Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Pc-26-2019.pdf
PDF · 76.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-22Pc/26/2019
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnej veci navrhovateľa: Ľ. L., rod. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/ X, J., štátneho občana Slovenskej republiky, zastúpeného JUDr. Milošom Papcunom, advokátom so sídlom Vajanského 5270/1A, Piešťany, proti dcére ako osobe oprávnenej na výživné: A.. K. L., rod. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C.. P. XX/XX, J., o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto
rozhodol:
S c h v a ľ u j e zmier účastníkov konania uzavretý na pojednávaní dňa 30.4.2020 v znení:
I. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa k osobe oprávnenej na výživné, naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 6C 78/99-26 zo dňa 7.7.1999 a zvýšená na základe písomnej dohody účastníkov konania uzavretej dňa 10.9.2014, platnej od 1.10.2014, sa účinnosťou od 15.7.2019 z r u š u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 1.8.2019, doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa 1.8.2019, sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére A.. K. L., naposledy určenej rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 6C 78/99-26 zo dňa 7.7.1999, zvýšenej písomnou dohodou účastníkov konania, uzavretou dňa 10.9.2014, platnou od 1.10.2014. Vyživovaciu povinnosť žiadal zrušiť s účinnosťou od 15.7.2019. Zároveň žiadal priznať plnú náhradu trov konania proti dcére Rebeke.
2. Návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľ odvodzoval od skutočnosti, že zistil, že dcéra K. už ukončila sústavnú prípravu na budúce povolanie, o čom sa dozvedel až z webovej stránky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Materiálovotechnologickej fakulty, z ktorej zistil, že dcéra úspešne absolvovala inžinierske štúdium v študijnom programe priemyselné manažérstvo, v študijnom odbore priemyselné inžinierstvo, pričom promovaná bola dňa 11.7.2019.
3. Dcéra navrhovateľa K. súhlasila so zrušením vyživovacej povinnosti, ktorá bola naposledy určená rozsudkom zo dňa 7.7.1999. Spočiatku navrhovala zamietnuť návrh v časti zrušenia vyživovacej povinnosti z dohody účastníkov konania zo dňa 10.9.2014, a to z dôvodu, že táto dohoda nebola schválená súdom, a teda nejde o súdom určenú vyživovaciu povinnosť.
4. Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že manželstvo navrhovateľa a G. L. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 6C 78/99-26 zo dňa 7.7.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.7.1999. Tým istým rozsudkom súd súčasne rozhodol aj o úprave rodičovských práv manželov na čas po rozvode k ich spoločnej dcére K. L., ktorá bola v danom čase maloletá, vrátane určenia povinnosti otca prispievať na výživu dcéry K. L. sumou 1.500,- Sk (49,79 eura) mesačne.
5. Z dohody o výživnom na plnoletú dcéru K. L. zo dňa 10.9.2014 súd zistil, že navrhovateľ a jeho dcéra K. sa písomne dohodli na platení výživného zo strany otca vo výške 110,- eur na účet K. uvedený v dohode, vždy do 15. dňa v mesiaci. Navrhovateľ za tým účelom žiadal, aby mu po každom semestri bolo zaslané na jeho adresu potvrdenie školy o pokračovaní v štúdiu. Táto dohoda nebola schválená súdom.
6. Z obsahu spisu aj zo zhodných vyjadrení účastníkov konania súd zistil, že dcéra navrhovateľa K. ukončila vysokoškolské štúdium štátnicami dňa 5.6.2019, pričom diplom u ukončení vysokoškolského inžinierskeho štúdia jej bol odovzdaný na promóciách dňa 11.7.2019.
7. Účastníci konania na pojednávaní dňa 30.4.2020 uzavreli zmier, podľa ktorého vyživovacia povinnosť navrhovateľa k osobe oprávnenej na výživné, naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 6C 78/99-26 zo dňa 7.7.1999 a zvýšená na základe písomnej dohody účastníkov konania uzavretej dňa 10.9.2014, platnej od 1.10.2014, sa účinnosťou od 15.7.2019 zrušuje. Súčasťou zmieru bola aj dohoda o tom, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
8. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“ alebo „Zákon o rodine“ v príslušnom tvare), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Povinnosť rodičov živiť svoje dieťa netrvá, ak dieťa ukončilo sústavnú prípravu na budúce povolanie, má primeraný zdravotný stav, existujú preň pracovné príležitosti, a to aj vtedy, ak dieťa nepracuje. Pracovnými príležitosťami pritom nie sú iba pracovné ponuky v odbore, ktoré dieťa vyštudovalo, ale aj akékoľvek iné pracovné ponuky primerané veku a zdravotnému stavu dieťaťa, aj keby malo dieťa do zamestnania dochádzať, príp. dočasne bývať mimo domova.
10. Podľa § 65, tretia veta ZR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
11. Podľa § 75 ods. 2 ZR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
12. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
13. Podľa § 110 ZR, ak tento zákon neustanovuje inak, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa ustanovenia Občianskeho zákonníka.
14. Podľa § 155 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“ alebo „Civilný mimosporový poriadok“ v príslušnom tvare), konanie vo veciach výživného plnoletých osôb sa začína len na návrh.
15. Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
16. Podľa § 7 ods. 1 CMP, účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje.
17. Podľa čl. 3 ods. 1 CMP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
18. Za použitia a aplikácie čl. 3 ods. 1 CMP, okruh účastníkov vo veciach výživného plnoletých osôb upravený v § 156 CMP treba vykladať v spojení s § 7 ods. 1 CMP, podľa ktorého účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb nie sú vždy len navrhovateľ a osoba povinná platiť výživné. Zmeny a zrušenia vyživovacej povinnosti sa totiž môže domáhať aj povinný z vyživovacej povinnosti, kedy návrh na začatie konania môže smerovať logicky iba proti osobe oprávnenej na výživné. Účastníkmi konania sú teda tí, ktorí majú hmotnoprávnu vyživovaciu povinnosť podľa Zákona o rodine, a v opačnej procesnej pozícií sú účastníkmi konania tí, ktorí sú oprávnení z tejto vyživovacej povinnosti podľa Zákona o rodine.
19. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
20. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
21. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým konanie končí. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
24. Podľa § 148 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.
25. Podľa § 148 ods. 2 CSP, súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
26. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
27. Ustanovenie § 157 CMP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP a ust. § 234 ods. 2 CSP, umožňuje súdu na návrh zmeniť alebo zrušiť iba právoplatné súdne rozhodnutia vo veciach výživného, t. j. právoplatné rozsudky alebo právoplatné uznesenia o schválení zmieru vo veciach výživného. Súd však nemôže zasahovať do zmluvnej autonómie účastníkov konania v časti dohody o výživnom, ktorá nebola schválená súdom či už vo forme uznesenia o schválení zmieru uzavretého medzi plnoletými osobami oprávnenými a povinnými z vyživovacej povinnosti alebo vo forme rozsudku o schválení rodičovskej dohody o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
28. Súdom neschválená dohoda o výživnom uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 10.9.2014 je síce platná, sama osebe však nemôže byť exekučným titulom. Prípadné zotrvávanie na plnení z tejto dohody oprávnenou dcérou z vyživovacej povinnosti aj za obdobie po zrušení skoršej vyživovacej povinnosti, určenej právoplatným súdnym rozhodnutím, by však bolo výkonom práva z občianskoprávneho vzťahu v rozpore s dobrými mravmi (§ 110 ZR, 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov), a prípadné uplatnenie takéhoto práva oprávnenou dcérou v súdnom konaní by nepožívalo právnu ochranu (§ 2 ods. 1 CMP, čl. 5 CSP, § 75 ods. 2 ZR).
29. Zmier uzavretý účastníkmi konania plne zodpovedá skutočnosti, že dcéra navrhovateľa je schopná sama sa živiť, že zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k nej od 15.11.2019, kedy mala jeho dcéra už po promóciách na vysokej škole, je v súlade s ust. § 62 ods. 1 a § 78 ods. 1 ZR. V časti dohody o nároku na náhradu trov konania zmier plne korešponduje so súčasnou právnou úpravou, podľa ktorej v mimosporovom konaní, a teda aj v konaní vo veciach výživného plnoletých osôb, platí zásada, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (§ 52 CMP). Preto súd dospel k záveru, že tento zmier nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ani v rozpore s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 ZR), a preto ho v súlade s citovaným ustanovím § 148 ods. 2 CSP schválil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 2 ods. 1 CMP, § 355 ods. 2, § 357 CSP a contrario).