Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9Co-18-2020.pdf
PDF · 78.73 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/18/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobkyne: C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C., Y. XXXX/X, zastúpená JUDr. Ľubošom Rackom, PhD., advokátom so sídlom B. C., E. XXX/X, proti žalovanej: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C., M. X. februára XXX/X, zastúpená JUDr. Ivanom Ilavským, advokátom so sídlom K. T., J. H. XXXX/X, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 8C/184/2013-373 zo dňa 27.09.2019, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa m á proti žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX pre kat. územie M., obec B. C. tak, že predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne. Na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu zaviazal žalobkyňu k povinnosti vyplatiť žalovanej sumu 6.000,00 Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 11.756,21 Eur titulom vykonaných rekonštrukčných prác v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Tiež žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 688,07 Eur titulom vykonaných rekonštrukčných prác v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie súd zdôvodnil s poukazom na ust. § 136, § 137, § 139 a § 142 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že spoluvlastníci sa nedohodli o spôsobe vyporiadania spoluvlastníctva a tak na návrh jedného zo spoluvlastníkov súd spoluvlastníctvo zrušil, vec prikázal väčšinovému spoluvlastníkovi (9/10-ín) a v rámci širšieho vyporiadania rozhodol aj o nárokoch vnesených investícií do nehnuteľnosti. Prihliadal tiež na preukázanú solventnosť strán v konaní. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP vzhľadom na pomerný úspech v konaní, resp. spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi sporovými stranami.
2. Proti tomuto rozsudku prostredníctvom zástupcu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Dôvodila s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolateľky súd riadnym spôsobom neprihliadal na dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by spoluvlastníctvo nezrušil a nevyporiadal. Súd mal prihliadnuť na osobné väzby, ktoré má žalovaná k nehnuteľnosti, ako aj na skutočnosť, že v dome býva jej maloletý vnuk. Súd tiež veľmi prísne hodnotil preukázanie solventnosti strán, resp. súd nedostatočne sa zaoberal tým, či je možné nehnuteľnosť reálne rozdeliť, keď aj doteraz bola využívaná ako dve
bytové jednotky, keď každá rodina mala svoj vlastný elektromer, kúpeľňu, atď. Žalovaná je bytostne odkázaná na bývanie v dome, je vo veku 65 rokov, jej príjmom je starobný dôchodok, nie je vlastníkom žiadneho iného nehnuteľného majetku väčšej hodnoty. Preto za nereálne považuje, aby si po strate spoluvlastníckeho podielu v krátkom čase mohla zabezpečiť zodpovedajúcu náhradu. Uviedla, že je schopná vyplatiť žalobkyni sumu za jej spoluvlastnícky podiel čiastočne v hotovosti a zostatok by hradila prostredníctvom úveru. Žiadala, aby odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne zmenil tak, že žalobu zamietne.
3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že súd rozhodol na základe vykonaných dôkazov v súlade so zákonom. Nestotožnila sa s tvrdením, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre to, aby súd podielové spoluvlastníctvo nezrušil. Práve naopak, situácia, kedy žalovaná, resp. ešte jej právny predchodca roky užívali nehnuteľnosti sami a nad rámec výšky spoluvlastníckeho podielu, bola v rozpore s dobrými mravmi, pričom ani po smrti rodičov právny predchodca žalovanej, resp. žalovaná neprejavili žiadny záujem o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu a získanie nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva. Nebyť toho, že žalobkyňa podala návrh na súd, situácia by dodnes zostala nezmenená. Navyše rodinný dom je viac ako 50-ročný, vyžaduje ďalšie nemalé investície a tento dlhoročný spor znemožňuje začať žalobkyni vykonávať opravy a tak zamedziť chátraniu a znehodnocovaniu nehnuteľnosti. Irelevantná je tiež skutočnosť, že v dome žije aj neplnoletý vnuk žalovanej. Tento nemá žiadny právny vzťah k predmetnej nehnuteľnosti, pričom najmä rodičia sú povinní zabezpečiť bývanie sebe a svojim deťom a túto povinnosť nemožno bez dôvodu pripisovať na účet tretích osôb. Čo sa týka reálnej deľby, táto vzhľadom na výšku spoluvlastníckych podielov neprichádza do úvahy. Navyše súd by mal rozhodnúť vždy tak, aby predchádzal ďalším sporom, pričom spoluužívanie nehnuteľnosti je v súčasnej dobe problematické. Čo sa týka preukázania solventnosti, toto žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala, súdne konanie prebiehalo niekoľko rokov, pričom o odkúpenie ostatných podielov žalovaná nikdy neprejavila záujem. Pokiaľ tvrdí, že má finančné prostriedky na vyplatenie žalobkyne, keď táto suma by bola vyššia ako 50.000,00 Eur, za tieto si môže zakúpiť byt a vyriešiť tak svoju bytovú situáciu. Žiadala preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
4. Vo svojich vyjadreniach obe strany zopakovali svoje predchádzajúce tvrdenia.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ust. § 379 a § 381 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
6. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, ako aj zo spisového materiálu, pričom pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Je zrejmé, že v konaní súd mal rozhodnúť o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. V priebehu konania došlo k tomu, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou v podiele 9/10-ín, žalovaná v podiele 1/10-iny. Vzhľadom na takto stanovené spoluvlastnícke podiely súd prvej inštancie dospel k záveru, že nehnuteľnosť nie je možné reálne rozdeliť, a preto smeroval rozhodnutie k tomu, že po zrušení spoluvlastníctva sa stane jeden zo spoluvlastníkov výlučným vlastníkom veci a druhý spoluvlastník za spoluvlastnícky podiel dostane finančnú náhradu. V tomto prípade súd pri rozhodovaní, ktorému zo spoluvlastníkov ostane po vyporiadaní celá vec, prihliadal na výšku spoluvlastníckych podielov, ako aj možnosť vyplatenia finančnej náhrady za spoluvlastnícky podiel druhou stranou. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom však použitia tohto spôsobu je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t. j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločnému poslaniu. Pri reálnom rozdelení nehnuteľností súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v súlade s ust. § 142 ods. 1 OZ sa stanovujú dve kritériá, ku ktorým treba pri vyporiadaní prihliadať, a to veľkosť podielov a účelné využitie veci. S prihliadnutím na tieto skutočnosti potom súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na veľkosť podielu žalobkyne a žalovanej nie je možné vec (rodinný dom) rozdeliť tak, aby vznikli dve samostatné veci, resp. bytové jednotky zodpovedajúce veľkosti spoluvlastníckych podielov. Súd prvej inštancie vyhodnotil všetky kritériá
potrebné pre rozhodnutie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva a následne vec správne právne posúdil.
7. Súd vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 CSP zdôvodnil. Pokiaľ teda odvolateľka poukazovala na nesprávne zistený skutkový stav, resp. nesprávne právne posúdenie veci, s týmto sa odvolací súd nestotožnil. Je nepochybné, že v tomto prípade v čase rozhodovania súdu žalobkyňa bola spoluvlastníčkou v rozsahu 9/10-ín veci, žalovaná v rozsahu 1/10- iny veci. Vzhľadom na výšku spoluvlastníckych podielov vec nie je možné reálne rozdeliť z hľadiska vyššie uvedených kritérií, správne potom rozhodol súd, keď spoluvlastníctvo zrušil a vec prikázal pôvodnej spoluvlastníčke s väčšinovým spoluvlastníckym podielom. Pokiaľ v odvolaní, resp. vyjadrení žalovaná uviedla, že by bola schopná vyplatiť spoluvlastnícky podiel žalobkyne, opäť konkrétnym spôsobom nedeklarovala, z akých finančných prostriedkov by sa výplata uskutočnila. Pokiaľ odvolateľka poukazovala na to, že v dome býva aj jej maloletý vnuk, resp. že je osobou v dôchodcovskom veku, tieto skutočnosti nemôžu zásadným spôsobom brániť tomu, aby súd zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nevykonal. Tieto skutočnosti nepovažoval ani odvolací súd za tak výnimočné, ktoré by odôvodňovali nevyhovieť návrhu na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva.
8. Pretože vo svojom odvolaní žalovaná neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by neboli prejednané prvoinštančným súdom, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, z týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
9. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá bola úspešná v odvolacom konaní, priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).