Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/117/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobkyne: T. C., nar. XX.XX.XXXX, M. 7, XXX XX M. S. proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 21.08.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie

1. Žalobkyňa ako žiadateľka e-mailovým podaním zo dňa 01.08.2018 požiadala žalovaného ako povinnú osobu o sprístupnenie informácií podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“), týkajúcich sa zoznamu osôb, ktoré sa zúčastnili oficiálnej štátnej návštevy Mexika spolu s prezidentom Slovenskej republiky J. B. v dňoch 22. až 24.11.2017 v Mexiku s tým, že nepožadovala zoznam osôb, ktoré sú členmi Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií. Požadované informácie žalobkyňa žiadala zaslať elektronickou poštou na e- mailovú adresu T. v zákonom stanovenej lehote. 2. Žalovaný podaním číslo KM-TO-2018/006050-002 dňa 01.08.2018 elektronicky vyzval žalobkyňu na doplnenie údajov jej žiadosti o informácie podľa ustanovenia v lehote do 8 dní odo dňa doručenia tejto výzvy, a to spôsobom umožňujúcim identifikáciu požadovaných informácií, nakoľko z formulácie jej podania nie je možné jednoznačne určiť, o aké informácie má záujem, t.j. žiadal ich presnú a jednoznačnú konkretizáciu a stanovenie rozsahu informácií, ktoré má požadovaný zoznam osôb obsahovať. 3. Žalobkyňa dňa 02.08.2018 doplnila e-mailom žiadosť o sprístupnenie požadovaných informácií žalovaným tak, že žiadala o predloženie zoznamu, v ktorom bude uvedené meno a priezvisko osôb, ktoré boli v Mexiku s prezidentom J. B. v dňoch 22. až 24.11.2017 v čase jeho oficiálnej návštevy, s tým, že nežiadala údaje o mene a priezvisku zamestnancov Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. 4. Žalovaný podaním KM-TO-2018/006050-002 zo dňa 06.08.2018 elektronicky oznámil žalobkyni, že jej žiadosť o sprístupnenie požadovaných informácií bola v celom rozsahu postúpená v zmysle ustanovenia Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky z dôvodu, že požadovanými informáciami nedisponuje. 5. Žalobkyňa zaslala žalovanému dňa 20.08.2018 elektronicky pokus o zmier, v ktorom ho žiadala ako povinnú osobu o sprístupnenie požadovaných informácií s tým, že Úrad ochrany ústavných činiteľov

a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je priamo podriadený ministrovi vnútra Slovenskej republiky, a preto má vedomosť o tom, že žalovaný uvedenou informáciou disponuje, preto žiadala o zrušenie fiktívneho rozhodnutia, keďže Kancelária prezidenta Slovenskej republiky jej do dnešného dňa neposkytla požadovanú informáciu. 6. Žalovaný podaním zo dňa 21.08.2018 elektronicky oznámil žalobkyni, že podľa ustanovenia , postúpením jej žiadosti o sprístupnenie požadovaných informácií Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, je táto kompetentná na jej poskytnutie a zároveň jej oznámil, že v zmysle ustanovenia je možné odvolanie v prípade rozhodnutia o nesprístupnení informácií prípadne o čiastočnom nesprístupnení požadovaných informácií, resp. v prípade nečinnosti povinnej osoby, čo však nie je jej prípad, nakoľko žalovaný bol činný a jej žiadosť postúpil príslušnej povinnej osobe - Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, a preto považuje jej „odvolanie“ vo veci za bezpredmetné.

II.

Žaloba

7. Žalobou podanom na poštovú prepravu dňa 04.09.2018 a doručenou na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 06.09.2018, sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 21.08.2018 o rozklade (odvolaní) zo dňa 19.08.2018 proti rozhodnutiu žalovaného o nesprístupnení informácií o mene a priezvisku tých fyzických osôb, ktoré sa v dňoch 22. až 24.11.2017 zúčastnili spolu s prezidentom Slovenskej republiky J. B. oficiálnej štátnej návštevy Mexika a nie sú zamestnancami Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Zároveň žalobkyňa žiadala, že v prípade, ak sa nepreukáže existencia dôvodov na nesprístupnenie požadovaných informácií podľa ustanovenia (ďalej len „“), prípadne, ak v súdom určenej lehote žalovaný nepreukáže existenciu dôvodov na nesprístupnenie informácie, aby správny súd rozhodol, že žalovaný je povinný sprístupniť žalobcovi mená a priezviská všetkých osôb, ktoré sa zúčastnili oficiálnej štátnej návštevy Mexika spolu s prezidentom Slovenskej republiky J. B. v dňoch 22. až 24.11.2017, do 8 dní od právoplatnosti rozsudku. 8. Žalobkyňa uviedla, že žaloba smeruje proti tej časti fiktívneho rozhodnutia, ktorou povinná osoba odmietla poskytnúť/sprístupniť informácie, ktorými sama disponuje. Zdôraznila, že pretože ide o preskúmanie fiktívneho (neexistujúceho) rozhodnutia žalovaného, nie je povinná podľa negatívnej dôkaznej teórie preukazovať absenciu rozhodnutia. 9. V žalobe poukázala na to, že dňa 01.08.2018 na základe žiadosti doručenej elektronicky, požiadala žalovaného ako povinnú osobu ( ) o sprístupnenie informácií týkajúcich sa zoznamu osôb, ktoré sa zúčastnili oficiálnej štátnej návštevy Mexika spolu s prezidentom Slovenskej republiky J. B. v dňoch 22. až 24. novembra 2017. Zoznam požadovaných osôb neobsahoval osoby, ktoré sú členmi Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Sprístupnenie informácie žiadala zaslať elektronickou formou na adresu uvedenú v žiadosti. Ďalej uviedla, že žalovaný jej podaním zo dňa 02.08.2018 oznámil, že podľa gramatického výkladu mu nie je zrejmé, či požaduje sprístupniť zoznam osôb bez členov Úradu na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií, alebo iba zoznam členov na ochranu úradu diplomatických misií“, s dôrazným upozornením, že v prípade nedoplnenia žiadosti bude jej odloženie podľa ustanovenia zákona č. 211/200 Z. z.. Na základe uvedeného, dňa 02.08.2018 elektronicky doplnila predmetnú žiadosť o sprístupnenie požadovaných informácií, a to aj napriek tomu, že z jej žiadosti bolo zrejmé, o sprístupnenie akých informácií a v akom rozsahu žiadala zoznam osôb, kde bude uvedené meno a priezvisko osôb, ktoré boli v Mexiku s prezidentom J. B. v dňoch 22 až 24.11.2017 v čase jeho oficiálnej návštevy s tým, aby boli z tohto zoznamu vynechané údaje o mene a priezvisku zamestnancov Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. 10. Žalobkyňa uviedla, že dňa 06.08.2018 jej bolo doručené oznámenie žalovaného, v ktorom jej oznámil, že jej žiadosť doplnenú dňa 02.08.2018 o sprístupnenie požadovaných informácií postúpil v zmysle ustanovenia zákona č. 211/200 Z. z. Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, z dôvodu, že požadované informácie nemá k dispozícii a že zabezpečovanie priebehu návštevy spadá do jej pôsobnosti s uvedením, že proti rozhodnutiu v zmysle ustanovenia je odvolanie možné v prípade rozhodnutia o nesprístupnení požadovaných informácií, prípadne čiastočnom nesprístupnení informácií resp. v prípade nečinnosti povinnej osoby, čo však nie je jej prípad,

nakoľko žalovaný bol vo veci činný a jej žiadosť o informácie spolu s doplnením postúpil príslušnej povinnej osobe, a preto jej odvolanie považuje za bezpredmetné. 11. Žalobkyňa tvrdila, že dňa 02.08.2018 opätovne požiadala žalovaného, aby jej poskytol požadované informácie v zmysle jej pôvodnej žiadosti, pretože ako povinná osoba je povinná ich sprístupniť. Avšak žalovaný žalobkyni požadované informácie v zákonom stanovenej lehote nesprístupnil, čo považuje za postup rovný odmietnutiu ich sprístupnenia (poskytnutia) s tým, že žalovaného upozornila, aby považoval predmetné podanie za odvolanie podľa ustanovenia § 19 zákona č. 211/200 Z. z. voči fiktívnemu rozhodnutiu v zmysle ustanovenia § 18 zákona č. 211/200 Z. z. 12. Namietala, že žalovaný nerozhodol o podanom opravnom prostriedku riadne a kvalifikovane, keď odvolanie neposúdil ako rozklad ako aj, že o odvolaní nerozhodla oprávnená osoba a že žalovaný neposkytol žiadateľovi informáciu - poučenie podľa ustanovenia a že odpoveď tlačového odboru žalovaného nie je rozhodnutím, pretože nie je vydané oprávnenou osobou a nespĺňa náležitosti rozhodnutia v správnom konaní. 13. Podľa názoru žalobkyne nastúpila podľa ustanovenia zákonná domnienka, že nebolo rozhodnuté o opravnom prostriedku, a to ani zákonným, ani nezákonným spôsobom, preto podala žalobu na preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného, a to proti tej jeho časti rozhodnutia, ktorou žalovaný rozhodol o neposkytnutí informácií, ktorými povinná osoba disponuje. 14. Žalobkyňa zdôraznila, že žalovaný ako povinná osoba s určitosťou disponoval s požadovanými informáciami a to minimálne prostredníctvom svojich dvoch organizačných zložiek - orgánu riadenia Letky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Úradu na ochranu ústavných činiteľov a členov diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, nakoľko prezident Slovenskej republiky je osobou, ktorej poskytuje žalovaný ochranu prostredníctvom Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a členov diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Preto nie je uveriteľné, že nemal k dispozícii informáciu, kto sa nachádzal v blízkosti prezidenta Slovenskej republiky na jeho zahraničnej pracovnej ceste do Mexika v dňoch 22. až 24.11.2017, keď uvedené zabezpečoval organizačný útvar žalovaného - Letecký útvar Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a preto neboli splnené podmienky na postúpenie jej žiadosti podľa ustanovenia vzhľadom na to, že podmienkou postúpenia je, že žiadanú informáciu nemá povinná osoba k dispozícii. 15. S postupom žalovaného, ktorý postúpil jej žiadosť inému subjektu - Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, žalobkyňa nesúhlasila, pretože tak učinil bez právneho dôvodu, nakoľko požadovanými informáciami disponoval. 16. Zastávala názor, že informácie, ktoré žiadala sprístupniť, nie sú informáciami, ktorých sprístupnenie by bolo vylúčené v zmysle osobitných predpisov, aj v prípade, že by právo na informácie bolo obmedzené podľa ustanovenia v takomto prípade právo na sprístupnenie informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. Podľa ustanovenia každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 17. V nadväznosti na vyššie uvedené, sa žalobkyňa odvolávala na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky formulovaný v plenárnom rozhodnutí : „Účelom práva na informácie je zaručiť šírenie informácií medzi ľuďmi. Vo vzťahu slúžiacom na prenos informácie sa zaručuje právo informáciu rozšíriť, ako aj právo informáciu dostať.“ (). Informovanosť jednotlivcov sa zabezpečuje tromi spôsobmi. Osoby majú právo na sprostredkované informácie, ktoré im poskytujú masmédiá, jednotlivci majú právo informácie vyhľadávať svojou vlastnou činnosťou, občania majú právo na informácie od orgánov verejnej moci a ďalej na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky - zo 16.06.1999, ÚS 57/2000 z 26.04.2001, ÚS 81/1999, uznesenie z 08.09.1999 a z 11.03.1999.

III.

Vyjadrenie žalovaného

18. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.12.2018 doručenom súdu dňa 18.12.2018 žalovaný zotrval na svojom stanovisku a uviedol, že navrhuje, aby súd žalobu podľa ustanovenia ako nedôvodnú zamietol. 19. Žalovaný sa vyjadril k jednotlivým žalobným bodom pod rovnakým číselným označením ako ich uviedla žalobkyňa v žalobe. 20. K námietke žalobkyne (bod IV. žaloby), že žalovaného dňa 02.08.2018 opätovne požiadala, aby jej poskytol informácie v zmysle jej pôvodnej žiadosti, pretože ako povinná osoba nedodržal zákonom

uloženú povinnosť podať (sprístupniť) informáciu a z tohto dôvodu uvedené považovala za postup rovný odmietnutiu sprístupnenia (poskytnutia) informácie žalovaným, a preto uvedené podanie považovala za odvolanie v zmysle ustanovení a 19 , žalovaný uviedol, že podanie žalobkyne zo dňa 02.08.2018, ktoré bolo dňa 02.08.2018 elektronicky doručené na e-mailovú adresu J. bolo doplnením žiadosti o informácie na základe výzvy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na doplnenie údajov žiadosti o informácie číslo KM-TO-2018/006050-002 zo dňa 01.08.2018, ktoré bolo žalobkyni doručené elektronicky dňa 02.08.2018 na e-mailovú adresu J. V žiadnom prípade teda nešlo o opätovnú žiadosť o informácie tak, ako to uvádza žalobkyňa v žalobe. 21. K bodu V. a VI. žaloby žalovaný uviedol, že listom číslo KM-TO-2018/006050-005 zo dňa 06.08.2018 bolo žalobkyni oznámené postúpenie jej žiadosti o sprístupnenie informácie v celom rozsahu Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky podľa ustanovenia Uvedená skutočnosť bola žalobkyni oznámená elektronicky dňa 06.08.2018 na e-mailovú adresu J. Zdôraznil, že vyššie uvedeným listom bola žalobkyňa vyzvaná na doplnenie údajov žiadosti o informácie podľa ustanovenia , a že jej nebolo odpovedané podľa ustanovenia , ani nebola poučená o možnosti, resp. nemožnosti podať opravný prostriedok podľa ustanovenia tak, ako to žalobkyňa uvádza v žalobe. 22. Žalovaný sa vyjadril k bodu VII. žaloby, že podľa o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov je Úrad pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky službou Policajného zboru, ktorá je priamo riadená ministrom vnútra Slovenskej republiky, ktorý zaisťuje osobnú bezpečnosť prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, predsedu vlády Slovenskej republiky, predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ministra vnútra Slovenskej republiky a ďalším osobám určeným vládou Slovenskej republiky, t. j. ministrovi obrany Slovenskej republiky, ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky, sudcom a prokurátorom Špecializovaného súdu. V súlade s Uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 411 z 10. mája 2006 k návrhu zásad vykonávania letov lietadiel v policajných službách Letecký útvar Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zabezpečuje a vykonáva leteckú prevádzku štátnych lietadiel a vrtuľníkov v správe Ministerstva vnútra Slovenskej republiky primárne za účelom prepravy určených osôb. 23. K námietke žalobkyne, že prezident Slovenskej republiky je osobou, ktorej poskytuje žalovaný ochranu prostredníctvom Úradu na ochranu ústavných činiteľov a členov diplomatických misií, a preto nie je uveriteľné, že prostredníctvom tohto organizačného útvaru nemá k dispozícii informáciu, kto sa nachádza v blízkosti prezidenta Slovenskej republiky na jeho pracovnej ceste, žalovaný uviedol, že primárnou úlohou Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je zaistiť osobnú bezpečnosť prezidenta Slovenskej republiky a nie organizácia oficiálnej štátnej návštevy prezidenta Slovenskej republiky, ktorá je organizovaná Kanceláriou prezidenta Slovenskej republiky. 24. Ďalej k námietke žalobkyne, že dopravu prezidenta Slovenskej republiky na zahraničnej pracovnej ceste do Mexika v dňoch 22. - 24.11.2017 zabezpečoval Letecký útvar MV SR, teda znova organizačný útvar žalovaného, žalovaný uviedol, že Letecký útvar Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zabezpečuje a vykonáva leteckú prevádzku štátnych lietadiel a vrtuľníkov v správe Ministerstva vnútra Slovenskej republiky primárne za účelom prepravy určených osôb a jednou z týchto osôb je aj osoba prezidenta Slovenskej republiky, to však neznamená, že preprava ostatných osôb musí byť zabezpečovaná výlučne prostredníctvom Leteckého útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. 25. K bodu X. žaloby žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že povinná osoba si neplní povinnosti uložené v ustanovení a dementoval uvedené skopírovaním informácií priamo z webového sídla Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, kde v sekcii „Slobodný prístup k informáciám“ má uvedené nasledovné informácie: „V prípade vydania rozhodnutia o nesprístupnení informácií, rozhodnutia o čiastočnom nesprístupnení informácií resp. fiktívneho rozhodnutia, sa môžete voči rozhodnutiu odvolať v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal - a to ministerstvu vnútra ako povinnej osobe. Odvolanie musí obsahovať údaje o tom, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Lehotu 15 dní nemožno zmeškať.“ 26. K bodu XI. žaloby vo vzťahu ku konštatovaniu žalobkyne, že žalovaný neposkytol žiadateľovi informáciu - poučenie podľa ustanovenia , žalovaný uviedol, že Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky nie je známe, aké konkrétne poučenie podľa ustanovenia mala povinná osoba poskytnúť žalobkyni, nakoľko citované ustanovenie upravuje povinné zverejňovanie informácií, a teda informácie, ktoré sú povinne zverejnené, voľne prístupné verejnosti na webovom sídle Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, resp. úradnej tabuli.

27. Ohľadom konštatovania žalobkyne, že z kontextu odpovede (koho, kedy) vyvodzuje, že žalovanému ako povinnej osobe bolo zaslaných viacero podobných žiadostí a že z odpovede priamo vyplýva, že jej žiadosť posudzoval paušálne, nie individuálne podľa jej obsahu a znenia a s poukazom a na ustanovenie , že informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje, žalovaný poukázal na skutočnosť, že od 20.03.2018 bolo doručených presne 44 obsahovo úplne totožných žiadostí o informácie, týkajúcich sa sprístupnenia informácií o fyzických osobách, ktoré sa zúčastnili oficiálnej návštevy Mexika. Tieto jednotlivé žiadosti o informácie boli zjavne napísané podľa jedného stanoveného vzoru. Následne žalovaný ako povinná osoba zaslal jednotlivým žiadateľom výzvu na doplnenie údajov ich žiadostí o informácie podľa ustanovenia , pričom obratom mu boli doručované obsahovo totožne naformulované doplnenia žiadostí o informácie s tým, že po postúpení všetkých týchto žiadostí Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, boli doručené obsahovo totožné pokusy o zmier, resp. odvolania. Zároveň žalovaný uviedol, že žaloba zároveň trpí takými vadami, ako je nepravdivé uvádzanie informácií. 28. K bodu XII. žaloby žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobkyne ktorá tvrdila, že nastúpila podľa ustanovenia zákonná domnienka, že o jej opravnom prostriedku nebolo rozhodnuté, a to ani zákonným, ani nezákonným spôsobom, preto podala žalobu na preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného, a to proti tej časti fiktívneho rozhodnutia, ktorou žalovaný rozhodol o neposkytnutí informácií, ktorými povinná osoba disponuje. V tejto súvislosti žalovaný tvrdil, že o žiadosti žalobkyne nebolo rozhodnuté či už vydaním rozhodnutia, ani fiktívnym rozhodnutím, nakoľko žiadosť žalobkyne o sprístupnenie ňou požadovaných informácií bola podľa ustanovenia . postúpená Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky a týkala sa výlučne okruhu osôb, ktoré mali prezidenta na uvedenej pracovnej ceste sprevádzať. Uviedol, že nemá povinnosť disponovať zoznamom osôb, ktoré prezidenta Slovenskej republiky akýmkoľek spôsobom doprevádzajú na pracovných cestách. Žiadosť žalobkyne o sprístupnenie informácií sa týkala výlučne zoznamu osôb, ktoré sa zúčastnili uvedenej pracovnej cesty. Vzhľadom na uvedené bola žiadosť žalobkyne postúpená príslušnému subjektu na poskytnutie požadovaných informácií. 29. Zdôraznil, že uvedeným listom nebolo žalobkyni odpovedané podľa ustanovenia a ani ním žiadateľka nebola poučená o možnosti, resp. nemožnosti podať opravný prostriedok podľa citovaného ustanovenia tak, ako to uvádza žalobkyňa v žalobe. 30. Žalovaný taktiež poukázal na to, že v prípade žiadosti o informácie žalobkyne, ako aj v prípadoch ostatných obsahovo totožných žiadostí o informácie, absentuje skutočná vôľová zložka žiadateľa získať tieto informácie. Ak by žalobkyňa mala skutočný záujem na získaní informácií týkajúcich sa fyzických osôb, ktoré sa zúčastnili návštevy Mexika spolu s prezidentom Slovenskej republiky, v uvedenej veci by rešpektovala postup povinnej osoby, a to postúpenie žiadosti o informácie inej povinnej osobe - Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky podľa ustanovenia č. , a preto uvedený postup bol zákonný a odôvodnený, čo preukazuje aj skutočnosť, že Kancelária prezidenta Slovenskej republiky nepostúpila túto žiadosť o informácie späť na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 31. Žalovaný na základe vyššie uvedených dôvodov považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú a neopodstatnenú, a preto navrhol, aby ju správny súd zamietol, a aby nepriznal žalobkyni náhradu trov konania.

IV.

Replika žalobkyne

32. Žalobkyňa v replike zo dňa 18.01.2019 uviedla, že na podanej žalobe trvá a nesúhlasila s námietkami žalovaného. 33. Žalobkyňa uviedla, že výhrady formulované žalovaným sa vzťahujú výlučne na prípad, kedy povinná osoba nedisponuje informáciami, ktoré sa žiadajú sprístupniť. Je však vysoko dôvodný predpoklad, že žalovaný žiadané informácie mal, nimi disponoval a napriek tomu ich neposkytol. Zdôraznila, že nie je uveriteľné, že tento organizačný útvar nemá k dispozícii informácie, kto sa nachádza v blízkosti prezidenta Slovenskej republiky na jeho pracovnej ceste a poukázala na to, že je bez významu k veci, že Úrad na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií možno nezabezpečoval prepravu ostatných účastníkov letu, ale dôležitá je skutočnosť že pri zabezpečovaní ochrany prezidenta mal prehľad o osobách, ktoré sa spolu s prezidentom nachádzali na palube lietadla. 34. Ďalej uviedla, že nemá vedomosť o 44 ďalších podaniach, a napokon, predmetom žaloby je výhradne postup žalovaného v súvislosti s (ne)vybavením jej podania. Napriek tomu zotrváva na svojom tvrdení, že

jej podanie nebolo vybavené individualizovane a zrejme išlo zo strany žalovaného o „paušálnu“ odpoveď (odpovede) naformulovanú jednotne vo vzťahu ku všetkým doručeným žiadostiam. 35. Žalobkyňa sa vyjadrila, že Kancelária prezidenta Slovenskej republiky po opätovnej výzve bola nútená požadované informácie poskytnúť, keďže ústavné právo na slobodný prístup k informáciám im bol žalobkyňou vysvetlený a podložený argumentmi Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žalobkyňa navrhla vykonať dôkaz súdom - zistenie, kedy bol tento zoznam Kanceláriou prezidenta Slovenskej republiky poskytnutý žalovanému a teda, či mohol už žalovaný tieto informácie poskytnúť žalobkyni. Ďalej navrhovala vykonanie dôkazov a to podanie opravného prostriedku, keďže Kancelária prezidenta Slovenskej republiky fatálnym spôsobom odignorovala postúpenie žiadosti aj zo strany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. 36. Zdôraznila, že ani vyjadrenie žalovaného nespochybnilo dôvodnosť podania žaloby, naopak podporuje tvrdenia uvedené v žalobe. 37. Žalobkyňa navrhovala, aby správny súd po vykonaní navrhovaných dôkazov žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

V.

Duplika žalovaného

38. Žalovaný v duplike zo dňa 01.02.2019 uviedol, že naďalej považuje žalobu za nedôvodnú, trvá na svojom vyjadrení a žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú a neopodstatnenú, a preto navrhol, aby ju správny súd zamietol a aby nepriznal žalobkyni náhradu trov konania.

VI.

Právne posúdenie veci

39. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, ), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov správnej žaloby dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. 40. Vo veci bol vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania postupom podľa ustanovenia dňa 30.04.2020, nakoľko žalobkyňa a ani žalovaný nežiadali nariadiť pojednávanie ( ). 41. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 21.08.2018 o rozklade (odvolaní) zo dňa 19.08.2018 proti rozhodnutiu žalovaného o nesprístupnení informácie o mene a priezvisku tých fyzických osôb, ktoré sa v dňoch 22. až 24.11.2017 zúčastnili spolu s prezidentom Slovenskej republiky J. B. oficiálnej štátnej návštevy Mexika a nie sú zamestnancami Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. 42. Žaloba smeruje proti tej časti fiktívneho rozhodnutia, ktorou povinná osoba odmietla poskytnúť/ sprístupniť informácie, ktorými sama disponuje. 43. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd ( ). 44. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti o správnych žalobách. 45. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 46. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu

namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 47. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 48. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 49. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 50. Podľa , ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (). 51. Podľa od. 2 , postúpenie žiadosti povinná osoba bezodkladne oznámi žiadateľovi. 52. Podľa od. 3 , lehota na vybavenie žiadosti začína plynúť znovu dňom, keď povinná osoba dostala postúpenú žiadosť. 53. Podľa , ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. 54. Podľa , ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (). 55. Podľa , ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (). 56. Podľa , proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa . Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

57. Podľa , o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. 58. Podľa , odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. 59. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že dňa 01.08.2018 na základe žiadosti doručenej elektronicky, požiadala žalovaného ako povinnú osobu ( ) o sprístupnenie informácií týkajúcich sa zoznamu osôb, ktoré sa zúčastnili oficiálnej štátnej návštevy Mexika spolu s prezidentom Slovenskej republiky J. B. v dňoch 22. až 24.11.2017. Uviedla, že zoznam požadovaných osôb neobsahoval osoby, ktoré sú členmi Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Namietala, že žalovaný jej nesprístupnil požadované informácie, hoci nimi disponoval a to minimálne prostredníctvom svojich dvoch organizačných zložiek - orgánu riadenia Letky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Úradu na ochranu ústavných činiteľov a členov diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a jej žiadosť o ich sprístupnenie postúpil bez právneho dôvodu inému subjektu t.j. Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky a taktiež že nerozhodol o podanom opravnom prostriedku riadne a kvalifikovane, keď odvolanie neposúdil ako rozklad ako aj, že o odvolaní nerozhodla oprávnená osoba a že žalovaný ju nepoučil o opravnom prostriedku podľa ustanovenia . Podľa názoru žalobkyne nastúpila podľa ustanovenia zákona č.

zákonná domnienka, že nebolo rozhodnuté o opravnom prostriedku, a to ani zákonným, ani nezákonným spôsobom. Preto podala žalobu na preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného, a to proti tej jeho časti rozhodnutia, ktorou žalovaný rozhodol o neposkytnutí informácií, ktorými povinná osoba disponuje. 60. Podľa názoru žalovaného o žiadosti žalobkyne o sprístupnenie ňou požadovaných informácií nebolo rozhodnuté či už vydaním rozhodnutia, ani fiktívnym rozhodnutím, nakoľko predmetná žiadosť bola v celom rozsahu postúpená podľa ustanovenia príslušnému subjektu na poskytnutie požadovaných informácií, a to Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky - podaním č. KM-TO-2018/006050-004 zo dňa 06.08.2018 elektronicky na emailovú adresu J. a uvedené jej oznámil elektronicky dňa 06.08.2018 na e-mailovú adresu J. listom číslo KM-TO-2018/006050-005 zo dňa 06.08.2018, z dôvodu, že požadovaná informácia sa týkala výlučne okruhu osôb, ktoré mali sprevádzať prezidenta Slovenskej republiky na uvedenej pracovnej ceste. Žalovaný uviedol, že nemá povinnosť disponovať zoznamom osôb, ktoré prezidenta Slovenskej republiky akýmkoľek spôsobom doprevádzajú na pracovných cestách. 61. Úlohou správneho súdu bolo potrebné primárne posúdiť, či vzniklo fiktívne rozhodnutie žalovaného ( ), t.j. či o žiadosti žalobkyne bolo rozhodnuté fiktívnym rozhodnutím, a či podanie žalobkyne zo dňa 02.08.2018, ktorým doplnila na základe výzvy žalovaného svoju žiadosť o sprístupnenie informácií, možno považovať za jej opätovnú žiadosť o sprístupnenie informácií podľa , a teda, či nastúpila podľa ustanovenia zákonná

domnienka, že nebolo rozhodnuté o opravnom prostriedku. Ďalej bolo potrebné preskúmať, či žalovaný postupoval správne a v súlade so zákonom, keď žiadosť žalobkyne o sprístupnenie informácií postúpil v celom rozsahu Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky podľa ustanovenia podaním č. KM-TO-2018/006050-004 zo dňa 06.08.2018. 62. Z administratívneho spisu mal súd preukázané, že dňa 01.08.2018 bola žalovanému doručená žiadosť žalobkyne o sprístupnenie informácií podľa , ktoré žiadala sprístupniť v nasledovnom znení: „Podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej v texte iba „zákon“) Vás žiadam ako povinnú osobu ( zákona) o sprístupnenie informácie týkajúcich sa zoznamu osôb, ktoré sa zúčastnili oficiálnej štátnej návštevy Mexika spolu s prezidentom SR J. B. v dňoch 22. až 24. novembra 2017 v Mexiku. Zoznam mnou požadovaných osôb neobsahuje osoby, ktoré sú členmi Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií.“. Žalobkyňa bola následne vyzvaná žalovaným listom č. -002 zo dňa 01.08.2018 na doplnenie údajov žiadosti o informácie podľa ustanovenia a to spôsobom umožňujúcim identifikáciu požadovaných informácií, ktoré doplnila elektronicky dňa 02.08.2018. Žalovaný podaním č. KM-TO-2018/006050-004 zo dňa 06.08.2018 žiadosť žalobkyne o sprístupnenie informácií podľa postúpil v celom rozsahu Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky podľa ustanovenia a to elektronicky na e--mailovú adresu I. a uvedené jej oznámil elektronicky dňa 06.08.2018 listom číslo KM -TO-2018/006050-005 zo dňa 06.08.2018 na e-mailovú adresu J.. Dňa 19.08.2018 boli žalovanému doručené elektronicky na e-mailovú adresu J. podania žalobkyne v počte 5 - označené ako „Pokus o zmier“ spolu so štyrmi prílohami. Žalovaný dňa 21.08.2018 zaslal žalobkyni elektronicky odpoveď, v ktorej uviedol, že v uvedenom prípade postupoval v súlade s ustanovením a taktiež, že nie je prípustné podanie opravného prostriedku. 63. Správny súd mal preukázané zo súdneho spisu týkajúceho sa tohto konania sp. zn. (ďalej len „súdny spis“), že Kancelária prezidenta Slovenskej republiky podaním číslo spisu: INF.73-2018-KP SR zo dňa 13.09.2016, oznámila žalobkyni požadované informácie podľa týkajúce sa zoznamu osôb, ktoré sa zúčastnili oficiálnej štátnej návštevy Mexika spolu s prezidentom Slovenskej republiky J. B. v dňoch 22. až 24.11. 2017 v Mexiku, ktorá jej zaslala požadované informácie a to uvedením zoznamu osôb (uvedením ich priezviska) a ďalej mal súd preukázané zo súdneho spisu, že Kancelária prezidenta Slovenskej republiky podaním číslo spisu: INF.77-2018-KP SR zo dňa 24.09.2016, oznámila žalobkyni informácie podľa , týkajúce sa zoznamu osôb, ktoré sa zúčastnili oficiálnej štátnej návštevy Mexika spolu s prezidentom Slovenskej republiky J. B. v dňoch 22. až 24. 11.2017 v Mexiku a to uvedením zoznamu osôb (uvedením ich mena a priezviska).

64. Zo súdneho spisu súd ďalej zistil, že žalobkyňa dňa 04.09.2018 zaslala elektronicky Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky ako povinnej osobe podľa ustanovenia podanie označené ako „odvolanie“ proti neposkytnutiu informácií podľa citovaného zákona na základe jej žiadosti zo dňa 01.08.2018 postúpenej jej žalovaným na vybavenie Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky podaním zo dňa 06.08.2018 o sprístupnenie informácií týkajúcich sa zoznamu osôb, ktoré sa zúčastnili oficiálnej štátnej návštevy Mexika spolu s prezidentom Slovenskej republiky J. B. v dňoch 22. až 24.11. 2017 v Mexiku a že Kancelária prezidenta Slovenskej republiky podaním zo dňa 05.09.2018 oznámila žalobkyni, že jej podanie označené ako „odvolanie“ proti rozhodnutiu o odmietnutí požadovanej informácie týkajúcej sa zoznamu osôb, ktoré sa zúčastnili oficiálnej štátnej návštevy Mexika spolu s prezidentom Slovenskej republiky J. B. v dňoch 22 až 24.11.2017 v Mexiku, bolo podané oneskorene t.j. po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty. 65. Pri posúdení otázky, či sa jedná o fiktívne rozhodnutie podľa ustanovenia správny súd vychádzal z obsahu jednotlivých písomností. 66. Správny súd posúdil podanie žalobkyne zo dňa 02.08.2018, ktoré doručila žalovanému elektronicky dňa 02.08.2018 na e-mailovú adresu J. <. tak, že bolo doplnením jej žiadosti o poskytnutie informácií podľa na základe jeho výzvy na doplnenie údajov žiadosti o informácie č. -002 zo dňa 01.08.2018, ktoré jej bolo doručené elektronicky dňa 02.08.2018 na e- mailovú adresu: Súd <. dospel k záveru, že sa nejednalo o opätovnú žiadosť žalobkyne o poskytnutie informácie, pretože to z jej obsahu nevyplýva. 67. Podľa názoru správneho súdu v danej veci nevzniklo fiktívne rozhodnutie žalovaného podľa ustanovenia , nakoľko žalovaný neposkytol žiadateľke požadované informácie podľa ustanovenia , ktorá nebola poučená o možnosti, resp. nemožnosti podať opravný prostriedok, pretože žalovaný žiadosť žalobkyne postúpil príslušnému subjektu - Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky v súlade s ustanovením , a to podaním č. KM-TO-2018/006050-004 zo dňa 06.08.2018 elektronicky na e--mailovú adresu J. a uvedené oznámil žalobkyni elektronicky dňa 06.08.2018 na jej e-mailovú adresu J.. 68. Správny súd má za to, že nemožno súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že v danom prípade nastúpila podľa ustanovenia zákonná domnienka, že o opravnom prostriedku nebolo rozhodnuté, a to proti tej časti fiktívneho rozhodnutia, ktorou žalovaný rozhodol o neposkytnutí informácií, ktorými povinná osoba disponuje, nakoľko žiadosť žalobkyne o sprístupnenie ňou požadovaných informácií bola včas postúpená príslušnému subjektu na poskytnutie požadovaných informácií. Preto námietku žalobkyne, že o podanom opravnom prostriedku nerozhodol riadne a kvalifikovane, nepovažoval za dôvodnú. 69. Taktiež súd nepovažoval námietku žalobkyne, že o odvolaní nerozhodla oprávnená osoba a že žalovaný nepostupoval podľa ustanovenia , za dôvodnú, vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci nevzniklo fiktívne rozhodnutie podľa ustanovenia , a preto ani nemohla nastúpiť zákonná domnienka podľa ustanovenia 70. K námietke žalobkyne, že odpoveď tlačového odboru žalovaného, nie je rozhodnutím, pretože nie je vydané oprávnenou osobou a nespĺňa náležitosti rozhodnutia v správnom konaní, správny súd uvádza, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ju možno považovať za bezpredmetnú. 71. Správny súd sa zaoberal námietkou žalobkyne, že žalovaný jej nesprístupnil požadované informácie, hoci nimi disponoval a to minimálne prostredníctvom svojich dvoch organizačných zložiek - orgánu riadenia Letky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Úradu na ochranu ústavných činiteľov a členov diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a tak nesplnil podmienku podľa ustanovenia a že jej žiadosť o ich sprístupnenie postúpil bez právneho dôvodu inému subjektu. 72. K vyššie uvedenej námietke žalobkyne správny súd konštatuje, že možno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že primárnou úlohou Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, je zaistiť osobnú bezpečnosť prezidenta Slovenskej republiky a nie organizáciu oficiálnej štátnej návštevy prezidenta Slovenskej republiky v zahraničí a že Letecký útvar Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zabezpečuje a vykonáva leteckú prevádzku štátnych lietadiel a vrtuľníkov v správe Ministerstva vnútra Slovenskej republiky predovšetkým za účelom prepravy určených osôb s tým, že jednou z týchto osôb je aj osoba prezidenta Slovenskej republiky. Z hľadiska posúdenia prejednávanej veci podľa hmotného práva základným predpokladom úspešnosti žiadosti oprávnenej osoby o sprístupnenie informácií je, že povinná osoba má požadované informácie k dispozícii ( ), preto postup žalovaného, ktorý postúpil žiadosť žalobkyne príslušnému orgánu, t.j. Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, považuje správny súd za zákonný, a to v

súlade so , nakoľko z predmetu činnosti žalovaného nevyplýva, že má povinnosť evidovať zoznam osôb, ktoré sprevádzajú prezidenta Slovenskej republiky na zahraničných pracovných cestách, čo možno vyhodnotiť tak, že žalovaný žiadanú informáciu nemal k dispozícii. Súd zároveň podotýka, že nie je jeho úlohou vykonávať dokazovanie v tomto smere, t.j. či žalovaný mal, alebo nemal požadované informácie k dispozícii, pretože nie je súdom skutkovým, ale súdom vykonávajúcim prieskum súdnych rozhodnutí z hľadiska hmotného a procesného práva a teda jeho úlohou je vykonávať súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej moci podľa zákonom stanoveného postupu a nie vyhľadávanie dôkazov, ktoré mal účastník alebo orgán verejnej správy vykonať (uplatniť) v administratívnom konaní. Z tohto dôvodu považoval námietku žalobkyne, že neboli splnené podmienky na postúpenie veci príslušnému subjektu podľa ustanovenia , za nedôvodnú. 73. Správny súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci žalovaný nebol povinný rozhodnúť o žiadosti žalobkyne o sprístupnenie požadovaných informácií, pretože vec bola postúpená príslušnému orgánu, čo v správnom konaní žalobkyňa ani nenamietala, ktorý jej v konečnom dôsledku aj vyhovel a požadované informácie sprístupnil, pričom tieto skutočnosti preukázala samotná žalobkyňa založením listín do súdneho spisu t.j. podaní Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky - číslo spisu: INF.73-2018- KP SR - listu zo dňa 13.09.2016, ktorým jej oznámila požadované informácie podľa , a to uvedením zoznamu osôb (uvedením ich priezviska) a číslo spisu: INF.77-2018-KP SR - listu zo dňa 24.09.2016 a uvedením zoznamu osôb (uvedením ich mena a priezviska). Správny súd zároveň poukazuje na to, že neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. 74. V nadväznosti na vyššie uvedené, súd poukazuje na ustálenú judikatúru a to rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky , v ktorom je uvedené:„...ak rozhodnutie o žiadosti o informáciu bolo vydané, „fiktívne rozhodnutie“ sa stáva bezpredmetným”. 75. Návrh žalobkyne vykonať dokazovanie súdom a to zistiť, kedy bol Kanceláriou prezidenta Slovenskej republiky poskytnutý žalovanému tento zoznam osôb, ktorí sa zúčastnili oficiálnej štátnej návštevy Mexika spolu s prezidentom Slovenskej republiky J. B. v dňoch 22. až 24.11.2017 a teda, či žalovaný už mohol tieto informácie poskytnúť žalobkyni, považuje súd za bezpredmetný, a to s ohľadom na jeho právomoc stanovenú v ustanovení , v zmysle ktorého správne súdy preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejne správy. 76. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná, a preto ju s poukazom na ustanovenie zamietol. 77. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia , avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 78. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.