Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-262-2019.pdf
PDF · 73.29 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/262/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobkyne: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: N. S., narodená X. N. XXXX, naposledy bytom: M.R. D. XXX/XX, R., zomrelá: XX. N. XXXX, o 1.773,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 26. októbra 2018 č. k. 33Csp/167/2017-127, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd pripúšťa späťvzatie žaloby v časti o 766,51 eur s úrokom vo výške 28 % ročne od 5.7.2017 do zaplatenia, úrok zo sumy 836,15 eur vo výške 8,1 % ročne od 5.7.2017 do zaplatenia, úrok vo výške 28 % ročne zo sumy 170,65 eur od 5.7.2017 do zaplatenia, rozsudok Okresného súdu Trnava z 26. októbra 2018 č. k. 33Csp/167/2017-127 v tejto časti zamietajúcej žalobu (II.) ruší a konanie v tejto časti zastavuje.
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom súdu prvej inštancie bola uložená povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 836,15 eur, úrok 170,65 eur, ročný úrok vo výške 19,90 % zo sumy 863,15 eur od 1. februára 2016 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti bola žalobu zamietnutá. Žalovanej nebol priznaný nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 52, § 53 ods. 1, 4 písm. v/, § 53a, § 54 ods. 1, 2 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 708 ods. 1, § 710 Ob. z. (Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), § 3 ods. 3 ZoOS (zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), § 18 ods. 1, 2 ZoSÚ (zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že vykonaným dokazovaním bola preukázaná dôvodnosť žaloby v časti o zaplatenie 836,15 eur, úroku vo výške 170,65 eur, ročného úroku vo výške 19,90 % ročne zo sumy 836,15 eur od 1. februára 2016 do zaplatenia. V zostávajúcej časti bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá (v časti o 766,51 eur s úrokom vo výške 28 % ročne od 5.7.2017 do zaplatenia, úrok zo sumy 836,15 eur vo výške 8,1 % ročne od 5.7.2017 do zaplatenia, úrok vo výške 28 % ročne zo sumy 170,65 eur od 5.7.2017 do zaplatenia). Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 2 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov), v zmysle ktorého vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanej v rozsahu 5,7 %. Náhrada trov konania žalovanej priznaná nebola, s poukazom na neuplatnenie si náhrady trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa v zamietajúcej časti vo veci samej, navrhujúc jeho zmenu vyhovením žalobe v plnom rozsahu.
3. Žalobkyňa podaním doručeným odvolaciemu súdu 10. septembra 2019 vzala žalobu späť, z dôvodu úmrtia žalovanej v priebehu odvolacieho konania dňa 28. januára 2019 a zastavenia konania o dedičstve
pre nemajetnosť poručiteľky podľa § 187 ods.1 CMP (Civilný mimosporový poriadok č. 161/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov).
4. Podľa § 370 ods. 1, 2, 3 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
5. Ak v prejednávanej veci žalobkyňa vzala žalobu späť, v zamietajúcej časti vo veci samej, po vyhlásení a doručení rozsudku súdu prvej inštancie, avšak pred rozhodnutím odvolacieho súdu (skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v napadnutej časti vo veci samej), teda v čase, kedy na to súd prvej inštancie už nemal príležitosť akokoľvek zareagovať, šlo tu o prípad späťvzatia žaloby pred právoplatnosťou rozhodnutia majúceho inak skončiť konanie. Späťvzatím žaloby žalobkyňa privodila stav potreby zaoberania sa (odvolacím súdom) otázkou prípustnosti späťvzatia žaloby. Jedinou zákonom ustanovenou prekážkou postupu podľa § 370 ods. 1, 2 CSP bol by nesúhlas žalovanej z vážnych dôvodov, ten však nebol daný. Boli preto naplnené zákonom stanovené podmienky pre rozhodnutie odvolacieho súdu, a to o pripustení späťvzatia žaloby (v časti o 766,51 eur s úrokom vo výške 28 % ročne od 5.7.2017 do zaplatenia, úrok zo sumy 836,15 eur vo výške 8,1 % ročne od 5.7.2017 do zaplatenia, úrok vo výške 28 % ročne zo sumy 170,65 eur od 5.7.2017 do zaplatenia), zrušení rozsudku súdu prvej inštancie a zastavení konania.
6. Žalobkyňa, ktorej prislúchalo právo disponovať so žalobou až do právoplatného rozhodnutia súdu, svoje právo využila a privodila rozhodnutie o zastavení konania. Späťvzatie žaloby žalobkyňou bolo právne významné len vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania, ohľadom ktorého rozsudok súdu prvej inštancie nenadobudol právoplatnosť v čase späťvzatia žaloby (doručené odvolaciemu súdu 10. septembra 2019, pričom k späťvzatiu žaloby vo vyhovujúcej časti vo veci samej nedošlo v priebehu odvolacej lehoty, v dôsledku čoho rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti vo veci samej o zaplatenie 836,15 eur, úroku 170,65 eur, úroku vo výške 19,90 % zo sumy 836,15 eur od 1.2.2016 do zaplatenia, nadobudol právoplatnosť po uplynutí odvolacej lehoty, teda v tejto časti nebolo rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnuté odvolaním).
7. Podľa § 256 ods. 1 CSP vznikol dôvod na rozhodnutie o trovách konania odvolacím súdom v súvislosti so zastavením konania, v dôsledku späťvzatia žaloby, vzhľadom na stratu spôsobilosti žalovanej byť účastníkom konania, a to bez právneho nástupcu. Bol tak daný dôvod v zmysle článku 4 CSP na rozhodnutie o náhrade trov konania tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (že účelom rozumného usporiadania procesných vzťahov strán konania, tak ako reguloval takéto procesné vzťahy zákonodarca v predchádzajúcom procesnom kódexe Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1964 Zb. v znení neskorších predpisov do 30. júna 2016, podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak konanie bolo zastavené).
8. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.