Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Pc-33-2019.pdf
PDF · 108.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-22Pc/33/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnej veci navrhovateľa: W. A., rod. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, C., štátneho občana Slovenskej republiky, zastúpeného JUDr. Milošom Papcunom, advokátom so sídlom Vajanského 5270/1A, Piešťany, proti dcére ako osobe oprávnenej na výživné: N.. W. A., rod. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. S. A. XXXX/XX, T., o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k osobe oprávnenej na výživné, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 26P 348/2006-134 zo dňa 28.11.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/9/2008-168 zo dňa 28.4.2008, s účinnosťou od 1.8.2019.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 22.8.2019 sa navrhovateľ domáhal zrušenia svojej vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére Mgr. W. A., naposledy určenej rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 26P 348/2006-134 zo dňa 28.11.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/9/2008-168 zo dňa 28.4.2008, s účinnosťou od 1.8.2019. Veci bola pridelená spisová značka: 39Pc/15/2019.
2. Návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľ odvodzoval od rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 26P 348/2006-134 zo dňa 28.11.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/9/2008-168 zo dňa 28.4.2008, ktorými mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu dcéry W. sumou 106,22 eura mesačne, ako aj od skutočnosti, že osoba oprávnená na výživné v akademickom roku 2018/2019 ukončila magisterské štúdium v študijnom programe: Sociálne služby a poradenstvo na Inštitúte fyzioterapie, balneológie a liečebnej rehabilitácie, Fakulte sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Dňa 25.6.2019 sa konali promócie absolventov menovaného inštitútu, pričom oprávnená týmto dňom ukončila prípravu na budúce povolanie. Navrhovateľ disponoval informáciou, že osoba oprávnená na výživné je v riadnom pracovnom pomere. Dcéra W. s navrhovateľom nekomunikuje, navrhovateľ nemá možnosť preukázať vierohodným spôsobom, že jeho dcéra W. je v riadnom pracovnom pomere, bolo mu odmietnuté vydanie potvrdenia zo Sociálnej poisťovne, ako aj zo školy o tom, že dcéra W. ukončila prípravu na budúce povolanie. Dcéra W. dokonca ignoruje aj žiadosť súdneho exekútora JUDr. Holíka o predloženie potvrdenia o skončení prípravy na povolanie, ktoré by zastavilo exekučné konanie vedené pod sp. zn. EX 712/2008. Súdny exekútor emailom zo dňa 13.8.2019 uviedol, že navrhovateľ má voči osobe oprávnenej na výživné uhradené všetko výživné. Navrhovateľ ďalej navrhol, aby si súd zabezpečil listiny o ukončení štúdia oprávnenou na výživné, a pre prípad, že oprávnená je v pracovnom pomere, aby vyžiadal Sociálnu poisťovňu, príp. vyzval oprávnenú na predloženie týchto listín. Zrušenie predmetnej vyživovacej povinnosti navrhovateľ žiadal z dôvodu podstatnej zmeny pomerov na strane oprávnenej, konkrétne ukončenia jej prípravy na budúce povolanie,
jej schopnosť samostatne sa živiť, ako aj z dôvodu vedenia exekúcie proti navrhovateľovi súdnym exekútorom JUDr. Holíkom pod sp. zn. EX 712/2008.
3. Okresný súd Trnava dňa 9.9.2019 postúpil vec Okresnému súdu Piešťany ako súdu miestne príslušnému na konanie a rozhodnutie. Súdny spis spolu s postúpením veci bol doručený Okresnému súdu Piešťany dňa 26.9.2019, kedy bola veci v podateľni súdu náhodným výberom pridelená nová spisová značka: 22Pc/33/2019.
4. Dcéra navrhovateľa W. uviedla, že od jej útleho veku sa navrhovateľ bráni vyživovacej povinnosti, vzdal sa jej výchovy, o starostlivosť o ňu nemal záujem i napriek jej ťažkému zdravotnému postihnutiu. Odvtedy, čo boli u nej zistené závažné diagnózy, navrhovateľ sa k nej správal hrubo, dokonca ju niekoľkokrát fyzicky napadol, pričom fyzicky napádal aj jej matku, ktorej vyčítal, že porodila choré dieťa. Holdoval alkoholu, a dcéru W. kontaktoval vždy len telefonicky a iba pod vplyvom alkoholu, kedy plakal a sťažoval sa jej, ako mu jej matka ukradla dve krásne dievčatá, ako by rád pomáhal dcére, ale že nemá peniaze. Okrem výživného uloženého mu súdnym rozhodnutím jej ani raz nedal nič navyše, neprispel jej ani na povinnú rehabilitáciu, ktorá je finančne veľmi náročná, nikdy jej nič neposlal, nepogratuloval k narodeninám, k meninám či k Vianociam. Ani tragická smrť jej mladšej sestry pri nehode autobusu v roku 2014 nepohla so svedomím navrhovateľa. Po smrti jej mladšej sestry podal navrhovateľ návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti, kedy prestal platiť výživné, pričom smrťou jeho mladšej dcéry mu zanikla vyživovacia povinnosť k nej, čím sa pomery na jeho strane zmenili k lepšiemu. Potom, čo zistil, že dcére W. bol priznaný invalidný dôchodok k 17.9.2009, požiadal súd v Trnave, aby určil dcére W. povinnosť prispievať na jeho výživu. W. mala ako dieťa problémy so vzdelávaním, avšak ako 16-ročnej sa jej zdravotný stav zlepšil. Uvedomila si, že rukami sa neuživí, vzhľadom na jej ochrnutie na celej ľavej strane tela. Nakoľko chcela pomáhať ľuďom s podobnými zdravotnými problémami, rozhodla sa študovať fyzioterapiu, pričom štúdium úspešne ukončila s magisterským diplomom. Dňa 28.1.2019 získala titul PhDr. z príbuzného študijného programu na Fakulte sociálnych vied. Rehabilitovať a pracovať na svojom zdravotnom stave však musí do konca svojho života, keďže je invalidný dôchodca s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý nebude nikdy schopný sám sa živiť, nakoľko ani príležitostná práca spolu s invalidným dôchodkom nebudú postačujúce na zabezpečenie jej bežných potrieb, keďže pre ňu sú nevyhnutnosťou finančne náročné rehabilitácie, a teda, jej náklady sú nepomerne vyššie než u zdravého človeka. Zamestnaná je iba preto, že sa nad ňou uľútostila jej vyučujúca vo fyzioterapii, ktorá ju prijala do zamestnania na svoje oddelenie na zastupovanie počas materskej dovolenky, a teda je viac než isté, že o prácu príde okamihom návratu zamestnankyne z materskej dovolenky. Už ako dieťa pochopila, že nikto neprinúti navrhovateľa starať sa o ňu, nikto ho nedonúti platiť jej dobrovoľne výživné. W. psychicky ubíja, zraňuje a veľmi škodí jej zdravotnému stavu, keďže trpí aj epilepsiou, ak sa musí vyjadrovať k súdnym konaniam. V predchádzajúcich konaniach ju zastupovala jej matka alebo advokátka. Jej zdravotný stav jej neumožňoval, a doposiaľ ani neumožňujem, osobne sa ustanovovať na súd, preto musela vždy ospravedlniť svoju neprítomnosť. Tvrdenia otca uvedené v návrhu sú nepravdivé, pretože so súdnym exekútorom vždy riadne komunikovala a doložila mu vždy všetko potrebné.
5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, vykonal dokazovanie listinami, a to lustráciami v Registri obyvateľov SR, podstatným obsahom spisov Okresného súdu Trnava sp. zn. 20P/35/2009 a sp. zn. 26P/348/2006, výtlačkom strany internetovej stránky http://ifblr.ucm.sk/sk, lekárskymi správami a nálezmi o zdravotnom stave dcéry navrhovateľa Romany, rozhodnutiami a oznámeniami Sociálnej poisťovne, pracovnou zmluvou zo dňa 14.1.2019, potvrdením o príjme dcéry navrhovateľa W., lustráciou v Sociálnej poisťovni o príjmoch dcéry navrhovateľa W., ďalším obsahom spisového materiálu, ako aj vyjadrením navrhovateľa a jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 30.4.2020, a zistil tento skutočný stav:
6. PhDr. W. A. je dcérou navrhovateľa a I. A., rod. K..
7. Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 26P 348/2006-134 zo dňa 28.11.2007 1.) zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 29C 130/05-26 zo dňa 20.3.2006 v časti výživného na maloleté deti tak, že vyživovaciu povinnosť otca W. A. na maloletú W. s účinnosťou od 1.11.2006 do 31.8.2007 zvýšil zo sumy 2.200,- Sk (73,03 eura) na 2.800,- Sk (92,94 eura) mesačne a s účinnosťou od 1.9.2007 zo sumy 2.800,- Sk (92,94 eura) na 3.200,- Sk (106,22 eura) mesačne, a vyživovaciu povinnosť na maloletú N. s účinnosťou od 1.11.2006 do 31.8.2007 zvýšil zo sumy 1.400,- Sk (46,47 eura) na sumu 1.600,- Sk (53,11 eura) mesačne a s účinnosťou od 1.9.2007 zo sumy 1.600,- Sk (53,11 eura) na 1.800,- Sk (59,75
eura) mesačne, 2.) nedoplatok na výživnom povolil otcovi splácať v mesačných splátkach v sumách uvedených v rozsudku spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok, a 3.) rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
8. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 11CoP/9/2008-168 zo dňa 28.4.2008 potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 26P 348/2006-134 zo dňa 28.11.2007 vo výroku o zvýšení výživného na maloleté deti a zmenil ho vo výroku o dlhoch na zročnom výživnom. Rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvej inštancie nadobudli právoplatnosť tým istým dňom, dňa 19.5.2008.
9. Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 20P/35/2009-287 zo dňa 4.5.2011 zamietol návrh W. A. na zníženie výživného na medzičasom plnoletú W. a maloletú Patríciu. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd rozsudkom č. k. 9CoP/19/2011-394 zo dňa 25.10.2011 odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil. Rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvej inštancie nadobudli právoplatnosť dňa 21.11.2011.
10. Z výtlačku strany internetovej stránky http://ifblr.ucm.sk/sk zo dňa 22.7.2019 súd zistil, že dňa 25.6.2019 sa uskutočnili promócie študentov magisterskej a bakalárskej formy štúdia Inštitútu fyzioterapie, balneológie a liečebnej rehabilitácie.
11. Z lekárskych správ o zdravotnom stave osoby oprávnenej na výživné súd zistil, že trpí spastickou hemiplegickou detskou mozgovou obrnou, perinatálnym cerebrálnym (mozgovým) poškodením ako následkom krvácania do mozgu počas pôrodu, ľavostrannou stredne ťažkou spastickou hemiparézou akcentovanou na hornej končatine akrálne - na ruke kombináciou spasticity a dystónie s výrazným funkčným obmedzením, ďalej sekundárnou epilepsiou. Odporúčané jej bolo pokračovať v antiepileptickej liečbe a v intenzívnej rehabilitácii vzhľadom na tendenciu ku kontraktúram na ľavých končatinách. Diagnostikovaná jej bola aj veľkoobjemová arachnoidálna cysta mozgu a ľahký organický psychosyndróm. Jej zdravotný stav je natoľko vážny, že z neurologického hľadiska sa nesmie zúčastňovať súdnych pojednávaní v súčasnosti ani v budúcnosti, pretože pri psychickom vypätí by mohla dostať epileptické záchvaty, pričom vtedy hrozí kumulácia záchvatov, následný úraz hlavy s možnosťou prasknutia arachnoidálnej cysty s fatálnym následkom. Jej pracovná schopnosť je výrazne obmedzená.
12. Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 12.11.2010 priznala dcére navrhovateľa Romane invalidný dôchodok od 17.9.2009 v sume 156,20 eura mesačne a od 1.1.2010 v sume 161,- eur mesačne. Od 1.1.2019 jej bol priznaný invalidný dôchodok v sume 196,60 eura mesačne, od 1.1.2020 v sume 202,40 eura mesačne. Od 1.1.2019 pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u dcéry navrhovateľa W. v rozsahu 55 %, ktorý bol zistený v rovnakom rozsahu aj v predchádzajúcom období.
13. Dcéra navrhovateľa W. je od 1.2.2019 až doposiaľ zamestnaná ako fyzioterapeut v Bratislave v Univerzitnej nemocnici Bratislava v pracovnom pomere na dobu určitú na zastupovanie J. S. počas rodičovskej dovolenky. Jej priemerná čistá mzda z pracovného pomeru za obdobie mesiacov august 2019 až december 2019 bola 691,70 eura. Taktiež je poberateľkou invalidného dôchodku sume 202,40 eura mesačne.
14. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 30.4.2020 predniesol súdu, že navrhovateľ trvá na zrušení predmetnej vyživovacej povinnosti s účinnosťou od 1.8.2019. Keďže s návrhom súhlasila aj dcéra navrhovateľa W., navrhol návrhu vyhovieť. Navrhovateľ sa k vyjadreniam svojho právneho zástupcu pripojil.
15. Súd vec právne posúdil nasledovne:
16. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“ alebo „Zákon o rodine“ v príslušnom tvare), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa ustálenej súdnej praxe, pri vyživovacej povinnosti rodiča voči plnoletému dieťaťu súd vychádza zo skutočnosti, že plnoletý jedinec by mal byť v zásade schopný postarať sa o seba, pokiaľ sa sústavne nepripravuje na budúce povolanie dennou formou štúdia. Ak plnoleté dieťa ani neštuduje, ani
nemá zamestnanie, pričom je objektívne schopné si samo svoje potreby uspokojovať, bolo by bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť (rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 2306/12). Inak povedané, povinnosť rodičov živiť svoje dieťa netrvá, ak dieťa už ukončilo prípravu na povolanie, má primeraný zdravotný stav, existujú preň pracovné príležitosti, avšak dieťa napriek tomu nepracuje. Pracovnými príležitosťami nie sú len pracovné ponuky v odbore, ktoré dieťa vyštudovalo, ale akékoľvek pracovné ponuky primerané veku a zdravotnému stavu dieťaťa. Taktiež treba brať do úvahy aj skutočnosť, že do práce môže dieťa aj dochádzať, príp. môže dočasne bývať mimo domova.
18. Podľa § 65, tretia veta ZR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
19. Podľa § 75 ods. 2 ZR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
20. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
21. Podľa § 155 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“ alebo „Civilný mimosporový poriadok“ v príslušnom tvare), konanie vo veciach výživného plnoletých osôb sa začína len na návrh.
22. Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
23. Podľa § 7 ods. 1 CMP, účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje.
24. Podľa čl. 3 ods. 1 CMP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
25. Za použitia a aplikácie čl. 3 ods. 1 CMP, okruh účastníkov vo veciach výživného plnoletých osôb upravený v § 156 CMP treba vykladať v spojení s § 7 ods. 1 CMP, podľa ktorého účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb nie sú vždy len navrhovateľ a osoba povinná platiť výživné. Zmeny a zrušenia vyživovacej povinnosti sa totiž môže domáhať aj povinný z vyživovacej povinnosti, kedy návrh na začatie konania môže smerovať logicky iba proti osobe oprávnenej na výživné. Účastníkmi konania sú teda tí, ktorí majú hmotnoprávnu vyživovaciu povinnosť podľa Zákona o rodine, a v opačnej procesnej pozícií sú účastníkmi konania tí, ktorí sú oprávnení z tejto vyživovacej povinnosti podľa Zákona o rodine.
26. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
27. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov /ďalej len „CSP“/), ak tento zákon neustanovuje inak.
28. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
29. Podľa čl. 6 CMP súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.
30. Súd je povinný zistiť skutočný stav veci (§ 35 CMP). Súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 CMP).
31. Vykonaným dokazovaním listinami, a to lustráciami v Registri obyvateľov SR, podstatným obsahom spisov Okresného súdu Trnava sp. zn. 20P/35/2009 a sp. zn. 26P/348/2006, výtlačkom
strany internetovej stránky http://ifblr.ucm.sk/sk, lekárskymi správami a nálezmi o zdravotnom stave dcéry navrhovateľa W., rozhodnutiami a oznámeniami Sociálnej poisťovne, pracovnou zmluvou zo dňa 14.1.2019, potvrdením o príjme dcéry navrhovateľa W., lustráciou v Sociálnej poisťovni o príjmoch dcéry navrhovateľa W., ďalším obsahom spisového materiálu, ako aj vyjadreniami navrhovateľa a jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 30.4.2020, súd mal za preukázané, že navrhovateľ je otcom PhDr. W. A., nar. XX.X.XXXX. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa k plnoletej dcére W. bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 26P 348/2006-134 zo dňa 28.11.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/9/2008-168 zo dňa 28.4.2008, ktoré nadobudli právoplatnosť tým istým dňom, dňa 19.5.2008, podľa ktorých je navrhovateľ povinný prispievať na výživu dcéry W. sumou 3.200,- Sk (106,22 eura) mesačne, s účinnosťou od 1.9.2007. Dcéra W. bola, a doposiaľ je, osobou s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku krvácania do mozgu, ktoré utrpela už počas pôrodu. Ako dieťa musela podstúpiť množstvo finančne náročných a intenzívnych rehabilitácií. Mierne zlepšenie zdravotného stavu u nej nastalo v 16. roku veku, čo jej umožnilo úspešne ukončiť nielen gymnázium, ale aj magisterské vysokoškolské štúdium na Inštitúte fyzioterapie, balneológie a liečebnej rehabilitácie, Fakulte sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, v odbore fyzioterapia. Dňa 28.1.2019 získala titul PhDr. z príbuzného študijného programu na Fakulte sociálnych vied. Invalidný dôchodok jej bol priznaný už od 17.9.2009, kedy nebola zamestnaná a pripravovala sa nabudúce povolanie dennou formou. U dcéry navrhovateľa W. bol opakovane zistený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 55 %. Menovaná má ochrnutú ľavú časť tela, k tomu trpí epilepsiami, pričom akékoľvek psychické vypätie môže vyvolať epileptické záchvaty alebo aj kumuláciu záchvatov, kedy hrozí úraz hlavy, pri ktorom by jej mohla prasknúť arachnoidálna cysta v mozgu s fatálnymi následkami.
32. Dcéra navrhovateľa W. je od 1.2.2019 až doposiaľ zamestnaná ako fyzioterapeut v Bratislave v Univerzitnej nemocnici Bratislava v pracovnom pomere na dobu určitú na zastupovanie J. S. počas rodičovskej dovolenky. Jej priemerná čistá mzda z pracovného pomeru je 691,70 eura. Taktiež je poberateľkou invalidného dôchodku, výška ktorého od 1.1.2020 až doposiaľ predstavuje 202,40 eura, ktorý za rok 2019 poberala v sume 196,60 eura mesačne.
33. Vážne zdravotné postihnutie dieťaťa môže mať v niektorých situáciách za následok trvanie vyživovacej povinnosti rodičov k tomuto dieťaťu počas celého života. V danom prípade dcéra navrhovateľa W. trpí vážnym poškodením zdravia, má zníženú pracovnú schopnosť v rozsahu 55 %, napriek tomu sa jej podarilo úspešne ukončiť vysokoškolské štúdium v odbore fyzioterapia, získať doktorát z príbuzného odboru, navyše sa aj zamestnať, z čoho vyplýva, že v súčasnosti je schopná sama sa živiť, hoci za výrazne sťažených podmienok, keďže jej zdravotné postihnutie si vyžaduje nielen finančne náročné intenzívne rehabilitácie, ale aj vyhýbanie sa stresovým situáciám, pri ktorých by mohla dostať epileptické záchvaty s fatálnymi následkami.
34. Je pravdou, že invalidný dôchodok dieťaťa sám o sebe nemá za následok automaticky zánik vyživovacej povinnosti rodičov k tomuto dieťaťu, preto pomery rodičov a dieťaťa súd musí skúmať vždy individuálne, v závislosti od konkrétneho prípadu. Podľa ustálenej judikatúry, príjem dieťaťa z invalidného dôchodku nemá za následok zánik vyživovacej povinnosti rodičov vo všeobecnosti vtedy, ak je dieťa invalidné v plnom rozsahu, čo však nie je daný prípad. Preto neobstojí argumentácia dcéry navrhovateľa W., že nikdy nebude schopná sama sa živiť. Táto neobstojí aj vzhľadom na jej súčasný pracovný pomer, ako aj na výšku jej príjmu zo zamestnania a z invalidného dôchodku.
35. Súd nevykonal dokazovanie listinami týkajúcimi sa exekučného konania na vymoženie výživného od navrhovateľa prospech oprávnenej dcéry W. ani vyjadrením matky dcéry navrhovateľky z iného konania, pretože tieto listiny nemali žiadny vplyv pre zistenie skutočného stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej. Taktiež súd nevykonal dokazovanie zadovážením diplomu o ukončení vysokoškolského štúdia osobou oprávnenou na výživné a listín o jej pracovnom pomere, pretože úspešné ukončenie vysokoškolského štúdia a pracovný pomer dcéry navrhovateľa W. boli dostatočne preukázané zvyšným obsahom spisového materiálu, ako aj zhodnými vyjadreniami účastníkov konania o týchto skutočnostiach. Napokon súd nevykonal dokazovanie ani listinami na preukázanie pomerov navrhovateľa, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dcéra navrhovateľa W. je schopná sama sa živiť, kedy vyživovacia povinnosť rodičov zaniká priamo zo zákona, a z tohto dôvodu nie je ani účelné, ani hospodárne skúmať pomery rodičov plnoletého dieťaťa, ktoré je schopné samo sa živiť aj napriek ťažkému zdravotnému postihnutiu.
36. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že osoba oprávnená na výživné trpí síce od narodenia vážnym zdravotným postihnutím a v súčasnosti aj ďalšími pridruženými nevyliečiteľnými ochoreniami, je osobou so zníženou pracovnou schopnosťou v rozsahu 55 %, avšak vzhľadom na úspešné ukončenie vysokoškolského magisterského štúdia, na získanie titulu PhDr., na jej pracovný pomer, ktorý trvá od 1.2.2019 až doposiaľ, na príjem zo zamestnania a z invalidného dôchodku za obdobie, od ktorého sa navrhovateľ domáha zrušenia vyživovacej povinnosti k dcére oprávnenej na výživné, t. j. od 1.8.2019 až doposiaľ, je schopná sama sa živiť, a preto súdu neostávalo nič iné, iba návrhu vyhovieť, a vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k dcére Romane zrušiť.
37. Iba pre úplnosť súd dodáva, že vzhľadom na vážne zdravotné postihnutie osoby oprávnenej na výživné nie je vylúčené opätovné určenie vyživovacej povinnosti k tomuto plnoletému dieťaťu v budúcnosti, na návrh oprávnenej z vyživovacej povinnosti za predpokladu, že sa výrazne zmenia pomery odôvodňujúce určenie vyživovacej povinnosti.
38. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
39. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým konanie končí.
40. V mimosporovom konaní, a teda aj v konaní vo veciach výživného plnoletých osôb, súd rozhoduje o náhrade trov konania iba na návrh, pričom platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (§ 52 CMP). Nakoľko návrh na náhradu trov konania nebol podaný, súd sa trovami konania vo výrokovej časti tohto rozsudku vôbec nezaoberal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie navrhovateľa proti tomuto rozsudku nie je účinné, pretože po vyhlásení a odôvodení rozsudku sa navrhovateľ výslovne vzdal práva na podanie tohto opravného prostriedku.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 62 ods. 2, § 65 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).