Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/41/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudca JUDr. Martin Kurečko na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.4.2020 v Trebišove takto

rozhodol:

Obžalovaný:

O. nar. 13.7.1999 v J., trvale bytom J. P., L. J. XXX/XX, t.č. vo väzbe v M. J.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

- dňa 27. 11. 2019 v čase okolo 06.40 hod. v J. P. na ul. K. na parkovisku pred mestskou kotolňou došiel k poškodenému mal. Š. J. O., nar. XX. XX. XXXX, žiakovi základnej školy, ktorému v maďarskom jazyku povedal „daj mi cigarety a peniaze, lebo ťa zabijem“, následkom čoho maloletý v obave o svoj život a zdravie začal utekať smerom k ulici H., pričom z vrecka kabáta mu vypadla čierna peňaženka s finančnou hotovosťou 16,70 Eur, ktorú obžalovaný O. K. z peňaženky odcudzil. Následne sa poškodený maloletý po chvíli v sprievode T. D., žiaka strednej školy a mal. S. E., nar. XX. XX. XXXX, žiaka základnej školy, vrátil hľadať peňaženku, opäť k nim obžalovaný O. K. podišiel a pýtal od nich peniaze a od poškodeného T. D. náramkové hodinky s tým, že keď mu ich poškodený odmietol vydať, schytil ho pravou rukou za rameno ľavej ruky a ľavou rukou sa mu náramkové hodinky pokúsil strhnúť so slovami „daj mi hodinky, lebo ťa zabijem“, kde pri tom, ako sa poškodený T. D. bránil a snažil sa vytrhnúť a z miesta ujsť, sa na hodinkách uvoľnilo zapínanie a obžalovaný O. K. sa takto týchto hodiniek zmocnil, z miesta ušiel, čím takto spôsobil škodu poškodenému Š. J. O., nar. XX. XX. XXXX, krádežou finančnej hotovosti vo výške 16,70 Eur a poškodenému T. D. škodu vo výške najmenej 300,- Eur,

t e d a

- proti inému použil násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal na chránenej osobe,

č í m s p á c h a l

- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, § 127 ods. 1 Tr. zákona).

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona (§ 36 písm. j/ Tr. zákona) trest odňatia slobody vo výmere 7 a 1 (sedem a pol) roka.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodených a svedkov, prečítaním zápisnice o výsluchu svedkov z prípravného konania, zápisnicou o rekognícii, znaleckými posudkami a listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný O. K. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a ďalej vypovedal, že keď ráno okolo 6.45 hod. sedel na schodoch a fetoval, išiel okolo jeden chlapec, ktorého poprosil o cigaretu slovami „buď tak dobrý, nemáš jednu cigaretu?“. Ten otvoril novú krabičku cigariet LM a ponúkol ho, vybral cigaretu pre neho aj pre seba a obom ju zapálil. On sa tomu chlapcovi poďakoval a vrátil sa na miesto. Dotyčný normálne odišiel, on fajčil cigaretu, a keď sa po chvíli pozrel na zem, zbadal peňaženku, ktorú zodvihol zo zeme a našiel v nej 15 Eur a pár centov. Tých 15 Eur si dal do vrecka, peňaženku hodil o pár metrov ďalej a vrátil sa na miesto, kde predtým sedel. Následne si všimol, že prichádzajú traja chlapci, jeden podišiel k nemu, bol to poškodený T. D., a buchol ho trikrát do pravého ramena. Keď mu tretíkrát buchol po ramene, vstal a chytil D. najskôr pravé rameno a následne ľavý horný triceps. D. vtedy urobil krok dozadu a ako ho držal za ruku, D. odstúpil dozadu, tým pádom odtiahol dozadu aj svoju ruku a jemu ostali v ruke D. hodinky. D. potom ešte tým ďalším dvom chlapcom povedal „poďte ideme ho nahlásiť“, na čo všetci odišli. On sa s nikým z nich nestihol nijako rozprávať a nikomu sa ani nevyhrážal, teda ani T. D. ani Štefanovi V..

Obžalovaný ďalej dodal, že keby D. od neho pýtal späť nájdené peniaze pekným spôsobom, tak by mu peniaze vrátil, ale keďže ho D. najskôr začal búchať a sácať do ramena s tým, aby vrátil peniaze, na čo sa začali naťahovať a D. potom zišli z ruky hodinky, tak on mu z tohto dôvodu peniaze nedal. Dovtedy si vôbec ani nevšimol, že D. má na sebe nejaké hodinky. Hodinky D. späť nepýtal, všetci hneď začali z miesta utekať, že ho idú nahlásiť na políciu. On nepýtal od tých chlapcov nič, nič im nehovoril a nikomu z nich sa ani nevyhrážal, naopak, jeho napadol poškodený D., ktorý od neho pýtal späť peniaze.

Obžalovaný teda v celom rozsahu svoju vinu popiera, z konania v zmysle podanej obžaloby je však jednoznačne usvedčovaný nasledujúcimi dôkazmi:

Svedok - poškodený T. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ráno, keď sa nachádzal na ulici pred bytovkou a chcel zájsť do obchodu, pribehol k nemu C. V., na ktorom si všimol, že je zľaknutý, so slovami „poďme ku kotolni, tam je jeden psychopat, ktorý ma chce zabiť“. V. vtedy povedal aj to, že ten psychopat od neho pýtal cigaretu, a že on mu cigaretu aj dal. Pri ňom bol vtedy ešte I. E., na čo potom všetci traja išli k bočnej strane bytovky, odkiaľ sa chcel V. pozrieť, či je tam ešte stále ten chlapec, ktorého označil za psychopata. Nevideli ho nikde, tak zišli dole schodmi. Potom V. zbadal svoju peňaženku, ktorá ležala otvorená na zemi. Následne si všimli, že obžalovaný k nim prichádzal z boku takou malou uličkou. V. si prezrel peňaženku, v ktorej už neboli žiadne peniaze, a keď k nim obžalovaný prišiel, tak V. mu povedal „buď taký dobrý a vráť mi peniaze, ktoré boli v peňaženke“. Obžalovaný na to odpovedal, že on nevie aké peniaze, a že on žiadne peniaze nevidel. Všetci traja potom radšej chceli odísť preč, aby z toho nebol nejaký problém. Ešte predtým, ako chceli odísť, od neho obžalovaný najskôr pýtal peniaze a potom, keď zbadal jeho hodinky, tak pýtal aj hodinky. Ako tam tak všetci stáli, tak V. zodvihol svoju peňaženku zo zeme a postavil sa na jeho pravú stranu, E. sa postavil na druhú stranu. V tom momente stál obžalovaný presne oproti a vtedy si všimol hodinky na jeho ruke, ktoré mali kožený remienok a neboli riadne zapnuté. Obžalovaný ho chytil najskôr za rameno a následne druhou rukou chytil hodinky za ten povolený remienok a stiahol ich dole z jeho ruky. On sa veľmi zľakol a z toho dôvodu tak stuhol, že na to všetko nevedel nijako zareagovať, takže vôbec nekládol odpor. Hodinky od obžalovaného potom ani nepýtal späť, pretože sa veľmi bál. Po tom, čo mu obžalovaný vzal hodinky, obrátil sa, dal si ich do vrecka a odkráčal od nich preč. V. následne zavolal políciu priamo z miesta, kde sa to všetko stalo. Pokiaľ obžalovaný tvrdí, že hneď po príchode na miesto, keď sa všetci spolu vrátili po peňaženku, mal do obžalovaného sácať, tak to nie je pravda, nikto z nich sa obžalovaného nijako nedotkol, ani on do obžalovaného určite nesácal, a pokiaľ obžalovaný tvrdí aj to, že hodinky mu ostali v ruke, keď sa spolu naťahovali, tak to tiež nie je pravda, pretože on sa s obžalovaným vôbec nenaťahoval, obžalovaný mu

hodinky strhol a držal ho za rameno. Obžalovaný sa mu pri tom vyhrážal smrťou, povedal mu „daj mi hodinky, lebo ťa zabijem“, tým si je istý.

Z výpovede maloletého svedka C. S. V. vyplynulo, že v predmetný deň ráno išiel do školy a keď prechádzal okolo kotolne, tak tam stál obžalovaný, ktorý ho oslovil, „daj mi cigarety alebo peniaze“, on mu povedal, že nemá cigarety ani peniaze. Potom ešte raz od neho pýtal cigarety a peniaze, ale už hlasnejším tónom, pričom vtedy mu obžalovaný povedal „daj cigarety alebo peniaze, lebo ťa zabijem“. On obžalovanému žiadne cigarety nedal, pretože nefajčí, a keďže sa obžalovaného zľakol, utiekol od neho preč. Pritom, ako utekal, mu z vrecka kabáta vypadla na zem peňaženka. Utekal až k obchodu, kde stretol T. D. a I. E. a vtedy pri obchode zistil, že nemá peňaženku, a že mu musela niekde vypadnúť. Týmto dvom svojím kamarátom povedal, že mu niekde vypadla peňaženka, a že mu ju môžu pomôcť hľadať. Tiež im povedal, že tam je jeden chlapec, ktorý sa mu vyhrážal, že ho zabije. Potom všetci spolu išli hľadať jeho peňaženku, podarilo sa im ju aj nájsť, ale peniaze v nej už neboli. Opäť sa všetci traja stretli s obžalovaným, ktorému povedal, aby mu dal späť jeho peniaze, nakoľko predpokladal, že obžalovaný našiel jeho peňaženku a zobral si z nej peniaze, na čo mu obžalovaný odpovedal „aké peniaze“. Obžalovaný potom povedal aj T. D. „daj aj ty peniaze, lebo ťa zabijem“ a potom, keď si všimol na D. ruke jeho hodinky, tak mu povedal „daj hodinky, lebo ťa zabijem“. Obžalovaný potom chytil D. ruku a pokúšal sa mu z nej hodinky strhnúť, D. sa snažil odstrčiť ruku obžalovaného, ale tento ho znovu chytil za ruku a nakoniec sa mu podarilo hodinky strhnúť. D. mu potom povedal, aby rýchlo zavolal políciu, čo aj urobil a potom všetci traja od obžalovaného odišli preč, pretože sa ho báli, keďže obžalovaný sa jemu aj D. vyhrážal, že ich zabije. Čo sa týka I. E., ten tam celý čas len stál, k nemu sa obžalovaný nijako neozýval a ani on sa neozýval k obžalovanému.

Z výpovede maloletého svedka I. E. súd zistil, že v predmetné ráno šli do obchodu spolu s T. D., potom prišiel C. V., ktorý im povedal, či by mu nevedeli pomôcť, pretože stratil peňaženku. Ešte hovoril aj to, či by s ním nešli, pretože je tam jeden muž, ktorého sa zľakol. Keď sa všetci traja vrátili na miesto, kde mala byť stratená peňaženka, tak peňaženku aj našli, ale žiadne peniaze v nej už neboli. V. sa toho chlapca - obžalovaného pýtal, kde sú peniaze z tej peňaženky a on povedal, že nevie, že on ich nemá. Obžalovaný keď išiel smerom k nim, sa pýtal, či im nechýbajú aj iné veci okrem peňaženky. Oni začali ustupovať dozadu, keďže sa ho zľakli, pričom obžalovaný kráčal smerom k nim. Keď ustupovali dozadu, tak obžalovaný chytil ruku T. D., on vtedy obžalovanému aj hovoril, aby D. ruku pustil, na čo obžalovaný D. povedal, že keď mu nedá hodinky, tak ho zabije. D. sa snažil odstrčiť ruku obžalovaného, ale napriek tomu sa obžalovanému podarilo dať dole z jeho ruky hodinky. Medzitým C. V. zavolal políciu. D. mu určite hodinky dobrovoľne nedal a je si istý tým, že sa obžalovaný D. vyhrážal smrťou.

Z prečítanej zápisnice z výsluchu svedkyne - poškodenej C. V. (matky C. S. V.) z prípravného konania vyplynulo, že keď volala z W., kde pracuje ako opatrovateľka, synovi domov, ten jej povedal, že je na polícii, pretože keď ráno išiel do školy okolo kotolne, tak ho zastavil nejaký muž a povedal mu, že nech mu dá cigarety alebo peniaze, lebo ho zabije. On potom utekal od tohto muža preč a cestou stratil peňaženku. Keď sa následne vrátil na miesto aj s kamarátom hľadať peňaženku, ten muž jeho kamarátovi povedal, aby mu dal hodinky, kamarát mu ich však nechcel dať, nakoniec si ich ten muž zobral na silu z jeho ruky. Po tom, čo sa stalo, jej v škole povedali, že jej syn je viac utiahnutý a aj sám sa jej pýtal, či sa nemôže zapísať na nejaké bojové umenie, aby sa vedel v takejto situácii brániť.

V prípravnom konaní boli ako svedkovia vypočutí aj C. V. (starý otec C. S. V.) a K.. O. T. (psychologička), z ich výpovedí však nevyplynuli žiadne skutočnosti relevantné z hľadiska posúdenia viny obžalovaného.

V priebehu prípravného konania bol znalcom z odvetvia psychiatria skúmaný aj duševný stav obžalovaného, znalec vo svojom posudku konštatuje nevyrovnanú osobnosť s dominantnými rysmi emočnej nestability a impulzivity, užívanie syntetických kanabinoidov (herby) a prchavých rozpúšťadiel (toluénu) bez potreby ochrannej liečby. Okolnosti majúce vplyv na príčetnosť obžalovaného zistené neboli.

Skutkový stav bol objektivizovaný aj znaleckým posudkom KEÚ PZ Košice, zápisnicou o rekognícii a listinnými dôkazmi, najmä zápisnicou o vydaní vecí a vrátení veci (obžalovaný dobrovoľne vydal príslušníkom polície hodinky zn. P. ako aj bankovky v nominálnej hodnote 10 Eur a 5 Eur, ktoré boli následne vrátené poškodeným T. D. a C. V.), zápisnicou o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, hlásením o použití služobného psa, zápisom o dychovej skúške a lekárskymi správami.

Na základe takto vykonaného dokazovania bol spoľahlivo zistený skutkový stav v zmysle výrokovej časti tohto rozsudku. Vina obžalovaného O. K. bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná predovšetkým výpoveďami poškodeného T. D. a svedkov C. S. V. a I. E., ktorí vo svojich výpovediach zhodne popísali spôsob, akým sa obžalovaný O. K. násilím zmocnil hodiniek poškodeného T. D. za predchádzajúceho použitia vyhrážok smrťou, pričom menovaní taktiež zhodne jednoznačne vylúčili verziu prezentovanú obžalovaným, že sa poškodenému D. nijako nevyhrážal, a že jeho hodinky mu ostali v ruke po tom, čo bol napadnutý poškodeným.

Vyhrážky obžalovaného smrťou maloletému C. S. V. považoval súd za dostatočne preukázané jednak výpoveďou samotného C. S. V. a nepriamo aj výpoveďou jeho matky C. V., ktorá vo svojej výpovedi potvrdila, že z telefonického rozhovoru zo svojim synom sa dozvedela, že ho zastavil nejaký muž a povedal mu, aby mu dal cigarety alebo peniaze, lebo ho zabije, a že tento muž následne jeho kamarátovi povedal, aby mu dal hodinky, a že nakoniec si ich na silu zobral z jeho ruky. Rovnako aj z výpovede poškodeného T. D. vyplynulo, že C. S. V. sa pri ich stretnutí pred obchodom po tom, čo stratil peňaženku, vyjadril „poďme ku kotolni, tam je jeden psychopat, ktorý ma chce zabiť“, navyše si všimol, že je zľaknutý. Skutočnosť, že C. S. V. sa zľakol nejakého muža, vyplýva aj z výpovede I. E.. V tomto smere sa preto nemožno stotožniť s argumentami obhajoby prezentovanými v rámci záverečnej reči obhajcu obžalovaného, že vo vzťahu k poškodenému maloletému C. S. V. sa jedná o tvrdenie proti tvrdeniu.

Vykonanými dôkazmi bolo teda bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa skutok, ktorý sa kladie obžalovanému O. K. za vinu stal, a že jeho páchateľom je obžalovaný. Ním prezentovaná verzia priebehu skutkového deja bola jednoznačne vyvrátená výpoveďami vypočutých svedkov a zo strany súdu vyhodnotená ako vykonštruovaná a nezodpovedajúca skutočnosti. Pre úplnosť možno uviesť, že aj vo svedeckých výpovediach boli zistené určité rozpory, najmä v tom, či C. S. V. dal alebo nedal obžalovanému cigaretu, prípadne či menovaní fajčí alebo nie, nejde však o rozpory podstatné, ktoré by vnášali pochybnosti do výpovede menovaného ako celku, resp. v dôsledku ktorých by bolo potrebné hodnotiť výpoveď C. S. V. ako nedôveryhodnú.

Možno teda uzavrieť, že konaním konkretizovaným vo výrokovej časti rozsudku naplnil obžalovaný všetky pojmové znaky zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona), pričom okolnosťou podmieňujúcou použite vyššej trestnej sadzby je v danom prípade skutočnosť, že skutok spáchal sčasti na chránenej osobe, ktorou sa okrem iných rozumie aj dieťa, teda osoba mladšia ako osemnásť rokov (§ 127 ods. 1 Tr. zákona). Subjektívna stránka trestného činu je daná priamym úmyslom podľa § 15 písm. a) Tr. zákona. Okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby je pokrytá zavinením obžalovaného vo forme nepriameho úmyslu v zmysle § 15 písm. b) Tr. zákona, keďže na základe výzoru maloletého C. S. V., ktorý mal v čase spáchania skutku 13 rokov, musel byť obžalovaný minimálne uzrozumený s tým, že menovaný môže mať menej ako 18 rokov.

Obžalovaný je nemajetný a pred vzatím do väzby bol bez pracovného pomeru. Doposiaľ súdne trestaný nebol. V ústrednej evidencii priestupkov má 1 záznamov za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 priestupkového zákona, keď sa 4.11.2018 dopustil krádeže drevnej hmoty, za čo mu bola Obvodným oddelením PZ Kráľovský Chlmec uložená pokuta vo výške 30 Eur.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere ukladaného trestu prihliadal súd najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Ako poľahčujúca okolnosť bola u obžalovaného vyhodnotená skutočnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zákona), a to aj napriek skutočnosti, že sa v minulosti dopustil drobnej krádeže. Priťažujúce okolnosti zistené neboli.

Na základe uvedeného, predovšetkým s poukazom na doterajšiu právnu bezúhonnosť obžalovaného, dospel súd k záveru, že pre splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona bude u obžalovaného postačujúce z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie uloženie trestu odňatia slobody pri dolnej zákonom stanovenej hranici, a to vzhľadom na jej výšku ako trestu nepodmienečného. Zaradenie obžalovaného pre účely výkonu trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia zodpovedá kritériám v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, teda skutočnosti, že obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Pre úplnosť možno uviesť, že odcudzené veci boli poškodeným vrátené, v dôsledku čoho si poškodení nárok na náhradu škody v trestnom konaní neuplatnili. Poukázať možno aj na závery znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatria, s poukazom na ktoré súd obžalovanému neuložil ochranné liečenie, a to aj napriek tomu, že sa obžalovaný trestnej činnosti dopustil pod vplyvom prchavých rozpúšťadiel (toluénu).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť: a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.