Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17CoP-22-2020.pdf
PDF · 116.21 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/22/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti R. - D., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov I.. G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XXX, C., zastúpenej JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou, Železničná 90/12, Považská Bystrica a V.. U. R., C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, C., za účasti Úradu komisára pre deti, Bratislava, Odborárske nám. č. 3, Bratislava a Krajskej prokuratúry Trenčín, v konaní o návrhu otca na úpravu styku s maloletými deťmi a o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi, na odvolanie matky a kolízneho opatrovníka proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 9. októbra 2019, č.k. 9P/36/2017-515 takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku VII. o nároku štátu na náhradu trov konania voči matke m e n í tak, že štátu nárok na náhradu trov konania voči matke n e p r i z n á v a .
II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV., v časti rozsahu uloženého výchovného opatrenia m e n í tak, že u k l a d á rodičom výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, v rozsahu 10 konzultácii v intervaloch, termínoch a na mieste podľa určenia daného subjektu, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zakázal styk otca s maloletými deťmi. Výrokom II. matku zaviazal od právoplatnosti rozsudku písomne, formou SMS alebo e-mailu informovať otca vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave maloletých vrátane absolvovaných vyšetrení a ich výsledkoch, školských aktivitách, mimoškolských aktivitách ako aj ostatných podstatných a mimoriadnych veciach týkajúcich sa maloletých. Výrokom III. vo zvyšku návrh otca zamietol. Výrokom IV. uložil rodičom výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, a to v rozsahu 20 konzultácií v intervaloch, termínoch a na mieste podľa určenia daného subjektu, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Výrokom V. tým zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 6P/66/2015-132 zo dňa 09.05.2016 v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi. Výrokom VI. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Výrokom VII. štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči matke v rozsahu 50 % a voči otcovi v rozsahu 50 %, ktorú náhradu trov konania matku a otca zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Považská Bystrica do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá súdny úradník.
2. V rozhodnutí konštatoval, že otec sa podaným návrhom domáhal zmeny úpravy styku s maloletými deťmi, upravenej naposledy rozvodovým rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 6P 66/2015-132 zo dňa 09.05.2016. Matka s návrhom nesúhlasila a žiadala, aby súd zakázal styk otca s deťmi. Uznesením č.k. 9P/36/2017-318 zo dňa 11.10.2018 boli návrhy otca a matky spojené na spoločné konanie, ďalej vedené pod sp. zn. 9P 36/2017. Po vykonanom dokazovaní, vychádzajúc najmä zo znaleckého dokazovania, nariadeného v konaní, súd dospel k záveru, že návrh otca na úpravu styku otca s maloletými deťmi je nedôvodný, naopak návrh matky na zákaz styku otca vyhodnotil ako opodstatnený. Vychádzajúc zo znaleckého posudku znalca z odboru klinická psychológia dospelých, klinická psychológia detí PhDr. Karola Kleinmanna PhD., ako aj z ostatného dokazovania, mal súd za preukázané, že deti majú k matke vysoko pozitívny vzťah, avšak k otcovi majú negatívny postoj, odmietavý, u maloletého D. až s neurotickým podtextom. Deti sa otca boja, nechcú sa s nim stretávať. Znalec konštatoval, že odmietavý postoj je zapríčinený jednak nevhodnými výchovnými prostriedkami otca a neskôr nevhodným požadovaním styku otca s deťmi s tým, že matka sa nedokázala racionálne brániť pred útokmi a za najlepší spôsob ochrany detí považovala izoláciu od otca, čím sa konflikty ešte viac stupňovali. Stav je teda zapríčinený nevhodným správaním tak otca i matky. Rodiča detí stratili aj minimálnu schopnosť kooperovať v ich prospech, nedokážu už jednotne výchovne pôsobiť na deti ani v záujme ich zdravého vývoja. Znalec odporučil momentálne negatívne nastavenie detí meniť pozvoľne, nie násilnou formou, pričom za dôležité považoval eliminovať negatívne podmienky v prostredí, v ktorom deti vyrastajú a nevystavovať ich traumatizujúcim zážitkom. Skonštatoval, že v prípade nekoordinovaného styku otca s deťmi by bolo ohrozené ich zdravie, duševný a morálny vývoj, pričom znalec doporučil úplný zákaz styku otca s deťmi až dokedy nedôjde k upokojeniu detí, najmä maloletého D.. Vchádzajúc z celého kontextu vyhotoveného znaleckého posudku súd dospel k záveru, že za súčasnej situácie nie je vhodné stretávanie sa otca s maloletými deťmi, a to ani s maloletou Y., a už vôbec nie za prítomnosti matky za situácie, že táto nepredstavuje neutrálny zbližovací prvok, keď znalec aj matke odporúča podstúpenie kvalitnej terapie. S poukazom na tieto závery znalca, prihliadnuc najmä na záujem maloletých detí, súd otcovi styk s deťmi zakázal, keď toto opatrenie považoval za nevyhnutné v záujme psychického i fyzického zdravia oboch detí. Zároveň podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine rodičom uložil výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, a to v rozsahu 20 konzultácií v intervaloch, termínoch a na mieste podľa určenia daného subjektu. Toto rozhodnutie odôvodnil s poukazom na odporúčania znalca, ktorý považoval za nevyhnutné, aby rodičia absolvovali psychologickú pomoc, pričom účelom nariadeného výchovného opatrenia je, aby sa otec v rámci tohto výchovného opatrenia naučil rešpektovať zdravotný stav maloletého, jeho odlišnosti a obmedzenia, tiež voliť vhodné výchovné prostriedky detí a matka by sa mala naučiť viesť deti k porozumeniu, nie k nenávisti voči vlastnému otcovi. Výchovné opatrenie by malo byť tiež zamerané na utváranie a upevňovanie vzťahov medzi rodičmi, usmernenie ohľadom ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletých detí, odstránenie vzájomných nepriateľských postojov, kontrole emócií, odstraňovanie všetkých negatívnych vplyvov medzi rodičmi, ktoré ohrozujú psychický a sociálny vývin detí a týmto, prostredníctvom tretej osoby, vyriešiť situáciu v prospech maloletých detí. Zároveň konštatoval, že pokiaľ matka navrhovala, aby poradenstvo absolvoval len otec, súd sa s týmto návrhom nestotožnil, nakoľko znalec jednoznačne konštatoval, že matka nevyhnutne potrebuje odbornú pomoc, nakoľko nepredstavuje zbližovací prvok medzi deťmi a otcom, pričom nezvládnutá situácia matkou sa odráža aj na psychickom stave detí. Jednostranná aktivita zo strany otca pri konzultácii s odborníkom je teda nepostačujúca, pokiaľ sa jeho súčasťou aktívne nestane aj matka detí. Výchovné opatrenie nariadil realizovať na pôde Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, keďže otec toto prostredie považuje za neutrálne a dôveruje mu, pričom obaja rodičia sú riadne zamestnaní, preto budú schopní finančne zvládnuť aj cestovné náklady. Súd poradenstvo definoval ako psychologické, s tým, že bude na referáte, ako formu zvolí, a to podľa potreby a vývoja. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine rozhodol o povinnosti matky písomne informovať otca o zdravotnom stave maloletých detí, školských a mimoškolských aktivitách, ako aj ostatných podstatných a mimoriadnych veciach týkajúcich sa maloletých. Vo zvyšnej časti, čo do návrhu otca týkajúceho sa mediácie a uloženia povinnosti matke podrobiť sa psychiatrickej liečbe, súd návrh ako nedôvodný zamietol pre absenciu právomoci súdu konať o týchto návrhoch. Uviedol, že vychádzajúc z ust. § 118 CMP účasť na mediácii nemožno vynucovať od účastníkov, nemožno ju uložiť ako povinnosť súdnym rozhodnutím. Rovnako tak nie je v kompetencii civilného súdu ukladať matke povinnosť podrobiť sa psychiatrickému liečeniu. Súd tiež zamietol návrh otca na zníženie výživného na deti cez letné prázdniny, keď poukázal na to, že otec návrh na zníženie výživného žiadnym spôsobom neodôvodnil, neuviedol, v čom nastala zmena pomerov od poslednej úpravy výživného, ktorá by odôvodnila potrebu takéhoto zníženia výživného na
maloleté deti, pričom súd takúto zmenu pomerov ani nezistil. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. O trovách štátu rozhodol s poukazom na ust. § 225 ods. 1 CSP (správne § 255 ods. 1 CSP - pozn. odvolacieho súdu). Uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že ku dňu rozhodnutia súdu nie je známa výška vyplatených trov štátom, každého z rodičov zaviazal na náhradu trov štátu v rozsahu 50 %. Pokiaľ matka žiadala, aby otec znášal trovy znaleckého dokazovania s odôvodnením, že znalecké dokazovanie nenavrhla, pričom nie je v jej finančných možnostiach znášať tak vysoké trovy dokazovania, tomuto návrhu nebolo možné vyhovieť, pretože pre priznanie náhrady trov konania, ktoré platil štát, nie je rozhodujúce, či dokazovanie nariadené súdom, v dôsledku ktorého vznikli trovy štátu, bolo opodstatnené, ani to, ktorý účastník navrhol vykonanie konkrétneho dôkazu, pri ktorého výkone vznikli trovy štátu, preto v konaniach nesporových nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania a o tom, že by štát mal právo na náhradu trov konania podľa pomeru účastníkov na veci a v konaní. Vzhľadom na to, že sa jedná o konanie vo veci maloletého dieťaťa, majú obaja účastníci rovnaký pomer účastníctva na veci a v konaní. Zároveň ani u jedného z rodičov nevzhliadol dôvody na oslobodenie od trov, keďže obaja pracujú s pravidelným príjmom a znalecké dokazovanie bolo vykonané v ich záujme a v záujme maloletých detí z dôvodu, že rodičia sa nevedeli vo veci dohodnúť.
3. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie matka a kolízny opatrovník.
4. Matka prostredníctvom právnej zástupkyne odvolaním napadla výrok IV. o uložení výchovného opatrenia a výrok VII. o priznaní nároku štátu na náhradu trov konania voči matke. V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie odôvodnil výrok IV. tým spôsobom, že uviedol, že znalec jednoznačne skonštatoval, že matka nevyhnutne potrebuje odbornú pomoc, nakoľko nepredstavuje zbližovací prvok medzi deťmi a otcom, pričom jednostranná aktivita zo strany otca pri konzultácii s odborníkom je nepostačujúca. Súd sa však žiadnym spôsobom nevyporiadal so stanoviskom kolízneho opatrovníka, ktorý jednoznačne na pojednávaní uviedol, že poradenstvo v takom rozsahu, ako toto nariadil súd, nie je možné realizovať na ich pôde. Matka po doručení znaleckého posudku a po pojednávaní dňa 09.10.2019 vyhľadala v Trenčíne klinického psychológa, s ktorým začala spolupracovať, čiže matka v tejto veci vyvinula aktivitu. No otec nielen, že sa pojednávania nezúčastnil, ale ani nedoručil súdu vyjadrenie k znaleckému posudku; tým, že je otec primárnym zdrojom problémov, ostáva na posúdenie, či je možná v rámci psychoterapeutických sedení korekcia správania sa otca voči deťom. Zároveň poukázala na to, že znalec konštatuje poruchu osobnosti u otca, kedy podľa záverov znalca otec nemusí byť schopný vzhľadom na črty jeho osobnosti a jeho diagnózy napraviť svoje správanie do normálnu, nakoľko z jednotlivých metodík vyplynulo, že otec vie, aké má byť spoločnosťou aprobované jeho správanie, tejto reakcie však nie je vzhľadom na svoju osobnosť schopný a v realite prevládne jeho narcistická porucha osobnosti. K výroku o náhrade trov konania štátu namietala, že žiadala, aby jej súd priznal oslobodenie, poťažne čiastočné oslobodenie hradenia týchto poplatkov, nakoľko výška výživného, ktorú poberá od otca detí a jej príjem nestačia ani na potreby jej a jej maloletých detí. Od počiatku poukazovala na ostatné znalecké posudky, ktoré boli vykonané v rámci súdnych konaní, no i napriek tomu prokurátor, ktorý do konania vstúpil, trval na tomto znaleckom dokazovaní a keďže prokurátor je oslobodený od poplatkov, mal by tieto spravodlivo znášať štát, poťažne otec maloletých detí, ktorý svojim správaním zapríčinil stav, v akom sa maloleté deti nachádzajú, čo bolo opätovne preukázané i v predmetnom znaleckom posudku, ako i v predchádzajúcich znaleckých posudkoch a taktiež v odsudzujúcom rozsudku súdu prvého stupňa otca detí za týranie.
5. Kolízny opatrovník odvolaním napadol výrok IV. rozsudku o uložení výchovného opatrenia. V odvolaní poukázal na závery znaleckého posudku PhDr. Karola Kleinmanna, PhD., ktorý v bode č. 10 na str. 33 znaleckého posudku konštatoval, že rodičia maloletých detí by mali absolvovať psychoterapeutické sedenia. Tie na Referáte poradensko-psychologických služieb psychológovia neposkytujú. Uviedol, že je nevyhnutné rozlišovať pojmy psychologické poradenstvo a psychoterapia. Vzhľadom na to, že psychológ Referátu poradensko-psychologických služieb vykonáva len odborné činnosti v oblasti psychologického a iného odborného poradenstva, za daných okolností to nevyrieši otázku cielenej odbornej pomoci - psychoterapie, ktorú rodičia maloletých detí aktuálne potrebujú, a preto je toho názoru, že predmetné výchovné opatrenie by neplnilo účel. Úrady nedisponujú psychológmi, ktorí by sa venovali psychoterapii, túto formu pomoci poskytujú terapeuti a klinickí psychológovia s psychoterapeutickým výcvikom. Kolízny opatrovník odporúčal na súdnom pojednávaní psychologickú pomoc pre rodičov prostredníctvom klinického psychológa, rovnako aj zástupca komisára pre deti zastával názor, že by mali rodičia absolvovať psychoterapeutické sedenia. Bol toho názoru, že aktuálne je v najlepšom
záujme maloletých detí poskytnúť rodičom ako formu psychologickej pomoci práve psychoterapiu, ktorú Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Referát poradensko-psychologických služieb nevie zabezpečiť. Na základe uvedeného žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmeniť tak, že rodičia maloletých detí budú povinní podrobiť sa odbornému poradenstvu formou návštevy klinického psychológa.
6. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že matka a jej právna zástupkyňa úmyselne klamú, že sa posledného pojednávania nezúčastnil bez ospravedlnenia, čím ho chcú vykresliť v zlom svetle; v deň posledného pojednávania sa mu vyskytli neodkladné pracovné povinnosti, pričom túto skutočnosť včas oznámil súdu. Čo sa týka nákladov na znalecký posudok, bol toho názoru, že ak nie je spravodlivé, aby náklady znášali v rovnakom pomere, bolo by viac vhodné, keby matka detí zaplatila 90 % a on 10 %, pretože bol proti vykonaniu znaleckého posudku, ktorý nemal žiadny význam. Deti nevída z rozhodnutia matka, nie súdu, pričom krajskí sudcovia v dvoch predbežných opatreniach určujúcich jeho styk s deťmi mu síce opakovane určili pravidelný styk s deťmi cez víkendy a v sobotu, avšak ani jedenkrát mu nebol styk s deťmi umožnený a súd prvej inštancie nikdy nezabezpečil výkon krajského súdneho rozhodnutia. Preto mu príde omnoho viac spravodlivé, aby práve matka znášala väčšiu časť nákladov na znalecký posudok s tým, že je vhodné zohľadniť aj finančné a majetkové pomery oboch rodičov, a teda skutočnosť, že pre neho sú takéto náklady naozaj nezvládnuteľné. Matka pritom vlastní sedem bankových účtov a vlastní aj akciový fond v zahraničí. Vlastnia tiež štvorizbový zariadený byt, ktorý je päť rokov neobývaný a keby matka súhlasila s jeho prenajímaním, tak by mohli mať cca 500-600 eur príjem každý mesiac, čiže cca 250-300 eur pre každého. K odvolaniu kolízneho opatrovníka uviedol, že si osobne nevie predstaviť realizáciu takých sedení, či už u psychológa alebo psychiatra, vzhľadom na to, že mu zamestnávateľ nedá na takúto aktivitu hoci neplatené voľno a dovolenku na to nemá žiadnu. Dať pre tieto sedenia výpoveď v práci je nemysliteľné, musí zarábať, aby bol schopný platiť výživné. Rovnako nevie presne, aký by tieto sedenia mali zmysel, pretože jeho rodičovské zručnosti, ktorými by sa vraj mal vďaka nim naučiť, mu jeho súčasná partnerka chváli, rovnako ako jeho prístup k jej dvom dcéram, pričom sa správa úplne rovnako ako v rokoch 2014 a 2015.
7. Okresná prokuratúra vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedla, že je toho názoru, že súd sa dôsledne vysporiadal s dôvodmi uloženého výchovného opatrenia v odvodnení svojho rozsudku, a to tak vo vzťahu k otcovi, ako aj matke. Súd vzal do úvahy komplexnosť znaleckého posudku, pričom uloženie výchovného opatrenia obom rodičom odôvodnil tým, že odmietavý postoj detí k otcovi je zapríčinený nevhodným postupom a správaním sa tak otca, ako i matky. Pokiaľ ide o vyjadrenie matky, že súd, keď chcel, mal účastníkom konania toto výchovné opatrenie uložiť až v prípade, ak by neboli toto ochotní podstúpiť dobrovoľne a mal si vyžiadať od takéhoto psychológa stanovisko po určitom množstve sedení, poukázal na to, že matka, ako sama uviedla, už v minulosti navštevovala psychológia, pričom napriek tomu sa jej nepodarilo počas celého obdobia, teda od 31.08.2015, kedy opustila s deťmi spoločnú domácnosť, zmeniť svoj prístup k maloletým deťom tak, aby pripravovala deti na styk s otcom. Poukázal tiež na to, že keďže matka neumožňovala otcovi styk, otec sa začal neprimeraným spôsobom kontaktovať s maloletými deťmi, čo taktiež negatívne vplývalo na ich psychický vývoj. Vyslovil názor, že súčasný výsledok je spoločným dielom oboch rodičov a preto považuje za správne rozhodnutie súdu, ktorým uložil výchovné opatrenie tak matke, ako aj otcovi maloletých detí. Pokiaľ ide o uloženie povinnosti uhradiť štátu trovy konania, k vyjadreniu matky, že v konaní bolo poukázané na ostatné znalecké posudky, ktoré boli vykonané v rámci iných súdnych konaní, no i napriek tomu prokurátor, ktorý do konania vstúpil, trval na tomto znaleckom dokazovaní, uviedol, že potreba navrhnutia znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých v konaní o úpravu styku bola nevyhnutná na posúdenie odborných otázok, týkajúcich sa charakterových rysov osobností rodičov detí a maloletých detí ako aj k možnostiach stretávania sa otca s maloletými deťmi. Znalecký posudok vypracovaný pre účely trestného konania sa týkal posúdenia vierohodnosti výpovede maloletého D. v trestnom konaní. Nezaoberal sa otázkou úpravy styku otca s maloletým D. a už vôbec nie úpravy styku s maloletou Y.. Navrhol preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdiť. K odvolaniu kolízneho opatrovníka uviedol, že súd v odôvodnení svojho rozsudku podrobne odôvodnil potrebu uloženia takéhoto výchovného opatrenia, ako aj to, kto bude výchovné opatrenie vykonávať, pričom súd zdôraznil, prečo uložil výchovné opatrenie práve na pôde Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, pričom poradenstvo definoval ako psychologické, s tým, že bude na referáte, akú formu zvolí, a to podľa potreby a vývoja, s čím sa v plnom rozsahu stotožňuje. Rozsudok súdu prvej inštancie preto navrhol aj v tejto časti potvrdiť.
8. Matka prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu kolízneho opatrovníka uviedla, že sa stotožňuje s odvolaním kolízneho opatrovníka, ako aj so stanoviskom kolízneho opatrovníka na pojednávaní a v ostatnom sa pridržiava ňou podaného odvolania s tým, že nemá problém meno psychológa, ktorého si našla, ako aj jeho pracovisko, súdu oznámiť.
9. Úrad komisára pre deti v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky a kolízneho opatrovníka uviedol, že nie je oprávnený vyjadrovať sa k odvolaniu matky vo veci uloženia jej a otcovi maloletých detí výchovného opatrenia, môže hájiť a háji výlučne najlepší záujem dieťaťa, v tomto prípade maloletých detí. Z uvedeného dôvodu trvá na už predloženom stanovisku, že úplný zákaz styku otca s maloletými deťmi, najmä s maloletým D. je v súčasnosti optimálnym riešením, minimálne do obdobia stabilizovania psychického stavu maloletých detí. Pokiaľ ide o maloletú Y., stretávanie sa s otcom môže prebiehať iba pod dozorom odborníka a za psychologickej podpory maloletej a samozrejme so súhlasom maloletej. Súhlasí s názorom znalca z odboru psychológie PhDr. Karola Kleinmanna, PhD., ktorý v znaleckom posudku zo dňa 27. augusta 2019 uviedol, že pri nekoordinovanom styku otca s maloletými je ohrozené ich zdravie, duševný a morálny vývoj. V jeho posudku sa tiež uvádza, že maloletý D. navštevuje detského psychiatra. V záujme maloletého D. je stretávanie sa s otcom nežiaduce, nakoľko môže dôjsť ku traumatizácii dieťaťa, ako sa už vyjadril vo svojom predchádzajúcom stanovisku.
10. Matka prostredníctvom právnej zástupkyne v replike k vyjadreniu okresnej prokuratúry uviedla, že pokiaľ okresný prokurátor tvrdí, že znalecký posudok navrhol z dôvodu, že tento bol nevyhnutný na posúdenie odborných otázok týkajúcich sa charakterových rysov osobností rodičov detí a maloletých detí, ako aj k možnostiam stretávania sa otca s maloletými deťmi, i k tejto otázke bol vypracovaný znalecký posudok PhDr. Benkoviča, ktorý mohol byť vypočutý pred súdom a nemusel nový znalecký posudok zaťažiť rodičov - matku, cestovaním do Bratislavy 3 krát, hoci znalec má vysunuté pracovisko aj v Považskej Bystrici, nehovoriac o sume, ktorú si znalec za znalecký posudok vyúčtoval, ktorá prevyšuje sumy iných znaleckých posudkov takmer o 100 %, a síce 2.300 eur. K vyjadreniu otca detí uviedla, že nie je pravdou, že by sa deti s otcom nestýkali z dôvodu rozhodnutia matky, jedná sa o ich rozhodnutie, ktoré je zrejme dôsledok zážitkov s otcom v ich prítomnosti a domácnosti. Matka správanie sa svojho bývalého manžela nezvládala, čo bol aj dôsledok, prečo musela opustiť spoločnú domácnosť a vyhľadala opäť po vynesení rozhodnutia odbornú pomoc. Otec vo svojom vyjadrení uvádzal, že žiadnu pomoc nepotrebuje a ani sa nemieni tejto podrobovať, čo samo svedčí o tom, že psychologické poradenstvo nebude mať žiaden efekt a svedčí tiež o postoji otca, že si svoju chybu neuvedomuje.
11. Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky argumentačne zotrval na svojich dovtedajších vyjadreniach, uviedol, že nemá problém sa zúčastňovať akýchkoľvek stretnutí s psychológom či psychiatrom, kľudne aj s obvodným lekárom či mediátorom, i keď v nich nevidí zmysel, nakoľko rodičovské schopnosti má stále rovnaké a jeho súčasná priateľka s dvoma deťmi v podobnom veku ako sú jeho, je s nimi veľmi spokojná.
12. Krajská prokuratúra Trenčín v písomnom vyjadrení k podaným odvolaniam uviedla, že po prevzatí vstupu do konania zotrváva v celom rozsahu na stanovisku Okresnej prokuratúry Považská Bystrica, ktoré bolo vo veci podané a rozsudok súdu prvej inštancie navrhuje v napadnutých výrokoch potvrdiť.
13. V následných vyjadreniach sa účastníci konania argumentačne pridržali doposiaľ podaných vyjadrení.
14. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej len CMP) v napadnutej časti a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti výroku IV. a VII., podľa § 388 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) zmeniť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výroky I., II., III., V., VI. a výrok VII. v časti, v ktorej súd rozhodol o nároku štátu na náhradu trov konania voči otcovi, odvolaním napadnuté neboli, a preto je rozsudok súdu prvej inštancie v týchto výrokoch právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
15. Tak ako bolo uvedené vyššie, matka a kolízny opatrovník obaja svojimi odvolaniami napadli výrok IV. o uložení výchovného opatrenia a matka ďalej svojim odvolaním napadla výrok VII. o priznaní nároku štátu na náhradu trov konania voči matke v rozsahu 50 %.
16. Pokiaľ ide o výrok IV., ktorým súd uložil rodičom výchovné opatrenie, povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, a v to v rozsahu 20 konzultácií v intervaloch, termínoch a na mieste podľa určenia daného subjektu, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, matka namietala, že takéto opatrenie nebude plniť svoj účel, nakoľko otec sa ho nebude zúčastňovať a sama sa podrobuje odbornej terapii, keďže po vyhlásení rozhodnutia vyhľadala odbornú pomoc klinického psychológa. Kolízny opatrovník podal odvolanie proti uvedenému výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie z dôvodu, že v zmysle záverov podaného znaleckého posudku sa rodičia majú podrobiť psychoterapii, pričom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Referát poradensko-psychologických služieb, vykonáva len odborné činnosti v oblasti psychologického a iného odborného poradenstva, avšak nedisponuje psychológmi, ktorí by sa venovali psychoterapii, preto nariadené výchovné opatrenie nebude plniť svoj účel.
17. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd prvej inštancie uvedené výchovné opatrenie nariadil podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, podľa ktorého, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť, že uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. Nariadenie uvedeného výchovného opatrenia súd považoval za nevyhnutné z dôvodu, že mal za to, že obaja rodičia potrebujú psychologickú pomoc, pričom účelom nariadeného výchovného opatrenia je, aby sa otec v rámci tohto výchovného opatrenia naučil rešpektovať zdravotný stav maloletého, jeho odlišnosti a obmedzenia a tiež voliť vhodné výchovné prostriedky a matka by sa mala naučiť viesť deti k porozumeniu a nie k nenávisti voči vlastnému otcovi. Výchovné opatrenie má byť tiež zamerané na utváranie a upevňovanie vzťahov medzi rodičmi, usmernenie ohľadom ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletých detí, odstránenie vzájomných nepriateľských postojov, kontrole emócií, odstraňovanie všetkých negatívnych vplyvov medzi rodičmi, ktoré ohrozujú psychický a sociálny vývin detí a týmto prostredníctvom tretej osoby vyriešiť situáciu v prospech maloletých detí. Vychádzal z toho, že odmietavý postoj detí k otcovi je zapríčinený nevhodným postupom a správaním tak otca ako i matky, preto súd uložil toto výchovné opatrenie obom rodičom. Z cieľov výchovného opatrenia tak, ako ich uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, je zrejmé, že sa jedná iba o psychologické odborné poradenstvo za účelom zlepšenia komunikácie a vzťahov medzi rodičmi maloletých detí, ktoré, ako vyplýva aj z odvolania Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, Referát poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, vie poskytnúť. Zo zadanej úlohy tak, ako ju ozrejmil súd prvej inštancie nevyplýva, že by Úrad práce, sociálnych vecí rodiny mal vykonávať psychoterapiu rodičov, preto Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín nepotrebuje k výkonu nariadeného výchovného opatrenia psychológov, ktorí by sa venovali psychoterapii alebo klinických psychológov s psychoterapeutickým výcvikom; výchovné opatrenie má byť zamerané iba na psychologické poradenstvo. Zo znaleckého posudku znalca PhDr. Karola Kleinmanna, PhD. síce naozaj vyplýva, že znalec odporúča, aby rodičia detí absolvovali psychoterapeutické sedenia, toto však nevylučuje, aby sa rodičia deti podrobili psychologickému poradenstvu formou nariadeného výchovného opatrenia a súbežne alebo následne absolvovali aj psychoterapiu. Matka pritom uvádza, že od rozhodnutí súdu prvej inštancie už klinického psychológa navštevuje a je v záujme otca, pokiaľ chce, aby sa jeho styk s maloletými deťmi obnovil, aby tiež takúto terapiu absolvoval. Odvolací súd však súladne s názorom súdu prvej inštancie považuje za potrebné, aby sa v súčasnosti rodičia podrobili okrem psychoterapie aj psychologickému poradenstvu, zameranému najmä na odstránenie vzájomných nepriateľských postojov a hľadanie spoločnej cesty umožňujúcej obom rodičom spoločnú výchovu maloletých detí. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti, ohľadom nariadenia výchovného opatrenia považoval za správne, a preto ho potvrdil. Pokiaľ však ide o rozsah nariadených konzultácií, odvolací súd bol toho názoru, že za súčasných okolností postačuje nariadiť výchovné opatrenie v rozsahu 10 konzultácií, pričom súd bude sledovať vykonávanie uloženého výchovného opatrenia a v prípade, že nariadené výchovné opatrenie v uvedenom rozsahu nesplní svoj účel, môže rozsah nariadeného výchovného opatrenia zvýšiť. Zároveň je potrebné, aby sa matka naďalej podrobovala psychoterapii a aby sa tejto terapii, pre vlastný záujem, dobrovoľne podrobil aj otec maloletých detí
18. Pokiaľ ide o odvolanie matky proti výroku VII. rozsudku, ktorým bol štátu voči nej priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %, v tejto časti považoval odvolací súd odvolanie matky za dôvodné. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v danej veci, keďže ide o nesporové konanie, nie je rozhodujúce, či dokazovanie nariadené súdom, v dôsledku ktorého vznikli trovy štátu,
bolo opodstatnené, ani to, ktorý účastník navrhol vykonanie konkrétneho dôkazu, pri ktorého výkone vznikli trovy štátu. Odvolací súd naopak je toho názoru, že aj v konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti je potrebné vychádzať z výroku súdneho rozhodnutia a ním zisteného skutkového stavu veci na podklade dôkazu, ktorého vykonanie si vyžiadalo náklady, ktoré štát platil a ktorý účastník navrhol, alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že otec sa podaným návrhom domáhal zmeny úpravy styku s maloletými deťmi a matka sa podaným návrhom domáhala zákazu styku otca s deťmi; obe konania boli spojené na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 9P 36/2017. V tomto konaní bolo súdom prvej inštancie rozhodnuté tak, že návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletými deťmi bol zamietnutý; návrhu matky na úplný zákaz styku otca s maloletými deťmi naopak súd v celom rozsahu vyhovel a styk otca s maloletými deťmi úplne zakázal. Pre rozhodnutie o zákaze styku bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie, pretože to bolo potrebné pre rozhodnutie o takom významnom požadovanom zásahu do rodičovských práv otca. Nariadenie znaleckého dokazovania v konaní o návrhu matky na zákaz styku s oboma maloletými deťmi tak bolo opodstatnené a keďže tvrdenia matky o potrebe úplného zákazu styku otca s maloletými deťmi sa v konaní ukázali ako opodstatnené a teda návrh matky bol dôvodný, nemožno podľa názoru odvolacieho súdu matke uložiť povinnosť nahradiť štátu trovy konania, ktoré štátu vznikli vykonaním potrebného znaleckého dokazovania. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku VII. zmenil tak, že štátu voči matke nárok na náhradu trov konania nepriznal. Tak ako bolo uvedené vyššie, otec proti tomuto výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolanie nepodal, preto voči otcovi je rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP a § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).