Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Ek/141/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ECO Logistik s.r.o., so sídlom: Na poříčí 1041/12, 110 00 Praha, IČO: 28934032, právne zast.: H | P | R Advokátska kancelária s.r.o., Galvaniho 7/7/D, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO:51643359, proti povinnému: G. U., nar.: XX.X.XXXX, Q. L. XXX, XXX XX Q. L., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Matejovie, so sídlom exekútorského úradu: Moyzesova 669/15, 031 01 Liptovský Mikuláš, o vymoženie 50000 CZK s príslušenstvom, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 3. februára 2020, takto

rozhodol:

I. Sťažnosť povinného z a m i e t a.

II. Oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 3. februára 2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.

2. Súd vychádzal zo zistení, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 16.01.2019 domáhal od povinného vymoženia istiny 50000 CZK s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 10.01.2017 sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.02.2018 a vykonateľnosť dňa 13.12.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. -130 zo dňa 24. 01. 2018 (ďalej tiež ako „exekučný titul“). Súd dňa 29.01.2019 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Matejovie, so sídlom Moyzesova 669/15, 03101 Liptovský Mikuláš, IČO: 37800001 (ďalej len „súdny exekútor“). Povinný podal u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 12.02.2019 s odkladným účinkom (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), ktorý súdny exekútor predložil postupom podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku dňa 07. 08. 2019 súdu na rozhodnutie spolu s vyjadrením oprávneného zo dňa 20.02.2019.

3. Povinný návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil existenciou okolností, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Tieto podľa povinného spočívali v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvého stupňa vo vzťahu k platnosti zmenky. Zmenka predložená v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina, na podklade ktorého je vedená exekúcia, bola podľa povinného získaná podvodným spôsobom. S podpisom tejto zmenky povinný síce súhlasil, avšak len z dôvodu neznalosti.

4. Oprávnený vo svojom vyjadrení s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasil. Uviedol, že návrh povinného považuje za neopodstatnený bez reálneho právneho základu. Vyjadrenie povinného neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekučného konania, pričom so všetkými námietkami povinného sa vysporiadal prvoinštančný súd.

5. Súd v napadnutom uznesení po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že tento návrh je nedôvodný. Svoj záver odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 10.01.2017 bol povinný zaviazaný uhradiť oprávnenému sumu 50 000 CZK spolu so 6 % úrokom ročne zo sumy 50 000 CZK od 14.09.2014 do zaplatenia. Podkladom pre vydanie tohto exekučného titulu bolo okrem opisu rozhodujúcich skutočností a predložených príloh taktiež predloženie vlastnej zmenky, emitovanej dňa 13.09.2012 povinným znejúcej na sumu 50 000 CZK. Skutočnosť, že povinný namieta v exekúcii platnosť zmenky z dôvodu svojej neznalosti, nie je pre toto konanie právne významná a sama o sebe nemá žiadny vplyv na zákonnosť a oprávnenosť vedenej exekúcie. Vo vykonávacom, exekučnom štádiu konania sa povinný má právo brániť návrhom na zastavenie exekúcie proti vedenej exekúcii a to len z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravný prostriedok, ktorým je napádaný exekučný titul per se. Návrh na zastavenie exekúcie je procesný prostriedok povinného spôsobilý vyvolať spor o prípustnosť exekúcie, ktorý smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. V exekučnom štádiu konania súd vychádza z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ktoré je exekučným titulom, nakoľko súd vo vykonávacom konaní právo nenachádza ale len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté a nenahrádza tak súd v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je rozhodnutím vo veci samej viazaný. Súd k povahe zmeniek dodal, že tieto majú povahu dokonalých a abstraktných cenných papierov, ovládaných princípom rigor cambialis. Zmenka oprávňuje vlastníka zmenky uplatniť práva zo zmenky bez potreby preukazovať existenciu týchto práv. Ďalej doplnil, že skutočnosť, že zmenka bola získaná podvodným spôsobom, nebola nijakým spôsobom súdu osvedčená (preukázaná), pričom je povinnosťou povinného uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení uvedených v podanom návrhu na zastavenie exekúcie. Súd na základe zistených skutočností dospel k záveru, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

6. Voči tomuto uzneseniu podal povinný „odvolanie“, ktoré podanie súd podľa jeho obsahu ( ) posúdil ako sťažnosť voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 3. februára 2020, keďže zákon proti tomuto rozhodnutiu pripúšťa výlučne sťažnosť.

7. Povinný sa v podanej sťažnosti domáhal zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Podľa povinného „v exekučnom titule môže ísť aj o trestný čin, avšak exekučné konanie nerieši trestný čin, ale pohľadávku“. Preto je nutné exekučné konanie zastaviť v celom rozsahu. Povinný zopakoval svoje tvrdenia, že zmenka bola nadobudnutá podvodným spôsobom. Závery súdov v Žiline ako aj Okresného súdu Banská Bystrica, že podvodné konanie oprávneného nepreukázal, označil za lož a nesprávny výklad práva. Poukázal na skutočnosť, že nie je správne, aby len on musel preukázať tieto skutočnosti, keďže nemá ani na právnikov, pričom zlodeji a podvodníci nemusia preukázať nič. Pokiaľ by ale súd v Žiline počúval obe strany, prišiel by na to, že oprávnený povinného oklamal tým, že pri podpísaní zmenky tvrdil, že je to len formalita a keď bude pracovať dva roky do 13.09.2014, bude splatená. Oprávnený to mal dobre premyslené, nechal povinného pár dní pracovať a potom ho vyhodil bez rozviazania pracovného pomeru, čím porušil zmluvné podmienky odpracovania dvoch rokov. Povinný žiadal sťažnostný súd, aby tieto skutočnosti preskúmal a aby od oprávneného žiadal predložiť skončenie pracovného pomeru v písomnej forme, prípadne výzvu adresovanú povinnému, že ak nenastúpi do práce, bude musieť zmenku uhradiť. Oprávnený takýmto predstieraním okolností v rozpore so skutočným stavom konal vedome na škodu povinného, využil omyl povinného a tento úmyselne využil v svoj prospech. Sú tak naplnené predpoklady pre vyvodenie jeho trestnej zodpovednosti.

8. Oprávnený sa na výzvu súdu k sťažnosti povinného nevyjadril.

9. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

10. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

11. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

12. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

14. Súd ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (, ), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.

15. Povinný v podanej sťažnosti predovšetkým namietal, že exekučný titul je výsledkom konania oprávneného, ktoré má znaky trestného činu podvodu a žiadal preto exekúciu zastaviť podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

16. Dôvod zastavenia exekúcie zo strany súdu uvedený v ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je formulovaný všeobecne a jeho účelom je umožniť, aby výkon rozhodnutia bol zastavený i v iných závažných prípadoch, ktoré pre ich rôznorodosť nie je možné priamo predpokladať a špecifikovať v právnej norme. Právna náuka aj súdna prax sú jednotné v názore, že musí ísť o také okolnosti, pri ktorých je žiadané, aby výkon rozhodnutia bol označený ako neprípustný, a preto musí ísť o okolnosti, ktoré sa v uvedenom smere vyznačujú zodpovedajúcou relevanciou, resp. pôsobia intenzívne a v podstatnej miere, keďže prirodzeným zmyslom výkonu exekúcie je, aby bola vykonaná, a nie aby bola zastavená. Z pohľadu týchto zásad tvrdenie povinného, že dosiahnutie exekučného titulu trestným činom oprávneného je tzv. iným dôvodom, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, by bolo možné považovať za relevantné, keďže v prípade preukázania tohto tvrdenia by bol výkon exekúcie v rozpore s procesnými princípmi majúcimi základ v hmotnom práve - , ktoré ovládajú aj konanie o výkon rozhodnutia. Súd ale pripomína, že v zmysle je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal. Zákon síce vo všeobecnosti stanovuje, že prejudiciálne otázky môže súd v civilnom konaní posúdiť sám, bez ohľadu na to, či vec patrí alebo nepatrí do jeho právomoci, a bez ohľadu na otázku príslušnosti. Práve v ust. však taxatívnym spôsobom vymedzuje prípady, ktoré ako prejudiciálne v tomto režime riešiť nemôže. Riešenie týchto otázok je len v kompetencii príslušných súdov a ich rozhodnutiami je súd viazaný. Súd preto bez ďalšieho nemohol v tomto konaní vychádzať zo záveru, že v posudzovanom prípade oprávnený vydanie exekučného titulu docielil spáchaním trestného činu, keďže tento záver nevyplýva zo žiadneho právoplatného rozhodnutia súdu, ktorý by disponoval právomocou o tejto otázke rozhodnúť. Súd pri posudzovaní tohto prípadu nemohol ani samostatne posudzovať skutočnosť, že oprávnený spáchal konkrétny trestný čin a túto skutočnosť klásť do príčinnej súvislosti s vydaním exekučného titulu a následne s jeho núteným výkonom. Bez rozhodnutia príslušného súdu o tejto otázke preto tvrdeniam povinného o spáchaní trestného činu oprávneným, ktorého výsledkom malo byť vydanie exekučného titulu, nemohol pripísať žiadnu relevanciu. Správny bol preto záver súdu v preskúmavanom rozhodnutí, že povinný svoje tvrdenia (predložením právoplatného rozhodnutia súdu) nepreukázal.

17. Súd ďalej považuje za potrebné doplniť, že z predloženého exekučného titulu vyplýva, že podľa skutkových tvrdení oprávneného (súd bude označovať strany sporu vedeného pred Okresným súdom Žilina sp. zn. podľa ich procesného postavenia v exekučnom konaní) vystavená zmenka je zmenkou zaisťovacou, keď právna kauza záväzku zaisteného zmenkou bola založená zmluvou o pôžičke zo dňa 13. 09. 2012 medzi spoločnosťou TOLLMI Milevsko, s.r.o. ako veriteľom a v súčinnosti so zamestnávateľom povinného. Povinný nemal prax v šoférovaní kamiónu a preto pre neho spoločnosť TOLLMI LOGISTIK s.r.o. vykonal výcvik, ktorá služba nespadala pod povinnosti

zamestnávateľa povinného. Povinný by žiadnu úhradu nákladov neplatil, pokiaľ by dodržal zmluvnú podmienku byť zamestnaný u niektorej skupiny TOLLMI Group do 11. 09. 2014, čo povinný nedodržal (ods. 6). Z obsahu exekučného titulu súd zistil, že povinný v rámci svojej procesnej obrany proti žalobe oprávneného tvrdil, že oprávnený získal zmenku podvodom a využil jeho tieseň pri hľadaní zamestnania. Súd sa s touto obranou podrobne vysporiadal v odseku 21 exekučného titulu a vyhodnotil ju ako irelevantnú, keďže táto časť procesnej obrany povinného podľa záverov súdu zostala v rovine nepreukázaných tvrdení. Krajský súd v Žiline ako súd dovolací rozsudkom č.k. -130 zo dňa 24. 01. 2018 rozsudok Okresného súdu Žilina potvrdil.

18. Pokiaľ potom povinný žiadal exekučný súd, aby opätovne preskúmal skutočnosti, ktorými sa s konečnou platnosťou vysporiadali súdy v základnom konaní vedeným Okresným súdom Žilina pod sp. zn. a od oprávneného žiadal predložiť skončenie pracovného pomeru v písomnej forme, prípadne výzvu adresovanú povinnému, že ak nenastúpi do práce, bude musieť zmenku uhradiť, tejto žiadosti povinného exekučný súd vyhovieť nemohol. Civilné sporové konanie sa rozpadá na dva samostatné úseky, a to na konanie nachádzacie a konanie vykonávacie (exekučné). V rámci nachádzacieho konania súd rozhoduje o spore, ktorý vznikol medzi jeho účastníkmi a výsledkom jeho rozhodovacej činnosti je exekučný titul. Pokiaľ sa účastník takéhoto nachádzacieho konania domnieva, že rozhodnutie nie je správne, eventuálne spravodlivé, môže sa domáhať svojej ochrany opäť len v konaní nachádzacom (v danom prípade konanie pred Okresným súdom Žilina) a to využitím opravných prostriedkov (riadnych alebo mimoriadnych), ktoré mu zákon poskytuje. Všetky námietky týkajúce sa vlastného vzťahu s oprávneným mal povinný možnosť namietať v základnom konaní. Pokiaľ rozhodnutie súdu v základnom konaní nadobudne právoplatnosť a stane sa vykonateľným, môže sa oprávnený účastník domáhať vynútenia splnenia judikovanej povinnosti v exekučnom konaní, ktoré je však konaním samostatným. To v praxi znamená, že exekučný titul je predpokladom pre nariadenie exekúcie, nie je však predmetom prieskumu (posudzovania jeho správnosti lebo nesprávnosti) zo strany exekučného súdu. Exekučný titul potom exekučný súd nepreskúmava z hľadiska jeho vecnej správnosti, keďže nie je ani súdom odvolacím, a ani dovolacím. Z týchto dôvodov preto nemohol exekučný súd vyhovieť žiadosti povinného, aby „prešetril“ skutočnosti vedúce k vydaniu exekučného titulu, táto úloha bola zverená súdu v základnom konaní, ktorého výsledkom je exekučný titul, ktorým je exekučný súd viazaný ( ). Aplikačná prax súdov v tejto otázke vychádza zo zásady, že námietky voči vadám nachádzacieho konania (resp. rozhodnutia ako jeho výsledku) zásadne nie je možné prenášať do konania exekučného, keďže platí, že exekučné konanie je zo svojej podstaty určené už len na faktický výkon rozhodnutia a nie pre autoritatívne nachádzanie práva, ako to aj správne uviedol súd v preskúmavanom rozhodnutí.

19. Súd preto nemal inú možnosť, než sťažnosť povinného postupom bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietnuť, pretože v konaní nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie uvedených v Exekučného poriadku. V exekučnom konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu účastníkov konania (, Exekučného poriadku) a vo veci súd nariadi pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať osobitné dokazovanie k skutkovým okolnostiam, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala v právnom posúdení veci a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu, ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre zákonné rozhodnutie.

20. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

22. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony

právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

23. V ustanovení v spojení s Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd sťažnosť povinného zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním ( Exekučného poriadku). Oprávnený si v sťažnostnom konaní žiadne trovy konania voči povinnému neuplatnil a ani mu žiadne trovy konania nevznikli, keďže sa k sťažnosti povinného nevyjadril. výslovne nerieši situáciu, ak si účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania o sťažnosti neuplatnil a ani mu žiadne trovy konania nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Sťažnostný súd preto s použitím základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o sťažnosti princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávnenej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak účastník konania o náhradu trov zjavne neprejavil záujem a ani mu žiadne trovy v konaní nevznikli, je v podmienkach exekučného konania na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Z uvedených dôvodov súd oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov sťažnostného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) odvolanie nie je prípustné ( Exekučného poriadku, ).

Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).