Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/149/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcu: V. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., H. R. XXX/XX, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Cimrák, s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova 7, IČO: 36 868 876, proti žalovanému: Slovenský zväz chovateľov poštových holubov, so sídlom Nitra, Akademická 4, IČO: 31 790 852, zastúpený JUDr. Eva Hlaváčová, advokátkou so sídlom Nitra, Farská 12, o preskúmanie rozhodnutí, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. -196 zo dňa 25. októbra 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu

odôvodnenie:

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , ods. 1 o združovaní občanov( v znení účinnom do 30.06.2016), Rokovacím poriadkom žalovaného ( čl. 2 ods. 2, 3 ods. 1, 4 ods.1-4( a Stanov žalovaného ako aj zisteným skutkovým stavom. 1.2 V dôvodoch uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.02.2014 domáhal zrušenia rozhodnutí Prezídia Slovenského zväzu chovateľov poštových holubov ( ďalej len SZ CHPH) , Akademická 4, 949 01 Nitra, IČO: 31790852, prijaté na jeho mimoriadnom zasadnutí konanom dňa 03.01.2014. Žalobu odôvodnil tým, že je členom Prezídia žalovaného. Na deň 3.1.2014 o 16.30 hod. bolo zvolané mimoriadne zasadnutie Prezídia žalovaného, na ktorom boli jednomyseľne prijaté rozhodnutia v ňom uvedené . Bezodkladne potom ako sa dozvedel o konaní mimoriadneho zasadnutia Prezídia a o jeho obsahu, listom zo dňa 28.1.2014 upovedomil Ústrednú Kontrolnú komisiu žalovaného (ďalej ÚKK) o možnom porušení stanov. Ako člen Prezídia považuje predmetné mimoriadne zasadnutie za nelegitímne, nakoľko na zvolanie neboli žiadne závažné dôvody a najmä na jeho zvolanie nebol riadne pozvaný, pritom vo sviatočnom období by očakával značnú dôslednosť v procedurálnej stránke. Dodal, že Prezídium je jedným zo štyroch ústredných orgánov žalovaného, pričom stanovy výslovne neupravujú možnosť podať proti jeho rozhodnutiu opravný prostriedok. Žalobca preto podal žalobu v súlade s ust. o združovaní občanov, pričom splnil všetky tri podmienky podania žaloby , a to vyčerpanie opravných prostriedkov v rámci samotného združenia, podanie žaloby v určenej lehote ako aj podmienku rozporu rozhodnutia so zákonom alebo stanovami. Poukázal na to, že rokovanie Prezídia je upravené Stanovami a Rokovacím poriadkom, ktorý v súlade s Stanov schválilo Valné zhromaždenie. Samotný proces zvolávania zasadnutia Prezídia je upravený pomerne stroho v a Stanov a v článku č. 4 Rokovacieho poriadku. Keďže proces zvolávania mimoriadneho zasadnutia absentuje, mal za to, že v danom prípade je nevyhnutné analogicky aplikovať na zvolávanie mimoriadneho zasadnutia článok 4 ods. 3 Rokovacieho poriadku. Žalobca nielenže

nebol riadne a včas pozvaný na zasadnutie orgánu, ktorého je legitímne zvoleným členom, ale navyše je pochybnosť o splnení niektorej z podmienok zvolania mimoriadneho zasadnutia podľa článku 4 ods. 2 rokovacieho poriadku , t.j. prerokovanie závažných úloh alebo žiadosť aspoň jednej polovice členov Prezídia. Nedodržaním procesného postupu pri zvolávaní mimoriadneho zasadnutia Prezídia bolo porušené nielen jeho právo zúčastňovať sa na činnosti a práci žalovaného, ale zároveň mu bolo znemožnené riadne splnenie jeho povinnosti zodpovednosti a kvalifikovane vykonávať funkciu člena Prezídia (§7 ods. 6 Stanov) . 1.3 Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. 1.4 Predmetom tohto konania je žaloba ktorou sa žalobca ako člen Prezídia žalovaného domáha zrušenia rozhodnutí prezídia Slovenského zväzu chovateľov poštových holubov, Akademická 4, 94901 Nitra, IČO: 31790852, prijaté na jeho mimoriadnom zasadnutí konanom dňa 03.01.2014, tvrdiac, že pri zvolaní mimoriadneho zasadnutia bol porušený článok 4 bod 2.3 Rokovacieho poriadku. 1.5 Podľa o združovaní občanov ( v znení účinnom do 30.06.2016) ak člen združenia považuje rozhodnutie niektorého z jeho orgánov, proti ktorému už nemožno podľa stanov podať opravný prostriedok, za nezákonné alebo odporujúce stanovám, môže do 30 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedel, najneskôr však do 6 mesiacov od rozhodnutia požiadať okresný súd o jeho preskúmanie. Návrh na preskúmanie nemá odkladný účinok. Súd však môže v odôvodnených prípadoch výkon napadnutého rozhodnutia pozastaviť. 1.6 V prejednávanej veci sa žalobca ako člen združenia domáha ochrany pred nezákonným postupom združenia, ktorý je v rozpore so stanovami združenia a preto súd na danú vec aplikovať ustanovenie o združovaní občanov (v znení účinnom do 30.06.2016) . 1.7 Ďalej sa zaoberal tým, podľa ktorého procesného predpisu treba v danej veci postupovať, či podľa upravujúcich správne súdnictvo, ktoré v súčasnosti upravuje Správny sporový poriadok alebo či sa takéto konanie riadi ustanoveniami . Právo občanov združovať sa v občianskych združeniach je zaručené SR. Podmienky takéhoto združovania upravuje Zb, o združovaní občanov. Podľa citovaného zákona , práva a povinnosti člena združenia upravujú Stanovy združenia. Podľa ustanovenia tohto zákona môžu štátne orgány zasahovať do postavení a činnosti združení len v medziach zákona a podľa zákona o združovaní občanov nesmú združenia vykonávať funkciu štátnych orgánov, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Nesmú riadiť štátne orgány a ukladať povinnosti občanom, korí nie sú ich členmi. Právo člena prezídia združenia zúčastniť sa zasadnutia Prezídia, ako aj právo hlasovať za uznesenia Prezídia a následne právo podať opravné prostriedky voči nim neupravuje zákon, ale Stanovy združenia. Preto nejde o správne súdnictvo, v ktorom súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy a ďalších fyzických a právnických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ale o konanie v rámci , keďže orgány združenia rozhodujú na základe stanov združenia v záujmovej oblasti svojich členov .Teda v oblasti súkromnej . Preto je nutné žalobu prejednať v zmysle ust. zákona o združovaní občanov (v znení účinnom do 30.06.2016) v rámci civilného sporového konania. V týchto žalobách nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem, nakoľko vyplýva priamo z právneho predpisu. Z toho potom vyplýva, že ak ust. citovaného zákona (v znení účinnom do 30.06.2016) výslovne hovorí o preskúmaní rozhodnutia združenia, resp. niektorého z jeho orgánov, aj súdna ochrana poskytovaná týmto ustanovením musí byť vykladaná v zmysle kasačného princípu. Ten znamená, že preskúmavané rozhodnutie buď potvrdzuje alebo zrušuje, na rozdiel od správneho súdnictva, nevylučuje vykonávanie dokazovania. Tento výklad je súladný aj preto, že rozhodnutiu vydaného v oblasti verejnej správy spravidla predchádza správne konanie, zatiaľ čo o združovaní občanov predpokladá rozhodnutie orgánov združenia len na základe Stanov. S týmto súvisí aj otázka formulácie žalobného petitu, teda žalobou uplatneného nároku, ktorý je predmetom konania. Žalobca sa teda správne domáha zrušenia rozhodnutí žalovaného, čo zodpovedá ust. o združovaní občanov (v znení účinnom do 30.06.2016). 1.8 Súd majúc za preukázané, že žalobca podal žalobu v zákonnom stanovenej lehote a že bola splnená podmienka, že proti rozhodnutiam Prezídia stanovy združenia nepripúšťajú opravný prostriedok, v rámci dokazovania sa zameral na to, či boli splnené podmienky na zvolanie Mimoriadneho zasadnutia Prezídia žalovaného dňa 03.01.2014. 1.9 Podľa článku 4 ods. 1 Rokovacieho poriadku SZ CHPH sa zasadnutie uskutočňuje ako riadne v súlade s plánom činnosti alebo mimoriadne s tým, že Rokovací poriadok v článok čl. 4 ods. 2 stanovuje dva dôvody, pre ktoré je možné takéto mimoriadne zasadnutie zvolať, prvým dôvodom sú závažné úlohy a druhým dôvodom je ak o to požiada aspoň jedna polovica členov príslušného orgánu. Článok 4 ods. 3 Rokovacieho poriadku stanovuje spôsob zvolania riadneho zasadnutia. Preto podľa názoru súdu

nie je možné ,ako nesprávne tvrdí žalobca, analogicky aplikovať tento spôsob zvolávania na zvolanie Mimoriadneho zasadnutia. Súd preto skúmal, či boli splnené podmienky na zvolanie Mimoriadneho zasadnutia Prezídia žalovaného dňa 03.01.2014. Z výpovede svedkov G., ktorí v rokoch 2013 a 2014 boli členmi prezídia žalovaného, mal za preukázané , že požiadali prezidenta o zvolanie Mimoriadneho zasadnutia z dôvodu, že v deň súťaže nastala situácia, ktorú museli riešiť a ktorá sa mala týkať prinesenia holubov z Bardejov na výstavu, napriek tomu, že rozhodnutím Prezídia žalovaného zo septembra 2013 boli tieto holuby vyradené. Títo svedkovia vo svojich výpovediach uviedli, že boli presvedčení, že žalobca ako predseda Bardejov a člen prezídia bude rozhodnutie Prezídia rešpektovať, čo sa nestalo a holuby, ktoré boli vyradené, boli prinesené dňa 03.1.2014 na výstavu do Nitry, a preto bolo potrebné bezodkladne reagovať na túto situáciu, keďže na výstave sa vyberali kolekcie holubov , ktoré mali reprezentovať Slovenskú republiku na medzinárodnej výstave. V danom prípade podmienka žiadosti aspoň polovice členov Prezídia o zvolanie Mimoriadneho zasadnutia dňa 03.01.2014 bola splnená. Súd poukazuje na to, že prítomní na mimoriadnom zasadnutí dňa 03.01.2014 bol prezident zväzu K.. G. G. a členovia Prezídia : A.. G. F., J.., A.. E. R., V. Y., V. G., A.. E. H. , G. F. a z ostatných členov prezídia nebol prítomný žalobca a H.. H. L.. 1.10 Podľa názoru súdu bola splnená aj podmienka zvolania a to pokiaľ išlo o závažné úlohy, ktorý dôvod nemusí byť kumulatívne splnený spolu so žiadosťou aspoň polovice členov orgánu. Prezident zväzu v zmysle Stanov zvoláva zasadnutia Prezídia. Z uvedeného vyplýva, že je právom prezidenta zvolať mimoriadne zasadnutie pre plnenie závažných úloh bez toho, aby na to potreboval žiadosť polovice členov orgánu. V tomto prípade prezidentovi zväzu túto úlohu uložila aj ÚKK SZCHPH, kedy uznesením zo dňa 23.12.2013 uložilo neodkladne a promptne Prezídiu iniciovať zasadnutie a opätovne daný problém týkajúci sa porušenia pretekového poriadku v Bardejov preskúmať a prešetriť v medziach PP, v dôsledku čoho prezident zväzu zvolal zasadnutie prezídia na deň 03.01.2014 s tým, že dňa 29.12.2013 mailom zaslal pozvánku členom prezídia vrátane žalobcu. Závažnosť úloh tak bola v konaní preukázaná. Z výpovede A.. E. R. mal súd taktiež za preukázané, že ako predseda pretekovej komisie musel taktiež požiadať prezidenta zväzu, aby zvolal mimoriadne zasadnutie, nakoľko mu to vyplývalo z rozhodnutia ÚKK. Vzhľadom na to, že polovica členov orgánu prezídia požiadala prezidenta o zvolanie mimoriadneho zasadnutia, ale ho aj v rámci svojho práva na vyriešenie závažnej úlohy inicioval aj sám prezident zväzu, boli podľa názoru súdu splnené dôvody na zvolanie mimoriadneho zasadnutia dňa 03.01.2014, tak ako to predpokladá článok 4 ods. 2 Rokovacieho poriadku SZ CHPH. 1.11 Pokiaľ išlo o námietky žalobcu, že v dôsledku nedodržania procesného postupu pri zvolávaní mimoriadneho zasadnutia bol ukrátený na svojich právach, súd tieto nepovažuje za dôvodné, pretože sám žalobca na pojednávaní dňa 31.05.2016 potvrdil, že mu mail na vedomie na mimoriadne zasadnutie došiel dňa 29.12.2013 o 8:17 hodine , vedel o tom, že sa mimoriadne zasadnutie koná, ale mal už svoj program, nakoniec na prezídium nešiel, pretože došiel neskoro. Navyše sám žalobca na tomto pojednávaní potvrdil, že aj v prípade, ak by v pozvánke videl závažný bod, tak by sa mimoriadneho zasadnutia dňa 03.01.2014 nezúčastnil, lebo mal už iný program. Žalobca tak mal vedomosť o mimoriadnom zasadnutí Prezídia dňa 03.01.2014 počas výstavy v Nitre a ako člen Prezídia taktiež vedel, že takéto zasadnutia sa konajú vždy úvodom nového roka. Skutočnosť, že žalobca mal vedomosť o zasadnutí Prezídia a o výstave, vyplýva podľa názoru súdu nepriamo aj z toho, že holuby žalobcu boli dodané na výstavu dňa 03.01.2014. Súd nezistil v postupe žalovaného žiadne porušenie Rokovacieho poriadku pri zvolávaní mimoriadneho zasadnutia dňa 03.01.2014, v dôsledku ktorého by bolo možné konštatovať, že žalobcovo právo zúčastniť sa na činnosti a práci žalovaného, bolo porušené a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. 1.12 O trovách konania rozhodol podľa tak, že žalovanému priznal plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie, resp. rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vráti mu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca je toho názoru, že závery súdu prvej inštancie nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo za následok potom aj nesprávne právne posúdenie veci. Ďalej uviedol, že ž sa domáhal žalobou vydania rozsudku, ktorým by rozhodnutie žalovaného opísané v žalobe, súd zrušil. Preukázal listinnými dôkazmi, že zasadnutie bolo zvolané mailovou pozvánkou zo dňa 27.12.2013 na deň 03.01.2014 so začiatkom konania o 16.30 hod., ktorá mu ale bola doručená až 29.12.2013, t.j. 5 dní pred konaním zasadnutia. Poukázal na článok 4 bod 3 Rokovacieho poriadku žalovaného, podľa ktorého mimoriadne zasadnutie môže byť zvolané na

prerokovanie závažných úloh alebo ak o to požiada aspoň polovica členov príslušného orgánu. Na pozvánke však nie je žiadnym spôsobom uvedené, že ide o mimoriadne zasadnutie. Ďalej uviedol, že žalovaný ako dôvod posunutia termínu konania zasadnutia uviedol zmenu termínu konania výstavy v Nitre. O prejednaní závažných úloh alebo o tom, že o zvolanie požiadala aspoň polovica členov prezídia, nie je v tomto vyjadrení ani zmienka. S týmto vyjadrením korešpondujú aj výpovede svedkov, ktorých navrhol žalovaný a ktorí boli vypočutí na pojednávaní. Súd prvej inštancie nebral do úvahy zhodné vyjadrenia a žiadnym spôsobom sa s nimi nevysporiadal. V pozvánke na zasadnutie prezídia je uvedený aj program zasadnutia, ktorý je totožný s prerokovaným programom uvedeným v zápisnici zo zasadnutia prezídia konaného dňa 03.01.2014. Preto neobstojí tvrdenie svedkov uvedené v čestných prehláseniach a v ich výpovediach, že keď na výstave videli holuby Bardejov, ktoré mali byť vyradené, požiadali o zvolanie mimoriadneho zasadnutia prezídia. Táto skutočnosť nie je žiadnym spôsobom spomenutá v predmetnej zápisnici. Preto sú ich tvrdenia nedôveryhodné a klamlivé. Z uvedeného je jednoznačný negatívny postoj žalovaného ako aj členov Prezídia k žalobcovi. Celým konaní sa vinie ako červená niť tzv. porušovanie pravidiel z jeho strany a Bardejov. Je toho názoru, že táto skutočnosť nesúvisela s predmetom konania, ale súd jej venoval v dokazovaní značnú pozornosť. Z uvedeného zorného uhla treba nazerať aj na zvolanie mimoriadneho zasadnutia prezídia, keď napriek tomu, že o zmene termínu konania výstavy vedel žalovaný najneskôr od konca novembra 2013, ako sám priznáva, pozvánku vystavil až 27.12.2013 a jemu bola doručená 29.12.2013. Toto konanie žalovaného nemožno posúdiť ináč ako konanie za účelom znemožnenia účasti žalobcu na zasadnutí, na ktorom sa mohol obhájiť, lebo sa prejednávala vec združenia, ktorého bol predsedom ako aj jeho samého. Vo veci bolo preukázané, že nebol žiadny relevantný dôvod na zvolanie mimoriadneho zhromaždenia predsedníctva žalovaného, išlo o vopred dlhodobo dohodnutý program a jediným dôvodom na zmenu termínu konania zasadnutia bola zmena termínu konania výstavy, ktorý žalovaný vedel v dostatočnom predstihu a preto nebol dôvod zvolávať mimoriadne zasadnutie. Nič nebránilo žalovanému zvolať riadne zasadnutie, pričom mal zachovať lehoty tak ako sú určené v rokovacom poriadku žalovaného v článku 4 bod 3. Určenie lehoty na doručenie pozvánky pred zasadnutím sa má zaručiť jednotlivým členom tak, aby sa mohli zasadnutia zúčastniť a v dostatočnom predstihu sa naň pripraviť. Táto skutočnosť zvlášť naberá na význame a v prípade ako je tento, keď sa jedná o takú závažnú vec ako je vyradenie holubov zo súťaže žalovaného. Konanie žalovaného je nielen v rozpore s rokovacím poriadkom, ale aj v rozpore s dobrými mravmi, a preto nemôže požívať súdnu ochranu. Ako sa v konaní preukázalo, celá činnosť žalovaného smerovala k poškodeniu žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené neobstoja závery súdu, že mimoriadne zasadnutie bolo zvolané v súlade s rokovacím poriadkom, na základe čoho žalobu zamietol. Nedodržaním procesného postupu pri zvolávaní mimoriadne zasadania Prezídia bolo porušené nielen žalobcovo právo zúčastňovať sa na práci a činnosti združenia, ale bolo mu znemožnené i vykonávanie funkcie člena Prezídia.

3.K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. V prípade úspechu si žalovaný uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie tak po stránke skutkovej, ako aj právnej. Súd prvej inštancie dostatočne a logicky, vecne i správne odôvodnil zamietajúci rozsudok a to na základe pomerne rozsiahleho dokazovania, ktoré jednoznačne svedčilo v prospech žalovaného. Odvolanie žalobcu neprinieslo žiadnu argumentáciu, ktorá by vyvracala správnosť záverov súdu prvej inštancie v tom, že dôvody na zvolanie mimoriadneho zasadnutia boli splnené. Súd prvej inštancie správne poznamenal v súlade s čl. 4 ods. 2 rokovacieho poriadku, že všetky dôvody na jeho zvolanie splnené boli, čo bolo preukázané predovšetkým výsluchom svedkov. Podané odvolanie pôsobí nezrozumiteľne, pričom žalovanému nie je celkom zrejmé, čo chce ním žalobca vlastne povedať. Žalovaný poukázal na výpovede svedkov, ktorí mali zhodne potvrdiť, že termín výstavy sa posunul o jeden deň, teda sa posunulo aj zasadanie Prezídia. Žalovaný ďalej poukázal na bod 40 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal s tým, kedy sa termín súťaže skutočne konal, ako aj to, že žalobca o ňom mal vedomosť v dostatočnom predstihu a mohol sa na ňom zúčastniť. To, že sa žalobca nedostavil na súťaž a na mimoriadne zasadnutie z osobných dôvodov, je vecou žalobcu. Svedkovia sa jasne a zreteľne vyjadrili k otázkam zvolávania mimoriadneho zasadnutia, ako aj k dôvodom jeho zvolania, z ktorých výpovedí vyplynulo, že podmienky zvolania boli v súlade s čl. 4 ods. 2 rokovacieho poriadku. Napokon zvolanie zasadnutia má právo vykonať v zmysle § 13 ods. 3 stanov, sám prezident zväzu. Písomná pozvánka na zasadnutie a jej program, na ktorý poukázal žalobca, nie sú v spojitosti s mimoriadnym zasadnutím prezídia vôbec relevantné. Poukázal na čl.4 ods. 2 rokovacieho poriadku s tým, že citované ustanovenie, ani stanovy, ani rokovací poriadok zväzu neustanovujú, že program mimoriadneho zasadnutia, resp. jeho zvolávanie,

musí mať písomnú formu. Je potom úplne irelevantné čo bolo v pozvánke zo dňa 27.12.2013 uvedené nakoľko , ak si to vyžadujú závažné úlohy, program mimoriadneho zasadnutia a termín mimoriadneho zasadnutia sa môže kedykoľvek zmeniť. Žalovaný zdôraznil, že žalobca o termíne 03.01.2014 vedel, čo potvrdil vlastnou výpoveďou, teda sa mal možnosť dostaviť v uvedený deň na súťaž, ako aj na zasadnutie prezídia, na ktoré napokon neprišiel, čo už nie je problémom žalovaného. Argumentácia žalobcu ohľadne vyradenia holubov je v konaní irelevantná.

4. Žalobca v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného uviedol, že je toho názoru, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný nemal dôvody na zvolanie mimoriadneho zasadnutia prezídia. Žalovaný vedel v dostatočnom predstihu o termíne konania výstavy, na ktorom sa malo konať zasadnutie. Preto obídenie lehoty na zvolanie riadneho zasadnutia zo strany žalovaného je jasným dôkazom manipulácie za účelom znemožnenia účasti žalobcu na zasadnutí. Stanovenie lehoty v predpisoch žalovaného je za účelom toho, aby si jednotlivý členovia mohli zariadiť svoje osobné veci tak, aby sa zasadnutia mohli zúčastniť a pripraviť sa naň. Vypočutí svedkovia potvrdili, že jediným dôvodom posunutia termínu zasadnutia bola zmena termínu konania sa výstavy, ale nakoľko o tejto zmene vedel žalovaný už viac ako mesiac vopred, nebol dôvod na zvolanie mimoriadneho zasadnutia. Od samého začiatku namietal vykonávanie dôkazov vo veci ohľade žalobcom tvrdených porušení pravidiel z jeho strany, nakoľko to nemalo z prejedávanou vecou nič spoločné, ale aj súd aj žalovaný tejto otázke venovali abnormálnu pozornosť. Na záver opätovne zdôraznil, že aj napriek úpornej snahe žalovaného na diskreditáciu žalobcu nebolo preukázané, že by sa dopustil porušenia predpisov žalovaného, ba práve naopak, bolo preukázané, že neboli dôvody na zvolanie mimoriadneho zasadnutia, lebo mohlo byť zvolané riadne zasadnutie a zvolanie mimoriadneho zasadnutia bolo len za účelom znemožnenia účasti žalobcu na ňom z dôvodu, aby nemohol preukázať pravdivosť svojich tvrdení a obhájiť sa.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania( , ) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti , viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie( ), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. a podľa sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia sudom prvej inštancie a na tieto ďalej iba poukazuje. 6. Podľa ## odvolací sud rozhodnutie sudu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 7. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací sud v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, pripadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Ustanovením ## je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteneho odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku , konania ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobcu, dospel k záveru o správnosti napadnutého rozsudku sudu prvej inštancie. Zároveň dospel k záveru aj o dostatočnom odôvodnení rozhodnutia, nakoľko súd prvej inštancie podrobne napadnutý rozsudok odôvodnil, uviedol svoje úvahy, na základe ktorých dospel k záveru uvedenému v odôvodnení rozsudku. Odvolací súd sa s týmito závermi v plnom rozsahu stotožnil a preto napadnutý rozsudok podľa # 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil a podľa na odôvodnenie napadnutého rozsudku len poukazuje.

10. Odvolací súd dodáva, že žaloba bola podaná pred 30. júnom 2016 v sporovom konaní.

Na sporové konania sa s účinnosťou od 1. júla 2016 vzťahuje (ďalej len „“). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, však zostávajú zachované (, ). 11. Podľa odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. 13. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle vychádza zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa , ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.

13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. K žalobcom namietanému odvolaciemu dôvodu podľa (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd uvádza, že tento dôvod sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - . 15 .Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z - . Preto tento odvolací dôvod neobstojí. 16. Žalobca uplatnil i odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal

správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 17. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v tejto veci použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, preto ani tento odvolací dôvod neobstojí. Žalovaný v odvolaní zopakoval svoju argumentáciu predloženú v konaní pred súdom prvej inštancie , s ktorou sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z uvedených dôvodov je rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny, majúci oporu vo vykonanom dokazovaní. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nemohol prisvedčiť odvolateľovi, a preto neuznal opodstatnenosť jeho argumentácii, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny. 18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).