ktorý čerpala vo VÚB a kde požiadala o odklad splátok vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu.
19.2. Otec maloletých detí tiež poukazoval na svoje osobné, rodinné a majetkové pomery s tým, že v čase podávania návrhu na súd matkou maloletých detí mal živnostenské oprávnenie na výrobu pekárenských a cukrárenských výrobkov; poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu; kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živností (veľkoobchod). Deň vzniku oprávnenia pri všetkých predmetoch podnikania bol 1.4.2015 s tým, že živnostenské oprávnenie mal a vykonával pod obchodným menom V.. D. C. s miestom podnikania B. XXX/XX, S.. V priebehu konania doložil potvrdenie zo živnostenského registra o ukončení živnosti k 31.10.2019. Ďalej poukazoval na to, že je starobný dôchodca, pričom podľa posledného potvrdenia sociálnej poisťovne poberá starobný dôchodok vo výške 691,50 €. Podľa vlastných slov je na starobnom dôchodku od 65-roku približne šesť rokov. Z Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen boli doručené daňové priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2018 a 2019 s tým, že v roku 2018 bol stanovený základ dane z príjmov vo výške 11.179,12 € a daň vo výške 2.124,03 €. Za rok 2019 to bola suma 0,-- €, kde uviedol príjmy 50.261,88 €, výdavky 52.226,93 €. Podľa správy Ministerstva vnútra SR, OR PZ, ODI Krupina bolo zistené, že otec maloletých detí nie je vedený ako držiteľ ani vlastník osobného motorového vozidla, ani prípojného vozidla.
19.3. Súd zisťoval aj skutočnosti ohľadom vlastníctva nehnuteľností účastníkov konania. Z výpisu z katastra nehnuteľností pre okres W., obec R., kat. úz. R., z listu vlastníctva č. XXX, vyplýva, že procesný opatrovník otca maloletých detí nadobudol nehnuteľnosti vrátane rodinného domu a trvalých trávnych porastov na základe kúpnej zmluvy V XXX/XXXX zo dňa 20.1.2019. Nehnuteľnosti zapísané v obci a
katastrálnom území S., záhrady, zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom a slovenskú reštauráciu nadobudol procesný opatrovník otca maloletých detí darovacou zmluvou zo dňa 9.1.2020. Zo systému úradu geodézie a kartografie katastra SR vyplýva, že na otcovi maloletých detí ku dňu podávania správy 21.2.2020 nie sú vedené žiadne nehnuteľnosti. Rovnako ani matka maloletých detí a maloleté deti nevlastnia žiadne nehnuteľnosti na území SR.
19.4. Otec maloletých detí doložil do spisu zápisnicu o výsluchu svedka poškodeného manželky Z. C. vykonanú na OR PZ, OKP Zvolen pod ČVS:OR-XXX/X-VYS-ZV-XXXX dňa 5.11.2019. Z uvedenej správy o výsluchu bolo zistené, že na adrese trvalého bydliska, na ktorej žije spolu s otcom maloletých detí v rodinnom dome došlo ku krádeži. Každý deň z domu manželka otca maloletých detí odchádza do práce k synovi v cukrárni o 7.00 hod., kde mu vypomáha. Tak odišla aj v deň výsluchu 5.11.2019. Manžel - otec maloletých detí, ostal doma s tým, že on odchádza za synom pomáhať do cukrárne až okolo 8.00 hod.. Cukráreň sa nachádza na začiatku ulice cca 800 metrov od ich rodinného domu. Tento rodinný dom mal otec maloletých detí opustiť o 8.00 hod., riadne uzamknúť predný vchod aj vchod zo zadnej časti domu. V dome sa nachádza aj alarm, ktorý je napojený na telefón otca maloletých detí, ako aj na telefón jeho manželky. Domov sa mali vrátiť spolu okolo 10.30 hod.. Alarm však cez deň, keď idú za synom vypomáhať do cukrárne nezapájajú. Pri vstupe do domu zistili, že trezor, ktorý majú pod schodami na poschodie je otvorený. Prenosné plechové pokladničky boli vybraté, z trezoru boli vytiahnuté a porozhadzované krabičky, v ktorých nemali nič. Z trezoru zmizli tri staršie veľké peňaženky čašnícke, v ktorých bola hotovosť v celkovej výške 29.300,-- €. Zlato a šperky, ktoré sa nachádzali v trezore a boli v krabičkách a v šperkovniciach odcudzené neboli. Taktiež tam ostali peniaze v hotovosti 1.124,50 €, ktoré mali uložené v plastovom kelímku od tvarohu. Nezmizli ani legitimácie a doklady. Kľúč od trezoru mávajú ukrytý v botníku v topánke. Táto topánka bola vyhodená pred trezorom. Nič iné z domu nezmizlo. Ohliadkou bolo zistené, že na pozemok sa dá vniknúť poškodeným plotom, kde v dolnej časti plota za černicami bol tento plot porušený. Tiež bolo zistené, že dvere do kuchyne boli otvorené a okno v kuchynskej časti bolo otvorené. Pod oknom bol vysypaný kelímok s hlinou. Dvere na terasu však boli zamknuté.
20. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
21. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
22. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
23. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
24. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
26. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
27. O rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Pri rozhodovaní bral do úvahy odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj osobnú starostlivosť matky o maloleté deti a majetkové a rodinné pomery otca maloletých detí. Matka maloletých detí žiadala priznať výživné na obe maloleté deti vo výške 300,-- € zvlášť na každé maloleté dieťa s tým, že výživné požadovala od 19.9.2017, t.j. od dátumu kedy jej bola uskutočnená posledná platba výživného bývalým manželom.
27.1. V konaní súd zistil, že pri rozvode manželstva bola manželovi matky maloletých detí uložená vyživovacia povinnosť vo výške 70,-- € na každé dieťa zvlášť. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a teda o vyživovacej povinnosti bývalého manžela navrhovateľky nadobudlo právoplatnosť 28.3.2012. Na základe tohto rozhodnutia platil výživné manžel matky maloletých detí až do septembra 2017, o čom doložila matka maloletých detí výpis z účtu. Až po skončení pojednávania doručil bývalý manžel matky maloletých detí oznámenie, v ktorom potvrdil, že posledná platba z jeho účtu odišla v septembri 2017. Jednalo sa o výživné na maloleté deti Y., ktoré plnil na základe rozhodnutia súdu o rozvode manželstva a úprave výkonu práv a povinností k maloletým deťom pre čas po rozvode. Nakoľko mal bývalý manžel matky maloletých detí pochybnosti o otcovstve podal návrh na zapretie otcovstva, kde súd právoplatne zaprel otcovstvo bývalého manžela matky maloletých detí dňom 23.1.2018 a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 30.1.2018. Až týmto dňom podľa názoru súdu došlo k zániku vyživovacej povinnosti bývalého manžela matky maloletých detí a teda až od uvedeného dňa mal prestať platiť výživné na maloleté deti, ktoré mu bolo určené rozhodnutím tunajšieho súdu. Preto pokiaľ matka maloletých detí žiadala priznať výživné titulom nedoplatku za obdobie od 19.9.2017 do 30.1.2018 v tejto časti súd návrh ako nedôvodný zamietol.
27.2. S poukazom na ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine výživné pre maloleté deti možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Nakoľko matka maloletých detí žiadala priznať výživné spätne od podania návrhu, ktorý došiel dňa 31.5.2019, súd skúmal, či sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, aby v období po právoplatnosti rozhodnutia súdu o zapretí otcovstva mohol priznať výživné na maloleté deti. Tieto dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl predovšetkým v tom, že maloleté deti boli odkázané svojou výživou len na matku. V čase po právoplatnosti rozhodnutia súdu o zapretí otcovstva otca uvedeného v rodnom liste nemali. Matka následne podala návrh na určenie otcovstva. Kontaktovala biologického otca maloletých detí. Tento aj napriek tomu žiadnym spôsobom o deti neprejavil záujem, neposkytoval im výživné a ani iné vecné plnenia. Naopak v priebehu konania previedol celý svoj majetok na jedno z detí pochádzajúcich z manželstva. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v potrebe maloletých detí zabezpečiť im ich výživu, ako aj správanie sa otca vyššie popísanom. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov. To znamená, že majú právo podieľať sa nielen na životnej úrovni matky, ktorá im výlučne sama od narodenia zabezpečovala osobnú starostlivosť, ale aj na životnej úrovni ich biologického otca. V období od januára 2018 odkedy súd priznal výživné mal otec príjem jednak z podnikateľskej činnosti a tiež ako starobný dôchodca. Navyše vlastnil niekoľko nehnuteľností, ktoré až v priebehu súdneho konania previedol darovacou zmluvou na syna z manželstva (v tomto konaní vystupujúcom ako procesný opatrovník). Postup a správanie sa matky súd nehodnotí ako špekulatívne, nakoľko deti majú právo poznať svoj biologický pôvod a v situácii, keď došlo k úspešnému zapretiu otcovstva bývalým manželom matky maloletých detí, tak vznikla vyživovacia povinnosť biologickému otcovi voči maloletým deťom.
27.3. Pri určovaní výšky výživného rovnako súd nevyhovel návrhu matky v celom rozsahu. Matka požadovala výživné vo výške 300,-- € na každé dieťa zvlášť. Súd vyhovel návrhu matky v časti, keď priznal titulom výživného na každé maloleté dieťa čiastku 120,-- € mesačne. Pri skúmaní výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí, ktoré v čase rozhodovania súdu dosiahli vek 15 rokov a obe končia štúdium na základnej škole s pokračovaním štúdia na strednej škole. V čase rozhodovania súdu ešte matka nevedela uviesť, na ktorej strednej škole budú deti pokračovať v štúdiu a pripravovať sa na svoje budúce povolanie. Výdavky na deti matka rozpísala podrobne s tým, že medzi základné výdavky, ktoré súd zobral do úvahy boli výdavky v súvislosti so školskými pomôckami a aktivitami spolu na obe deti po 100,-- €, ďalej výdavky v súvislosti s hygienou, ošatením, obuvou, spolu 400,-- €, výdavky na stravu, ktoré vyčíslila spolu na 400,-- €. Ďalej matka uviedla výdavky na mobil paušál spolu 40,-- € a internet 25,-- € na mesiac, nájom a energie 300,-- €, ktoré však od januára 2020 neplatí vzhľadom na nemajetnosť s tým, že je vedená na úrade práce ako nezamestnaná. V čase podávania návrhu na tunajší súd pracovala ako recepčná v Hotely Flóra v S.. Ku dňu rozhodovania súdu doložila rozhodnutie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie mesiacom januárom
2020 bez nároku na dávky v zmysle rozhodnutia sociálnej poisťovne. Z toho dôvodu sa na výdavkoch na bývanie nepodieľa a tieto financuje výlučne jej matka (stará matka maloletých detí), s ktorou žijú v spoločnej domácnosti. Okrem starej matky maloletých detí v spoločnej domácnosti žije s nimi aj brat navrhovateľky (ujo maloletých detí). Matka ďalej uviedla aj výdavky v súvislosti s nákupom a zariadením dvoch samostatných študentských izieb, ktoré vyčíslila spolu na 1.050,-- € a poukazovala aj na výdavky, ktoré vzniknú do budúcna z dôvodu potreby nosenia fixných zubných strojčekov u oboch maloletých detí. Predbežne tieto výdavky vyčíslila na čiastku 1.000,-- €. Ďalej uviedla výdavky na platenie poistiek 41,-- € mesačne spolu na obe deti a údržbu a servis počítačov. V čase rozhodovania súdu maloleté deti nenavštevovali školské zariadenie, ani krúžky z dôvodu pandémie a nariadenia výnimočného stavu. Naopak ku dňu rozhodovania súdu súd zistil, že otec maloletých detí má jediný príjem a to starobný dôchodok, ktorý mu od januára 2020 je vyplácaný vo výške 691,50 €. Ku dňu 31.10.2019 ukončil živnosť, podľa vlastných slov pre zlý zdravotný stav. Rovnako k uvedenému dňu nevlastnil žiadne nehnuteľnosti s tým, že časť nehnuteľností previedol kúpnou zmluvou v januári 2019 (ešte pred podaním návrhu na tunajší súd). Väčšiu časť nehnuteľností v katastrálnom území S. vrátane rodinného domu, v ktorom žije a nehnuteľnosti reštaurácie, ktorú prevádzkuje jeho syn a prevádzkoval ju do októbra 2019 otec maloletých detí, previedol darovacou zmluvou 9.1.2020 na syna z manželstva. Ďalej súd zistil, že finančná hotovosť cca 30.000,-- € mala byť otcovi maloletých detí v mesiaci november 2019 odcudzená tak ako vyplýva jednak z tvrdení otca maloletých detí, ale aj zo zápisnice OR PZ, OKP Zvolen zo dňa 5.11.2019. Iný majetok väčšej hodnoty podľa vlastných slov otec maloletých detí nevlastní. Aj napriek týmto tvrdeniam a skutočnostiam súd dospel k záveru, že výživné v sume 120,-- € mesačne na každé dieťa zvlášť spolu 240,-- € mesačne je otec maloletých detí schopný riadne a na čas platiť. Vychádzal pritom z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine kedy mal za to, že sa otec vzdal bez dôležitého dôvodu svojich majetkových hodnôt tým, že darovacou zmluvou tieto previedol všetky na jedno zo svojich detí. Jeho vyjadrenie v rámci konania, že to daroval synovi, lebo je to jeho dieťa neobstojí, nakoľko aj maloleté deti Y. sú jeho potomkovia a je ich biologickým otcom. Nič nebránilo otcovi maloletých detí pokiaľ tieto nehnuteľnosti nemal záujem ďalej užívať, tieto predať, získať tak finančné prostriedky na pokrytie vyživovacej povinnosti voči svojim maloletým deťom. Súd takýto postup vyhodnotil ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho majetkového prospechu a výživné na maloleté deti určil v sume 120,-- € mesačne na každé dieťa zvlášť. Navyše, tak ako vyplynulo zo zápisnice o výsluchu, ktorý vykonala manželka otca maloletých detí, obaja s manželom chodia vypomáhať do reštaurácie, ktorú už v súčasnosti vedie ich syn. To znamená, že otec maloletých detí je stále činný, pomáha synovi v podnikaní, ktoré ukončil až potom, čo bol podaný návrh na tunajšom súde. Pokiaľ ide o krádež, ktorá sa mala stať v mesiaci november 2019, súd konštatoval, že k tejto krádeži došlo až po podaní návrhu a pri krádeži mali zmiznúť len finančné prostriedky. Zlato a iné hodnotné predmety odcudzené neboli. Podľa vyjadrenia otca maloletých detí, ako aj procesného opatrovníka ku dňu rozhodovania súdu nebol zistený páchateľ, ktorý mal odcudziť z domácnosti otca maloletých detí finančnú hotovosť. Otec maloletých detí ani nevedel relevantným spôsobom vysvetliť prečo mal takýto finančný obnos v domácnosti, uviedol len, že ukončoval živnosť, tak si vybral peniaze. Doklady ohľadom výberu z účtu vyššieho obnosu a jeho uloženia v domácnosti však súdu nepredložil.
27.4. Všetky tieto okolnosti súd vyhodnotil spolu v jednotlivých súvislostiach a mal za to, že nastali skutočnosti uvádzané v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine a že správanie a postup otca maloletých detí je možné považovať za konanie kedy sa ako povinný subjekt vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho majetkového prospechu v snahe minimalizovať svoj príjem len na starobný dôchodok tak, aby nebolo možné určiť vysoké výživné na maloleté deti.
27.5. Vzhľadom na výšku výživného a priznanie výživného odo dňa po právoplatnosti zapretia otcovstva súd rozhodoval aj o nedoplatku na výživnom za obdobie od 31.1.2018 do 30.4.2020. Nedoplatok na výživnom za mesiac január 2018 pri sume výživného 120,-- € na mesiac predstavuje 4,-- € na deň. Za mesiac február - december 2018 je to 120,-- € na každé dieťa zvlášť, spolu za rok 2018 dlhoval otec maloletých detí na výživnom 1.324,-- € na každé jedno dieťa zvlášť. Za rok 2019 je to 1.440,-- € na každé dieťa zvlášť. Za prvé štyri mesiace roku 2020 je to 480,-- € na každé dieťa zvlášť. Spolu nedoplatok na výživnom za uvedené obdobie predstavuje 3.244,-- € na každé dieťa zvlášť, spolu na obe deti 6.488,-- €. Súd nedoplatok na výživnom povolil splácať otcovi maloletých detí v splátkach, pričom určil zročnosť splátok, ako aj výšku splátok o 150,-- € na každé dieťa zvlášť. Pri výške splátok vychádzal z veku otca maloletých detí, ako aj z potreby splatenia nedoplatku na výživnom v čo najkratšom čase. Rovnako zobral do úvahy príjem, ktorý má a odôvodnené potreby, pričom otec maloletých detí netvrdil, že má vážne finančné výdavky akéhokoľvek rázu. Rovnako prihliadol aj na už vyššie poukázanú skutočnosť, že
sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho majetkového prospechu. Ak by nehnuteľnosti previedol za odplatu, mal by dostatok finančných prostriedkov aj na úhradu nedoplatku na výživnom. Stále pri jeho výške dôchodku je v možnostiach a schopnostiach splatiť aj tento nedoplatok čo v najkratšom čase.
28. Podľa ustanovenia § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
29. Podľa ustanovenia § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Matka maloletých detí žiadala priznať náhradu trov konania. S poukazom na vyššie citované ustanovenia súd rozhodoval o jej návrhu na náhradu trov konania. V konaní bola matka v časti určenia otcovstva v plnom rozsahu úspešná. Trovy jej vznikli zaplatením súdneho poplatku vo výške 66,-- € za konanie o určenie otcovstva a v sume 100,-- € ako preddavku zaplateného na účet tunajšieho súdu, na trovy dôkazu. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetika na analýzu DNA za účelom určenia alebo vyvrátenia otcovstva k maloletým deťom. Nakoľko matka bola v plnom rozsahu úspešná, v tejto časti konania, súd jej priznal plnú náhradu trov konania voči otcovi maloletých detí vo výške 166,-- €, ktoré je otec maloletých detí povinný nahradiť matke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Trovy znalečného boli v celom rozsahu pokryté a uhradené znalcovi na základe vyúčtovania a uznesení tunajšieho súdu. Preto súd o trovách znalca konečným rozhodnutím už nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 CMP).