Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-276-2019.pdf
PDF · 107.17 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/276/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému G. Š., X.. XX.XX.XXXX, bytom H. Č. F.-E., v konaní o zaplatenie 562,82 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 17. apríla 2019, č.k. 45Csp/52/2017-120
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby a trovách konania.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 208,56 Eur, zamietol žalobu v prevyšujúcej časti a žiadnej strane sporu nepriznal náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 562,82 € s úrokom 28 % ročne od 19.7.2017 až do zaplatenia titulom nesplneného záväzku zo zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb č. 8273445001 uzavretej stranami sporu dňa 15.5.2014, na základe ktorej zmluvy bol žalovanému zriadený a vedený osobný bankový účet č. R. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX (ďalej „zmluva o spolupráci“). Podľa tvrdení žalobcu žalovaný nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo všeobecných obchodných podmienok mať na účte dostatok finančných prostriedkov potrebných na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke, z ktorého dôvodu vzniklo na účte nepovolené prečerpanie vo výške žalovanej istiny. Ku dňu 18.7.2017 bol účet žalovaného účtovne uzavretý, prevedený na vnútorný pohľadávkový účet banky a v súlade s ďalším ustanoveniami všeobecných obchodných podmienok bol žalovaný povinný zo sumy nepovoleného prečerpania uhradiť úrok podľa vývesky úrokových sadzieb vo výške 28 % ročne.
3. Súd prvej inštancie vychádzajúc z obsahu predložených listinných dôkazov právne vec posudzoval podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka (OZ), ako aj ustanovení § 708, § 710 Obchodného zákonníka o zmluve o bežnom účte. Z obsahu zmluvy o spolupráci uzavretej dňa 15.5.2014 zistil, že jej predmetom bol záväzok žalobcu zriadiť pre žalovaného osobný účet, dohodnutý bol spôsob a frekvencia doručovania výpisu z účtu, vydanie platobnej karty s denným limitom 1.000 €, ako aj poskytovanie služieb elektronického bankovníctva. Zmluva bola uzavretá na formularizovanej predtlači bez možnosti žalovaného ako spotrebiteľa ovplyvniť znenie jednotlivých ustanovení. Z výpisov z účtu žalovaného súd prvej inštancie zistil, že ku dňu 30.9.2014 zostatok na
účte činil + 15,48 €, v období od 1.10.2014 do 31.8.2015 boli vykonané viaceré kreditné i debetné transakcie, pričom k 31.8.2015 bol na účte mínusový zostatok - 208,56 €. Od 1.9.2015 do uzatvorenia účtu 18.7.2017, neprebiehali na účte žiadne transakcie zo strany žalovaného, ale žalobca účtoval na ťarchu účtu rôzne poplatky a úroky, čím došlo k navýšeniu mínusového zostatku na sumu 562,82 €. Súd priznal žalobcovi nárok na úhradu debetného zostatku vo výške 208,56 € vychádzajúc z toho, že ak od 1.9.2015 žalovaný už nevykonával žiadne transakcie, žalobca nepreukázal nárok na úhradu bližšie nešpecifikovaných poplatkov a úrokov, vyčíslených v celkovej výške 354,26 €, ani nárok na úroky z nepovoleného prečerpania účtu vo výške 28%. Pokiaľ sa žalobca odvolával na sadzobník poplatkov a všeobecné obchodné podmienky, súd prvej inštancie dospel k záveru, že uvedené listiny nemožno považovať za individuálne dojednané zmluvné podmienky ako to vyžadujú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ktoré by zakladali nárok veriteľa na plnenie, a nebola preukázaná existencia žiadnej inej dohody uzavretej so žalovaným o účtovaných úrokoch a poplatkoch. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že žalobca nepreukázal ani uzatvorenie zmluvy o povolenom prečerpaní účtu, pre ktorej platnosť sa vyžaduje písomná forma. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP) majúc za to, že pomer úspechu a neúspechu strán sporu bol v zásade zhodný.
4. Proti výroku o zamietnutí žaloby a súvisiacemu výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca, vymedzujúc odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu vzniknutých trov.
5. Žalobca vychádzal z názoru, že súd prvej inštancie mal hodnotiť jeho návrh ako neúplný a vyzvať ho na doplnenie, resp. opravu podania v zmysle ustanovenia § 129 ods. 1 CSP, a pretože sa tak nestalo, žalobcovi tým odňal možnosť uplatňovať procesné práva v konaní. V odvolaní doplnil skutkové tvrdenia uvedené v žalobe uvádzajúc, že strany sporu uzavreli dňa 26.10.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere - povolenom prečerpaní účtu, ktorou bol poskytnutý limit povoleného prečerpania žalovanému v rozsahu 200 € s variabilnou úrokovou sadzbou vo výške 19,9% ročne. V ďalšom žalobca poukázal na to, že zmluvné podmienky a všeobecné obchodné podmienky rozlišujú tzv. povolené prečerpanie
- povolený debet a nepovolené prečerpanie - nepovolený debet. Žalovaný mal opakovane porušovať limit povoleného prečerpania, preto mu bol tento znížený na nulovú hodnotu dňa 1.12.2015. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy sa žalovaný dostal do nepovoleného debetu. Dlh žalovaného sa navyšoval z titulu prekročenia, ktorý inštitút je definovaný v § 2 písm. f/, § 18 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch (ďalej zákon č. 129/2010 Z.z.), ako aj v Článku 3 bod 12 všeobecných obchodných podmienok (VOP). Poplatky boli účtované na základe znenia Článku 4 ods. 2 zmluvy o spolupráci, podľa ktorého ustanovenia je banka oprávnená účtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy. Nárok na úrok z nepovoleného prečerpania v hodnote 28% ročne vyplýval z Článku 3 bod 13 VOP, v zmysle ktorého je banka oprávnená pri nepovolenom prečerpaní účtovať úrok, hodnota ktorého vyplýva z vývesky úrokových sadzieb. Žalobca bol oprávnený podľa § 18 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. informovať žalovaného ako spotrebiteľa o úrokovej sadzbe aj na trvanlivom médiu, čo žalobca plnil zverejnením výšky úrokových sadzieb na webovej stránke banky.
6. Žalovaný bol v odvolacom konaní nečinný.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
8. Rozsudok je v napadnutom zamietavom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30. apríla 2020 o 10.05 hod. pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1,3 CSP, § 378 ods. 1 CSP.
9. Vyhovujúci výrok rozsudku nebol odvolaním napadnutý, preto nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2,3 CSP) a nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu.
10. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý a navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k ním, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, či právo na jeho preskúmanie.
11. Odvolací súd preskúmaním rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo nezistil žiadne porušenie procesných práv žalobcu a ani inú vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Postup súdu v konaní zodpovedal legitímnym pravidlám kontradiktórnosti konania pri posudzovaní dôvodnosti nároku uplatneného žalobou. Rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 CSP, keď súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
12. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že zmluva o spolupráci, na podklade ktorej bola uzavretá stranami sporu zmluva o bežnom účte dňa 15.5.2014 je zmluvou spotrebiteľskou, z ktorej si žalobca mohol uplatňovať nároky na úroky, poplatky za predpokladu, že tieto boli medzi zmluvnými stranami individuálne dohodnuté. Obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, že súd ho mohol vyzvať na odstránenie vád žalobného návrhu, lebo rozhodoval o návrhu neurčitom, čím malo dôjsť k porušeniu jeho procesných práv, nie je dôvodná.
13. Povinnosť súdu uplatniť postup podľa § 129 CSP sa vzťahuje len na podanie, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka, čo sa ním sleduje alebo v prípadoch, ak ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné. V prejednávanej veci nárok žalobcu nevyplýva z neúplného žalobného petitu, či nezrozumiteľného, neurčitého podania. Žalobca svoj nárok na peňažné plnenie odvodzoval od zmluvy o spolupráci a všeobecných obchodných podmienok, preukazujúc stav na účte žalovaného výpismi z účtu. Na základe vyhodnotenia predložených listinných dôkazov, súd prvej inštancie dospel k záveru, že tieto nepreukazujú nárok žalobcu ako ho vymedzil v žalobe, pretože absentuje dohoda zmluvných strán o účtovaných poplatkoch a úrokoch.
14. Každú sporovú stranu ohľadom skutočností uvedených v žalobe zaťažuje povinnosť tvrdenia, teda pravdivé úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ako aj povinnosť dôkazná, spočívajúca v povinnosti označenia (pripojenia) dôkazov k žalobe, ako to vyplýva u § 132 a § 150 ods. 1 CSP. Rozhodujúce skutkové tvrdenia tvoria obsah žaloby, a súd môže vyzvať strany na doplnenie skutkových tvrdení, iba ak to považuje za potrebné. Nedostatok procesnej aktivity spočívajúcej v povinnosti tvrdenia, alebo v povinnosti dôkaznej, sa nerieši procesným poučením podľa § 129 ods. 1 CSP, ako sa toho dovoláva žalobca. Nedostatok procesnej aktivity strany sa prejavuje v strate sporu pre nepreukázanie jej tvrdenia, teda neunesenie dôkazného bremena ohľadom skutočností, ktoré sú z hľadiska hmotného práva významné preto, aby bola strana sporu v konaní úspešná. Každá strana v spore tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva. Pokiaľ žalobca v konaní nepreukáže pravdivosť skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho nároku, súd vychádza pri rozhodovaní z aplikácie princípov dôkazného bremena, a teda pre neunesenie dôkazného bremena žalobu zamietne. V prejednávanom spore žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o existencii nároku na úhradu sumy spočívajúcej v úrokoch a poplatkoch, ktorými zaťažoval účet žalovaného, na ktorom účte neboli disponibilné finančné prostriedky.
15. Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 15. 5. 2014, ktorá mala podľa tvrdení žalobcu zakladať jeho nárok voči žalovanému, neobsahuje žiadnu dohodu o úrokoch, či sume poplatkov, ktoré si veriteľ mieni voči dlžníkovi uplatňovať, osobitne, ak už dlžník s účtom nenakladá, ktorú dohodu nenahradzuje klauzula odkazujúca na sadzobník poplatkov a všeobecné obchodné podmienky. Sadzobník poplatkov a výveska úrokových sadzieb nenahrádza dohodu zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy, kam patrí aj dohoda o úrokoch, ale ide o jednostranný interný dokument žalobcu, do ktorého nemohol spotrebiteľ pri vzniku zmluvného vzťahu zasiahnuť. Všeobecné obchodné podmienky môžu upravovať technické náležitosti zmluvy, nesmú však v nich byť pre spotrebiteľa skryté významné informácie týkajúce sa obsahu jeho záväzkového vzťahu alebo sankcií spojených s porušením jeho povinností zo zmluvy.
16. Zákon č. 129/2010 Z.z. v § 2 písm. f/ definuje pojem prekročenie ako automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Zákonom definované prekročenie tak zahŕňa povolené aj nepovolené prečerpanie účtu, ktoré umožňuje spotrebiteľovi dispozíciu s finančnými prostriedkami nad rámec jeho disponibilných finančných zdrojov.
17. Podmienky upravujúce prekročenie účtu vyplývajú z § 18 zákona č. 129/2010 Z.z..
18. Podľa § 18 ods.1 citovaného zákona, ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.
19. Podľa § 18 ods. 2 citovaného zákona, ak ide o prekročenie, ktoré trvá viac ako jeden mesiac, veriteľ bezodkladne informuje spotrebiteľa písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o a) prekročení, b) výške prekročenej čiastky, c) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, d) akýchkoľvek uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z omeškania, e) iných možnostiach riešenia tohto prekročenia vrátane ponuky iných úverových produktov.
20. Bod 3.12 VOP k zmluve o bežnom účte, od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok upravuje situáciu, ako môže dôjsť k vzniku nepovoleného prečerpania (ktoré spadá do pojmu prekročenie) a uvádza, že sa tak môže stať pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, či v iných prípadoch dohodnutých bankou a klientom. Nepovolené prečerpanie definuje ako automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastalo, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“.
21. Právo žalobcu ako banky na uplatňovanie úrokov z finančných prostriedkov, ktoré boli použité klientom nad rámec aktuálneho zostatku na účte vyplývajú z § 710 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasledujúce).
22. Oprávnenie na odpisovanie finančných prostriedkov z účtu majiteľa platobného účtu aj bez predloženia platobných príkazov vyplýva z § 711 ods. 1 Obch. zák. a § 3 ods. 2 zákona č. 492/09 Z.z. o platobných službách (ďalej „zákon o platobných službách“).
23. Podľa § 711 ods. 1 Obch. zák. za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
24. Podľa § 3 ods. 2 zákona o platobných službách v znení účinnom k času vzniku pohľadávky tj do 12.1.2018, poskytovateľ platobných služieb odpíše finančné prostriedky z platobného účtu aj bez predloženia platobného príkazu
a) pri výkone rozhodnutia alebo pri plnení inej povinnosti uloženej osobitným zákonom alebo na základe osobitného zákona b) na úhradu všetkých cien a skutočných výdavkov za poskytnuté služby, na úhradu splatných debetných úrokov alebo v ďalších prípadoch, v ktorých je na to poskytovateľ platobných služieb oprávnený podľa rámcovej zmluvy alebo c) v prípadoch písomne dohodnutých medzi poskytovateľom platobných služieb a používateľom platobných služieb.
25. Žalobca ani netvrdil, ani nepreukázal existenciu dohody podľa § 710 Obchodného zákonníka, a ani to, aby debetný zostatok na účte žalovaného vznikol na základe operácií prostredníctvom platobných kariet, ani nebola v konaní zistená existencia inej písomne uzavretej dohody vzťahujúca sa k iným prípadom, než tým, ktoré sú uvedené v § 3 ods. 2 písm., a, b zákona o platobných službách, pri ktorých môže žalobca odpísať finančné prostriedky z platobného účtu žalovaného aj bez predloženia platobného príkazu.
26. Z výpisu z účtu, ktorým bol preukázaný konečný dlh žalovaného je zrejmé, že predmetom zúčtovania boli poplatky a úroky. Oprávnenie žalobcu ako banky na odpisovanie finančných prostriedkov z účtu žalovaného ako jeho klienta bez predloženia platobného príkazu bolo možné aj na úhradu cien a poplatkov za poskytnuté služby, či splatných debetných úrokov (§ 711 ods. 1 Obch. zák., § 3 ods. 2 zákona o platobných službách) avšak len za podmienky, ktorá vyplýva zo zákonnej úpravy, že na platobnom účte žalovaného sa finančné prostriedky nachádzali.
27. Znenie bodu 3.12 VOP obchádza aj zákonné ustanovenia § 710, § 711 Obch. zák., § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, § 3 zákona o platobných službách, ako aj všeobecne prijímaný princíp zákazu anatocizmu, teda úročenia úrokov. Zákonná úprava prekročenie na účte definuje vo väzbe na oprávnenie majiteľa účtu - spotrebiteľa disponovať v rozsahu prekročenia s finančnými prostriedkami. Vytvorenie debetného zostatku na účte žalovaného zúčtovaním úrokov, debetných úrokov alebo poplatkov nezakladalo však pre žalovaného ako spotrebiteľa oprávnenie disponovať s týmto peňažnými prostriedkami, ani nezodpovedalo jeho dispozičným úkonom s účtom. Takýmto spôsobom došlo len k vzniku dlhu spotrebiteľa na jeho vlastnom účte úkonmi banky vykonávanými bez jeho príkazu a v rozpore s jeho záujmami.
28. Zákon č. 129/2010 Z.z. vo svojom ustanovení v § 9 vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere s náležitosťami tam vymedzenými bola písomná, s tým, že každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Medzi základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patria tiež ustanovenia upravujúce úrokové sadzby úveru a úrokové sadzby pre prípad omeškania v (§ 9 ods. 2 písm. i/, o/ zákona v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o účte). Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (ďalej „Smernica“), ktorej inkorporáciu do vnútroštátneho práva predstavuje zákon o spotrebiteľských úveroch, zhodne upravuje v článku 10 ods. 2 písm. f, l ako základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, údaje o uplatňovaných úrokových sadzbách z úveru a sankcie a úroky pri oneskorených platbách.
29. Vyjmúc fakt, že žalobca nepripojil žiadny dôkaz o existencii „vývesky úrokových sadzieb“ s úrokovou sadzbou 28% pre tzv. nepovolené prečerpanie, čím si nesplnil dôkaznú povinnosť o existencii akejkoľvek dohody so žalovaným o úrokoch 28% ročne, nepreukázal ani splnenie povinnosti vyplývajúcich mu zo Smernice a § 18 zákona o platobných službách, nakoľko z doložených listín nevyplýva, aby žalovaný akýmkoľvek spôsobom získal alebo mal možnosť získať vedomosť o úrokovej sadzbe 28% ročne, pričom web stránka sa na účely Smernice, vo všeobecnosti nepovažuje za iné trvanlivé médium resp. trvalý nosič.
30. Zohľadňujúc vyššie uvedenú argumentáciu, súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca nepreukázal existenciu tvrdeného hmotnoprávneho nároku, preto bolo rozhodnutie v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdené.
31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní procesne neúspešnou stranou sporu, preto nárok na náhradu trov konania nemá. Procesne úspešnému žalovanému nevznikli v odvolacom konaní žiadne trovy, o výške
ktorých by bolo potrebné rozhodovať, z ktorých dôvodov súd vyslovil, že žiadna strana sporu nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).