Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Csp-25-2018.pdf
PDF · 85.67 KB
Case nature
Area
Subarea
1Csp/25/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudcom JUDr. Martinom Chlebom, v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom náměstí T.G. Masaryka 2392/17, Břeclav, Česká republika, IČO: 043 55 211, právne zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3479/3A, Bratislava, IČO: 42 185 190, proti žalovanej: F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., v konaní o zaplatenie 100 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 100 EUR, spolu s úrokom z omeškania 5,05 % p.a. zo sumy 100 EUR od 16.05.2015 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.
III. Žalobcovi sa proti žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 23.04.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť v prospech žalobcu sumu 100 EUR, spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 100 EUR od 16.05.2015 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 12 EUR a trovy konania.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaná sa prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk registrovala a požiadala žalobcu o poskytnutie úveru 100 EUR. Pri registrácii a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaná zároveň potvrdila, že súhlasí so zmluvou o úvere, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a že údaje, ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytla, sú pravdivé a úplné. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 464277 zo dňa 10.04.2015 žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanej, ako dlžníkovi, úver vo výške 100 EUR, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28 EUR, t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 128 EUR, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok, stal sa jej dlh splatným dňa 08.05.2015. Podľa čl. 18 všeobecných podmienok poskytnutia úveru veriteľ je oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď e-mailom, sms správou alebo písomne. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3 EUR za každú upomienku. Žalobca vyzýval žalovanú na zaplatenie jej záväzku upomienkami formou sms správ alebo e-mailov. Žalovaná na upomienky nereagovala. Zaslané boli 4 upomienky, preto žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi 12 EUR za upomienky. Dňa 20.09.2017 bola žalovanej zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaná doteraz nezaplatila žalobcovi žiadnu platbu.
3. Okresný súd Námestovo vydal dňa 16.07.2018 platobný rozkaz. Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo žalovanej doručiť do vlastných rúk, súd uznesením zo dňa 02.05.2019 platobný rozkaz zrušil.
4. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená fikciou doručenia podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t.j. zverejnením na úradnej tabuli súdu a webe, nevyjadrila.
5. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka: (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
6. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel Ia): Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
7. Podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 z 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I):
(1) Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
(2) Bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.
8. Nakoľko žalobca je osobou registrovanou v Českej republike, súd posudzoval medzinárodnoprávne aspekty sporu. Podľa slovenského aj európskeho práva je možné považovať vzťah medzi žalobcom a žalovaným za spotrebiteľský vzťah. V zmysle čl. 18 ods. 2 Nariadenia Brusel Ia súd konštatuje, že má právomoc rozhodovať tento spor, nakoľko žalovaný spotrebiteľ má bydlisko v Slovenskej republike. Vo vzťahu k rozhodnému právu súd zistil, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v bode 04 stanovujú, že na úpravu právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovanou sa majú použiť ustanovenia právneho poriadku Slovenskej republiky. Tiež je možné konštatovať, že pokiaľ by aj táto voľba rozhodného práva nebola platná, v čase poskytnutia úveru sa vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou žiaden cudzí prvok odôvodňujúci úvahu o použití iného právneho poriadku ani nevyskytoval. Je teda nepochybné, že pre posúdenie daného vzťahu je rozhodné právo Slovenskej republiky.
9. V súlade s § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis, najmä žalobou, výpisom žalobcu z obchodného registra, zmluvou o úvere č. 464277, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, upozornením NBS z 09.08.2018 a lustráciou na internetovej stránke NBS <subjekty.nbs.sk>.
11. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere:
Veriteľ je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery len na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti od udeleného povolenia v tomto rozsahu: a) bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a alebo b) v obmedzenom rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20b.
12. Podľa § 11 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere: Ak osoba v zmluve o spotrebiteľskom úvere označená ako veriteľ neoprávnene poskytne spotrebiteľský úver bez povolenia podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie, osoba v neplatnej spotrebiteľskej zmluve označená ako veriteľ je povinná umožniť spotrebiteľovi uhradiť len skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak sa nedohodnú inak; tým nie je dotknuté právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté finančné plnenie naraz.
13. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka: (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
14. Súd v zmysle § 185 ods. 2 CSP a § 295 CSP vykonal dôkaz lustráciou vo verejne prístupnom registri Národnej banky Slovenska a zistil, že žalobca nemal v čase poskytovania peňažných prostriedkov žalovanému udelené povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek na území Slovenskej republiky. Existencia takéhoto povolenia je, a aj v čase poskytnutia peňažných prostriedkov bola, elementárnou podmienkou oprávňujúcou veriteľa poskytovať spotrebiteľské úvery a pôžičky spotrebiteľom na území Slovenskej republiky. Poskytovanie spotrebiteľských úverov a pôžičiek bez takéhoto povolenia možno hodnotiť aj ako nepovolené podnikanie. Žalobca preukázateľne poskytoval spotrebiteľské úvery sústavne a za účelom dosiahnutia zisku a posudzovaný prípad nemožno hodnotiť ako jednorazové poskytnutie úveru. V zmysle § 11 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch je preto zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným neplatná. Poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom žalovanému preto nie je z právneho hľadiska úverom ani pôžičkou, ale plnením z neplatného právneho úkonu. Takéto plnenie má povahu bezdôvodného obohatenia.
15. Tým, že zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou bola od začiatku neplatná, žalovanej vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi len skutočne poskytnuté peňažné prostriedky. Súd preto žalobcovi nepriznal plnenia a nároky odvodené od tejto neplatnej zmluvy o úvere, ktoré boli žalobcom vyčíslené na 12 EUR, ktoré mali vzniknúť z titulu zasielania upomienok žalovanej. Takéto upomienky neboli žalobcom ani preukázané.
16. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka: Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
17. Podľa § 879v Občianskeho zákonníka: Konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
18. Nakoľko sa toto konanie začalo dňa 23.04.2018, v zmysle § 879v Občianskeho zákonníka sa naň neaplikuje § 54a Občianskeho zákonníka, nakoľko § 54a Občianskeho zákonníka je účinný až od 05.12.2018. Na daný prípad sa neaplikuje ani § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý dňa 27.09.2018 stratil účinnosť publikovaním nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 11/2016 uverejneného pod č. 271/2018 Z.z. Pre uplatnenie účinkov inštitútu premlčania bolo nevyhnutné, aby sa samotný dlžník (žalovaná), takéhoto premlčania dovolal. V tomto konaní však bola žalovaná úplne pasívna.
19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Žalobca neuvádza kedy presne žalovanej poskytol peňažné prostriedky. Stalo sa tak však určite do 08.05.2015, kedy žalobca uvádza splatnosť dlhu žalovanej. Tento deň zodpovedá aj poslednému dňu na splatenie dlhu podľa § 11 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Nasledujúcim dňom sa dostala žalovaná do omeškania s vrátením bezdôvodného obohatenia. Tak ako pri každom inom omeškaní s vrátením peňažnej pohľadávky, tak aj pri pohľadávke z bezdôvodného obohatenia je veriteľ oprávnený požadovať úroky z omeškania. V prípade bezdôvodného obohatenia sa aplikuje zákonná výška úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Výška základnej úrokovej sadzby ECB ku dňu 09.05.2015, t.j. prvému dňu omeškania, bola 0,05 %. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania až od 16.05.2015. Súd mu preto úrok z omeškania priznal až od tohto dňa.
22. Žalobca bol z procesného hľadiska úspešný vo vzťahu k istine vo výške 89% a žalovaná vo výške 11%. Súd preto zaviazal žalovanú k úhrade náhrady trov súdneho konania, ktoré vznikli žalobcovi, vo výške 78%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Námestovo. Podľa zákona č. 62/2020 Z.z. do 30.04.2020 táto lehota neplynie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).