Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17P/4/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, E., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Eva Koleničová, s.r.o., so sídlom Dolné Dubové 249, a otec: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X, H. I. J., o návrhu matky na zvýšenie výživného k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Súd zvyšuje s účinnosťou od 10.01.2024 výživné otca na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 80,- eur na sumu 140,- eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 10.01.2024 do 31.08.2024 v sume 480,- eur je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 30,-eur, spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky sa stane zročným celý dlh.

III. Náklady nad rámec bežného výživného je otec povinný uhrádzať v rozsahu 50%, a to po ich preukázaní matkou.

IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. – 27 zo dňa 03.09.2014 v časti výroku o výživnom.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka maloletej A. sa návrhom doručeným súdu dňa 10.01.2024 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné otca na maloletú dcéru A. na sumu 250,- Eur mesačne. Uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 21.06.2012 v konaní pod sp.zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.07.2012 a vykonateľnosť dňa 16.07.2012, bolo rozvedené manželstvo matky a súd schválil rodičovskú dohodu, maloletú A. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude zastupovať a spravovať jej majetok. Odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 60,- Eur mesačne vždy do 15.dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Súd upravil styk odporcu s maloletou. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynulo už viac ako 11 rokov. Počas tohto obdobia otec nad rámec svojej vyživovacej povinnosti neprispieval. Matka znáša všetky mimoriadne náklady, ktoré na maloleté dieťa nepomerne vzrástli, a to najmä vzhľadom na jeho vek, výživné v zmysle rozsudku ani zďaleka nepostačuje na financovanie potrieb maloletého dieťaťa. V čase posledného rozhodovania súdu nebola maloletá ani školopovinná. Matke nie je známa ani pozícia a ani výška príjmu otca maloletej A., otec naposledy videl

maloletú na prvé sväté prijímanie v roku 2018. Matka pracuje v spoločnosti K. L. H., G., ako predavačka, jej priemerný čistý príjem je približne 823 Eur, príjem nepostačuje na pokrytie všetkých výdavkov, matka je odkázaná na pomoc od rodinných príslušníkov. Maloletá A. navštevuje 8. ročník ZŠ s MŠ v E.. Minimálne náklady na školský rok boli v sume 205,-Eur ako to vyplýva z predloženého potvrdenia. Matka aj s maloletou žije u svojich rodičov v E., kde v domácnosti žijú jej rodičia a brat, t.j. 5 osôb. Navrhovateľka prispieva na domácnosť sumou 125,-Eur. Výdavky na maloleté dieťa matka špecifikuje: strava 180,- Eur, oblečenie a obuv 80,- Eur, drogéria 30,- Eur, kredit (telefón) 10,- Eur, poistenie 15,- Eur kaderník 9,- Eur, škola, školské pomôcky 25,- Eur, spolu 349,- Eur. Náklady na maloletú A. sú tak v celkovej výške 349,- Eur + pomerná časť nákladov na domácnosť v sume 62,50 Eur + náklady v škole 205,- Eur /10 mes. = 20,50 Eur, spolu tak minimálne v sume 432,- Eur. Matka navrhuje otca maloletého dieťaťa zaviazať prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 280,- Eur, čo zodpovedá 2/3-nám nákladov na maloleté dieťa. Ako dôkazy predložila: potvrdenie o príjme, pracovná zmluva matky, potvrdenie o nákladoch na maloletú ZŠ s MŠ E., potvrdenie o nákladoch na domácnosť.

2. Otec sa k podanému návrhu na zvýšenie výživného vyjadril podaním zo dňa 26.02.2024 (č.l. 28), uviedol, že žije spoločne so svojou manželkou a X-XXXXXX dcérou B.. Kontakt s dcérou A. prerušil v roku 2019, aktuálne platí výživné 80,- Eur, prispieva aj na sviatky a na Vianoce. Pracuje v spoločnosti H. H., s.r.o. jeho priemerný príjem je cca 910,- Eur. Náklady na bývanie má cca 356,- Eur, poistenie auta 160,- Eur, strava 250,- Eur, ošatenie, hygiena 115,- Eur, telefón 50,- Eur, PHM 120,- Eur, poistenie dcéry B. 27 Eur. Navrhuje výživné 120,- Eur. Zároveň požiadal, aby bol vypočutý dožiadaným súdom.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. , , výsluchom matky, zápisnicou z výsluchu otca dožiadaným súdom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

4. Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 21.06.2012 v konaní pod sp. zn. , právoplatným dňa 02.07.2012 a vykonateľným dňa 16.07.2012, bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletej, súd schválil rodičovskú dohodu, maloletú A. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 60,- Eur mesačne vždy do 15.dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Následne rozsudkom v konaní č.k. – 27 zo dňa 03.09.2014 bola vyživovacia povinnosť otca zvýšená na sumu 80,- Eur, maloletá v čase ostatnej úpravy, t.j. pred cca 10 rokmi, mala 4,5 roka. Otec aj matka mali vyživovaciu povinnosť len voči maloletej A.. Príjem otca v tom čase bol cca 350,- Eur v čistom, pracoval ako skladník.

5. Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že náklady na malol. A. sú: strava 180,-eur oblečenie + obuv 80,-eur, drogéria 30,-eur, kredit 10,-eur, poistenie 15,-eur, kaderník 9,-eur, šk. pomôcky 25,-eur + pomerná časť nákladov na domácnosť 62,-eur + náklady na školu pomerné 20,-eur. V úhrne ide o sumu cca 430,-eur. Dcéra je zdravá, navštevuje 8. ročník ZŠ. S otcom nie je v kontakte. Matka s maloletou bývajú u rodičov v rodinnom 6-izbovom dome, spolu s rodičmi matky a bratom matky. Dom je písaný na brata. Matka pracuje ako predavačka s príjmom 870,-eur. Rodičovský príspevok dostáva vo výške 60,- eur + daň. bonus. Nevlastní nehnuteľnosti. Aktuálne pribudli náklady na zubný strojček, do spisu matka doložila potvrdenie zo dňa 11.03.2024 od lekára, pričom predpokladané náklady sú 1.400,-eur. Zubný strojček už dcéra nosí od 9/2023, matka ho spláca po 50,-eur alebo po 100,-eur. Vzhľadom na vyjadrenie otca a po oboznámení sa s príjmom otca a s tým, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, matka navrhla výživné zvýšiť na sumu 170,-eur pred preukázaním majetkových pomerov otca, s poukazom na osobnú starostlivosť a aktuálne vynaložené náklady na zubný strojček.

6. Z potvrdenie o mzde matky od zamestnávateľa – K. L., H. vyplýva, že jej čistý príjem za posledných 8 mesiacov od podania návrhu (6/2023 - 1/2024) bol v priemere 870,- Eur. Matka je zároveň poberateľom prídavku na dieťa za rok 2024 v sume 60,- Eur.

7. Z potvrdenie o mzde otca od zamestnávateľa – H. H. H.. H. M. vyplýva, že čistý príjem otca za rok 2023 (1/2023 - 12/2023) bol v priemere 910,- Eur.

8. Zo zápisnice o výsluchu otca maloletej spísanej na Okresnom súde Spišská Nová Ves zo dňa 27.06.2024 (č.l. 54) vyplýva, že je ochotný sa na výživnom s matkou dohodnúť maximálne v sume 130,- Eur, viac mu jeho zárobkové a osobné pomery nedovoľujú. Uviedol, že v súčasnosti platí výživné

80,- Eur, pri príležitosti sviatkov poslal peniaze, príp. balíky aj nad rámec bežného výživného. Myslí si, že pomery na strane dcéry sa výrazne nezmenili, je dlhší čas na 2. stupni ZŠ. Jemu pribudla vyživovacia povinnosť voči dcére B.. Je zamestnaný v spoločnosti H. H., H., s čistým príjmom cca 920,- Eur. Vlastníkom bytu, v ktorom býva s manželkou a dcérou, je manželka, brali naň hypotéku, on je spoludlžníkom. V žiadosti na hypotéku uvádzal príjem cca 800,- Eur. Má spotrebný úver vo výške 17.000,- Eur, bol použitý na rekonštrukciu bytu, splátky uhrádza on, žiaden iný majetok nevlastní. Má osobný automobil FODR S-max, rok výroby 2007, jeho hodnota je cca 3.000,- Eur, iný majetok vyššej hodnoty, t.j. nad 500,- Eur nevlastní. Nededil žiaden majetok. Jeho manželka pracuje na ÚPSVR v Spišskej Novej Vsi, s čistým príjmom cca 900,- Eur. Nemajú žiadne pohľadávky, na dovolenky nechodia, žije z výplaty do výplaty, splácajú úvery.

9. Na ďalšom nariadenom pojednávaní otec ospravedlnil svoju neúčasť, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, nakoľko bol vypočutý dožiadaným súdom. Za primeranú výšku výživného navrhol v zmysle odporúčanej tabuľky MS SR sumu 140,- Eur, dlžné výživné navrhol splácať po 30,- Eur. Otcom boli doložené výpisy z jeho účtu v Slovenskej sporiteľni.

10. Matka na ďalšom pojednávaní po oboznámení sa so zápisnicou z výsluchu otca dožiadaným súdom súhlasila s posledným podaním otca a so zvýšením výživného na sumu 140,-eur, ako aj so splátkami dlžného výživného po 30,-eur mesačne. U dcéry sa od posledného pojednávania nič nezmenilo. Naďalej spláca zubný strojček, ide o sumu v úhrne 1.400,- Eur + náklady za kontroly. Za zubný strojček už uhradila sumy: 2 x 300,-eur v 9/2023, v 6/2024, odvtedy spláca po 50,-eur mesačne, nedoplatok je ešte asi 400,-eur. Otec na výživnom nemá nedoplatok.

11. Procesný opatrovník na nariadenom pojednávaní odporučil súdu návrhu matky vyhovieť, vzhľadom na to, že zvýšenie výživného je v prospech maloletej.

12. Podľa Zákon o rodine (ďalej len „“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

Podľa , rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa , obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa , ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa veta prvá a druhá , právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo šenie výživného možné len na návrh.

Podľa , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa , ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa zákona , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa veta prvá (ďalej len „“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo šiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa , súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

13. Pokiaľ ide o návrh matky na zvýšenie výživného otca na maloletú zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 280,- Eur mesačne, súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že tento návrh je čiastočne dôvodný, nakoľko na strane maloletej došlo nárastom životných nákladov spojených s uplynutím viac ako 10 rokov od poslednej úpravy k výraznej zmene pomerov predstavujúcej zvýšenie jej nákladov na živobytie. Uvedené napokon uznal aj otec maloletej, keď navrhol sumu zvýšeného výživného vo výške 140,- Eur.

14. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa tieto podstatne zmenili, a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. – 27 zo dňa 03.09.2014 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa odôvodňujúcej zmenu výšky bežného výživného, ktoré má spotrebný charakter.

15. K podstatnej zmene pomerov na strane maloletej A. prišlo z dôvodu nástupu do základnej školy- maloletá t.č. navštevuje už druhý stupeň základnej školy, s ktorou skutočnosťou sú spojené zvýšené náklady súvisiace s nákladmi na ošatenie, stravu, či krúžkovou činnosťou. Matka deklarovala náklady na maloletú v rozsahu primeraných nákladov na dieťa v obdobnom veku. Podľa zaužívanej súdnej praxe predstavuje nástup do základnej školy a aj následný prechod na druhý stupeň základnej školy relevantný dôvod na zvýšenie výživného, otec uvedené náklady nesporoval. V záujme zabezpečenia odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je tak dôvodné, aby sa na nich podieľal otec vo zvýšenej miere ako v sume doterajšieho výživného uhrádzaného vo výške 80,- Eur mesačne, preto súd považoval za potrebné zvýšiť doposiaľ stanovené výživné.

16. Rodičia sa ohľadne výšky výživného napokon dohodli, súd sumu 140,- Eur otcom navrhnutého zvýšeného výživného považoval za adekvátnu. Takto stanovené výživné považuje súd vzhľadom k potrebám maloletého dieťaťa, s prihliadnutím na jeho vek, a tiež k možnostiam a schopnostiam

otca za primerané. Spolu s výživným poskytovaným od matky, ktorej je maloletá zverená do osobnej starostlivosti, zabezpečí uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletej v požadovanom rozsahu na obdobie navštevovania základnej školy, pokiaľ sa nevyskytnú zásadné dôvody na zmenu takto stanoveného výživného.

17. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd návrh matky v časti zvýšenia výživného na maloletú za čiastočne odôvodnený a v tomto smere návrhu vo výroku I. rozsudku vyhovel. Súd teda zvýšil výživné matky zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 140,- Eur mesačne od podania návrhu, tak ako sa rodičia dohodli.

18. V dôsledku zvýšenia výživného od podania návrhu, t.j. od 10.01.2024 vo výroku II. vyčíslil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od januára 2024 do 31.08.2024, ktorý činí 480,- eur (60 eur x 8 mesiacov), pričom nedoplatok súd otcovi povolil splácať v splátkach po 30,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania. So splátkami navrhnutými otcom vo výške 30,- Eur vyslovila napokon súhlas aj matka maloletej na pojednávaní.

19. Vzhľadom ku skutočnosti, že matka aktuálne vynakladá náklady na zubný strojček, ktorého celková suma sa pohybuje vo výške cca 1.400,- Eur, ktorý náklad nie je možné pokryť z bežného výživného, súd vo výroku III. rozsudku uložil otcovi povinnosť podieľať sa aj na výdavkoch nad rámec výživného, medzi ktoré výdavky bezpochyby náklad na zubný strojček, vzhľadom na jeho výšku, patrí. Napokon otec pri výsluchu dožiadaným súdom sám uviedol, že je ochotný uvedené náklady nad rámec bežného výživného uhrádzať, po ich preukázaní matkou.

20. Nakoľko posledná úprava výživného bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -27 zo dňa 03.09.2014, vo výroku IV. rozsudku súd zmenil uvedený rozsudok v časti výroku o bežnom výživnom na maloleté dieťa.

21. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle , keď vo výroku V. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení a nasl. , keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu spravodlivosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia ( a nasl. ).