Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_11Co-12-2023.pdf
PDF · 210.11 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/12/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobkyne: A. A., B. C., nar. XX.XX.XXXX, adresa XXX XX D. D. XX, zastúpenej splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová, s. r. o., so sídlom 919 52 Dolné Dubové 249, proti žalovaným: 1/ E. C., nar. XX.XX.XXXX, adresa F. XXX/XX, G., 2/ H. C., nar. XX.XX.XXXX, adresa XXX XX D. D. XX, 3/ H. C., B. I., nar. XX.XX.XXXX, adresa F. XXX/XX, G., všetci žalovaní zastúpení advokátom: JUDr. Miloš Chrenko, so sídlom Hlavná 25, Trnava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaných 1/ až 3/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 17C/20/2020-264 zo dňa 16. novembra 2022– voči výrokom III., VI., VII., IX. a X., t a k t o
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie žalovaného 1/ proti výrokom III., VI., VII. rozsudku súdu prvej inštancie o d m i e t a.
II. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti zrušenia podielového spoluvlastníctva k pozemku parc. reg. „C“ č. 60/4 záhrada o výmere 470 m2 zapísaného na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom a ďalej vo výrokoch III., VI., VII., VIII., IX., X. a XI. p o t v r d z u j e.
III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných 1/ až 3/ k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území D. D., obec: D. D., okres Trnava, a to: pozemok parc. reg. „C“, č. 60/3 o výmere 609 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavba so súp. č. XX postavená na pozemku parc. č. 60/3, druh stavby: rodinný dom, zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom; pozemok parc. reg. „C“, č. 60/4 o výmere 470 m2, druh pozemku: záhrada, zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom. Výrokom II. prikázal do podielového spoluvlastníctva žalovaného 1/ a žalovaného 2/ každý o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území D. D., obec: D. D., okres Trnava, zapísané na Liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, a to: pozemok parc. reg. „C“, č. 60/3 o výmere 609 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavba so súp. č. XX postavená na pozemku parc. č. 60/3, druh stavby: rodinný dom. Výrokom III. prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území D. D., obec: D. D., okres Trnava, zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, a to: pozemok parc. reg. „C“, č. 60/4 o výmere 470 m2, druh pozemku: záhrada. Výrokom IV. uložil
žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie D. D. vo výške 8.713,95 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom V. uložil žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie D. D. vo výške 8.713,95 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom VI. uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ náhradu za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie D. D. vo výške 6.583,13 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom VII. uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanej 3/ náhradu za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.XXXX pre katastrálne územie D. D. vo výške 6.583,13 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom VIII. súd rozhodol, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva s výnimkou separátnych trov žalobkyne v zmysle nasledujúcich výrokov IX. a X. Výrokom IX. priznal žalobkyni náhradu separátnych trov konania voči žalovanému 1/ vo výške 50 % a voči žalovanej 3/ vo výške 50 % za znalecké dokazovanie znalcom Ing. Wagnerom vzniknuté v zmysle uznesenia č. k. 17C/20/2020-245 zo dňa 03.08.2022. Výrokom X. priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ vo výške 50 % a voči žalovanej 3/ vo výške 50 % vzniknutých za znalecké dokazovanie znalcom Ing. Wagnerom v zmysle uznesenia č. k. 17C/20/2020-245 zo dňa 03.08.2022. Výrokom XI. priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 33,33 %, voči žalovanému 1/ vo výške 33,33 % a voči žalovanému 2/ vo výške 33,33 % vzniknutých za znalecké dokazovanie znalcom Ing. T. Škripcom v zmysle uznesenia č. k. 17C/20/2020-184 zo dňa 18.01.2022. Výrokom XII. zamietol návrh žalovaných na vylúčenie veci na samostatné konanie.
2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
3. Vecne súd argumentoval tým, že predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovaných 1/ až 3/ k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území D. D., aktuálne zapísaným na LV č. XXX a LV č. XXXX vedených Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom. Súd mal za to, že otázka zrušenia spoluvlastníctva k spoločným nehnuteľnostiam nebola medzi stranami sporná, sporná však zostala otázka spôsobu vyporiadania predmetných nehnuteľností. Súd preto vo výroku I. rozsudku zrušil podielové spoluvlastníctvo k vyporiadavaným nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území D. D., obec: D. D., okres Trnava, a to - pozemok parc. reg. „C“, č. 60/3 o výmere 609 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavba so súp. č. XX postavená na pozemku parc. č. 60/3, druh stavby: rodinný dom, zapísané na LV č. XXX a pozemok parc. reg. „C“, č. 60/4 o výmere 470 m2, druh pozemku: záhrada, zapísaný na LV č. XXXX vedené Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom. Pokiaľ ide o spôsob vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, súd poukázal na to, že v konaní bol vypracovaný znalecký posudok znalca Ing. Wágnera, ktorý ustálil deliteľnosť pozemkov tvoriacich 2 parcely, a to domom zastavaná parc. č. 60/3 a parc. č. 60/4 - záhrada, s tým, že znalec rozdelil uvedené pozemky podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov v tom čase aktuálnych spoluvlastníkov (každý bol vlastníkom 1/3 podielu). Pretože v priebehu konania, v čase už vyhotoveného znaleckého posudku, vrátane geometrického plánu na rozdelenie pozemkov, došlo k prevodu vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/3-ina vzhľadom k celku k pozemku parc. reg. „C“, č. 60/4 o výmere 470 m2, druh pozemku: záhrada, aktuálne zapísaný na LV č. XXXX v prospech nového spoluvlastníka, a to neskôr do konania pristúpenej žalovanej 3/ (t.j. H. C., B. I.), nebolo možné aplikovať v konaní vyhotovený geometrický plán znalca Ing. Wágnera na reálne rozdelenie pozemkov. Vzhľadom k časovému sledu uvedených udalostí, súd takýto prevod zo žalovaného 1/ na žalovanú 3/ (ide o prevod medzi manželmi) považoval za účelový a špekulatívny a výslovne smerujúci k zmareniu reálneho rozdelenia, ktoré vyplynulo zo súdom nariadeného dokazovania. Súd uviedol, že je prehľadné, ak žalovaní mali výslovne záujem o prikázanie nehnuteľností do ich vlastníctva (či už výlučného alebo podielového), spôsob navrhnutý v pôvodnom znaleckom posudku znalca Ing. Wágnera túto ich predstavu o vyporiadaní nereflektoval a smeroval k inému spôsobu vyporiadania, ktorý nebol v súlade s ich predstavou. Súd preto konanie žalovaných 1/ a 3/ považoval za obštrukčné, spôsobujúce potrebu doplnenia dokazovania, predĺženie konania a vznik ďalších trov za doplnené znalecké dokazovanie. Uvedené súd považoval za nevyhnutné zohľadniť aj pri vzniknutých trovách konania súvisiacich s doplnením znaleckého dokazovania znalcom Ing. Wágnerom.
4. Súd dospel k záveru, že zmena spoluvlastníckych vzťahov vo vzťahu k parc. č. 60/4 napokon spôsobila, že pozemky, ktoré predtým boli deliteľné, v zmysle doplneného znaleckého posudku Ing.
Wágnera sa stali nedeliteľnými, pričom strany sporu predložili súdu riešenia v takom zmysle, že žalobkyňa navrhla spornú parc. č. 60/4 prikázať do jej výlučného vlastníctva v podiele 1/1 s tým, že vyplatí spoluvlastnícke podiely žalovaným 2/ a 3/. Opačne žiadali vyporiadať uvedenú parcelu žalovaní, a to tak, že parc. č. 60/4 navrhli prikázať do podielového spoluvlastníctva žalovaných 2/ a 3/ každý v podiele 1 k celku s tým, že žalobkyňu vyplatia z jej podielu predstavujúceho sumu 6.538,13 eura. V priebehu konania došlo medzi stranami sporu k zhode ohľadne spôsobu vyporiadania častí nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom pre katastrálne územie D. D., obec: D. D., okres: Trnava, a to pozemok parc. reg. „C“, č. 60/3 o výmere 609 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a na ňom postavenej stavby so súp. č. XX, druh stavby: rodinný dom s tým, že uvedené nehnuteľnosti na základe zhody strán súd prikázal do podielového spoluvlastníctva žalovaného 1/ a žalovaného 2/, každému o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku (výrok II.).
5. Sporným zostal spôsob vyporiadania pozemku parc. reg. „C“, č. 60/4 o výmere 470 m2, druh pozemku: záhrada v katastrálnom území D. D., obec: D. D., okres Trnava, zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor. Súd uviedol, že s ohľadom na spravodlivé usporiadanie spoluvlastníckych vzťahov s prihliadnutím na skutočnosť, že časť nehnuteľností (dom vrátane parcely domom zastavanej) prikázal do spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/, ako aj na obštrukčné správanie žalovaných 1/ a 3/ v priebehu konania, rozhodol sa prikázať parcelu č. 60/4 do výlučného vlastníctva žalobkyne. Žalobkyňa v rámci svojich vyjadrení, ako aj v záverečnej reči uviedla, že ide o podiel zdedený po otcovi, čiže má k pozemku citovú väzbu, až do začatia konania parcelu užívala v rozsahu asi 1 , mala tam zasadené jahody, zemiaky, pričom ide o susediacu parcelu s parcelou jej matky, ktorú užíva. Parcelu č. 60/4 od vzniku sporu už iba kosí, deklarovala záujem na pozemku postaviť do budúcna dom. Aj keď obdobný záujem o uvedenú parcelu deklaroval aj žalovaný 2/, argumentoval citovou väzbou k nehnuteľnostiam, parcelu tiež užíval na sadenie, chov domácich zvierat, súd mal za to, že ak súd žalovanému 2/ prisúdil priľahlý pozemok parc. č. 60/3, tento je postačujúci na uvedené činnosti - či už pestovanie plodín, resp. chov domácich zvierat, a to aj v prípade spoluvlastníctva so žalovaným 1/, ktorý pozemok sám neužíva. Súd tak považoval za spravodlivé, časť z predmetných nehnuteľností prikázať aj do vlastníctva žalobkyne, keďže pri parc. č. 60/3 neprichádzalo do úvahy prikázanie žalobkyni, pričom tá o dom na uvedenej parcele ani záujem neprejavila. Podľa názoru súdu by nebolo ani spravodlivé, ak by oba pozemky súd prisúdil žalovanému 2/, navyše keď sám deklaroval finančnú neschopnosť vyplatiť žalobkyňu. V prípade žalovanej 3/ súd nevzhliadol žiaden dôvod na prikázanie do jej výlučného vlastníctva, resp. spoluvlastníctva so žalovaným 2/, keď uvedený nový spoluvlastník - manželka žalovaného 1/ vstúpila do konania len pred cca pol rokom, pričom toto konanie považoval súd za obštrukciu smerujúcu k tomu spoluvlastnícke vzťahy skôr komplikovať ako vyriešiť. Preto súd prisúdil parcelu č. 60/4 žalobkyni, keďže žalovaný 2/ sa stal spoluvlastníkom parcely č. 60/3 a na nej postaveného domu súp. č. XX (výrok III.). Argumenty žalovaných, či sa žalobkyňa na parcele rozhodne stavať dom, resp., či na parcele je možné do budúcnosti stavať, súd nepovažoval vo veci za relevantné.
6. Pokiaľ ide o výšku primeranej náhrady za vyporiadané nehnuteľnosti pre strany sporu, súd vychádzal z ocenenia nehnuteľností z predloženého znaleckého posudku č. 82/2021 znalca Ing. Škripca, keď strany sporu voči cene stanovenej znalcom nemali žiadne námietky. Podiel žalobkyne na uvedených nehnuteľnostiach - dom súp. č. XX + parc. č. 60/3 bol súdom (zhodne aj stranami sporu) v zmysle znaleckého posudku vyčíslený celkovo v sume 17.427,90 eura (26.693+25.590 /3), súd tak žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie D. D. vo výške 8.713,95 eura (17.427,90/2), rovnako žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie D. D. vo výške 8.713,95 eura, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výroky IV., V.). Podiel žalovaných 2/ a 3/ na nehnuteľnostiach - parc. č. 60/4 bol súdom v zmysle znaleckého posudku vyčíslený celkovo v sume po 6.583,13 eura (19.749,40,- Eur /3), súd tak žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ náhradu za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie D. D. vo výške 6.583,13 eura, rovnako žalovanej 3/ náhradu za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie D. D. vo výške 6.583,13 eura, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výroky VI., VII.).
7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 257 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Ako dôvod súd uviedol charakter sporu, kedy ide o vzájomné vyporiadanie majetkových právnych vzťahov medzi stranami sporu. Spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom, ktorý môže začať na návrh ktoréhokoľvek podielového spoluvlastníka, pričom nie je možné konštatovať, že úspech v konaní mal ten, kto podal návrh na začatie konania. Rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pokiaľ súd návrhu vyhovie, je rozhodnutím v záujme všetkých účastníkov. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa každému z podielových spoluvlastníkov dostane jeho podielu buď vo forme veci, ku ktorej sa vyporiadava podielové spoluvlastníctvo alebo formou finančnej náhrady. V danom spore nedošlo v konečnom rozhodnutí k vyporiadaniu v zmysle pôvodného návrhu ani jednej zo strán konania, t.j. ani jedna zo strán nebola v konaní plne úspešnou (výrok VIII.).
8. Súd však považoval za potrebné sa vyporiadať so separátnymi trovami konania, ktoré boli zapríčinené obštrukčným konaním žalovaných 1/ a 3/, kedy v dôsledku prevodu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3 k celku na pozemku parc. č. 60/4 z pôvodného spoluvlastníka E. C. na nového spoluvlastníka H. C. došlo k zmene, resp. k rozšíreniu subjektov na strane žalovaných, čo si vyžiadalo potrebu vykonania ďalšieho dokazovania, ktoré by bez uvedených obštrukčných konaní žalovaných nebolo nutné, resp. bez vykonaného prevodu spoluvlastníckych vzťahov by bolo možné reálne rozdelenie veci, a teda rozhodnúť v danom štádiu konania bez ďalšieho dokazovania. Súd preto považoval za potrebné zaviazať žalovaných 1/ a 3/ na náhradu trov vzniknutých žalobkyni v súvislosti s doplnením znaleckého dokazovania, rovnako tak na náhradu trov uhradených zo štátnych finančných prostriedkov súvisiacich s doplnením znaleckého dokazovania. Za separátne trovy súd označil trovy žalobkyne (časť preddavku 51,45 eura) vyplatené v zmysle uznesenia č. k. 17C/20/2020-245 zo dňa 03.08.2022 ako znalečné znalcovi za doplnenie znaleckého dokazovania po zmene okruhu účastníkov konania zapríčinené prevodom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3 k celku na pozemku parc.č. 60/4 z pôvodného žalovaného 1/ na žalovanú 3/. Na ich náhradu súd zaviazal žalovaného 1/ a žalovanú 3/, každého vo výške 50 % (výrok IX).
9. Pretože časť znalečného za dodatočné znalecké dokazovanie (376,39 eura) bola vyplatená v zmysle uznesenia č.k. 17C/20/2020-245 zo dňa 03.08.2022 aj zo štátnych finančných prostriedkov, rovnako na ich náhradu súd zaviazal žalovaného 1/ vo výške 50 % a žalovanú 3/ vo výške 50 %, tieto trovy súd považoval rovnako za separátne, nakoľko ich vynaloženie zavinili žalovaní 1/ a 3/ v dôsledku prevodu spoluvlastníckeho podielu (výrok X).
10. Trovy štátu vynaložené za znalecké dokazovanie znalcom Ing. T. Škripcom v zmysle uznesenia č.k. 17C/20/2020-184 zo dňa 18.01.2022 (vo výške 29,50 eura) uložil súd nahradiť žalobkyni vo výške 33,33 %, žalovanému 1/ vo výške 33,33 % a žalovanému 2/ vo výške 33,33 %, náhrada trov štátu odzrkadľuje uplatnené pravidlo priznania trov v súlade s § 257 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania vzhľadom na charakter sporu (tieto trovy súd nepovažoval za separátne, nakoľko vznikli pred sporným prevodom podielu na nehnuteľnostiach, v čase ich vynaloženia žalovaná 3/ nebola stranou v konaní, preto na ich náhradu zaviazal tak žalobkyňu ako aj žalovaných 1/, 2/ v rovnakom pomere (výrok XI).
11. Na záver súd uviedol, že vzhľadom na to, že uvedeným rozsudkom rozhodol o celom predmete konania, návrh žalovaných v podaní zo dňa 15.02.2022 na vylúčenie veci na samostatné konanie (ohľadne parc. č. 60/4) považoval za nedôvodný a tento zamietol (výrok XII).
12. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali žalovaní 1/ až 3/ prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie, a to proti výroku o prikázaní pozemku parc. č. 60/4 do výlučného vlastníctva žalobkyne (výrok III.) a závislých výrokoch o náhrade za spoluvlastnícke podiely (výroky VI. a VII.) a o separátnych trovách konania (výroky IX. a X.). Dôvodili, že súd rozhodol v napadnutých častiach nesprávne a nezákonne, keď na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a súčasne jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Podľa žalovaných súd rozhodnutie o prikázaní pozemku parc. č. 60/4 do výlučného vlastníctva žalobkyne odôvodnil v podstate len dvomi argumentmi, a to jednak poukazom na spravodlivé usporiadanie spoluvlastníckych vzťahov s prihliadnutím na skutočnosť, že dom a pozemok parc. č. 60/3 prikázal do podielového spoluvlastníctva žalovaným 1/ a 2/, jednak s poukazom na údajné obštrukčné správanie žalovaných 1/ a 3/ v priebehu konania. Žalovaní majú
za to, že toto odôvodnenie je nedostatočné a súd úplne ignoroval zákonné kritériá pre zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, naopak si vytvoril kritériá nové, nemajúce oporu v zákone. Súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nepostupoval v súlade so zákonom, keď sa neriadil zákonnými kritériami uvedenými v § 142 ods. 1 OZ. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sú v zákone explicitne vyjadrené tri kritériá, a to: 1. veľkosť spoluvlastníckych podielov, 2. účelné využitie veci a 3. násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. I keď je nesporné, že uvedené kritériá nie sú jedinými, súčasne platí, že sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda sú prioritné. Pri vyporiadaní musí preto súd prihliadať najmä na tieto zákonom explicitne menované hľadiská a musí na ne prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone. Toto bez pochybností uznáva občianskoprávna teória i ustálená súdna prax. Ako prvé a základné kritérium mal súd zohľadňovať veľkosť spoluvlastníckych podielov. Teda spoločná vec sa má v zásade prioritne prikázať spoluvlastníkovi s najväčším spoluvlastníckym podielom; eventuálne do podielového spoluvlastníctva spoluvlastníkov, ktorí majú spolu najväčší spoluvlastnícky podiel (arg. § 142 ods. 1 OZ: jednému alebo viacerým spoluvlastníkom). Od začiatku konania žalovaní 1/ a 2/ žiadali, aby im súd prikázal nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva, keď spolu mali podiel 2/3 z celku. Pritom pri pozemku parc. č. 60/3 a dome s. č. XX súd i takto rozhodol a teda kritérium veľkosti podielov fakticky rešpektoval (hoci to explicitne nevyjadril). Je preto nepochopiteľné, prečo toto prioritné zákonné kritérium pri ďalšej nehnuteľnosti súd ignoroval. Ak teda žalovaní 1/ a 3/ chceli nehnuteľnosť prikázať im (ako spoluvlastníkom vlastniacim spolu 2/3 z celku), v zmysle tohto prvoradého zákonného kritéria im súd nehnuteľnosť mal prikázať. Ak súd naopak nehnuteľnosť prikázal menšinovej spoluvlastníčke, vlastniacej iba podiel 1/3 z celku, ignoroval kritérium veľkosti podielov, ktoré zákon uvádza na prvom mieste. Súd rovnako explicitne neuvádza, že by aplikoval hľadisko účelného využitia veci. S týmto kritériom úzko súvisí otázka skutočnej držby a užívania spoločnej veci. Z hľadiska skutočného užívania spoločnej veci platí, že vec by sa mala prikázať tomu spoluvlastníkovi, ktorý vec skutočne užíva. Z tohto aspektu bolo preukázané (a v konaní nesporné), že nehnuteľnosti vrátane parcely č. 60/4 užíval (a doposiaľ užíva) výlučne žalovaný 2/. Zákon však zdôrazňuje kritérium účelného využitia veci. Z hľadiska tohto kritéria sa spoločná vec má prikázať do vlastníctva toho spoluvlastníka, ktorý vie spoločnú vec najlepšie využiť, a to na účel, na ktorý vec slúži alebo má slúžiť s prihliadnutím na jej vlastnosti, povahu, charakter či účelové určenie definované zákonom či orgánom verejnej moci. Žalovaní tvrdia, že i toto zákonné kritérium jednoznačne svedčí žalovaným 2/ a 3/. Na pozemku parc. č. 60/4 žalovaný 2/ už niekoľko desaťročí hospodári, chová domáce zvieratá a pestuje plodiny (zeleninu, ovocie, krmoviny pre zvieratá); záhradkárčenie je jeho dlhoročný koníček. Parcela č. 60/4 je pritom v katastri nehnuteľností evidovaná práve ako záhrada, na liste vlastníctva je jej spôsob využitia zapísaný (kód využitia pozemku 4) ako pozemok, na ktorom sa pestuje zelenina, ovocie, okrasná nízka a vysoká zeleň a iné poľnohospodárske plodiny. Práve v súlade s týmto účelovým určením žalovaný 2/ pozemok využíva a i naďalej do budúcna mieni užívať. Žalovaní v tejto súvislosti zdôrazňujú, že žalobkyňa nevyužíva (a nikdy nevyužívala) parcelu č. 60/4 na poľnohospodárske účely (teda na účely, na ktoré je parcela č. 60/4 ako záhrada účelovo určená) a naviac sama sa vyslovila, že takto ani pozemok využívať nemieni. V žalobe jednak sama uvádzala, že nehnuteľnosti neužíva a nemôže užívať, najmä ani v konaní netvrdila, že by záhradu chcela na tieto účely využívať, ale sama výslovne uviedla, že mieni do budúcna na pozemku postaviť dom. Teda žalobkyňa deklarovala úmysel využiť pozemok na účel výstavby, čo je v rozpore s účelovým určením pozemku (kód využitia pozemku, ako aj fakt, že záhrada tvorí poľnohospodársky pôdny fond, na ktorom sa bez ďalšieho nemôže realizovať výstavba). Naviac sa javí, že pozemok sa ani na účel, ktorý deklarovala žalobkyňa, vôbec využiť nedá. Primárne je potrebné zohľadniť samotný tvar a veľkosť pozemku v kontexte zákonných kritérií pre výstavbu rodinného domu. Podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 532/2002 Z. z. ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností. Nakoľko pozemok má šírku iba 9 metrov, je vysoko nepravdepodobné, že na takom úzkom pozemku by bolo dovolené postaviť rodinný dom. Najmä ale žalovaní poukazujú na územný plán obce D. D., v zmysle ktorého v záhradách je možné stavať iba stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe. Teda žalobkyňa nemôže využiť pozemok na účel, na aký ho zamýšľa využiť. Preto i hľadisko účelného využitia pozemku jednoznačne svedčí v prospech žalovaného 2/ a v neprospech žalobkyne. Súd tieto výhrady žalovaných bez akéhokoľvek vyhodnotenia zamietol ako irelevantné, pričom si zjavne neuvedomil, že sa jedná o kritérium účelného využitia veci, ktoré nielenže je relevantné, ale ide o jedno z najpodstatnejších kritérií, ktoré súd má pri vyporiadaní zohľadňovať. Iba implicitne a nepriamo súd hľadisko využitia veci riešil v rámci svojho argumentu o spravodlivosti
rozhodnutia o prikázaní parcely č. 60/4, ktoré odôvodnil i tvrdením, že žalovaný 2/ môže aj naďalej realizovať pestovanie plodín na parcele č. 60/3. Ani tento argument však nie je pravdivý. Ak by sa súd bližšie oboznámil s faktickým stavom pozemkov (ktorý vyplýval napr. i z príloh znaleckého posudku č. 82/2021), zistil by, že pozemok parc. č. 60/3 je fakticky celý zastavaný stavbami (jednak samotným rodinným domom s. č. XX, jednak rôznymi drobnými stavbami (sklad, chlievy, kurín, skleník a i.). Na účely pestovania rastlín sa používa iba voľná (ničím nezastavaná) parcela č. 60/4, na ktorej sa nachádza záhrada. Uvedeným rozhodnutím teda súd v skutočnosti odňal žalovanému 2/ možnosť vykonávať doterajšie činnosti, keď záhradníčenie a pestovanie plodín nebude mať kde vykonávať. To je o to závažnejšie, že chov hospodárskych zvierat je úzko previazaný s pestovaním plodín a krmovín; rastliny a plodiny, ktoré žalovaný 2/ vypestoval na parcele č. 60/4, následne používal na kŕmenie hospodárskych zvierat chovaných na parcele č. 60/3. Ak žalovaný 2/ nebude vlastníkom záhrady (parcely č. 60/4), nebude môcť pestovať rastliny, ani realizovať chov hospodárskych zvierat. Uvedeným rozhodnutím súdu mu tak bude znemožnená poľnohospodárska činnosť, teda pestovanie plodín i chov hospodárskych zvierat.
13. Ďalej žalovaní dôvodili, že okrem v zákone explicitne uvedených kritérií súd môže prihliadnuť aj na ďalšie kritériá, ktoré nie sú v zákone výslovne definované, ale ktoré akceptuje súdna prax; takými sú napríklad to, kto sa akou mierou pričinil o nadobudnutie alebo zveľaďovanie spoločnej veci, citová väzba na nehnuteľnosti a skutočnosť, že spoluvlastník prežil v nehnuteľnosti celý život, vek spoluvlastníka a i. I tieto kritériá svedčia v prospech prikázania veci žalovanému 2/. Je to totiž iba žalovaný 2/, kto sa o nehnuteľnosti staral a udržiaval ich. Naviac má k nehnuteľnostiam silnú citovú väzbu nielen z dôvodu, že ide o rodičovské nehnuteľnosti, v ktorých sa narodil a vyrastal, ale v nich až doposiaľ býva a vníma ich ako svoj domov. Napokon žalovaný 2/ má vyšší vek (67 rokov), je dôchodca a teda i v kontexte dĺžky jeho života a výlučného užívania nehnuteľností má prioritu pred žalobkyňou, ktorá je o generáciu mladšia a žiadnu citovú väzbu k nehnuteľnostiam nemá a nemohla si vytvoriť (keď tieto nikdy neužívala, dokonca i do susedných nehnuteľností vo vlastníctve jej matky sa prisťahovala až po svojom rozvode). V zmysle judikatúry sa tiež má prihliadnuť na skutočnosť, či vyporiadaním spoluvlastníctva nedôjde k znehodnoteniu či poklesu hodnoty jednotlivých nehnuteľností. K tomu práve v prípade oddelenia záhrady od rodinného domu dôjde, keď rodinný dom bez záhrady bude mať nižšiu hodnotu, ako dom so záhradou. Teda i tieto ostatné, judikatúrou vytvorené kritéria svedčia jasne v prospech prikázania nehnuteľností žalovaným 2/ a 3/. Za úplne neprípustné a nemajúce oporu v zákone považujú žalovaní odôvodnenie súdu, že pozemok parc. č. 60/4 prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne s prihliadnutím na obštrukčné správanie žalovaných 1/ a 3/. Takéto kritérium zákon vôbec nepozná a javí sa, že uvedené vymyslené kritérium má iba povahu sankcie, ktorou chcel súd trestať žalovaných za prevod podielu k pozemku v priebehu konania. O tomto svojom úmysle súd informoval strany už na pojednávaní dňa 16.02.2022, keď konajúca sudkyňa prejavila značnú nevôľu nad týmto konaním a vyslovila sa, že ani tento úkon jej nezabráni rozhodnúť tak, že pozemok prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne (takto sa pritom sudkyňa vyslovila ešte pred vykonaním dokazovania formou doplnenia znaleckého posudku). Súčasne žalovaní od uvedenej doby vnímali citeľné zhoršenie správania voči nim zo strany konajúcej sudkyne, ktorá sa už nejavila ako nestranná a objektívna. Každopádne úkon účastníka konania, ktorý v priebehu konania realizuje svoje zákonné vlastnícke práva (právo nakladať s predmetom svojho vlastníctva), nemožno vnímať ako úmyselné obštrukčné správanie a už vôbec ho nemožno „sankcionovať“ tým, že mu súd nehnuteľnosti „za trest“ neprikáže do vlastníctva. Takéto konanie javí znaky neobjektívnosti a svojvôle, ktorá je neprijateľná.
14. Pre vysvetlenie dôvodov prevodu spoluvlastníckeho podielu zo žalovaného 1/ na žalovanú 3/ žalovaní v odvolaní uviedli, že žalovaní 1/ a 3/ sú manželia, preto i výdavky súvisiace s týmto súdnym sporom (súdne poplatky, trovy právneho zastúpenia, trovy dôkazov) hradili z prostriedkov patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva; obdobne v prípade povinnosti vyplatiť žalobkyni odplatu za jej spoluvlastnícky podiel by tieto peniaze išli z prostriedkov patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaná 3/ to nevnímala ako spravodlivé a mala výhrady voči tomu, aby žalovaný 1/ výdavky za svoj výlučný majetok (ktorý nepatril do ich bezpodielového spoluvlastníctva) hradil z ich spoločných prostriedkov, teda na ujmu žalovanej 3/. Trvala na tom, že ak sa majú hradiť nejaké prostriedky zo spoločného majetku, bolo by spravodlivé, aby aj ona mala podiel v predmetných nehnuteľnostiach a navrhla, aby jej žalovaný 1/ časť svojich pozemkov daroval. Žalovaný 1/ súhlasil, a preto uzatvorili zmluvu, ktorou žalovaný 1/ previedol na žalovanú 3/ - svoju manželku svoj podiel v pozemku parc. č. 60/4. Týmto považovali vec za spravodlivo vyriešenú. Nebolo ich cieľom sťažiť súdu rozhodnutie o vyporiadaní spoluvlastníctva, či spôsobiť žalobkyni ujmu na jej právach, ani nehnuteľnosti
ďalej prevádzať. Žalovaní preto zastávajú názor, že sankcionovať ich za uplatnenie ich zákonných vlastníckych práv, je konaním nemajúcim oporu v zákone, javiacim znaky neobjektívnosti až svojvôle.
15. Žalovaní mali tiež za to, že nebol daný dôvod na priznanie separátnych trov konania žalobkyni ani štátu. Dôvody, ktoré žalovaných viedli k uzavretiu darovacej zmluvy, uviedli vyššie. Nešlo o žiadne obštrukčné správanie s cieľom predlžovať konanie. V prípade žalovaných išlo o riadnu zmluvu podľa hmotného práva, ktorou iba realizovali zákonné práva vlastníka. Žalovaní sa tiež domnievajú, že tento ich úkon neprispel podstatným spôsobom k predĺženiu konania, či nebodaj vzniku prieťahov. Konanie začalo ešte v r. 2019 a v dobe uzatvorenia zmluvy trvalo už viac ako dva roky, pričom dobu nijako nemožno pripísať na vrub žalovaným (ale na vrub súdu, ktorý napríklad nariadil prvé pojednávanie vo veci až po viac ako roku od začatia konania). Doplnenie znaleckého dokazovania si vyžiadalo iba jedno pojednávanie naviac, ktoré nebolo spôsobilé (s poukazom na celkovú dĺžku konania) konanie neprimerane predĺžiť. Napokon poukazujú žalovaní na skutočnosť, že doplnenie znaleckého dokazovania navrhla žalobkyňa, nie žalovaní (tí tvrdili, že doplnenie dokazovania nebolo potrebné, keď i bez vyjadrenia znalca bolo zrejmé, že reálne rozdelenie pozemku podľa spoluvlastníckych podielov nebolo možné, čo ostatne i znalec následne potvrdil). Ak by teda trovy tohto doplneného dokazovania i neplatila sama žalobkyňa (ako strana, ktorá ho výlučne navrhla), prijateľným by bolo nanajvýš rozdelenie trov medzi strany sporu (tak, ako to súd spravil pri trovách štátu vo výroku XI). Ohľadom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva vo vzťahu k parcele č. 60/3 a domu s. č. XX pritom neexistoval spor, keď obe strany súhlasili so zrušením spoluvlastníctva a prikázaním týchto nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/. V tejto časti bolo možné vec vyriešiť mimosúdne, eventuálne zmierom, čo žalovaní opakovane navrhovali a nebolo potrebné, aby v tejto časti autoritatívne rozhodoval súd. Je teda otázne, ktorá strana sporu prispela viac k dĺžke konania. Preto nebol dôvod na priznanie nároku na náhradu separátnych trov žalobkyni, ani dôvod zaviazať iba žalovaných 1/ a 3/ nahradiť trovy štátu a správne mal súd rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania a štát má nárok na náhradu trov konania voči účastníkom pomerne.
16. Žalovaní preto navrhovali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zmenil tak, že: pozemok parc. č. 60/4 prikáže do podielového spoluvlastníctva žalovaných 2/ a 3/ každému v podiele 1; zaviaže žalovaného 2/ zaplatiť žalobkyni sumu 3.291,57 eura a žalovanú 3/ zaplatiť žalobkyni sumu 3.291,57 eura, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku; rozhodne, že štátu prizná nárok na náhradu trov konania voči každému účastníkovi konania v rozsahu 25 % a súčasne aby výrok IX. o náhrade separátnych trov konania zrušil.
17. Žalobkyňa samostatný odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu žalovaných 1/ až 3/ podala písomné vyjadrenie v ktorom uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s výrokmi a odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie. Pokiaľ žalovaní dôvodili, že súd musí prihliadať na zákonom explicitne menované hľadiská - 1. veľkosť spoluvlastníckych podielov, 2. účelné využitie veci a 3. násilné správanie podielového spoluvlastníka voči iným spoluvlastníkom a musí na ne prihliadnuť v poradí, v akom sú uvedené v zákone, s týmto žalobkyňa nesúhlasila a uviedla, že súd je pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva viazaný iba poradím spôsobov vyporiadania (t.j. 1. rozdelenie veci, 2. prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, 3. nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku). Zákon a ani súdna prax neprikazuje súdu dodržiavať poradie kritérií, ktorými sa bude riadiť pri určení jedného z týchto 3 spôsobov vyporiadania. Súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prihliada jednak na veľkosť spoluvlastníckych podielov, a jednak na účelné využitie veci. Nejde však o jediné a rozhodujúce hľadiská (napokon, aj z jazykového vyjadrenia posudzovanej právnej normy vyplýva, že súd na ne „iba“ prihliadne), súd prihliada i na iné okolnosti prípadu. Rozhodujúcimi tak nebudú izolovane jednotlivé okolnosti, ale všetky relevantné okolnosti vo svojom súhrne. Súd vždy komplexne posúdi celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu pritom nie je rozhodujúca. Ďalej pokiaľ žalovaní v odvolaní uvádzajú, že súd neaplikoval hľadisko účelného využitia veci, žalobkyňa zdôraznila, že súd posudzuje pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súhrn viacerých skutočností. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.09.2011, sp. zn. 1 Cdo 33/2010, kde najvyšší súd konštatoval, že: „V rámci posudzovania účelného využitia veci možno okrem veľkosti podielov zohľadniť viaceré skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva. Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikáže, nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci; musí ísť vždy o posúdenie celého súhrnu skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných situácii, a preto prenecháva riešenie
na úvahe súdu. Otázka, komu bude vec prikázaná, záleží na úvahe súdu.“ Z toho vyplýva, že samotná skutočnosť, že niektorý spoluvlastník, prípadne viacerí spoluvlastníci spolu, majú väčší spoluvlastnícky podiel, nemusí byť bez ďalšieho braná ako právne významná. Rovnako tak otázku účelného využitia veci môže súd posúdiť podľa vlastného uváženia. Každopádne žalobkyňa nadobudnutý pozemok parc. č 60/4 využije účelne. Nie je pravdou, pokiaľ žalovaní uvádzajú, že žalobkyňa nikdy nevyužívala pozemok na poľnohospodárske účely. V odvolaní žalovaní argumentujú, že žalovaný 2/ na pozemku parc. č. 60/4 hospodári, pričom záhradkárčenie je jeho dlhoročný koníček. Pri vyporiadaní je potrebné vyporiadať sa so závažnosťou zásahov do vlastníckeho práva jednotlivých spoluvlastníkov. Žalovanému 2/ je v prípade vyporiadania v zmysle rozsudku zachované bývanie a dokonca aj záhradkárčenie ako jeho dlhoročný koníček, ktorý môže ďalej vykonávať na pozemku parc. č. 60/3. Žalobkyňa by však na úkor záľuby žalovaného 2/ prišla o vlastnícke právo, a to na všetkých vyporiadavaných nehnuteľnostiach. Vlastnícke právo je kvalitatívne silnejším právom ako právo vykonávať určitú záľubu/koníček. Okrem toho v prípade stavby rodinného domu na pozemku parc.č. 60/4 by došlo k zhodnoteniu predmetného pozemku, a teda by malo byť takéto využitie pozemku považované za účelné. Pojem účelné využitie totiž nie je jednoznačne definovaný ani v zákone, ani v odbornej literatúre a ani v súdnych rozhodnutiach. Preto je na uvážení súdu, ako bude tento pojem vykladať. Okrem toho, pre rozhodnutie bola významná aj objektívna schopnosť poskytnúť náhradu za prikázaný spoluvlastnícky podiel. Nebolo by spravodlivé, ak by súd oba pozemky prisúdil žalovanému 2/, navyše keď sám deklaroval finančnú neschopnosť vyplatiť žalobkyňu. Žalovaní vo svojom odvolaní poukazujú na ďalšie kritériá, na ktoré súd môže prihliadnuť. So samotným výpočtom týchto kritérií v zásade žalobkyňa problém nemá, neopodstatnené sú však závery žalovaných o tom, že tieto kritériá svedčia v prospech žalovaného 2/. Aj žalobkyňa má k nehnuteľnostiam citovú väzbu, keďže ide o dedičstvo po jej otcovi. Skutočnosť, že žalovaný 2/ má vyšší vek (67 rokov) nemôže byť na ťarchu žalovanej. Nikto žalovaného 2/ nevyháňa z rodičovského domu, žalobkyňa má záujem nadobudnúť len pozemok parc. č. 60/4, a teda nikoho city v takom prípade nebudú ignorované a nezohľadnené pri vyporiadaní. Navyše nie je pravdou ani to, že by sa žalovaný 2/ o nehnuteľnosti staral výlučne sám. Žalobkyňa mala na časti pozemku parc. č. 60/4 posadené jahody a zemiaky, a teda využívala aspoň časť z nehnuteľností, ktorých spoluvlastníčkou je. K užívaniu rodinného domu a pozemku parc. č. 60/3 nemala prístup, a teda využívala svoje vlastnícke práva v rozsahu, v akom jej to bolo umožnené, resp. v akom jej v tom nebolo bránené. Rovnako je dôvodný záver súdu, že pri pozemku parc. č. 60/4 nevzhliadol žiaden dôvod na prikázanie do výlučného vlastníctva žalovanej 3/. V prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ na manželku – žalovanú 3/ išlo len o obštrukciu smerujúcu spoluvlastnícke vzťahy skomplikovať, a zároveň nejde o osobu, ktorá by mala k predmetnej nehnuteľnosti akýkoľvek citový vzťah či väzbu. Skutočnosť, že aj súd vnímal takýto prevod ako obštrukčné správanie, označujú žalovaní v odvolaní ako neprípustné a nemajúce oporu v zákone. Okruh kritérií, ktorými sa súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a pri prikázaní spoluvlastníckeho podielu jednému zo spoluvlastníkov riadi, je však širší než kritériá uvedené v zákone a nie je vylúčené použitie aj iných kritérií. Žalovaní uvádzajú aj údajné dôvody prevodu vlastníckeho práva zo žalovaného 1/ na manželku – žalovanú 3/, a to, že výdavky súvisiace s týmto súdnym sporom hradil žalovaný 1/ z prostriedkov patriacich do BSM, ktoré má so žalovanou 3/, a preto trvala na tom, aby aj ona mala podiel na nehnuteľnostiach. Vyvstáva potom otázka, prečo jej žalovaný 1/ neprepísal časť svojho spoluvlastníckeho podielu na všetkých nehnuteľnostiach (čo by nezmarilo reálnu deľbu podľa znaleckého posudku). V čase podpisu darovacej zmluvy už žalovaným boli zrejmé závery znaleckého dokazovania, a teda museli a mali vedieť, že prevodom zmaria závery tohto znaleckého dokazovania. Spôsobov, ako inak mohli vyriešiť svoju situáciu ohľadom použitia prostriedkov z BSM je viacero – napríklad podpisom zmluvy o budúcej zmluve, pričom by žalovaný 1/ previedol žalovanej 3/ časť spoluvlastníckych podielov z toho, čo by prípadne nadobudol pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Zaoberanie sa možnými spôsobmi riešenia súkromnej otázky/problému žalovaného 1/ však nie je právne relevantné a vzhľadom na zrejmý úmysel a účel prevodu, aj nadbytočné. Konanie žalovaného 1/ a v nadväznosti na to aj žalovanej 3/ je zjavné zneužitie práva, t.j. výkon subjektívneho práva vedúci k ujme druhej strany.
18. Pokiaľ sa žalovaní bránia aj proti separátnym trovám konania, ktoré ich súd v rozsudku zaviazal nahradiť, žalobkyňa sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že separátne trovy konania boli zapríčinené obštrukčným konaním žalovaného 1/ a žalovanej 3/, kedy došlo k zmene/rozšíreniu subjektov na strane žalovaných, čo si vyžiadalo potrebu vykonania ďalšieho dokazovania, ktoré by bez obštrukčného konania nebolo nutné. Bez obštrukčného konania žalovaného 1/ a žalovanej 3/ bolo možné rozhodnúť v danom štádiu konania, avšak žalovanému 1/ sa nepozdával výsledok konania, ktorý v nadväznosti na vykonané dokazovanie hrozil. Svojím konaním
tak vytvoril stav, kedy nebolo možné rozhodnúť tak, ako to naznačovali vykonané dôkazy, a teda bolo potrebné dokazovanie doplniť. To, že samotní žalovaní tvrdili, že nehnuteľnosti v dôsledku prevodu nie sú reálne deliteľné, nemožno brať v porovnaní s dôkaznou silou znaleckého posudku ako právne a relevantné. Vykonaním ďalšieho dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že nie je možné pri vyporiadaní postupovať podľa 1. spôsobu vyporiadania, t.j. reálnou deľbou, a teda mohol pristúpiť k ďalšiemu zákonnému spôsobu vyporiadania. V nadväznosti na to majú byť žalovaní zaviazaní k náhrade separátnych trov konania tak, ako je uvedené v rozsudku. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhovala, aby odvolací súd napadnuté výroky rozsudku potvrdil ako vecne správne.
19. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.
20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), zaoberajúc sa najskôr skúmaním existencie formálnych podmienok pre podanie odvolania, dospel v prvom rade k záveru, že pokiaľ ide o odvolanie žalovaného 1/ proti výrokom III., VI., VII. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými súd rozhodol o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti pozemku parc. reg. „C“ č. 60/4 o výmere 470 m2, druh pozemku záhrada, zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. D. D., obec D. D., okres Trnava, je v tejto časti odvolanie žalovaného 1/ podané neoprávnenou osobou, preto bolo nevyhnutné jeho odvolanie voči tejto časti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 386 písm. b/ CSP odmietnuť.
21. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodne bolo predmetom konania zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaných 1/ a 2/ k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom pre katastrálne územie D. D., obec: D. D., okres: Trnava, a to pozemok parc. reg. „C“, č. 60/3 o výmere 609 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a stavba súp. č. XX postavená na pozemku parc. č. 60/3, druh stavby: rodinný dom a pozemok parc. reg. „C“, č. 60/4 o výmere 470 m2, druh pozemku: záhrada, každého v podiele 1/3-iny. Pôvodne teda tvorila záhrada (parc. č. 60/4) priliehajúca k obytnému domu (stavba súp. č. XX) a zastavanému pozemku pod ním (parc. č. 60/3) jeden funkčný celok, ktorý bol v podielovom spoluvlastníctve troch podielových spoluvlastníkov – žalobkyne a žalovaných 1/ a 2/.
22. V priebehu konania však previedol žalovaný 1/ svoj spoluvlastnícky podiel 1/3-iny na pozemku parc. reg. „C“ č. 60/4 o výmere 470 m2 na svoju manželku, pričom vklad darovacej zmluvy bol povolený dňa 20.01.2022. Pozemok parc. č. 60/4 je už zapísaný na samostatnom LV č. XXXX. Súd prvej inštancie na základe tejto skutočnosti uznesením č. k. 17C/20/2020-199 zo dňa 7.2.2022, právoplatným 01.03.2022, pripustil vstup do konania žalovanej 3/. Prevodom spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ na pristúpivšiu žalovanú 3/ k pozemku parc. č. 60/4, sa fakticky predmetom konania stalo zrušenie a vyporiadanie dvoch podielových spoluvlastníctiev, a to I. podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaných 1/ a 2/ k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre katastrálne územie D. D., a to pozemok parc. reg. „C“, č. 60/3 o výmere 609 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a stavba súp. č. XX postavená na pozemku parc. č. 60/3, druh stavby: rodinný dom, podiel každého spoluvlastníka vo výške 1/3-iny a II. zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaných 2/ a 3/ k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie D. D., a to k pozemku parc. reg. „C“, č. 60/4 o výmere 470 m2, druh pozemku: záhrada, podiel každého spoluvlastníka vo výške 1/3-iny.
23. Súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol naraz o zrušení oboch týchto spoluvlastníctiev, pričom vo výroku II., IV. a V. rozhodol o spôsobe vyporiadania spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaných 1/ a 2/ k nehnuteľnostiam na LV č. XXX a výrokom III., VI. a VII. rozhodol o spôsobe vyporiadania spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaných 2/ a 3/ k nehnuteľnosti na LV č. XXXX.
24. Je evidentné, že žalovaný 1/ na základe prevodu spoluvlastníckeho podielu 1/3 na nehnuteľnosti - pozemku parc. reg. „C“ č. 60/4 - záhrady o výmere 470 m2 v kat. úz. D. D. už viac nie je podielovým spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti, takže ani nie je stranou tej časti konania, ktorá sa týka zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nej. Pokiaľ teda ide o odvolanie žalovaného 1/ proti výrokom III., VI., VII. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými sa vyporiadava podielové spoluvlastníctvo k pozemku parc. č. 60/4, kde žalovaný 1/ nie je podielovým spoluvlastníkom, nie je ani stranou konania pre túto časť konania, preto ani nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania voči časti rozhodnutia súdu prvej inštancie o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX. Odvolaciemu súdu preto nezostávalo iné, ako s použitím ust. § 386 písm. b) CSP odvolanie
žalovaného 1/ proti výrokom III., VI., VII. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako podané neoprávnenou osobou odmietnuť.
25. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaných 2/ a 3/ voči výrokom III., VI., VII. napadnutého rozsudku, krajský súd po zistení, že odvolanie bolo nimi podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutých častiach vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných ust. § 379 písm. c) CSP a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných 2/ a 3/ nie je možné priznať úspech.
26. Z procesného hľadiska sú výrok rozhodnutia o zrušení podielového spoluvlastníctva a výrok o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva navzájom viazané, a teda nie je možné, aby jeden výrok nadobudol právoplatnosť a druhý nenadobudol. Odkladný účinok odvolania podaného podielovým spoluvlastníkom, aj keď sa ním domáha preskúmania len určitej časti výroku rozsudku, sa vždy vzťahuje na celý výrok, ktorým bolo zrušené a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo. Preto hoci žalovaní 2/ a 3/ podali odvolanie výslovne len čo do výrokov III., VI. a VII. rozsudku týkajúcich sa vyporiadania podielového spoluvlastníctva k parc. č. 60/4, malo podané odvolanie suspenzívny účinok aj voči časti výroku I. o zrušení podielového spoluvlastníctva k pozemku parc. reg. „C“ č. 60/4 záhrada o výmere 470 m2 zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. D. D..
27. Pretože však odvolanie žalovaných 2/ a 3/ nebolo dôvodné a odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v odvolaním výslovne napadnutých výrokoch III., VI., a VII. vecne správny, boli splnené podmienky v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP pre potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie jednak v časti výroku I. o zrušení podielového spoluvlastníctva k parc. č. 60/4, ako aj vo výrokoch III., VI. a VII.
28. Keďže časť výroku I. o zrušení podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaných 1/. a 2/ k nehnuteľnostiam - pozemku parc. reg. „C“ č. 60/3, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 609 m2 a stavba so súp. č. XX, postavená na parc. č. 60/3 rodinný dom, zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. D. D., ako aj výroky II., IV., a V. rozsudku súdu prvej inštancie o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k týmto nehnuteľnostiam, neboli napadnuté odvolaním, ani nešlo o závislé výroky k výrokom odvolaním výslovne napadnutým, nadobudli tieto právoplatnosť a nie sú predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu nie je ani výrok XII. o zamietnutí návrhu na vylúčenie veci na samostatné konanie, voči ktorému odvolanie nebolo podané a ani nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP a § 357 CSP á contrario).
29. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na rozsah podaného odvolania (t. j. iba vo vzťahu k parc. č. 60/4) v spojení s ust. § 379 písm. c) CSP (t. j. nielen vyporiadanie ale aj zrušenie podielového spoluvlastníctva k parc. č. 60/4) a uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaných 2/ a 3/ bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol na základe vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci vecne správne, pokiaľ podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných 2/ a 3/ k nehnuteľnosti - pozemku parc. reg. „C“ č. 60/4 záhrada o výmere 470 m2 zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. D. D. zrušil a vyporiadal tak, že predmetný pozemok prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne s povinnosťou zaplatenia finančnej náhrady žalovanému 2/ vo výške 6.583,13 eura a žalovanému 3/ rovnako vo výške 6.583,13 eura.
30. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaných 2/ a 3/ k nehnuteľnosti - pozemku parc. reg. „C“ č. 60/4 záhrada o výmere 470 m2 zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. D. D., a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v tejto časti,
s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:
31. Súd prvej inštancie podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných 2/ a 3/ k nehnuteľnosti pozemku parc. reg. „C“ č. 60/4 záhrada o výmere 470 m2 zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. D. D. (ďalej len „parc. č. 60/4“) zrušil, keď otázku zrušenia spoluvlastníctva k tejto nehnuteľnosti mal za nespornú (ods. 27. odôvodnenia), spornou bola otázka spôsobu vyporiadania tohto podielového spoluvlastníctva, keď žalobkyňa žiadala parc. č. 60/4 prikázať do jej výlučného vlastníctva s povinnosťou výplaty ostatných spoluvlastníkov, naopak žalovaní 2/ a 3/ žiadali parc. č. 60/4 prikázať do ich podielového spoluvlastníctva s povinnosťou výplaty žalobkyne. Súd poukázal na v konaní vypracovaný znalecký posudok znalca Ing. Wágnera, ktorý pôvodne ustálil deliteľnosť pozemkov tvoriacich 2 parcely, a to domom zastavaná parc. č. 60/3 a parc. č. 60/4 - záhrada, s tým, že znalec rozdelil uvedené pozemky podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov v tom čase aktuálnych spoluvlastníkov žalobkyne a žalovaných 1/ a 2/ (každý bol vlastníkom podielu 1/3 vzhľadom k celku). Pretože v priebehu konania, v čase už vyhotoveného tohto znaleckého posudku, vrátane geometrického plánu na rozdelenie pozemkov, došlo k prevodu vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/3- ina vzhľadom k celku k parc. č. 60/4 v prospech nového spoluvlastníka - žalovanej 3/, nebolo viac možné vyhotovený geometrický plán znalca Ing. Wágnera na reálne rozdelenie pozemkov aplikovať. Zmenou vlastníckych pomerov vykonanou počas súdneho konania, došlo fakticky k rozdeleniu pôvodne jedného funkčného podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaných 1/ a 2/ k nehnuteľnostiam na LV č. XXX, k vzniku dvoch samostatných podielových spoluvlastníctiev, a to podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaných 1/ a 2/ k nehnuteľnostiam na LV č. XXX a podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaných 2/ a 3/ k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX. Ani otázka spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam na LV č. XXX nebola medzi stranami sporná, súd preto prikázal stavbu – rodinný dom s. č. XX a pozemok parc. č. 60/3 – zastavané plochy a nádvoria do podielového spoluvlastníctva žalovaného 1/ a žalovaného 2/, každému o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku s povinnosťou výplaty žalobkyne.
32. Pri rozhodovaní o spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaných 2/ a 3/ k parc. č. 60/4 na LV č. XXXX súd uviedol, že vychádzal jednak z toho, čo považoval za spravodlivé usporiadanie spoluvlastníckych vzťahov v danom prípade, keď prihliadol na skutočnosť, že časť vyporiadavaných nehnuteľností (dom vrátane parcely domom zastavanej) už prikázal do spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/ a tiež prihliadol na obštrukčné správanie žalovaných 1/ a 3/ v priebehu konania. Preto prikázal parc. č. 60/4 do výlučného vlastníctva žalobkyne. Na strane žalobkyne prihliadol na to, že ide o podiel zdedený po otcovi, čiže má k pozemku citovú väzbu, tento pozemok až do začatia konania užívala v rozsahu asi 1 , mala tam zasadené jahody, zemiaky, pričom ide o susediacu parcelu s parcelou jej matky, ktorú užíva. Parcelu č. 60/4 od vzniku sporu žalobkyňa už iba kosí, pričom deklarovala záujem na pozemku v budúcnosti postaviť si dom. Súd uviedol, že hoci žalovaný 2/ rovnako argumentoval citovou väzbou k nehnuteľnostiam, parcelu tiež užíval na sadenie a chov domácich zvierat, súd mal za to, že ak žalovanému 2/ prisúdil priľahlý pozemok parc. č. 60/3, tento je pre neho postačujúci na uvedené činnosti - či už pestovanie plodín, resp. chov domácich zvierat, a to aj v prípade spoluvlastníctva so žalovaným 1/, ktorý predmetný pozemok neužíva. Súd teda považoval za spravodlivé prikázať časť z nehnuteľností aj do vlastníctva žalobkyne, keďže pri parc. č. 60/3 to neprichádzalo do úvahy keď žalobkyňa o dom na uvedenej parcele ani neprejavila záujem. Súd uviedol, že by nebolo spravodlivé, ak by oba pozemky prikázal žalovanému 2/, navyše keď sám deklaroval finančnú neschopnosť vyplatiť žalobkyňu. V prípade žalovanej 3/ súd nevzhliadol žiaden dôvod na prikázanie pozemku do jej výlučného vlastníctva, resp. spoluvlastníctva so žalovaným 2/, keď žalovaná 3/ vstúpila do konania len nedávno, pričom toto konanie považoval súd za obštrukciu smerujúcu k tomu spoluvlastnícke vzťahy skomplikovať. Súd mal za to, že bolo prehľadné, ak pôvodne žalovaní 1/ a 2/ mali výslovne záujem o prikázanie nehnuteľností do ich podielového vlastníctva, spôsob vyporiadania reálnou deľbou pozemkov navrhnutý v znaleckom posudku znalca Ing. Wágnera túto ich predstavu nereflektoval, preto konanie, ktorým žalovaný 1/ previedol svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu - na žalovanú 3/ bolo obštrukčné, a spôsobujúce, že pozemky (parc. č. 60/3 a parc. č. 60/4), ktoré predtým boli deliteľné, sa stali nedeliteľnými. Preto súd prisúdil parcelu č. 60/4 žalobkyni, keďže žalovaný 2/ sa stal spoluvlastníkom parcely č. 60/3 a na nej postaveného domu súp. č. XX.
33. Žalovaný 2/ a 3/ s týmto rozhodnutím súdu prvej inštancie o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k parc. č. 60/4 nesúhlasili a dôvodili, že súd ignoroval zákonné kritériá pre zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v § 142 ods. 1 OZ, ktorými sú 1. veľkosť spoluvlastníckych podielov, 2. účelné využitie veci a 3. násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom, pričom súd musí prihliadať najmä na tieto zákonom explicitne menované hľadiská a musí na ne prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone. Pokiaľ ide o kritérium veľkosti spoluvlastníckych podielov, žalovaní poukazovali na to, že od začiatku konania žalovaní 1/ a 2/ žiadali, aby im súd prikázal nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva, keď spolu mali podiel 2/3 z celku, preto im súd v zmysle tohto prvoradého zákonného kritéria mal nehnuteľnosť parc. č. 60/4 prikázať. Prikázaním nehnuteľnosti menšinovej spoluvlastníčke, vlastniacej iba podiel 1/3 z celku, súd ignoroval kritérium veľkosti podielov, ktoré zákon uvádza na prvom mieste. Súd rovnako explicitne neuvádza, že by aplikoval hľadisko účelného využitia veci. Platí, že vec by sa mala prikázať tomu spoluvlastníkovi, ktorý vec skutočne užíva. Pritom predmetné nehnuteľnosti vrátane parcely č. 60/4 užíval (a doposiaľ užíva) výlučne žalovaný 2/. Spoločná vec sa má prikázať do vlastníctva toho spoluvlastníka, ktorý ju vie najlepšie využiť, a to na účel, na ktorý vec slúži alebo má slúžiť. Na pozemku parc. č. 60/4 žalovaný 2/ už niekoľko desaťročí hospodári, chová domáce zvieratá a pestuje plodiny (zeleninu, ovocie, krmoviny pre zvieratá). Parcela č. 60/4 je pritom v katastri nehnuteľností evidovaná ako záhrada a v súlade s týmto účelovým určením žalovaný 2/ pozemok využíva a i naďalej do budúcna mieni užívať. Žalobkyňa nevyužíva (a nikdy nevyužívala) parcelu č. 60/4 na poľnohospodárske účely (teda na účely, na ktoré je parcela č. 60/4 ako záhrada účelovo určená) a naviac uviedla, že mieni do budúcna na pozemku postaviť dom, čo je však v rozpore s terajším účelovým určením pozemku, naviac sa pozemok na tento účel ani využiť nedá. Kritérium účelného využitia veci je pritom jedno z najpodstatnejších kritérií, ktoré súd má pri vyporiadaní zohľadňovať. Nie je pravda, že žalovaný 2/ môže realizovať pestovanie plodín na parcele č. 60/3, pretože pozemok parc. č. 60/3 je fakticky celý zastavaný stavbami (jednak samotným rodinným domom s. č. XX, jednak rôznymi drobnými stavbami (sklad, chlievy, kurín, skleník a i.), teda na účely pestovania rastlín sa používa iba parcela č. 60/4. Uvedeným rozhodnutím teda súd odňal žalovanému 2/ možnosť vykonávať doterajšie činnosti - záhradníčenie a pestovanie plodín, pritom rastliny a plodiny, ktoré žalovaný 2/ vypestoval na parcele č. 60/4, následne používal na kŕmenie hospodárskych zvierat chovaných na parcele č. 60/3. Ďalej žalovaní dôvodili, že súd mal prihliadnuť na to, kto sa akou mierou pričinil o nadobudnutie alebo zveľaďovanie spoločnej veci, citovú väzbu na nehnuteľnosti a skutočnosť, že spoluvlastník prežil v nehnuteľnosti celý život, vek spoluvlastníka a i. Tieto kritériá pritom svedčia v prospech žalovaného 2/, ktorý sa o nehnuteľnosti staral a udržiaval ich, má k nim silnú citovú väzbu, pretože ide o rodičovské nehnuteľnosti, v ktorých sa narodil a vyrastal, ale v nich až doposiaľ býva a vníma ich ako svoj domov, žalovaný 2/ má vyšší vek (67 rokov), je dôchodca a teda i v kontexte dĺžky jeho života a výlučného užívania nehnuteľností má prioritu pred žalobkyňou, ktorá je o generáciu mladšia a žiadnu citovú väzbu k nehnuteľnostiam nemá. Ďalej poukázali na to, že súd mal prihliadnuť na to, či vyporiadaním spoluvlastníctva nedôjde k poklesu hodnoty jednotlivých nehnuteľností. K tomu práve v prípade oddelenia záhrady od rodinného domu dôjde, keď rodinný dom bez záhrady bude mať nižšiu hodnotu, ako dom so záhradou. Za neprípustné považovali prihliadnutie na súdom označené obštrukčné správanie žalovaných 1/ a 3/, pretože úkon účastníka konania, ktorý v priebehu konania realizuje svoje zákonné vlastnícke práva (nakladať s predmetom svojho vlastníctva), nemožno vnímať ako úmyselné obštrukčné správanie a už vôbec ho nemožno „sankcionovať“ tým, že mu súd nehnuteľnosti „za trest“ neprikáže do vlastníctva. Ako dôvod prevodu spoluvlastníckeho podielu zo žalovaného 1/ na žalovanú 3/ žalovaní uviedli, že žalovaní 1/ a 3/ sú manželia, preto i výdavky súvisiace s týmto súdnym sporom hradili z prostriedkov patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva; obdobne v prípade povinnosti vyplatiť žalobkyni odplatu za jej spoluvlastnícky podiel by tieto peniaze išli z prostriedkov patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo však žalovaná 3/ nevnímala ako spravodlivé a trvala na tom, že ak sa majú hradiť nejaké prostriedky zo spoločného majetku, bolo by spravodlivé, aby aj ona mala podiel v predmetných nehnuteľnostiach a navrhla, aby jej žalovaný 1/ časť svojich pozemkov daroval. Cieľom žalovaných 1/ a 3/ nebolo sťažiť súdu rozhodnutie o vyporiadaní spoluvlastníctva, preto sankcionovať ich za uplatnenie ich zákonných vlastníckych práv nemá oporu v zákone, javí znaky neobjektívnosti až svojvôle.
34. Z vyššie uvedeného vyplýva skutkový záver súdu prvej inštancie o nedeliteľnosti pozemku parc. č. 60/4 na LV č. XXXX v kat. úz. D. D., ktorý nebol namietaný stranami v odvolacom konaní a je podložený závermi znalca Ing. Romana Wágnera v doplnení znaleckého posudku č. 5/2021. Nakoľko teda prvý spôsob vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva k pozemku parc. č. 60/4 rozdelením
veci nebol možný, bolo potrebné aplikovať v poradí druhý spôsob vyporiadania – prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom do ich vlastníctva. Sporným bol spôsob vyporiadania, a to buď prikázaním do výlučného vlastníctva žalobkyne, alebo do podielového spoluvlastníctva žalovaných 2/ a 3/.
35. Pri vyporiadaní spoluvlastníctva prikázaním veci, zákon určuje hľadiská, na ktoré je súd povinný prihliadať, a to jednak na veľkosť spoluvlastníckych podielov, na účelné využitie veci, ako aj na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Nejde však o jediné a rozhodujúce hľadiská (keď podľa ust. § 142 ods. 1 OZ súd na ne „iba“ prihliadne), súd prihliada aj na iné okolnosti prípadu. Rozhodujúcimi tak nie sú izolovane jednotlivé okolnosti, ale všetky relevantné okolnosti vo svojom súhrne. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu pritom sama o sebe nie je rozhodujúca (porovnaj Ro NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 1644/2005).
36. Je vecou súdu, aký význam bude klásť ďalším jednotlivým skutočnostiam a ako ich vyhodnotí vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu. Novšia judikatúra vychádza z toho, že hľadiská uvedené v § 142 ods. 1 OZ je potrebné vždy vziať do úvahy, nejde však o hľadiská rozhodujúce. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu je teda významným, no nie vždy rozhodujúcim kritériom. V prípade výrazného nepomeru je pravdepodobnejšie prikázanie veci vlastníkovi dominantného spoluvlastníckeho podielu, nemusí to byť však pravidlo. V rámci posudzovania účelného využitia veci potom možno okrem veľkosti podielov zohľadniť celý rad skutočností rozhodných pre rozhodnutie o tom, komu bude vec prikázaná do vlastníctva.
37. Pod účelným využitím veci je treba rozumieť predovšetkým využitie veci na účel, na ktorý je vec určená. Pri prikázaní veci súd zohľadní aj správanie spoluvlastníkov, t. j. ktorý zo spoluvlastníkov vykonával investície do spoločnej veci, ktorý a ako zabezpečoval správu spoločnej veci, ktorý spoluvlastník má na ďalšom užívaní veci najnaliehavejší záujem, či ktorý spoluvlastník dokáže najlepšie zabezpečiť riadne ďalšie využitie spoločnej veci a pod.
38. Súd sa pri zvažovaní tohto spôsobu vyporiadania musí zaoberať otázkou, či spoluvlastníci, ktorým by vec mala byť prikázaná, disponujú potrebnými finančnými prostriedkami, resp. či existujú predpoklady na splnenie povinnosti poskytnúť primeranú náhradu ostatným spoluvlastníkom. Prikázanie veci spoluvlastníkovi, ktorý nie je schopný poskytnúť primeranú náhradu, nie je účelné. Záleží len na súde, ktoré z ďalších relevantných okolností prípadu vyhodnotí v prospech tej – ktorej strany.
39. Úlohou súdu prvej inštancie tak bolo s prihliadnutím na okolnosti daného konkrétneho prípadu rozhodnúť, komu zo spoluvlastníkov prikáže predmetnú nehnuteľnosť pozemok parc. č. 60/4 do vlastníctva za primeranú náhradu. Žalobkyňa už v žalobe navrhovala v tom čase ešte podielové spoluvlastníctvo k všetkým trom nehnuteľnostiam – parc. č. 60/3, stavba súp. č. XX a parc. č. 60/4 vyporiadať tak, že rodinný dom sa prikáže do spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/ a pozemky sa reálne rozdelia podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, pričom navrhovala parc. č. 60/4 prikázať do svojho výlučného vlastníctva. Dôvodila tým, že k nehnuteľnosti má citový vzťah, pretože ide o dedičstvo po jej otcovi, jej matka žije na susediacej nehnuteľnosti, pričom matka mieni žalobkyni darovať pozemok - záhradu, na ktorej spolu s využitím parc. č. 60/4 by žalobkyňa chcela postaviť dom. Žalobkyňa dôvodila tiež tým, že záhradu parc. č. 60/4 užívala, mala na nej zasadené jahody a zemiaky a o parcelu sa stará tak, že ju kosí. V priebehu konania bolo znaleckým posudkom Ing. Wagnera preukázané, že spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to kombinovane tak, že rodinný dom by bol prikázaný do spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/ a pozemky rozdelené jednak v časti do výlučného vlastníctva žalobkyne a v časti do spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/, by bolo možné. Z tohto posudku tiež vyplývalo, že žalovaným 1/ a 2/ by okrem domu s. č. XX a parc. č. 60/3 bola prikázaná aj novovytvorená časť pozemku parc. č. 60/4 (označená v GP ako parc. č. 60/7) vo výmere 110 m2 a žalobkyni by bolo možné prikázať do výlučného vlastníctva zvyšnú časť parc. č. 60/4 o výmere 360 m2, ktoré delenie rešpektovalo podiel 1/3 žalobkyne na celkovej výmere pozemkov pri konštatovanej nedeliteľnosti stavby. Žalovaní pôvodne iba 1/ a 2/ trvali na tom, aby celá nehnuteľnosť pôvodne evidovaná na LV č. XXX bola prikázaná do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/ s povinnosťou zaplatenia primeranej náhrady žalobkyni. Dôvodené bolo tým, že žalovaný 2/ v danej nehnuteľnosti žije celý život, má k nej vytvorený citový vzťah, venuje sa chovu zvierat a pestovaniu plodín. Pretože však žalovaný 2/ nie je schopný vyplatiť ostatných podielových spoluvlastníkov (vyjadrenie č. l. 8 spisu), rešpektoval žalovaný 1/ tento stav a bol ochotný zotrvať s ním v podielovom spoluvlastníctve, hoci sám danú nehnuteľnosť neužíva,
ani neprejavil záujem o jej využívanie. Keď však v priebehu konania bola znaleckým dokazovaním preukázaná možnosť reálnej deľby pozemkov, previedol žalovaný 1/ svoj spoluvlastnícky podiel na parc. č. 60/4 na svoju manželku, čím sa možnosť deľby pozemkov zmarila.
40. Vyporiadanie spoluvlastníctva reálnou deľbou je pritom prednostným a prvoradým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 1 OZ. Ak tento stav – nedeliteľnosť predmetu podielového spoluvlastníctva - dosiahli niektorí spoluvlastníci prevodom spoluvlastníckeho podielu jedného zo spoluvlastníkov na blízku osobu, čím zabránili reálnej deľbe nehnuteľnosti, potom takéto úmyselné konanie v neprospech ďalšieho podielového spoluvlastníka, musí súd pričítať na ťarchu toho, kto sa ho dopustil. Pokiaľ sa žalovaní v odvolaní snažili vysvetliť tento prevod tým, že cieľom bolo, aby manželka žalovaného 1/ taktiež nadobudla podiel na predmetnom majetku, na ktorý boli vynakladané prostriedky z ich BSM, tak táto obrana nemôže obstáť. Z vyjadrenia zástupcu žalovaných na pojednávaní dňa 16.02.2022 vyplynulo, že k rozhodnutiu o prevode podielu zo žalovaného 1/ na jeho manželku došlo po oboznámení sa žalovaných so znaleckým posudkom č. 5/2021 Ing. Wágnera s tým, že cieľom žalovaných 1/ a 2/ bolo, aby zostali spoluvlastníkmi parc. č. 60/4. Tiež je potrebné zohľadniť, na čo poukázal aj súd prvej inštancie, že k tomuto prevodu došlo po tom, čo už bolo vo veci vykonané znalecké dokazovanie s tým, že po tomto prevode, bolo v jeho dôsledku potrebné vykonať ďalšie pojednávanie a doplniť dokazovanie.
41. Dôležité je uviesť, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sú určujúce predovšetkým materiálne záujmy stávajúcich podielových spoluvlastníkov a nie členov rodiny jedného zo spoluvlastníkov, tu záujem manželky žalovaného 1/ nadobudnúť podiel na predmetnej nehnuteľnosti, najmä ak v danej nehnuteľnosti táto nikdy nežila, nemá k nej vzťah a nemieni ju užívať. Spoluvlastník – žalovaný 1/ mal možnosť už skôr svoj spoluvlastnícky podiel na manželku previesť, prípadne na ňu previesť svoj podiel až po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, či jej darovať časť finančného vyrovnania, čím by sa odstránila tvrdená nespravodlivosť, že z majetku v BSM mali byť vynakladané peňažné prostriedky na toto spoluvlastníctvo na úkor manželky žalovaného 1/, aktuálne žalovanej 3/. Pokiaľ teda evidentným cieľom prevodu spoluvlastníckeho podielu zo žalovaného 1/ na žalovanú 3/, bolo dosiahnuť nedeliteľnosť predmetu podielového spoluvlastníctva, teda dosiahnuť výhodu na úkor žalobkyne, treba takýto postup podielových spoluvlastníkov vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi a je tiež okolnosťou, na ktorú súd v rámci svojho rozhodovania o vyporiadaní daného podielového spoluvlastníctva správne prihliadal. Žalovaní sa síce v odvolaní bránili tým, že zákon takéto kritérium neuvádza, ale ako bolo uvedené vyššie, kritériá uvedené v ust. § 142 ods. 1 OZ nie sú výlučné a záväzné. Súd prihliada na všetky pre vec významné okolnosti daného konkrétneho prípadu v ich súhrne.
42. Úvaha súdu prvej inštancie o tom, že treba rešpektovať vlastnícke právo k nehnuteľnosti každého podielového spoluvlastníka, a teda ak boli žalovanému 2/ spolu so žalovaným 1/ prikázané do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti parc. č. 60/3 a dom s. č. XX, tak je spravodlivé, aby, ak navyše žalovaný 2/ deklaroval neschopnosť vyplatiť žalobkyňu, bola aj žalobkyni prikázaná jedna z vyporiadavaných nehnuteľností, a to parc. č. 60/4, nie je podľa odvolacieho súdu zjavne neprimeraná. V predmetnej veci nebolo možné prihliadnuť len na to, že podieloví spoluvlastníci žalovaný 2/ a 3/ majú na parc. č. 60/4 spolu podiel 2/3. Žalovaná 3/ totiž k nehnuteľnosti nemá vôbec žiaden vzťah. Žalovaný 2/ deklaroval, že na vyplatenie podielových spoluvlastníkov nemá finančné prostriedky. Žalovaný 2/ pritom ostal (spolu so žalovaným 1/) podielovým spoluvlastníkom domu s. č. XX a pozemku pod ním parc. č. 60/3. Má teda zabezpečené svoje doterajšie bývanie, čím je aj rešpektovaný jeho citový vzťah k daným nehnuteľnostiam. Podľa znaleckého posudku č. 5/2021 mu k parc. č. 60/3 mohol pribudnúť aj spoluvlastnícky podiel na výmere 110 m2 odčlenenej z parc. č. 60/4 – ako novovotvorená parc. č. 60/7 podľa geometrického plánu J. B. K. (č. l. 111 spisu), kde mohol, ako bolo uvádzané v odvolaní pestovať plodiny pre zvieratá, ktorých chov realizuje na parc. č. 60/3. prevodom spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ sa však táto možnosť zmarila. Z fotografií nehnuteľnosti pripojených k znaleckému posudku Ing. Tibora Škripeca č. 82/2021 na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti na č. l. 166 a 167 spisu, odvolací súd zistil, že záhrada – parc. č. 60/4 je z prevažnej miery iba zatrávnená a nachádzajú sa na nej tiež stromy. Podľa týchto fotografií iba veľmi malá časť záhrady bola využitá na zasadenie plodín, podľa odvolacieho súdu vôbec nie v rozsahu potrebnom na zabezpečenie krmiva pre (bližšie nešpecifikované) chované zvieratá. Žalobkyňa pritom uvádzala, že ona sama záhradu využívala na sadenie jahôd a zemiakov, tiež že záhradu v súčasnosti už len kosí (čo korešponduje s fotografiami, na ktorých je prevažná časť záhrady zatrávnená a zjavne pokosená).
43. Pokiaľ ide o kritérium účelného využitia veci, je zrejmé, že tak žalobkyňa ako aj žalovaný 2/ vedia záhradu parc. č. 60/4 účelne využiť. Obidvaja deklarovali, že tam chcú pestovať plodiny, resp. žalobkyňa uviedla, že uvažuje aj nad výstavbou domu. Je pritom irelevantné, či sa žalobkyni podarí túto stavbu zrealizovať (keď žalovaní v odvolaní poukazovali na nevyužiteľnosť pozemku na stavbu). Podstatné je, že chce predmetný pozemok užívať pre seba. Nehnuteľnosť jej matky susedí s daným pozemkom, čo v jej prípade zvyšuje využiteľnosť parc. č. 60/4.
44. Pokiaľ žalovaní dôvodili, že odčlenením pozemku parc. č. 60/4 od priľahlého pozemku parc. č. 60/3 a stavby s. č. XX poklesne hodnota danej stavby, pretože stavba so záhradou má vyššiu hodnotu, tak je potrebné uviesť, že výmera 609 m2 pozemku pod stavbou parc. č. 60/3 predstavuje v súčasnosti štandardnú výmeru stavebného pozemku, pričom okolnosť, že je zastavaná drobnými stavbami (sklad, chlievy, kurník, skleník), je vecou spôsobu jej využitia vlastníkom. V prípade pozemku, akým je aj daná záhrada, sa berie do úvahy najmä schopnosť zabezpečiť reálne využitie danej pôdy. Žalobkyňa schopnosť využitia predmetnej parcely preukázala, keď ju už pred podaním žaloby využívala na výsadbu, preto nie je dôvod uprednostniť záľubu v záhradkárčení žalovaného 2/. Ako uviedol správne súd prvej inštancie, nebolo by spravodlivé prikázať všetky nehnuteľnosti do spoluvlastníctva žalovaného 2/ (v časti stavby a parc. č. 60/3 spolu so žalovaným 1/ a v časti parc. č. 60/4 spolu so žalovanou 3/), najmä ak tento deklaroval finančnú neschopnosť vyplatiť žalobkyňu. Pokiaľ žalovaní v odvolaní popierajú, že žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosť – parc. č. 60/4 niekedy užívala, tak ide o zmenu ich stanoviska, keď na pojednávaní dňa 17.10.2022 zástupca žalovaných uviedol, že nie je sporné, že žalobkyňa pred začatím sporu nehnuteľnosť užívala.
45. Po zohľadnení všetkých uvedených skutočností, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zohľadnil všetky relevantné okolnosti daného prípadu, ktoré v ich súhrne správne vyhodnotil. Žalovaní v priebehu konania prevodom spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ na žalovanú 3/ preukázateľne zmarili možnosť reálnej deľby pozemkov tvoriacich časť vyporiadavaného podielového spoluvlastníctva, čím roztrieštili pôvodne jeden funkčný celok, ku ktorej skutočnosti bolo potrebné prihliadnuť v rámci rozhodovania o spôsobe vyporiadania daného spoluvlastníctva. Je zrejmé, že najväčší záujem na užívaní nehnuteľností tvoriacich celý pôvodný rozsah podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaných 1/ a 3/ mali z doterajších spoluvlastníkov žalobkyňa a ich najdlhší užívateľ – žalovaný 2/ (keď žalovaní 1/ a 3/ nehnuteľnosť neužívali, ani nemali záujem užívať, v spoluvlastníctve so žalovaným 2/ zostali z dôvodu solidarity), avšak je potrebné rešpektovať aj spoluvlastníctvo žalobkyne, ktorá rovnako prejavila citový vzťah k danej nehnuteľnosti a záujem parc. č. 60/4 účelne využívať. Potom pri zachovaní spoluvlastníctva žalovaného 2/ k domu a parc. č. 60/3, bolo skutočne spravodlivé aj žalobkyni ponechať vlastníctvo k parc. č. 60/4, ktoré konečné vyporiadanie všetkých daných nehnuteľností v ich súhrne (dom, parc. č. 60/3 a parc. č. 60/4), akoby vo svojom dôsledku fakticky predstavovalo deľbu daných nehnuteľností, čo je zákonom preferovaný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva a aj podľa výroku napadnutého rozhodnutia, vedie k uloženiu povinnosti vzájomného zaplatenia finančných vyrovnaní v nie výrazne nepomerných výškach (keď žalovaný 2/ vyplatí žalobkyni sumu 8.713,95 eura oproti povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému 2/ sumu 6.583,13 eura; žalovaný 1/ vyplatí žalobkyni sumu 8.713,95 eura a žalobkyňa zaplatí žalovanej 3/ sumu 6.583,13 eura).
46. Vzhľadom na uvedené, bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaných 2/ a 3/ k nehnuteľnosti – pozemku parc. reg. „C“ č. 60/4, záhrada o výmere 470 m2, zapísanom na LV č. XXXX pre kat. úz. D. D. vo výrokoch I. a III. vecne správne, preto odvolací súd po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou žalovaných 2/ a 3/ napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil vo výroku I. v časti zrušenia podielového spoluvlastníctva k pozemku parc. reg. „C“ č. 60/4 záhrada o výmere 470 m2 zapísaného na LV č. XXXX, ako aj vo výroku III., vrátane vecne správnych závislých výrokov VI. a VII. Stanovujúcich povinnosť zaplatenia finančnej náhrady za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré závislé výroky VI. a VII. neboli napadnuté konkrétnymi odvolacími dôvodmi žiadnej zo sporových strán (napr. čo do výšky finančnej náhrady), a vrátane vecne správnych závislých výrokov VIII. o náhrade trov konania a XI. o trovách štátu, ktoré závislé výroky VIII. a XI. rovnako neboli napadnuté osobitnými odvolacími dôvodmi žiadnej zo sporových strán.
47. Odvolanie žalovaných osobitne smerovalo voči závislým výrokom IX. a X., ktorým boli priznané separátne trovy konania žalobkyni a trovy štátu voči žalovaným 1/ a 3/. Žalovaní v odvolaní dôvodili, že prevod spoluvlastníckeho podielu zo žalovaného 1/ na žalovanú 3/ ohľadom parc. č. 60/4 nebol obštrukčným správaním s cieľom predlžovať sporové konanie, doplnenie znaleckého dokazovania si vyžiadalo naviac iba jedno pojednávanie, navyše ho navrhla žalobkyňa, keď žalovaní mali za to, že pozemky reálne deliteľné nie sú, teda nebol dôvod zaviazať ich na separátne trovy konania voči žalobkyni a štátu bolo treba priznať nárok na náhradu trov konania voči účastníkom pomerne (v rovnakých podieloch).
48. Pri náhrade trov podľa § 256 ods. 2 CSP ide o trovy, ktoré strana sporu zbytočne zavinila svojim správaním. Pôjde teda o trovy konania, ktoré neboli efektívne vynaložené, pretože procesný úkon bol zmarený. Ide teda aj o také trovy konania, ktoré vznikli v dôsledku úkonu strany, ktorý zmaril dosiaľ vykonané dokazovanie a vedie k potrebe doplnenia dokazovania, ako to bolo aj v tomto konaní.
49. V danej situácii bolo správne, pokiaľ súd prvej inštancie zohľadnil, že po vykonaní znaleckého dokazovania ohľadom možnosti reálnej deľby vyporiadavaných nehnuteľností, došlo ako už bolo vyššie ustálené k účelovému prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ na jeho manželku, neskôr pristúpivšiu žalovanú 3/, v dôsledku ktorého boli výsledky tohto znaleckého dokazovania nepoužiteľné a toto bolo potrebné doplniť, reflektujúc na okolnosť, že tým došlo v podstate k rozdeleniu pôvodne jedného funkčného spoluvlastníckeho celku na dve samostatné podielové spoluvlastníctva. Dôvody uvádzané žalovanými, ktoré mali byť motívom tohto prevodu, boli v okolnostiach daného prípadu vyhodnotené ako irelevantné a tiež účelové, keď pôvodné vyjadrenie právneho zástupcu žalovaných na pojednávaní dňa 16.02.2022 bolo odlišné ako v podanom odvolaní, a teda, že cieľom prevodu bolo aby žalovaní 1/ a 2/ zostali spoluvlastníkmi parc. č. 60/4. Právo (spolu)vlastníka nehnuteľnosti, nakladať s predmetom svojho (spolu)vlastníctva je nepopierateľné, avšak podielový spoluvlastník, ktorý už je subjektom prebiehajúceho konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, si musí byť zároveň vedomý a zvážiť následky nakladania so svojím spoluvlastníckym podielom počas prebiehajúceho súdneho konania, spočívajúcich aj v zavinení nepoužiteľnosti vykonaného znaleckého dokazovania a potrebe jeho doplnenia.
50. Preto súd prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ žalovanému 1/ a žalovanej 3/ uložil vo výroku IX. nahradiť žalobkyni separátne trovy konania, predstavujúce odmenu znalca, ktorú žalobkyňa zaplatila za doplnenie znaleckého dokazovania na základe uznesenia č. k. 17C/20/2020-245 zo dňa 03.08.2022, keďže potrebu doplnenia znaleckého dokazovania vyvolala práve zmena v spoluvlastníkom vzťahu k parc. č. 60/4 na základe prevodu spoluvlastníckeho podielu zo žalovaného 1/ na žalovanú 3/ v priebehu súdneho konania. Z rovnakých dôvodov bolo dôvodné, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 3/ na náhradu trov štátu, predstavujúcich vyplatenú odmenu znalca za vypracovanie doplnku k znaleckému posudku v zmysle uznesenia č. k. 17C/20/2020-245 zo dňa 03.08.2022, ktorú potrebu doplnenia znaleckého dokazovania zavinili žalovaní 1/ a 3/ prevodom spoluvlastníckeho podielu počas konania.
51. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj v závislých výrokoch IX. a X. o priznaní nároku žalobkyni na náhradu separátnych trov a o náhrade trov štátu za doplnené znalecké dokazovanie, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
52. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
53. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
54. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
55. O náhrade trov tohto odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalobkyni
priznal plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania proti neúspešným žalovaným 1/ až 3/, keď vo vzťahu k žalovanému 1/ bolo jeho odvolanie čo do veci samej odmietnuté (čo znamená procesný neúspech žalovaného 1/) a vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/ bolo ich odvolanie vyhodnotené, ako nedôvodné. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
56. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).