Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoKR/24/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: ESSOX FINANCE, s.r.o., so sídlom Karadžičova 16, 821 08 Bratislava, IČO: 35 846 968, právne zastúpeného Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: Ing. Janka Dobrocká, MBA, J. 8, XXX XX E., správca úpadcu: PROFIL RAKOVO, spol. s r.o., so sídlom 038 42 Rakovo 137, IČO: 31 617 883, právne zastúpenému DEDÁK & Partners, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 735 764, v konaní o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -109 zo dňa 21. februára 2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. -176 zo dňa 10. júla 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -109 zo dňa 21. februára 2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. -176 zo dňa 10. júla 2019 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky na základe leasingovej zmluvy č. LFZ/13/90719 vo výške 17.259,63 Eur čo do právneho dôvodu, výšky, poradia (iná pohľadávka) a vymáhateľnosti zabezpečenej zabezpečovacím právom vo vzťahu k motorovému vozidlu Citroen Berlingo 1,6 HDI Bestt Collection, VIN: VF77J9HP0DJ548376 voči dlžníkovi (úpadcovi) PROFIL RAKOVO, spol. s r.o., so sídlom Rakovo 137, 038 42 Rakovo, IČO: 31 617 883 a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je veriteľom uvedenej pohľadávky zabezpečenej zabezpečovacím právom vo vzťahu k motorovému vozidlu voči dlžníkovi. Nárok odôvodnil tým, že podal prihlášku, pričom mu správca oznámil, že pohľadávka bola popretá vo vzťahu k prihlásenému zabezpečeniu. Veriteľ s dlžníkom uzavreli leasingovú zmluvu, predmetom ktorej bolo osobné vozidlo. Dlžník nedodržal platobnú disciplínu a uhradil splátky iba čiastočne, v dôsledku čoho veriteľ uplatnil pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní. Dlžník nesplnil veriteľovi ani splátky splatné podľa predpisu splátok po začatí reštrukturalizačného konania, v dôsledku čoho veriteľ vypovedal leasingovú zmluvu. Veriteľ si pohľadávku riadne prihlásil a správca poprel pohľadávku výlučne čo do zabezpečenia s poukazom na uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi veriteľom a B. G. a s poukazom na to, že úpadca neeviduje predmet financovania v účtovníctve. Dňa 21.12.2016 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a B. G., avšak správca opomenul ust. čl. III bod 1 Kúpnej zmluvy, ktorú mal správca k dispozícii, v zmysle ktorého k prevodu vlastníckeho práva k predmetu financovania dochádza až úplným zaplatením kúpnej ceny. K zaplateniu kúpnej ceny zatiaľ nedošlo, a preto popretie zabezpečovacieho práva správcom je nesprávne a neopodstatnené, keďže nedošlo k prevodu vlastníckeho práva. Na trvanie práva žalobcu nemôže mať negatívny dopad prípadná nesprávna evidencia dlžníka v účtovníctve.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že žalobca opomenul podstatnú podmienku, a to, že musí trvať leasingový vzťah medzi veriteľom a úpadcom a vec, ktorá má byť predmetom zabezpečovacieho práva, sa musí nachádzať u úpadcu. Leasingový vzťah však zanikol, zmluva bola vypovedaná dňa 16.09.2014 a predmetné vozidlo sa nenachádza u úpadcu. Žalovaný tiež namietal správnosť petitu, keďže žalobca žiada uznanie pohľadávky, avšak žalovaný poprel len existenciu zabezpečovacieho práva k pohľadávke a zároveň absentuje spisová značka konkurzného konania.

3. Okresný súd mal dokazovaním preukázané, že žalobca si v zákonnej lehote prihlásil pohľadávku vo výške 17.259,63 Eur s právnym dôvodom, že veriteľ s dlžníkom uzavreli leasingovú zmluvu, predmetom financovania ktorej bolo osobné vozidlo CITROEN Berlingo. Keďže predmet financovania nebol vrátený, uplatnil si veriteľ pohľadávku zabezpečenú osobitným zabezpečovacím právom k predmetu zabezpečenia - predmetu financovania. Správca žalobcovi listom zo dňa 12.6.2018 oznámil popretie pohľadávky žalovaným čo do zabezpečovacieho práva v celosti - v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.2016 došlo medzi predávajúcim PSA FINANCE SLOVAKIA, s.r.o. a kupujúcim B. G. k predaju predmetu zabezpečovacieho práva, úpadca neeviduje v zmysle účtovnej evidencie predmet zabezpečovacieho práva v majetku úpadcu.

4. Okresný súd vykonaným dokazovaním posúdil, že žaloba je opodstatnená a tvrdenia žalobcu boli riadne preukázané. Žalovaný nepreukázal, že vozidlo, ktoré bolo predmetom leasingovej zmluvy, bolo odovzdané úpadcom veriteľovi. Leasingová zmluva bola ukončená, ale z ničoho nevyplýva, že vozidlo bolo aj odovzdané späť. Okresný súd zdôraznil, že správca v zozname pohľadávok neuviedol dôvody popretia. Nepostačuje popretie iba oznámiť veriteľovi, podstatné je, aby dané popretie riadne vyplývalo aj zo zoznamu pohľadávok. Keďže popretie nie je v zozname uvedené, popretie sa javí ako neúčinné. Okresný súd zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania, nakoľko žalobca bol v celom rozsahu úspešný.

5. Okresný súd zabezpečil rovnopis zoznamu pohľadávok, ktorý predložil žalovaný pred schôdzou veriteľov, a žalovaný pred okresným súdom uviedol, že ide skutočne o totožný zoznam. Z daného zoznamu vyplýva, že správca v ňom neuviedol dôvody popretia, teda v zozname pohľadávok ani nie je vyznačené popretie. Správca - žalovaný dané popretie bez vyznačenia v zozname iba oznámil žalobcovi, čo však nie je postačujúce.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný cestou právneho zástupcu z dôvodu, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný namietal, že okresný súd bez návrhu sporových strán svojvoľne zabezpečil a vykonal dôkaz. V zmysle ust. a nasl. môže súd vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Napriek tomu okresný súd svojvoľne zabezpečil rovnopis zoznamu pohľadávok úpadcu zo súdneho spisu sp. zn. a konštatoval, že v zozname pohľadávok nie je uvedené popretie zabezpečovacieho práva žalobcu, a preto sa popretie javí ako neúčinné. V konaní pritom žalobca netvrdil, že žalovaný účinne nepoprel zabezpečovacie právo a ani nepoukazoval na nedostatky zoznamu pohľadávok. Naopak, žalobca vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný riadne a včas pohľadávku poprel, avšak nesúhlasil s dôvodmi popretia. Nad rámec legitímnosti svojich oprávnení tak okresný súd zadovážil dôkaz v neprospech žalovaného. Súd je pritom v zásade viazaný vymedzením predmetu konania žalobcom po skutkovej aj právnej stránke, pričom sám žalobca navrhuje dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný okrem toho ani nemal možnosť riadne sa oboznámiť so zadováženým zoznamom pohľadávok a vyjadriť sa k nemu. Okresný súd na pojednávaní právnemu zástupcovi žalovaného zoznam pohľadávok ukázal len od stola s otázkou, či ide o totožný zoznam. Na pojednávaní nebol prítomný žalovaný, ktorý by vedel zoznam pohľadávok posúdiť. Právny zástupca žalovaného nevedel posúdiť totožnosť predloženého zoznamu, nakoľko tento dôkaz do pojednávania netvoril obsah spisu a nemal pre konanie žiadny význam. Žalovaný nevedel ani z akého dňa je zoznam pohľadávok, či ide o konečný zoznam a ďalšie podstatné skutočnosti. Žalovaný sa tak cíti byť postupom súdu ukrátený na svojich procesných právach, keďže žalobca bol konaním okresného súdu nedôvodne zvýhodnený, čím došlo k porušeniu rovnosti zbraní (Čl. 6 ) a porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

7. Žalovaný ďalej namietal, že v konaní opakovane tvrdil, že nedisponuje majetkom v konkurznej podstate úpadcu, ktorý má byť predmetom zabezpečovacieho práva pohľadávky, a to motorovým vozidlom Citroen Berlingo. Žalovaný tvrdil, že ho odovzdal B. G. v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.2016. Okresný súd však bez ďalšieho v odôvodnení rozsudku konštatoval, že žalovaný nepreukázal, že by predmetné motorové vozidlo bolo odovzdané žalobcovi a na základe tohto konštatovania žalobe vyhovel. Z predloženej kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že motorové vozidlo sa dostalo z dispozície úpadcu do dispozície B. G.. Žalovaný v tomto smere poukázal na Čl. II. bod 1, bod 3 uvedenej kúpnej zmluvy. Kúpnu zmluvu podpísal žalobca aj kupujúci B. G., čím uvedené skutočnosti výslovne potvrdili, a teda motorové vozidlo bolo nesporne odovzdané B. G. ako kupujúcemu. Žalobca v konaní nepoprel tvrdenie žalovaného, že by motorové vozidlo bolo odovzdané kupujúcemu B. G. a ani netvrdil, že by sa vozidlo nachádzalo u úpadcu. Tvrdenie žalovaného o tom, že vozidlo nie je v dispozícii úpadcu, by preto malo byť považované za nesporné. Podľa názoru žalovaného nie je rozhodujúce, či sa predmet zabezpečovacieho práva nachádza u žalobcu alebo u kupujúceho B. G.. Podstatné je len to, že nie je v dispozícii úpadcu, čo nesporne vyplýva z kúpnej zmluvy. Žalovaný ako správca nezapísal toto motorové vozidlo ani do majetku konkurznej podstaty.

8. Žalovaný ďalej uviedol, že napriek tomu, že okresný súd samovoľne zadovážil z iného súdneho spisu zoznam pohľadávok, čím porušil právo žalovaného na spravodlivý proces, bola pohľadávka žalobcu čo do zabezpečovacieho práva riadne popretá. Žalovaný na pojednávaní nedokázal pohotovo reagovať na to, či predložený zoznam pohľadávok je konečným zoznamom. Z ust. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „ZKR") vyplývajú náležitosti popretia pohľadávky veriteľa v konkurznom konaní, pričom sankciou za nedodržanie týchto podmienok je neúčinnosť popretia pohľadávky. Je povinnosťou správcu bez odkladu zapísať popretie do zoznamu pohľadávok a písomne to oznámiť veriteľovi, avšak porušenie tejto povinnosti správcom nemožno stotožňovať s neúčinnosťou popretia, nakoľko to nie je výslovne uvedené obdobne ako v ust. . Žalovaný účinne poprel pohľadávku žalobcu čo do zabezpečenia v zmysle , popretie písomne oznámil žalobcovi a zároveň ho zapísal do zoznamu pohľadávok. Žalovaný nevie, aký zoznam pohľadávok okresný súd do spisu pripojil, či sa jedná o správny, úplný a konečný zoznam pohľadávok. V zozname pohľadávok, ktorý vedie žalovaný, je popretie pohľadávky žalobcu čo do zabezpečenia riadne zapísané. Ak by aj okresným súdom pripojený zoznam pohľadávok bez vyznačeného popretia bol zoznamom, ktorý žalovaný zaslal okresnému súdu pred schôdzou veriteľov, muselo by ísť len o administratívnu chybu, nakoľko v tom čase už bola podaná žaloba žalobcu, tzn. že pohľadávka žalobcu bola žalovaným účinne popretá a popretie pohľadávky bolo riadne doručené. Ak by aj zo strany pôvodného správcu úpadcu došlo k administratívnej chybe, spočívajúcej v nevyznačení popretia v zozname pohľadávok, táto nemá v zmysle za dôsledok neúčinnosť popretia. Okresný súd tak nesprávne aplikoval a interpretoval právnu normu, čím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

9. Vo vzťahu k ust. , žalovaný uviedol, že v konaní nebolo sporné, že leasingová zmluva bola žalobcom vypovedaná dňom 16.9.2014 pre trvajúce omeškanie úhrady pohľadávok. Žalobca svoju pohľadávku prihlásil na základe finančného vyúčtovania predčasne ukončenej leasingovej zmluvy. Na uplatnenie zabezpečovacieho práva žalobcu podľa uvedeného zákonného ustanovenia by museli byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to: a) trvanie leasingového vzťahu, b) predmet zabezpečovacieho práva v dispozícii úpadcu. Tieto ustanovenia tak predpokladajú existujúci leasingový vzťah medzi prenajímateľom a úpadcom, kedy má správca v zmysle možnosť splniť povinnosti v zmysle leasingovej zmluvy, čím úpadca nadobudne predmet leasingu do vlastníctva a správca ho bude speňažovať v konkurze. V prípade, ak sa správca nerozhodne plniť zmluvu, môže prenajímateľ - veriteľ uplatňovať vrátenie veci alebo si uplatniť právo prihláškou rovnako ako by uplatňoval zabezpečovacie právo. Ust. upravuje situáciu, keď leasingový vzťah síce trvá, avšak vec sa už nenachádza u úpadcu. V takom prípade môže veriteľ uplatňovať práva len prihláškou ako nezabezpečenú pohľadávku, pretože ak sa vec nenachádza u úpadcu, nemôže si uplatňovať práva, ktoré vyplývajú z ochrany vlastníckeho práva. Rovnaké posúdenie obsahujú tiež komentáre k , ktorým boli doplnené ust. -10 a ust. . Okresný súd správne posúdil, že leasingová zmluva bola ukončená, avšak v danom prípade nemohlo byť v zmysle uplatnené zabezpečovacie právo k pohľadávke žalobcu. Žalobcovi nemožno priznať práva predpokladané v ust. , zo zmluvného vzťahu, ktorý bol ukončený viac ako tri roky pred vyhlásením konkurzu. Okresný súd nezobral do úvahy skutočnosť, na ktorú žalovaný opakovane poukazoval, a síce, že úpadca nedisponuje predmetným motorovým vozidlom a tento majetok nebol ani

zapísaný do majetku podstaty. Okresný súd žalobe vyhovel napriek tomu, že nebola splnená ani jedna z kumulatívnych podmienok nevyhnutná pre platné prihlásenie si zabezpečovacieho práva žalobcu. Okresný súd tak nesprávnym spôsobom aplikoval aj interpretoval príslušnú právnu normu a žalovanému sa potom rozsudok javí ako nedostatočne odôvodnený a arbitrárny. Žalovaný ďalej uviedol, že v konaní poukazoval aj na nevykonateľnosť a nesprávnosť formulácie petitu žaloby, v ktorom absentuje uvedenie spisovej značky konkurzného konania úpadcu, ako aj špecifikácia úpadcu a určenie poradového čísla pohľadávky žalobcu v zozname pohľadávok úpadcu. Za nesprávne považuje žalovaný aj to, že okresný súd určil, že pohľadávka je určená čo do právneho dôvodu výšky, poradia a vymáhateľnosti, pričom pohľadávka žalobcu v tomto rozsahu nebola popretá a ani sporná a v tejto časti žalovaný pohľadávku žalobcu uznal. Predmetom sporu bolo len určenie, že pohľadávka je zabezpečená zabezpečovacím právom. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného cestou právneho zástupcu uviedol, že správca úplne opomenul ust. Čl. III. bod 1 kúpnej zmluvy, podľa ktorého k prevodu vlastníckeho práva k predmetu financovania dochádza až úplným zaplatením kúpnej ceny. K zaplateniu kúpnej ceny nedošlo do dnešného dňa a opak správca ani netvrdí. S prihliadnutím na úpravu , tak žalobca považuje popretie zabezpečovacieho práva za nesprávne a neopodstatnené, keďže nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetu financovania a sú splnené podmienky pre uplatnenie osobitného zabezpečovacieho práva k predmetu financovania v zmysle týchto ustanovení. Veriteľ s výhradou vlastníckeho práva má možnosť voľby ohľadom spôsobu prihlásenia svojej pohľadávky, ktorú môže prihlásiť ako zabezpečenú alebo nezabezpečenú. Pokiaľ prihlási pohľadávku ako nezabezpečenú, zostáva mu v plnom rozsahu výhrada vlastníckeho práva a môže sa domáhať vrátenia veci. Ak veriteľ nemá záujem na vrátení veci, ale má záujem, aby sa vec speňažila v rámci podstaty, môže prihlásiť pohľadávku ako zabezpečenú, pričom predmet zabezpečenia tvorí vec, ku ktorej sa výhrada vlastníckeho práva viaže.

11. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. , podľa ktorého je jediným oprávneným subjektom na preskúmanie pohľadávok prihlásených v konkurze ustanovený správca konkurznej podstaty s tým, že prípadný nedostatok popretia má za následok uznanie pohľadávok a úlohou incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, ale len rozhodnutie o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie. Neurčitému popieraciemu prejavu preto nie je možné priznať právnu relevanciu a tento nie je možné ďalej rozširovať po uplynutí prekluzívnej lehoty. Žalobca poukázal aj na ďalšiu ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej nie je možné rozširovať dôvody popretia pohľadávky. Žalovaný zodpovedá za kvalitatívny obsah popieracieho prejavu a akékoľvek nedostatky idú na jeho ťarchu. Žalobca tak žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

12. Žalovaný cestou právneho zástupcu v reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedol, že Čl. III. bod 1 kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.2016, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a treťou osobou B. G., nemá žiadny význam pre posúdenie uplatneného zabezpečovacieho práva žalobcu. Kúpna zmluva bola uzatvorená medzi žalobcom a treťou osobou, a preto skutočnosť, či nastali aj jej vecno-právne účinky, t.j. či došlo k prevodu vlastníctva k predmetu zabezpečenia zo žalobcu na tretiu osobou, nemá pre tento spor žiadny význam. Práve z kúpnej zmluvy vyplýva, že úpadca už najmenej 2,5 roka nemal predmet zabezpečovacieho práva vo vlastníctve, ani v dispozícii a v zmysle tejto zmluvy existuje k predmetu zabezpečenia vzťah medzi žalobcom a treťou osobou a nie úpadcom. Zabezpečovacie právo k predmetu zabezpečenia tak nie je možné žalobcom v konkurze uplatňovať. Na uplatnenie takéhoto práva je nevyhnutné trvanie leasingového vzťahu, ktorý však bol ukončený dňa 16.9.2014. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný neprípustne rozširuje dôvody popretia, žalovaný uviedol, že v konaní nerozširuje dôvody popretia pohľadávky a netvrdí ani nové skutočnosti a svojou argumentáciou len reaguje na tvrdenia žalobcu. Uplatňovanie prostriedkov procesnej obrany žalovaného nemožno považovať za rozširovanie dôvodov popretia. Obsahom popretia pohľadávky nikdy nie je právna analýza ustanovení , na základe ktorých veriteľ uplatňuje pohľadávky. Okrem toho žalobca v konaní rozšírenie dôvodov popretia pohľadávky nenamietal.

13. Žalobca cestou právneho zástupcu v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že okresný súd nemusel v odôvodnení rozsudku dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie vo veci samej podstatný význam. V danom prípade bolo najvýznamnejšie posúdenie, či správca vôbec účinne poprel zabezpečenie pohľadávky žalobcu. Okresný súd na

pojednávaní vyzval žalobcu aj žalovaného, aby sa vyjadrili k zoznamu pohľadávok, v ktorom absentovalo uvedenie dôvodu popretia zabezpečenia pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania, a okresný súd sa otázkami na právneho zástupcu žalovaného informoval, či ide o správny zoznam pohľadávok, čo právny zástupca žalovaného potvrdil. Okresný súd tak v odôvodnení rozsudku uviedol podstatné okolnosti, kvôli ktorým žalobe vyhovel, a to najmä skutočnosť, že popretie pohľadávky správcom v konaní bolo neúčinné, keď toto popretie nebolo zapísané v zozname pohľadávok. Z tohto dôvodu potom v zmysle zákonnej fikcie podľa sa pohľadávka v rozsahu, v ktorom nebola popretá, považuje za zistenú. Keďže pohľadávka nebola správcom čo do zabezpečenia účinne popretá, považovala sa za zistenú aj čo do zabezpečenia, a preto okresný súd žalobe vyhovel. Žalobca nesúhlasil ani s názorom žalovaného, že pre možnosť uplatnenia pohľadávky z leasingovej zmluvy ako zabezpečenej pohľadávky je nutné, aby leasingová zmluva trvala a aby úpadca mal predmet leasingu u seba, keď naviac žalovaný ani nepoprel, že predmet leasingu má v držbe stále úpadca. Bol to práve konateľ úpadcu, ktorý mal predmet leasingu na základe kúpnej zmluvy s novým kupujúcim tomuto odovzdať, čo je vzhľadom na skutočnosť, že kupujúci do dnešného dňa neuhradil žalobcovi kúpnu cenu, spochybnené. Podľa žalobcu nemožno výkladom ust. , dospieť k záveru, že leasingová zmluva musí v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu trvať. Účelom tohto ustanovenia bolo rozšíriť ochranu veriteľov, ktorí odovzdali úpadcovi vec v výhradou vlastníctva, alebo leasingových prenajímateľov tak, aby mohli v konaní uplatňovať pohľadávky ako zabezpečení veritelia k veciam, ktoré patria do ich vlastníctva. Ako vyplýva z komentára k od doc. Ďuricu v prípade prihlásenia pohľadávky leasingovým prenajímateľom prihláškou ako zabezpečenej pohľadávky splnomocní leasingový prenajímateľ touto prihláškou správcu na zápis vecí do súpisu konkurznej podstaty a následný predaj. Pokiaľ došlo k ukončeniu leasingovej zmluvy pred vyhlásením konkurzu, ale nedošlo k vráteniu predmetu leasingu leasingovému prenajímateľovi, je v súlade so zákonom, ak sa prenajímateľ rozhodne prihlásiť svoju pohľadávku ako zabezpečenú a splnomocniť tak správcu na speňaženie predmetu leasingu. Podľa žalobcu nie je nutné, aby leasingová zmluva v čase vyhlásenia konkurzu trvala. Uplatnenie pohľadávky ako zabezpečenej nie je vylúčené ani ust. , kde zákon výslovne nestanovuje, že si musí leasingový prenajímateľ uplatňovať svoje nároky prihláškou len ako nezabezpečenú pohľadávku.

14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania podľa ust. , a rozsudok okresného súdu zrušil podľa ust. , a podľa ust. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3:0.

15. Žalovaný v podanom odvolaní namietal predovšetkým nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý bez návrhu sporových strán zabezpečil a vykonal dôkaz oboznámením zoznamu pohľadávok úpadcu z konkurzného spisu a následne konštatoval, že v zozname pohľadávok nie je uvedené popretie zabezpečovacieho práva žalobcu, so záverom o neúčinnosti popretia a vyhovení žalobe v celom rozsahu. Za účelom posúdenia tejto odvolacej námietky sa krajský súd v potrebnom rozsahu oboznámil so spisovým materiálom. Krajský súd zo spisového materiálu zistil, že v tomto je na č. l. 96 - 102 založená časť zoznamu prihlásených pohľadávok, a to vo vzťahu k pohľadávke žalobcu pod por. č. 1, ktorá je v zozname pohľadávok vedená pod č. 27 s prihlásenou sumou istiny 14.639,28 Eur. Zo spisového materiálu pritom nie je zistiteľné, akým spôsobom a na základe akého pokynu či úpravy pre spisovú kanceláriu bola táto časť zoznamu pohľadávok okresným súdom zabezpečená a založená do spisového materiálu. Zo spisového materiálu tak nie je zistiteľný dôvod ani postup, ktorý smeroval k zabezpečeniu tohto listinného dôkazu, a rovnako zo spisového materiálu nie je možné zistiť, že by ktorákoľvek zo sporových strán vykonanie dôkazu touto listinou navrhla, či túto listinu predložila. Podľa Zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.2.2019 (č. l. 105 - 108 spisu) sudca okresného súdu v rámci otázky adresovanej právnej zástupkyni žalovaného konštatoval len skutočnosť, že do spisu bola pripojená listina zo zoznamu pohľadávok bez toho, aby bolo uvedené, na základe akých skutočností, akým spôsobom a kým bola táto listina zabezpečená. V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd v ods. 14 tohto odôvodnenia uviedol, že zabezpečil rovnopis zoznamu pohľadávok, ktorý predložil žalovaný pred schôdzou veriteľov. Ani v odôvodnení rozsudku však nie je uvedené, na základe akých skutočností okresný súd pristúpil k zabezpečeniu tohto rovnopisu zoznamu pohľadávok, na základe ktorého následne konštatoval záver o neúčinnosti popretia pohľadávky žalobcu žalovaným.

16. Vo vzťahu k vyššie uvedeným skutočnostiam považuje za potrebné krajský súd vo všeobecnosti uviesť, že v civilnom sporovom konaní súd vykonáva dokazovanie v zásade na návrh sporových strán.

Súd nemôže zasiahnuť do procesnej rovnosti strán tým, že sa sám rozhodne, aké ďalšie dôkazy by ešte chcel vykonať, keďže účelom sporového konania nie je nachádzanie materiálnej pravdy, ale preskúmanie, či žalobcovi svedčí nárok uplatnený žalobou voči žalovanému. Za tým účelom súd vykonáva dokazovanie tými dôkazmi, ktoré navrhol žalobca v rámci vymedzenia prostriedkov svojho procesného útoku, a dôkazmi, ktoré navrhol žalovaný v rámci prostriedkov svojej procesnej obrany. Skutkové tvrdenia sporových strán, teda skutkové tvrdenia žalobcu a prípadné popretie skutkových tvrdení žalobcu žalovaným, sa tak verifikujú na základe dôkazov vykonaných na návrh týchto sporových strán. Súdu pritom patrí v zmysle úpravy ust. právo rozhodnúť, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd síce môže za určitých okolností vykonať dokazovanie aj nad rámec dôkazov predložených stranami, a to v zmysle ust. , avšak len vo vzťahu k dôkazom, ktoré vyplývajú z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou. Do tejto kategórie možno zaradiť napr. Obchodný register, Register exekúcií, Register záložných práv či Kataster nehnuteľností. Konkurzný spis ani jeho obsah však nie je verejným registrom, a preto dokazovanie listinami zabezpečenými z konkurzného spisu nie je možné vykonávať bez návrhu niektorej zo sporových strán. Uvedené priamo vyplýva z ust. , v zmysle ktorého súd iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Je potrebné poukázať tiež na skutočnosť, že v prejednávanom prípade z obsahu spisového materiálu ani nevyplýva, akou formou bol zabezpečený zoznam pohľadávok, keď v spise absentuje napr. úradný záznam o pripojení a odpojení spisu a o tom, že časť z konkurzného spisu bola zabezpečená pre účely jej založenia do spisového materiálu okresného súdu. Nie je preto ani jednoznačne zistiteľné, akým spôsobom a z akého konkurzného spisu mala byť uvedená časť zoznamu pohľadávok okresným súdom bez návrhu zabezpečená. V prípade skutočností vyplývajúcich z konkurzného spisu nie je možné tieto posudzovať ani ako skutočnosti, ktoré by mali byť okresnému súdu známe z jeho činnosti (ust. ) a vo vzťahu ku ktorým by naviac bolo potrebné, aby okresný súd stranám konania uviedol, že tieto skutočnosti bude považovať za preukázané bez toho, aby o nich vykonával dokazovanie, k čomu by stranám konania musela byť daná možnosť sa k týmto skutočnostiam vyjadriť, prípadne ich vyvrátiť. Krajský súd v tomto smere poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. z 18. januára 2018, podľa ktorého: „Z uvedeného potom možno urobiť čiastkový záver, že ústavne súladnému postupu všeobecného súdu v zásade nezodpovedá situácia, ak tento z vlastnej iniciatívy vnáša do priebehu dokazovania v rámci sporového konania nové skutočnosti alebo dôkazy, pokiaľ je pred ich zabezpečením a vykonaním pravdepodobné, že môžu byť na prospech jednej procesnej strane".

17. Na základe uvedených zhodnotení konštatuje krajský súd nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý si sám, bez návrhu niektorej zo sporových strán, zabezpečil zoznam pohľadávok vo vzťahu k pohľadávke, ktorá je predmetom tohto konania, a po vykonaní dokazovania oboznámením tohto zoznamu pohľadávok konštatoval záver o neúčinnosti popretia zo strany žalovaného, ktorý záver následne viedol k rozhodnutiu o zamietnutí žaloby.

18. Žalovaný v podanom odvolaní namietal tiež skutočnosť, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný túto odvolaciu námietku konštatoval vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal, že by predmet zabezpečovacieho práva - motorové vozidlo, bol odovzdaný žalobcovi, a k záveru, že z ničoho nevyplýva, že vozidlo bolo po ukončení leasingovej zmluvy aj odovzdané späť. Žalovaný v tomto smere poukázal predovšetkým na obsah kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako predávajúcim a B. G.. Krajský súd vo vzťahu k tejto námietke žalovaného, po oboznámení sa s predmetnou kúpnou zmluvou založenou v súdnom spise, konštatuje jej dôvodnosť. V spisovom materiáli je na č.l. 24-25 rub založená kúpna zmluva uzatvorená medzi predávajúcim - žalobcom pod predchádzajúcim obchodným menom PSA FINANCE SLOVAKIA, s.r.o., Bratislava, a kupujúcim B. G., ktorej predmetom je vozidlo CITROEN Berlingo, totožné s vozidlom, vo vzťahu ku ktorému sa žalobca podanou žalobou domáha určenia zabezpečovacieho práva. V zmluve žalobca ako predávajúci prehlásil, že je vlastníkom vozidla a kupujúci uviedol, že má vedomosť o tom, že vozidlo bolo predmetom leasingovej zmluvy, uzavretej medzi predávajúcim a úpadcom, a o ukončení leasingovej zmluvy zo strany predávajúceho. V čl. II. bol 1. tejto zmluvy je uvedené, že predávajúci odovzdá vozidlo kupujúcemu pri podpise zmluvy prostredníctvom osoby Ing. V. G., ktorá má vozidlo v súčasnosti v držbe, a zároveň podľa bodu 3. tohto článku zmluvy kupujúci podpisom zmluvy potvrdil, že mu bolo vozidlo riadne a kompletne odovzdané vrátane všetkého vybavenia, pričom zmluvné strany sa dohodli, že o odovzdaní vozidla nespíšu osobitný protokolárny záznam a podpis kupujúceho na tejto zmluve osvedčuje riadne a kompletné odovzdanie

vozidla kupujúcemu. Z uvedeného potom plynie, že ak okresný súd napriek skutočnostiam vyplývajúcim z predmetnej kúpnej zmluvy, ktorú predložil samotný žalobca a podľa ktorej kupujúci B. G. potvrdil, že mu predmetné vozidlo bolo riadne a kompletne odovzdané, konštatoval, že z ničoho nevyplýva, že by po ukončení leasingovej zmluvy bolo vozidlo odovzdané späť, tak sa jedná o nesprávne skutkové zistenie okresného súdu, ktoré nezodpovedá vykonaným dôkazom. Ak z predloženej kúpnej zmluvy vyplýva, že po ukončení leasingovej zmluvy bolo vozidlo žalobcom odpredané tretej osobe a táto tretia osoba podpisom kúpnej zmluvy prevzatie vozidla potvrdila, tak nie je možné bez ďalšieho konštatovať, že by nebolo preukázané, že vozidlo po ukončení leasingovej zmluvy bolo odovzdané úpadcom veriteľovi, ani že nebolo úpadcom vrátené, keďže je zrejmé, že povinnosť veriteľa ako predávajúceho podľa uvedenej kúpnej zmluvy odovzdať vozidlo novému nadobúdateľovi bola splnená, čo tento nový nadobúdateľ potvrdil podpisom kúpnej zmluvy, podľa ktorej vozidlo prevzal.

19. Krajský súd ďalej považuje za potrebné vyjadriť sa k aplikácii ust. , na prejednávanú právnu vec. Žalobca v konaní tvrdí, že s poukazom na výhradu vlastníctva je oprávnený domáhať sa v konaní určenia, že jeho pohľadávka je zabezpečená zabezpečovacím právom vo vzťahu k vozidlu, ktoré bolo predmetom pôvodnej leasingovej zmluvy uzavretej s úpadcom. Krajský súd vo vzťahu k ust. zvýrazňuje, že úprava tohto ustanovenia sa vzťahuje výlučne na veriteľa, ktorý by s poukazom na výhradu vlastníctva mohol žiadať vylúčenie veci zo súpisu, a teda je relevantné zaoberať sa otázkou, či sa takéto oprávnenie veriteľa môže vzťahovať na vec, ktorá do súpisu zahrnutá nie je a vo vzťahu ku ktorej nie je zistiteľná jej dispozícia úpadcom. Je tiež potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca svoje oprávnenie odvodzuje od výhrady vlastníctva, ktorú má dohodnutú v rámci vyššie uvedenej kúpnej zmluvy uzavretej s kupujúcim B. G., teda s kupujúcim, ktorému odpredal predmetné motorové vozidlo po tom, ako bola ukončená leasingová zmluva uzavretá s úpadcom. Je preto namieste zhodnotiť otázku, či výhrada vlastníckeho práva, ktorá svedčí žalobcovi na základe zmluvného vzťahu, uzavretého s osobou odlišnou od úpadcu, môže mať dopad na právne postavenie úpadcu, ktorý výhradu vlastníckeho práva so žalobcom nedohodol, vo vzťahu k veci, ktorá nebola správcom spísaná do súpisu konkurznej podstaty. Je v tomto smere vhodné upriamiť pozornosť aj na úpravu ust. a dôvodovú správu k , ktorým bolo toto ustanovenie do zákona o konkurze a reštrukturalizácii doplnené, podľa ktorej je namieste zaoberať sa otázkou, či sa predmetná vec nachádza alebo nenachádza v konkurznej podstate.

20. Na základe uvedených zhodnotení bude úlohou okresného súdu opätovne sa zaoberať otázkou popretia pohľadávky žalobcu žalovaným v časti jej zabezpečenia vo vzťahu k dotknutému motorovému vozidlu. V súdnej praxi bolo vo vzťahu k popretiu pohľadávky ustálené, že účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody, obsiahnuté v popieracom prejave správcu, zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Vo vzťahu k prieskumu a rozsahu popieracieho prejavu správcu je potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. januára 2017, podľa ktorého: „Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov, ako tých, ktoré správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená". Z uvedeného plynie, že pre posúdenie danosti dôvodov popretia pohľadávky je rozhodujúce, či sú tieto dôvody vyjadrené v zozname pohľadávok, pretože v zmysle ust. sa pri písomnom oznámení popretia veriteľovi zákonnou úpravou nedefinujú náležitosti tohto oznámenia, pričom zákonné náležitosti účinného popretia sú vymedzené výlučne v zmysle ust. , čím je aj v zmysle citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR práve obsah popieracieho prejavu obsiahnutý v zozname pohľadávok rozhodujúci. Bude preto namieste zaoberať sa aj odvolacou argumentáciou žalovaného, ktorý tvrdí, že v zozname pohľadávok je popretie pohľadávky žalobcu čo do zabezpečenia riadne zapísané.

21. S ohľadom na uvedené závery pristúpil krajský súd ku zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Okresný súd vychádzajúc z prezentovaných zhodnotení krajského súdu sa bude za dôkaznej povinnosti tak žalobcu vo vzťahu k jeho tvrdeniam, ako aj žalovaného vo vzťahu k jeho procesnej obrane, zaoberať otázkou účinnosti popretia pohľadávky žalobcu žalovaným v časti jej zabezpečenia zabezpečovacím právom k predmetnému vozidlu a v prípade záveru o účinnosti popretia opätovne vyhodnotí skutočnosť, či táto pohľadávka vzhľadom na výsledky dokazovania vo vzťahu k predmetnému motorovému vozidlu a nakladaniu s týmto vozidlom je pohľadávkou zabezpečenou

dotknutým zabezpečovacím právom. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu veci, bude súd prvej inštancie vychádzať z uvedených záverov odvolacieho súdu.

22. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

23. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.