Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/16/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: UniCredit Banka Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 64 948 242, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky zahraničnej banky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 47 251 336, zast. Advokátskou kanceláriou HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Červeňova 124 Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovaným: 1/ F. A., trvale bytom Y. L., W., 2/ H. A., trvale bytom W. XXX/X-X, D., zast. Občianskym združením OPOS, so sídlom A. Hlinku 1084/24A, Trenčianska Teplá, IČO: 51 147 688, o zaplatenie 23.055,63 eur s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. septembra 2018, č.k. -277, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a v závislom výroku IV. o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 16.784,56 eur od 20.10.2015 do zaplatenia zastavil, výrokom II. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 22.880,69 eur spolu s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 12.884,67 eur od 11.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 7.352,94 eur od 18.09.2015 do zaplatenia a zo sumy 2.113,98 eur od 27.08.2015 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom III. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom IV. žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 91,6 %. V odôvodnení rozsudku uviedol, že rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 23.055,63 eur spolu so zmluvným úrokom a úrokom z omeškania. Žalobca na pojednávaní dňa 01.03.2018 zobral žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 16.784,56 eur od 20.10.2015 do zaplatenia späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Súd preto konanie za súhlasu žalovaných v tejto časti zastavil. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba podaná žalobcom je prevažne dôvodná. Žalobca poskytol žalovaným na základe dvoch zmlúv úvery, súd tieto zmluvy posúdil podľa a podľa všeobecných ustanovení upravujúcich problematiku spotrebiteľských zmlúv. Medzi stranami nebolo sporné, že strany sporu uzatvorili dve zmluvy o úvere, obe dňa 23.01.2008. Na základe prvej zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovaným úver v celkovej výške 71.698,86 eur a na základe druhej zmluvy o úvere sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovaným úver v celkovej výške 17.924,72 eur. Žalobca si svoju povinnosť poskytnúť peňažné prostriedky splnil, keď žalovaným peňažné prostriedky poskytol, čo vyplývalo súdu z výpisu z úverového účtu žalovaných. Žalovaní si však svoje povinnosti vyplývajúce im zo zmlúv nesplnili, keď poskytnuté úvery riadne a včas nesplácali. Pri vyslovení tohto záveru vychádzal súd z tvrdení žalobcu,

ako aj z výpisu z úverového účtu, pričom žalovaní nesplnenie si tejto povinnosti nijak nenamietali. Súd preskúmal uvedené zmluvy a dospel k záveru, že tieto nie sú ani nejasné ani nezrozumiteľné. Zmluvy obsahujú zákonom predpísané náležitosti, a to ako všeobecné podľa ustanovení , tak aj osobitné podľa zákona o bankách. Pokiaľ žalovaná 2/ poukazovala na to, že v zmluve nie je uvedená výška splátky, súd uviedol, že podľa zákona o bankách bolo povinnosťou banky uviesť v zmluve pravidlá splácania úveru. Tieto pravidlá v zmluvách uvedené boli. Skutočnosť, že si žalobca nesplnil svoju povinnosť písomne oznámiť výšku splátky tak, ako sa k tomu v zmluvách zaviazal, nerobí zmluvy neplatnými, nakoľko tieto obsahovali všetky náležitosti požadované zákonom v čase ich uzatvorenia. Súd považoval za pravdivé tvrdenie žalobcu o výške neuhradených úverov, a preto uložil žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 22.351,59 eur. Okrem istiny žalobca požadoval aj neuhradený zmluvný úrok vo výške 219,07 eur (z časti A prvej zmluvy), vo výške 162,19 eur (z časti B prvej zmluvy), vo výške 14,31 eur (z časti B druhého úveru). Súd žalobcovi priznal len úrok, ktorý mu vznikol do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, a to v celkovej výške 226,63 eur, pozostávajúci z úroku z časti A prvého úveru vo výške 60,48 eur, z úroku z časti B prvého úveru vo výške 162,19 eur a z úroku z časti B druhého úveru vo výške 3,96 eur. Vo zvyšnej časti vyčísleného úroku žalobu zamietol. Z rovnakých dôvodov zamietol žalobu aj v časti uplatnených úrokov vo výške 2,719 % ročne zo sumy 12.884,67 eur od 11.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 7.352,94 eur od 18.09.2015 do zaplatenia a zo sumy 2.113,98 eur od 27.08.2015 do zaplatenia. Žalobca v neposlednom rade požadoval aj úroky z omeškania, ktoré si vyčíslil z nesplatenej istiny vo výške 302,47 eur. O výpočte tohto úroku z omeškania súd nemal dôvod pochybovať, nakoľko žalobca presne uviedol, z akej sumy úrok z omeškania počítal, v akej sadzbe a za aké obdobie. Výpočet súd považoval za správny, a preto žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania vo výške 302,47 eur. Nakoľko žalovaní vzniesli námietku premlčania, zaoberal sa súd aj tým, či uplatnený nárok nie premlčaný. Podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Podľa súdu to znamená, že premlčacia doba pre všetky splátky splatné do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti začala plynúť dňom nasledujúcim po ich splatnosti. Napríklad, premlčacia doba splátky splatnej dňa 24.01.2013 začala plynúť dňa 25.01.2013 a uplynula dňa 25.01.2016. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 10.02.2014 nastala splatnosť všetkých ostatných, v budúcnosti splatných splátok. Preto premlčacia doba pre tieto splátky začala plynúť odo dňa 11.02.2014 a uplynula dňa 11.02.2017. Žaloba však bola podaná na súd dňa 13.06.2016, t.j. počas plynutia premlčacej doby. Vzhľadom k tomu vyhodnotil súd námietku premlčania ako nedôvodnú. Preto súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi celkom sumu 22.880,69 eur, ktorá suma predstavuje nesplatenú istinu vo výške 22.351,59 eur, nesplatené úroky vo výške 226,63 eur a nesplatené úroky z omeškania vo výške 302,47 eur a vo zvyšnej časti ako nedôvodnú zamietol. Keďže žalovaní nesplnili svoj záväzok včas a riadne, dostali sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal vo výške 8,05 % ročne zo sumy 12.884,67 eur od 11.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 7.352,94 eur od 18.09.2015 do zaplatenia a zo sumy 2.113,98 eur od 27.08.2015 do zaplatenia. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil ust. .

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote prostredníctvom zástupcu odvolanie žalovaná 2/, a to voči výroku II. a IV. Namietala, že súd konanie zaťažil vadou, nakoľko nerešpektoval požiadavky medzinárodných zmlúv. Vystupovala v konaní ako spotrebiteľka, pričom súd sa odklonil od príslušných ustanovení, že poprel ich účel a význam a v tom dôsledku poprel základné právo na súdnu ochranu. Súd namiesto práv spotrebiteľa chránil v konaní záujmy dodávateľa - žalobcu, a teda ona bola ukrátená na svojich právach na spravodlivý proces. Namietala, že súd sa nesprávne vysporiadal so vznesenou námietku premlčania. Poukázala na ust. . Nesplnená splátka bola už 24.01.2013. K zosplatneniu však došlo až 10.02.2014. Od tohto dátumu súd počítal začatie plynutia premlčacej lehoty, toto odôvodnenie súdu je mylné a nemá oporu ani v zákone. Pretože premlčacia doba začala plynúť 25.01.2013, t.j. deň po uplynutí splatnosti nesplnenej splátky a k uplynutiu premlčacej doby došlo 25.01.2016, . žaloba podaná dňa 13.06.2016 bola podaná po márnom uplynutí premlčacej doby. Ďalej uviedla, že sa domáhala aj neplatnosti zmlúv z dôvodu, že v nich nie je dojednaná úroková sadzba a dokonca ani výška splátky, čo považovala pri úverovej zmluve za veľmi závažnú vadu. Poukázala na ust. zákona o bankách, čo všetko musí zmluva o hypotekárnom úvere obsahovať. Je nepochybné, že zmluvy boli uzatvorené v rozpore so zákonom, neboli v nich dojednané výšky splátok, ani výška úroku. Z toho jasne vyplýva, že žalobca nepristupoval k uzatvoreniu zmluvy s odbornou starostlivosťou. Upriamila pozornosť na ust. a , pričom podľa jej názoru súd priznal plnenie zo zmlúv, ktoré neobsahujú zákonom stanovené náležitosti, kde nebola dojednaná výška splátky a neboli zazmluvnené úroky, čo považovala za závažné pochybenie súdu.

Záverom dodala, že žalobca v súdnom konaní ničím nepreukázal dôvodnosť žalobného nároku, celú žalobu opieral o tvrdenia a ním jednostranne vytvorené tabuľky, ktorých pravdivosť bola ňou popretá. Na základe uvedeného žiadala odvolací súd, aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote aj žalovaný 1/, a to v rovnakom rozsahu ako žalovaná 2/. Namietal rovnaké skutočnosti ako žalovaná 2/ a dodal, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať, z čoho je zrejmé, že žalobca porušil podmienky v zmysle uzatvorenej zmluvy. Na tomto základe žiadal odvolací súd o zrušenie rozsudku v napadnutej časti a vrátenie v tomto rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si i nárok na náhradu trov konania.

4. K podaným odvolaniam sa žalobca vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a dostatočne odôvodnené. Plne sa stotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie a žiadal odvolací súd o potvrdenie napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu ako vecne správneho. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

5. K podanému vyjadreniu sa písomne vyjadrila žalovaná 2/ prostredníctvom svojho zástupcu, pričom sa pridržiavala skôr uvedenej argumentácie.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti, vo výroku II. a v závislom výroku IV. o trovách konania podľa ako vecne správny potvrdiť.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd konanie sčasti zastavil, a vo výroku III., ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, odvolaním napadnutý nebol, preto je rozsudok súdu prvej inštancie v týchto častiach právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý ( ).

8. Odvolací súd sa najskôr zaoberal odvolacími námietkami žalovaných, vzťahujúcimi sa k nesprávne posúdenému premlčaniu nároku žalobcu a následne sa zaoberal namietanou neplatnosťou úverových zmlúv; nakoniec sa vysporiadal s otázkou (ne)unesenia dôkazného bremena žalobcom.

9. Žalovaní sa v podaných odvolaniach nestotožnili s právnym posúdením súdu prvej inštancie o nepremlčaní uplatneného nároku žalobcu. Zastávali názor, že nesplnená splátka bola už dňa 24.01.2013, k zosplatneniu však došlo až dňa 10.02.2014. Od tohto dátumu súd počítal začatie plynutia premlčacej lehoty, toto odôvodnenie súdu považovali za mylné a nemajúce oporu v zákone. Premlčacia doba podľa žalovaných začala plynúť dňa 25.01.2013, t.j. deň po uplynutí splatnosti nesplnenej splátky a k uplynutiu premlčacej doby potom došlo dňa 25.01.2016. Žaloba však bola podaná dňa 13.06.2016, čiže po márnom uplynutí premlčacej doby.

10. Podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

11. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dlh žalovaných sa stal splatným po tom, čo žalobcu uplatnil svoje právo a zosplatnil celý úver v dôsledku neuhrádzania splátok riadne a včas, a ku dňu 10.02.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť. Pre prípady, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným, splatným celý dlh, stanovuje v , druhá veta, osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle veta druhá platí, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba práva na zaplatenie takéhoto zosplatneného dlhu sa teda začína skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu, začína plynúť dodatočne už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený.

12. Ak vykonaným dokazovaním nebolo možné zistiť, pre ktorú splátku došlo k zosplatneniu celého dlhu, teda ak nie je preukázané inak, je potrebné považovať za nesplnenú splátku, odo dňa zročnosti ktorej začne plynúť premlčacia doba podľa veta druhá , teda splátku zročnú

bezprostredne pred zosplatnením (záver z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. zo dňa 12.04.2017).

13. V danom prípade žalobca ako veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru dňa 10.02.2014 (č.l. 39) s tým, že v tomto oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalobca nekonkretizoval, pre ktorú splátku pristúpil k zosplatneniu úveru. Potom platí skôr uvedený záver, že došlo k mimoriadnej splatnosti pre splátku zročnú bezprostredne pred zosplatnením, teda splátku zročnú dňa 24.01.2014. Odo dňa nasledujúceho začala plynúť premlčacia doba a uplynula dňa 25.01.2017. Svoje právo na zaplatenie zosplatneného dlhu žalovaných z úveru si žalobca uplatnil na súde dňa 13.06.2016, teda v rámci plynutia premlčacej doby. Na základe uvedeného bol potom správny záver súdu prvej inštancie o nepremlčaní uplatneného nároku žalobcu, hoci, ako je zrejmé z uvedeného, k tomuto výsledku sa nedostal správnym právnym posúdením.

14. Ďalej žalovaní nesúhlasili s tým, že súd prvej inštancie posúdil úverové zmluvy ako platné. Poukázali na ust. § 75 ods. 4 písm. b) zákona o bankách, pričom konštatovali, že je nepochybné, že zmluvy boli uzatvorené v rozpore so zákonom, neboli v nich dojednané výšky splátok, ani výška úroku.

15. Ohľadne uvedeného je potrebné uviesť, , že súd prvej inštancie sa podrobne s týmito námietkami vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. S týmto vysporiadaním sa odvolací súd stotožňuje a zdôrazňuje, že výšku splátky nebolo potrebné v zmysle ust. § 75 ods. 4 písm. b) zákona o bankách v zmluvách o úvere výslovne uviesť, pričom bolo potrebné uviesť pravidlá splácania úverov, ktoré v zmluvách v čl. V aj uvedené boli. Čo sa týka výšky úroku, táto dojednaná bola, a to v bode III. úverových zmlúv. Na tomto základe súd prvej inštancie správne posúdil úverové zmluvy za uzatvorené v súlade so zákonom.

16. Pokiaľ ide o namietané neunesenie dôkazného bremena žalobcom ohľadne nároku, keď žalovaní tvrdili, že žalobca v konaní ničím nepreukázal dôvodnosť žalobného nároku, žalobu opieral o tvrdenia a ním jednostranne vytvorené tabuľky, ktorých pravdivosť bola popretá, odvolací súd aj túto námietku považoval za nedôvodnú. Žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno, a to výpisom z úverového účtu a predpisom platieb. Tieto v konaní žalovaní nijakým relevantným spôsobom nenamietali a nespochybňovali pravdivosť týchto dôkazov. Podľa , ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Nakoľko nedošlo k účinnému popretiu skutkových tvrdení žalobcu žalovanými, nastúpil následok predpokladaný ust. , a to že skutkové tvrdenia, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keď odvolacie námietky žalovaných neboli dôvodné, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v závislom výroku IV. o trovách konania ako vecne správny podľa potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovaným, nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie ( ).

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).