Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoP-107-2023.pdf
PDF · 125.32 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/107/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, maloleté dieťa t.č. v starostlivosti manželky otca C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. F. XX, XXXX D., Maďarsko, zastúpenej: Advokátska kancelária Červenková, s.r.o., Dunajská 1, 811 08 Bratislava, IČO: 50 582 429, maloleté dieťa rodičov – matka: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX J., zastúpenej: K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX J. a otec: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. F. XX, XXXX D., Maďarsko, zastúpený: Advokátska kancelária Červenková, s.r.o., Dunajská 1, 811 08 Bratislava, IČO: 50 582 429, o zrušenie zákazu styku matky a o obmedzenie rodičovských práv otca maloletej, na odvolanie otca a manželky otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 18.04.2023, č.k. 14P/125/2022-112, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutých výrokoch I., II. a v závislom výroku IV. o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zrušil zákaz styku matky s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX, upravený rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/343/2013-244 zo dňa 08.11.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava, č.k. 11CoP/152/2017-308 zo dňa 04.07.2017 (výrok I.), styk matky s maloletou neupravil (výrok II.), zamietol návrh matky na obmedzenie rodičovských práv otca (výrok III.) a vo výroku IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 25 ods. 3, § 26, § 28 ods. 1 písm. a/, b/, c/, § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o rodine“) konštatujúc, že matka sa návrhom doručeným súdu 19.07.2022 domáhala zrušenia zákazu styku s maloletou, vysloveného rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/343/2013-244, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/152/2017-308 (právoplatným 08.09.2017) a obmedzenia rodičovských práv otca dôvodiac tým, že otec bol podľa medializovaných informácií v Maďarsku zadržaný, vzatý do väzby a je podozrivý zo spáchania trestnej činnosti v súvislosti s nedovoleným ozbrojovaním a drogovou činnosťou v rámci zločineckej skupiny. V návrhu uvádzala, že žije v usporiadanej domácnosti s manželom a jeho dospelým synom, ich dvoma maloletými deťmi, v prenajatom byte, pričom tak ona, ako aj jej manžel riadne pracujú. Vykonaným dokazovaním (výsluchom matky, otcovej manželky a listinami tvoriacimi obsah spisu) súd prvej inštancie zistil, že matka maloletej býva s manželom, ich dvoma neplnoletými deťmi a dospelým synom manžela
10 rokov v prenajatom byte (na tej istej adrese), matka cca dva roky pracuje ako kuchárka v materskej škole, predtým bola na materskej (rodičovskej) dovolenke, jej manžel pracuje ako taxikár na základe udelenej koncesie. Mladšie deti matky navštevujú základnú školu (dcéra G.) a materskú školu (syn L.), v ktorej matka pracuje, podľa doložených správ od zamestnávateľa si matka riadne plní tak pracovné povinnosti, ako aj rodičovské povinnosti voči maloletým deťom. Výživné na maloletú A. zasiela poštou na jej známu adresu otca (inú adresu jej otec neuviedol), platby sa jej neprevzaté vracajú späť, školu, ktorú maloletá navštevuje, matka nekontaktovala z obavy, že otec zmení školu, nakoľko tak urobil, keď maloletá navštevovala škôlku. Matka nemá vedomosť o prospechu maloletej, nie je v kontakte ani s detským lekárom maloletej, predchádzajúca lekárka jej povedala, že keďže má vyslovený zákaz styku, nemôže jej poskytnúť ani informácie o maloletej. S dcérou sa naposledy stretla u znalkyne PhDr. Eleny Fortis, keď mali mať vzájomnú interakciu. Matka za jediný dôvod vyslovenia zákazu styku považuje želanie otca. Nepopierala, že v minulosti bola odsúdená za trestný čin obchodovania s ľuďmi (v roku 2012), vo výpise z registra trestov toto odsúdenie nie je uvedené, v konaní deklarovala, že má záujem na obnove styku s dcérou do budúcna, je ochotná rešpektovať postoj dcéry, uvedomuje si, že s ňou nebola dlho v kontakte. Matka uvádzala, že sa opakovane pokúšala maloletú kontaktovať listami, pohľadnicami, tie však odovzdal otec jej manželovi, s tým, že nepovažoval za vhodné ich odovzdať maloletej. Súdu prvej inštancie bolo známe, že otec maloletej je vo väzbe, o maloletú sa aktuálne stará manželka otca na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25.07.2022, č.k. 14P/124/2022-42, v zásade sa o maloletú stará tak ako v minulosti pred tým, ako bol otec vzatý do väzby, maloletú vyzdvihuje zo školy, sprevádza ju na krúžok v bojovom umení, ako aj na súťaže. Otcova manželka aktuálne nepracuje, skončila jej rodičovská dovolenka, doposiaľ jej nebolo vznesené žiadne obvinenie pre trestný čin, má informáciu o tom, že je maďarskými orgánmi vedená ako podozrivá. Býva v D. v Maďarsku, kde bývajú s maloletou dlhodobo. V čase, keď u nich zasahovala polícia bola doma, nebola vtedy vypočutá políciou, nevie prečo bol manžel vzatý do väzby. Policajný zásah u nich doma trval 42 hodín, mladšia dcéra bola s ňou doma, maloletá A. bola v tábore, nemyslí si, že deti sú v nejakom ohrození.
3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že sú mu známe závery Znaleckého posudku č. 3/2016 z 03.02.2016, vypracovaného znalkyňou PhDr. Elenou Fortis (v rámci konania o návrhu otca na úpravu zákazu styku matky s maloletou) z ktorého vyplýva, že maloletá nemá s matkou vybudovaný vzťah, má k matke negatívny postoj, s negatívnymi asociáciami. Z prítomnosti matky mala podľa záverov znalkyne maloletá strach, prežíva úzkosť, a to aj v prítomnosti otca, odmietala jej fyzický kontakt aj verbálnu komunikáciu, bránila sa prítomnosti matky, odmietala sa s matkou stretnúť s prejavmi strachu a úzkosti. Zároveň ani matka si s maloletou nevytvorila vzťah, osobnosť matky definovala znalkyňa ako simplexnú, málo diferencovanú, nezrelú, emocionálne plytkú, egocentrickú, s nedostatkom morálnych zábran, pohotovú porušovať etické princípy, spoločenské normy a dohody v záujme dosiahnutia vlastných cieľov, konajúcu živelne, bezohľadne a bez sebakontroly s absenciou spätnej väzby a neochotou ku korekcii sebaobrazu a postojov. Úpravu styku matky s maloletou nepovažovala v danom čase znalkyňa sa súladnú so záujmom maloletej, pretože bolo vysoké riziko traumatizácie maloletej a narušenie jej riadneho vývinu. Súdu prvej inštancie bola v čase rozhodovania o posudzovanom návrhu matky známa aj skutočnosť, že matka maloletej bola rozsudkom Krajského soudu v Hradci Králové, 4T 5/2010-1152 z 28.04.2011 v spojení s uznesením Vrchního soudu v Prahe právoplatne odsúdená za zločin obchodovania s ľuďmi, podľa § 168 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestního zákona s uložením trestu odňatia slobody 5 rokov nepodmienečne, keď spoločným konaním s ďalšou osobou inú osobu ako dieťa pri použití vyhrážania sa násilím a zneužívajúc tieseň tejto osoby, jej omyl, a závislosť, prinútili k pohlavnému styku a spáchali takýto čin v úmysle, aby iná osoba bola použitá na prostitúciu.
4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia ďalej zdôraznil, že zákaz styku predstavuje absolútny zásah do rodičovských práv, vytvárajúci priamu prekážku, aby sa vôbec mohol začať znovu budovať vzťah medzi maloletým dieťaťom a jeho rodičom. Z tohto dôvodu je povinnosťou súdu, a to aj bez návrhu, skúmať, či sú stále splnené predpoklady odôvodňujúce takýto zásah do rodičovských práv matky, a či je ďalšie trvanie takéhoto zásahu v najlepšom záujme maloletej. Na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že takéto predpoklady splnené nie sú a dospel k záveru, že je dôvodné zákaz styku zrušiť. Konštatoval, že matka maloletej je matkou ďalších dvoch maloletých detí, o ktoré sa riadne stará, vytvára im vyhovujúce prostredie pre ich vývoj (zistené zo správ z materskej školy a základnej školy, ktoré deti matky navštevujú), matka sa po ukončení materskej, resp. rodičovskej dovolenky riadne zamestnala, zaobstaráva si prácou prostriedky pre výživu svojich maloletých detí (zistené z potvrdenia zamestnávateľa matky), má usporiadané bytové pomery na vyhovujúcej úrovni pre výchovu maloletých
detí (zistené zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava), manžel matky tiež pracuje, má koncesiu na podnikateľskú činnosť v oblasti taxislužby. Súd prvej inštancie nemal dôvod pochybovať o aktuálnom pozitívnom vzťahu matky k maloletej, a to napriek skutočnosti, že matka tento vzťah doposiaľ nemala možnosť žiadnym spôsobom rozvíjať a pracovať na vzájomnom vzťahu s maloletou. Skutočnosť, že matka bola v minulosti odsúdená v žiadnom prípade nebagatelizoval, obzvlášť s prihliadnutím na spáchaný skutok, ktorý nesúvisel s maloletou, avšak s ohľadom na spôsob života matky v ostatných rokoch, nepovažoval odsúdenie matky za dôvod, aby ostal naďalej vyslovený zákaz styku matky s maloletou. Skutočnosť, že matka dokáže vytvoriť vhodné prostredie pre maloleté dieťa mal preukázané zo šetrenia podmienok u matky, po výpovedi matky nemal pochybnosť ani o kladnom vzťahu matky k maloletej (výpoveď matky v tomto smere nevyhodnotil ako účelovú) a napokon, ani samotná maloletá neverbalizovala obavy z matky alebo strach z matky, a ako dôvod, prečo sa s matkou nechce stretávať, odôvodňovala tým, že si na matku nepamätá, nikdy pre ňu nebola blízkou osobou, za matku považuje súčasnú manželku otca, ktorá sa o ňu od detstva stará. Súd prvej inštancie zdôraznil, že samotný kolízny opatrovník nepovažoval za súladné so záujmom maloletej ďalšie ponechanie zákazu styku matky s maloletou, a pokiaľ ide o prípadnú úpravu styku matky s maloletou, odporúčal rešpektovať názor dieťaťa. Uvedené skutočnosti boli pre súd prvej inštancie dostatočnými, aby v matke maloletej nevidel žiadnu hrozbu pre maloletú, a tiež nevidel splnené podmienky pre ďalšie trvanie zákazu styku matky s maloletou.
5. Súd prvej inštancie dal ďalej do pozornosti, že zrušenie zákazu styku neznamená zároveň úpravu styku matky s maloletou (samotná matka v konaní uvádzala, že rešpektuje aktuálnu situáciu, je si vedomá, že prípadná obnova vzťahu s maloletou si vyžaduje trpezlivosť, citlivý a empatický prístup k prežívaniu maloletej, a s ohľadom na jej vek aj rešpekt voči jej postoju) a bude úlohou všetkých zúčastnených, nevynímajúc otca a jeho manželku, uvedomiť si, že matka má svoje miesto v živote maloletej, postupne pracovať na obnove vzťahu maloletej k matke, ktorá samotná preukázala úprimnú snahu na obnovení tohto vzťahu. Manželkou otca do spisu založené vyjadrenie M. N. J. a O. P. H. nepovažoval súd prvej inštancie za spôsobilé zmeniť niečo na závere, že ďalšie ponechanie zákazu styku matky s maloletou nie je dôvodné jednak pre jeho značnú neobjektívnosť (stretnutie maloletou s uvedenými psychologičkami sa podľa samotného obsahu vyjadrenia uskutočnilo za prítomnosti manželky otca), keď z neho nevyplýva žiadna konkrétna hrozba matky maloletej pre maloletú, a ani žiaden konkrétny dôvod, prečo by samotný záujem maloletej vyžadoval aktuálne až taký rigidný zásah, akým je zákaz styku (vyjadrenie je smerované len na prejavený názor maloletej ohľadom jej stretávania s matkou). Vo vzťahu k hodnoteniu osoby a osobnosti matky je toto vyjadrenie nepoužiteľné v celom rozsahu, keďže s matkou uvedené psychologičky nekomunikovali vôbec.
6. Pokiaľ ide o návrh matky na obmedzenie rodičovských práv otca, v konaní nebolo nikým rozporované, že otec čelí podozreniu zo spáchania závažnej trestnej činnosti, je z tohto dôvodu vo väzbe, čo je aj dôvodom, prečo bola maloletá neodkladným opatrením zverená do starostlivosti manželky otca, s ktorou má vybudovaný blízky vzťah už od ranného detstva. Maloletá má podobne vybudovaný kladný vzťah aj s otcom, otca vníma pozitívne, rada s ním trávi čas. Podľa súdu prvej inštancie samotná skutočnosť, že otec je vo výkone väzby, nie je sama o sebe dôvodom pre obmedzenie rodičovských práv, a aj keď ani v tomto prípade nie je možné situáciu bagatelizovať, je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že otec nebol doposiaľ právoplatne odsúdený, a tiež skutočnosť, že podozrenie nesmeruje k trestnej činnosti voči maloletej, resp. nesúvisí s výkonom rodičovských práv otca voči maloletej.
7. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“).
8. Proti výrokom I. a II. rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie otec a manželka otca navrhujúc, aby odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) rozsudok súdu v tejto časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolateľov súd prvej inštancie pochybil, keď v rozpore s ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine dostatočným spôsobom neskúmal, či zrušenie zákazu styku matky s maloletou je v záujme maloletej, neskúmal akýkoľvek vplyv zrušenia zákazu styku matky s maloletou a jeho dôsledky a nevysporiadal sa s tým, aký dopad bude mať zrušenie zákazu styku matky na samotné maloleté dieťa. Poukázali na to, že dokazovanie v uvedenej právnej veci sa malo nepochybne vykonať na základe znaleckého dokazovania aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v pôvodnom súdnom konaní, v ktorom bol vyslovený zákaz styku, to bol práve znalec z odvetvia poradenská psychológia, ktorý konštatoval závery týkajúce sa nevytvorenia si vzťahu matky s maloletou dcérou. Úprava styku matky s maloletou nie je v záujme dieťaťa, pretože je vysoké riziko
traumatizácie maloletej a narušenia jej riadneho vývinu. S poukazom na závažnosť trestného činu, ktorého sa dopustila matka a za ktorý bola právoplatne odsúdená, v spojení so samotnou osobnosťou matky zistenou znaleckým dokazovaním, mali odvolatelia za to, že súd prvej inštancie mal práve v záujme dieťaťa zisťovať aký vplyv, resp. aké dôsledky môže mať pre maloletú zrušenie zákazu styku matky, konajúci súd nepochybne v danej veci dostatočne nezistil skutkový stav a opomenul tzv. vyšetrovací princíp (§ 36 C.m.p.), keď bol povinný v tomto súdnom konaní ustanoviť znalca. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy prejavený názor a vôľu maloletej, ktorá sa opakovane vyjadrila v smere, že biologickú matku nepozná a nechce sa s ňou stretávať. Matka preukázateľne dlhodobo disponuje aktuálnou adresou, na ktorú by mala zasielať výživné a jej tvrdenia v tomto smere sú zavádzajúce a účelové. Podľa názoru odvolateľov súd prvej inštancie nevenoval pozornosť ani skutočnosti, že matka nikdy neprejavila skutočný záujem o maloletú, mal vziať do úvahy aj písomné vyjadrenie M. N. J. zo dňa 05.04.2023 ako splnomocnenca Rady pre práva dieťaťa, ktorá dlhoročne spolupracuje s maloletou a jej rodinou a dôverne pozná situáciu v rodine. Stretnutie maloletej A. so psychologičkami M. N. J. a O. P. H. sa neuskutočnilo za prítomnosti manželky otca, táto maloletú na stretnutie len priviedla a nezúčastnila sa ho. Podľa odvolateľov nemal súd preukázaný jediný dôkaz svedčiaci tvrdeniam matky ohľadom údajného kontaktovania maloletej listami, pohľadnicami a „nemožnosti“ o kontaktovanie školy, ktorú navštevuje maloletá, a ani ohľadom údajnej nemožnosti matky o kontaktovanie detského lekára. V tomto smere poukázali na body 10, 13 odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 31.03.2021, č.k. 13P/154/2018-188. Kolízny opatrovník v priebehu konania naviac nikdy neuviedol, že ďalšie ponechanie zákazu styku nepovažuje za súladné so záujmom dieťaťa. Odvolatelia napokon poukázali na to, že napadnutý rozsudok je arbitrárny, t.j. je založený na zjavnej svojvôli súdu prvej inštancie.
9. Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca a manželky otca poukázala na to, že otec maloletej je vo väzbe, pravdepodobne ho čaká vysoký trest odňatia slobody, nemôže sa osobne starať o maloletú a vychovávať ju, navyše je obvinený z dvoch závažných trestných činov a rovnako aj manželka otca čelí závažnému obvineniu mravnej výchovy maloletých detí. Matka sa o týchto udalostiach dozvedela až po medializácii, nikdy dovtedy neporušila zákaz styku, vždy rešpektovala a rešpektuje dcéru, nikdy neurobila nič, čo by maloletej mohlo dávať taký pocit. Roky musela znášať šikanu a zákaz styku na želanie otca, jeho egocentrický a mafiánsky prístup a násilnícke chovanie, kedy si otec vybavil znalecký posudok vypracovaný od PhDr. Eleny Fortis a právnou cestou jej odobral dcéru. Maloletá bola v čase útleho veku na ňu emočne fixovaná, mali spolu vytvorené silné puto, o A. sa starala sama, pretože otec od nej a dcéry odišiel žiť do spoločného prenájmu so súčasnou manželkou, chodil ich navštevovať iba občas a maloletá ho ani nepoznala. Matka poukázala na spôsob života otca a aj maloletého dieťaťa v mieste súčasného bydliska otca (dom v poli, 3 m vysoký plot, život pod dohľadom kamier) a na spôsob rozhodovania súdov v minulosti. Uviedla, že raz bude maloletá dospelá a jej zmýšľanie sa posunie na inú úroveň, kedy nebude potrebovať žiadnu kuratelu ani sudcu, alebo inštitúciu, ktorá napomáhala otcovi v tom, aby to celé pochopila.
10. Otec a manželka otca v písomnom podaní zo dňa 14.08.2023 uviedli, že matka sa v podaní nevyjadrila k odvolaniu a ani k žiadnemu z odvolacích dôvodov, celé vyjadrenie obsahuje výlučne osobné invektívy adresované takmer všetkým osobám (vrátane sudcov, súdom ustanoveného znalca, kolízneho opatrovníka, atď.), ktoré sa v minulosti, resp. aktuálne zúčastnili na súdnom konaní týkajúcom sa maloletej A..
11. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu a následným podaniam ostatných účastníkov písomne nevyjadril.
12. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podaného otcom a manželkou otca (§ 65 a § 66 C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 2 ods. 1 C.m.p., § 378 ods. 1 C.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., pričom dospel k záveru o jeho nedôvodnosti. Odvolaciemu prieskumu podrobil výroky I. a II. rozsudku, v ktorých súd prvej inštancie zrušil zákaz styku matky s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX, upravený rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/343/2013-244 zo dňa 08.11.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/152/2017-308 zo dňa 04.07.2017 a styk matky s maloletou neupravil.
13. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.).
15. Z obsahu spisu (ktorého súčasťou sú pripojené spisy Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 13P/154/2018, 14P/124/2022, 17P/129/2022, 25P/156/2018, 13P/343/2013 a Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 17P/390/2011, týkajúce sa maloletého dieťaťa) vyplýva, že maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX, bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14.03.2012, č.k. 17P/390/2011-77 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z dňa 18.06.2013, č.k. 11CoP/533/2012-120 zverená do osobnej starostlivosti otca, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a matke bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 30% životného minima na nezaopatrené maloleté dieťa. V danom čase sa matka zdržiavala na neznámom mieste, rozsudkom Krajského súdu Hradec Králové zo dňa 28.04.2011, č.k. 4T/5/2010 bola odsúdená za zločin obchodovania s ľuďmi na trest odňatia slobody v trvaní päť rokov nepodmienečne a mala nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody, faktickú osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečoval otec, v priebehu odvolacieho konania bolo zistené zaradenie matky do „väzobnej väznice v Hradci Králové“.
16. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 02.01.2014, č.k. 13P/343/2013-31 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.03.2014 nariadil predbežné opatrenie, ktorým do právoplatného skončenia konania o zákaze styku matky s maloletým dieťaťom, dočasne zakázal styk matky s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX.
17. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 08.11.2006, č.k. 13P/343/2013-244 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.07.2017, č.k. 11CoP/152/2017-308 (ktorý nadobudol právoplatnosť 07.09.2017) vyslovil zákaz styku matky s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX a zamietol návrh matky na úpravu styku s maloletým dieťaťom dôvodiac tým, že takéto riešenie je v záujme maloletej, ktorá kontakt s matkou odmieta. Za pravdepodobnú príčinu označil vývoj vzájomného vzťahu matky s maloletou, diametrálne odlišný spôsob života a to, že matka má novú rodinu, v ktorej vychováva vlastné aj nevlastné dieťa. Rodičom odporučil využitie služby terapeuta – psychológa a na otca apeloval, aby sa snažil iniciovať dcéru, aby postupne zmenila vzťah k vlastnej matke. Úpravu styku maloletej s matkou nemali súdy za v záujme maloletého dieťaťa, pretože by tu bolo vysoké riziko traumatizácie maloletej matkou, narušenia riadneho vývoja maloletej, keď uvedený stav jednoznačne spôsobila matka svojim predchádzajúcim spôsobom života.
18. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 31.03.2021, č.k. 13P/154/2018-188 zamietol návrh matky na úpravu styku s maloletým dieťaťom, keď po zohľadnení názoru maloletej A. (ktorá uviedla, že sa nechce s matkou stretávať, nebolo by jej to príjemné, na posledné stretnutie s matkou si nepamätala, nikdy nemala potrebu matku kontaktovať, styk s biologickou matkou vníma ako svoje právo, ktoré nechce využívať), záverov znaleckého posudku PhDr. Eleny Fortis z roku 2016, charakteru trestnej činnosti matky, za ktorý bola matka v minulosti odsúdená (zločin obchodovania s ľuďmi) dospel k záveru, že v tomto prípade nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o zákaze styku matky s maloletým dieťaťom.
19. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25.07.2022, č.k. 14P/124/2022-42 bola maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX, dočasne zverená do osobnej starostlivosti C. B., nar. XX.XX.XXXX (manželky otca), keď konajúci súd zohľadnil blízky vzťah maloletého dieťaťa s navrhovateľkou a mal za to, že za situácie, kedy otec nemôže zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa (12.07.2022 bol zadržaný políciou, bola mu obmedzená osobná sloboda a bol vzatý do vyšetrovacej väzby), je nariadená okamžitá úprava pomerov v záujme maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní zohľadnil naviazanosť maloletej A. na manželku otca, ktorú od útleho detstva vníma ako svoju matku, keď práve starostlivosť z jej strany je potrebná v záujme zachovania stability v živote maloletej a jej pocitu bezpečia a istoty.
20. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 25.07.2022, č.k. 17P/129/2022-13 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.01.2023, č.k. 20CoP/165/2022-74 zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zveriť maloleté dieťa do svojej osobnej starostlivosti dôvodiac tým, že pokiaľ má matka súdnym rozhodnutím zakázaný styk s maloletým dieťaťom, nie je možné konštatovať, že by bolo v záujme maloletej ju neodkladne zveriť matke.
21. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
22. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
23. Podľa § 28 ods. 1 písm. a), b) a c) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.
24. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
25. Zdôrazňuje, že vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruk právneho štátu znamenajúcou, že ak súd o veci raz rozhodol a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, nemôže ju prejednávať znova. Výnimočne zákon pripúšťa, aby sa o tej istej veci jednalo znova, avšak len za prísne stanovených podmienok (napr. použitie mimoriadneho opravného prostriedku) alebo v zákonom taxatívne vymedzených prípadoch, do skupiny výnimiek ktorých patrí aj § 121 C.m.p., kedy zmenu, resp. zrušenie v ňom uvedených rozhodnutí (rozsudkov) možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci. Hmotnoprávnou podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom konaní.
26. Zákon o rodine používa pojem rodičovské práva a povinnosti ako určité synonymum pojmu „rodičovskej zodpovednosti“ v súlade s odporúčaním výboru ministrov RE č. 4/84. Rodičovské práva a povinnosti sú budované na zásadne rovnoprávnom postavení otca a matky pri ich výchove, pričom zákon nerozlišuje, či ide o dieťa manželské alebo nemanželské. Úlohou rodičovských práv a povinností je jednak ochrániť práva dieťaťa, jednak poskytnúť rodičovi prostriedky a priestor, aby mohol svoju výchovnú povinnosť realizovať. Rodič má nielen povinnosť dieťa vychovávať, ale je to aj jeho právo. Rodičovské práva a povinnosti, vrátane zastupovania maloletého dieťaťa a správy jeho majetku patria osobám, ktoré sú podľa zákona považované za rodičov, teda žene, ktorá dieťa porodila - matke a mužovi, ktorému svedčí domnienka otcovstva. Pre oboch platí podmienka plnej spôsobilosti na právne úkony, pričom rodičia sú pri výkone týchto práv zásadne rovnoprávni. K prelomeniu tejto zásady môže dôjsť len výnimočne v situáciách, keď jeden z rodičov nežije, alebo nie je známy, alebo nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, tiež keď bol jednému z rodičov pozastavený výkon rodičovských práv a povinností, alebo bol vo výkone rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozbavený. Pozastavenie, obmedzenie, pozbavenie výkonu rodičovských práv patrí výlučne do právomoci súdu, ktorý ich môže uložiť iba a len v prípade, ak sa naplnia zákonom kvalifikované skutočnosti dané v § 38 Zákona o rodine. Pozastavenie výkonu rodičovských práv a povinností vyžaduje existenciu závažnej prekážky brániacej rodičovi vykonávať rodičovské práva a povinnosti a skutočnosť, že si pozastavenie vyžaduje najlepší záujem maloletého dieťaťa. Obmedzenie výkonu rodičovských práv a povinností spočíva vždy v zavinenom správaní rodičov, v prípade pozbavenia výkonu rodičovských práv a povinností ide o zneužívanie rodičovských práv a povinností alebo o ich zanedbávanie závažným spôsobom napriek predchádzajúcim upozorneniam.
27. Právo na styk rodiča s maloletým dieťaťom je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností, ktoré vychádza z čl. 41 ods. 4 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť (ide o obojstranné právo). Jeho obsahom je tak právo rodiča na kontakt s dieťaťom, ako aj právo dieťaťa na starostlivosť zo strany jeho rodiča. Rodič, ktorý nemá maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, resp. s ním nežije v spoločnej domácnosti, je v prevažnej miere vylúčený zo sústavného výkonu rodičovských práv a povinností. Realizáciou styku s ním však dochádza k ich výkonu, preto je styk rodiča s maloletým dieťaťom významným faktorom ovplyvňujúcim jeho ďalší život. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine je špecifickým druhom obmedzenia rodičovských práv, predstavujúci vážny a výnimočný zásah do práv a právom chránených záujmov maloletého dieťaťa, ako aj jeho rodiča. Každý takýto zásah musí byť preto náležite dôvodný, pretože v dôsledku zákazu styku môže dôjsť k ďalšiemu ochladeniu citových väzieb medzi rodičom a
dieťaťom a prehĺbeniu narušenia vzájomných vzťahov, pretože sa ním rodičovi celkom odoberá právo stýkať sa s dieťaťom, a to akýmkoľvek spôsobom. Vo výnimočných prípadoch, pokiaľ to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa a všeobecný súd styk rodiča s maloletým dieťaťom zakáže, musí byť jednoznačne v súdnom konaní preukázané, že takýto postup je v záujme maloletého dieťaťa. Spravidla ide o prípady, keď oprávnený rodič styk s maloletým dieťaťom zneužíva takým spôsobom, že to má priamy negatívny vplyv na zdravý vývin maloletého dieťaťa vrátane prostriedkov donútenia, ak môže takéto opatrenie viesť k sledovanému cieľu a ak je primerané.
28. Vychádzajúc z uvedeného bolo pri odvolacom prieskume rozhodnutia súdu prvej inštancie podstatným, či v posudzovanom prípade, v dôsledku zmeny pomerov od rozhodnutia súdu o zákaze styku matky s maloletým dieťaťom, so zohľadnením následného vývoja vo veci je navodený stav, kedy je takéto výnimočné opatrenie aj naďalej v záujme maloletého dieťaťa nevyhnutné, a to nielen z hľadiska ohrozenia jeho fyzického či psychického zdravia, ale aj z hľadiska ohrozenia jeho mravného vývoja alebo z hľadiska nevhodnosti životného príkladu rodiča pre maloleté dieťa so zreteľom na spôsob života, ktorý rodič vedie, prípadne z hľadiska iného zásadného negatívneho vplyvu nepriaznivo pôsobiaceho na vývoj maloletého dieťaťa. Dodáva, že aj keď zákon zákaz styku rodiča autoritatívne vyslovený súdom neobmedzuje stanovením nejakej lehoty, jedná sa o opatrenie časovo obmedzené, keďže z pozitívneho záväzku štátu na poli ústavnej garancie a ochrany rodičovstva a rodiny (čl. 32 Listiny základných práv a slobôd, čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) vyplýva, že súdy majú za povinnosť procesnými prostriedkami, ktoré im zveruje právny poriadok, vytvárať predpoklady pre narovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi a spolu s orgánmi sociálnoprávnej ochrany (každý vo svojej pôsobnosti) sú povinné aktívne skúmať, či dôvody tohoto opatrenia trvajú, inými slovami, či sa toto opatrenie postupom času a zmenou okolností nestalo neprimeraným (uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 655/2014).
29. Zohľadňujúc skutkový stav veci zistený vykonaným dokazovaním sa odvolací súd zhoduje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že v posudzovanom prípade aktuálne nie sú splnené predpoklady odôvodňujúce takýto zásah do rodičovských práv matky a ani, že jeho ďalšie trvanie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Plne poukazuje na závery súdu prvej inštancie vzťahujúce sa k dlhodobo existujúcim zastabilizovaným osobným, rodinným a sociálnym pomerom na strane matky (matka nadviazala dlhodobý partnerský vzťah, z ktorého sa narodili dve deti, riadne pracuje, hodnotenia matky od zamestnávateľa, školského a predškolského zariadenia, ktoré navštevujú jej dve mladšie deti sú pozitívne, má dlhodobo zabezpečené bytové podmienky na primeranej úrovni), ktoré aj pri zohľadnení matkou v minulosti páchaného trestného konania (ktoré však nesúviselo s maloletou A.), nesmerujú ani len k náznaku aktuálne možného rizika ohrozenia fyzického, psychického zdravia maloletého dieťaťa, ohrozenia jeho mravného vývoja alebo existencie iného zásadného negatívneho vplyvu matky nepriaznivo pôsobiaceho na vývoj maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti sú potom bez zásadného právneho významu skutočnosti vyplývajúce zo záverov Znaleckého posudku č. 3/2016 z 03.02.2016, vypracovaného pre potreby konania o zákaze styku matky s maloletým dieťaťom PhDr. Elenou Fortis (vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 13P/343/2013), na ktoré poukazujú odvolatelia v podanom odvolaní. Pokiaľ ide o maloletú A., v zhode so súdom prvej inštancie zohľadňuje, že v priebehu výsluchu (vykonaného dňa 17.04.2023 a oboznamovaného súdom v priebehu pojednávania dňa 18.04.2023) maloletá A. neverbalizovala žiadne obavy alebo strach z matky a vyjadrovala sa len k dôvodom, pre ktoré sa s matkou nechce stretávať (nepamätá si na matku, nikdy pre ňu nebola blízkou osobou, za matku považuje manželku otca). Odvolací súd dodáva, že žiadne iné zásadné dôvody týkajúce sa matky, maloletá neuviedla ani v priebehu stretnutia dňa 31.03.2023 v prítomnosti M. N. J. a O. P. H., pričom bez významu je, či sa tohto stretnutia zúčastnila aj manželka otca, alebo maloletú na stretnutie len doviedla (ako manželka otca uvádza v odvolaní). Postoj maloletej A. k možnosti realizovania styku s matkou je plne pochopiteľný a akceptovateľný, keďže od útleho detstva zabezpečuje osobnú starostlivosť o ňu otec s manželkou, maloletá si na matku nepamätá a neudržiava s ňou žiaden kontakt.
30. Odvolací súd uzatvára, že za daného stavu je napadnutý výrok I. rozhodnutia súdu prvej inštancie vecne a právne správny, súčasne podložený dostatočnými skutkovými zisteniami, majúcimi pre prijaté rozhodnutie podstatný význam. V tomto smere neobstojí námietka odvolateľov o arbitrárnom rozhodnutí, nespĺňajúcom náležitosti podľa § 220 ods. 2 C.s.p. a ani o nedostatočne zistenom skutočnom stave veci a o potrebe nariadenia znaleckého dokazovania, ktoré by bolo podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci nadbytočné, nehospodárne a nad primeranú mieru zbytočne zaťažujúce účastníkov konania. Má
za to, že zrušenie zákazu styku matky s maloletou A., je v kontexte práva maloletého dieťaťa na udržiavanie pravidelného styku s rodičom, do ktorého starostlivosti nebolo zverené, plne v záujme maloletého dieťaťa, keď dôvodom pre ďalšie trvanie zákazu styku matky nemôže byť ani nesúhlas maloletej A. s takýmto stretávaním.
31. Pokiaľ ide o odvolateľmi napadnutý výrok II. rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie neupravil styk matky s maloletým dieťaťom, v zásade je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s rodičom, do ktorého osobnej starostlivosti nebolo zverené, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Vždy však treba mať na zreteli, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. V posudzovanom prípade správne súd prvej inštancie uprednostnil záujem maloletej A. a výrok II. jeho rozhodnutia správne a plne opodstatnene navodzuje stav, kedy je v záujme maloletej, aby rozhodnutie, či, kedy a kde sa stretne so svojou matkou, bolo ponechané výlučne na jej vôli a v súlade s jej vnútorným cítením. Maloletá A. aktuálne dovŕšila vek 15 rokov, je primerane rozumovo vyspelá a schopná samostatne vyjadriť svoj názor, a pokiaľ v konaní jednoznačne prezentovala, že sa s matkou stretávať nechce, autoritatívne nariadenie styku súdom by pôsobilo kontraproduktívne a mohlo by mať vážne negatívne dôsledky na jej psychiku. Takáto úprava súdu by negatívny vzťah dieťaťa k matke ešte prehĺbila, a to s rizikom straty akejkoľvek šance na prípadnú obnovu ich vzájomného vzťahu.
32. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. a v závislom výroku IV. o trovách konania ako vecne a právne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
33. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p., § 52 C.m.p..
34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).