Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/130/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému Q. K., nar. XX.XX.XXXX v H. republike, K., trvale bytom v H. republike, C. nad M., N. V. 2, okres H. A., adresa na doručovanie: H. republika, XXX XX C. nad M., Y. XXX, štátny občan H. republiky, pre trestný čin zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), písm. d) Tr. zákona, na neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 30. apríla 2020, prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v neprospech obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 31. mája 2019 pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa s a sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza podal na Okresný súd Prievidza dňa 16. mája 2018 pod č. k. -92 obžalobu na obvineného Q. K., nar. XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka H. republiky, pre spáchanie trestného činu zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), písm. d) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase a nezisteným spôsobom si zabezpečil a následne od presne nezistenej doby až do 03,30 hod. dňa 9.7.2015, naposledy na Obvodnom oddelení Policajného zboru v N., v okrese W., mal u seba 1 kus plastového vrecka s rozmermi cca 10 x 6 cm, v ktorom sa nachádzal pervitín (metamfetamín hydrochlorid) o hmotnosti 0,721 gramu s priemerným obsahom 77,2 percenta hmotnostných psychotropnej látky bázy metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá najmenej 14-tim obvykle jednorazovým dávkam drogy spôsobilej po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom metamfetamín je zaradený v II. skupine psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok vedených v Zbierky zákonov o omamných, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.

V posudzovanej trestnej veci okresný súd mimo hlavného pojednávania podľa za použitia §, odsek 1 písm. g) trestné stíhanie proti obžalovanému Q. K., nar. XX.XX.XXXX, pre trestný čin zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa , Tr. zákona, na skutkovom základe uvedenom v citovanej obžalobe a tak, ako je uvedené aj v úvode odôvodnenia tohto uznesenia zastavil, pretože tak ustanovuje medzinárodná zmluva. Rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate tým, že po tom, čo vo veci bolo nariadené hlavné pojednávanie na deň 11. septembra 2018, ktoré však nebolo možné pre procesnú prekážku (neprítomnosť obžalovaného) vykonať, následne z vyžiadaných a zabezpečených listinných dôkazov prostredníctvom Okresnej prokuratúry Prievidza a tiež z listu adresovanému Ministerstvu spravodlivosti SR zo dňa 10. februára

2016 zistil, že Najvyššie štátne zastupiteľstvo ČR pod sp. zn. rozhodlo o prevzatí predmetného trestného stíhania proti ich štátnemu občanovi - obvinenému Q. K., pričom po procesnom postupe českých orgánov činných v trestnom konaní bola táto prevzatá trestná vec následne postúpená k prejednaniu ako priestupku vzhľadom k tomu, že podľa súdnej praxe v Českej republike takýto stíhaný skutok nie je trestným činom podľa Českej republiky, ale ho je možné posúdiť ako priestupok podľa Zákona č. 200/1990 Sb. o přestupcích v platnom znení. Príslušný priestupkový orgán ČR - V. C. nad M. potom postúpenú vec uzatvoril jej odložením, pretože hroziaca sankcia obžalovanému Q. K. sa stala bezvýznamnou popri treste, ktorého uloženie mu hrozilo v inom trestnom a vedenom konaní v Českej republike. Okresný súd ďalej skonštatoval, že nebolo preukázané, že by slovenské orgány požiadali o späťvzatie predmetného trestného konania, resp. že by odvolali u orgánov v Českej republike svoju pôvodnú žiadosť o prevzatie predmetného trestného konania a v tejto súvislosti poukázal na ustanovenia (odovzdanie trestného stíhania do cudziny), čl. 21 odsek 1, odsek 2 Európskeho dohovoru o odovzdaní trestného konania a Okresný súd ďalej poukázal na to, že pokračovanie v trestnom stíhaní by bolo okrem iného i v rozpore so zásadou „ne bis in idem, t. j. nie dvakrát o tom istom“, v tomto prípade nebyť dvakrát potrestaný za totožné konanie, čo vyplýva aj z , z čl. 40 odsek 5 Listiny základných práv a slobôd aj i z čl. 4 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná.

Proti tomuto uzneseniu po jeho oznámení (doručení písomného vyhotovenia) v lehote troch pracovných dní podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza sťažnosť, ktorú písomne odôvodnil tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu považuje za nesprávne, nedôvodné a nezákonné. Prokurátor poukázal na to, že účinky zásady „ne bis in idem“ nastávajú až v tom prípade, keď by existovalo právoplatné rozhodnutie, ktorým je rozsudok alebo uznesenie príslušného orgánu, čomu však nie je v prejednávanom prípade, keď priestupkový orgán vec iba odložil opatrením, čo netvorí procesnú prekážku v prejednávaní predmetnej trestnej veci na príslušnom súde v Slovenskej republike tak, ako na to poukazuje aj Štátne okresné zastupiteľstvo České Budějovice vo svojom prípise zo dňa 19. januára 2017. V tejto súvislosti prokurátor poukázal na čl. 12 a čl. 21 Európskeho dohovoru o odovzdaní trestného konania. Podľa názoru prokurátora okresný súd postupoval príliš formalisticky, keď žiadal opakovane prokuratúru o zaslanie dodatočného odvolania o prevzatí trestného konania alebo oznámenie, že v konaní nebude pokračovať. Dožiadaný český orgán ani nemohol zaslať písomné vyjadrenie, pretože v čase, kedy sa oň žiadalo, už bolo trestné konanie v Českej republike ukončené. Prokurátor má preto za to, že pre pokračovanie v predmetnom trestnom konaní na území Slovenskej republiky neexistujú žiadne prekážky a preto navrhol, aby nadriadený Krajský súd v Trenčíne napadnuté uznesenie okresného súdu podľa zrušil a vec mu vrátil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Obžalovaný Q. K. sa k písomnému odôvodneniu sťažnosti prokurátora do konania neverejného zasadnutia krajského súdu vyjadril prostredníctvom ustanoveného obhajcu tak, že napadnuté uznesenie a jeho odôvodnenie považuje za správne a zákonné a navrhol, aby nadriadený Krajský súd v Trenčíne sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú, podľa zamietol.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 23. septembra 2019, preskúmal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30. apríla 2020 podľa správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť prokurátora, hoci bola podaná oprávnenou osobou a včas, nie je dôvodná.

Okresný súd postupoval správne a zákonne, keď mimo hlavného pojednávania, po tom, čo získal indície, bez prieťahov zisťoval a zistil, že vo veci bolo na podklade procesných úkonov slovenských orgánov činných v trestnom konaní odovzdané a českými orgánmi prevzaté predmetné trestné stíhanie ešte v čase prípravného konania, ktoré konanie bolo po ďalších vykonaných procesných úkonov českými orgánmi v trestnom konaní ukončené v priestupkovom konaní, zastavil trestné stíhanie obžalovaného Q. K. pre žalovaný predmetný skutok, právne kvalifikovaný ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa , Tr. zákona podľa s poukazom na § a odsek 1 písm. g) , pretože tak ustanovuje medzinárodná zmluva. Okresný súd tým, že nezistil, že v odovzdanej a českými orgánmi činnými v trestnom konaní prevzatej predmetnej trestnej veci orgány činné v trestnom konaní - prokuratúra nevzala späť svoju pôvodnú žiadosť o prevzatie predmetného trestného stíhania v zmysle Európskeho dohovoru o odovzdaní trestného konania, ktorým

je viazaná tak Slovenská ako i Česká republika a ani nenastali ďalšie skutočnosti v zmysle a čl. 21 odsek 2 Európskeho dohovoru o odovzdaní trestného konania správne dospel k záveru, že nie je možné pokračovať v predmetnom trestnom stíhaní obžalovaného Q. K. na území Slovenskej republiky a krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s právnou argumentáciou okresného súdu v tomto smere. Naopak, so sťažnostnými argumentmi prokurátora nie je možné súhlasiť. Nejde nie len o žiaden formalizmus v procesnom postupe súdu, ale dokonca ide o jeho povinnosť, keď okresný súd po tom, čo nadobudol indície, že vo veci mali byť vykonávané procesné úkony smerujúce k odovzdaniu predmetného trestného stíhania obvineného Q. K. do Českej republiky, ktorého štátnym príslušníkom obžalovaný je, kde má svoj obvyklý pobyt a kde sa má aj fakticky zdržiavať, požiadal o súčinnosť okresnú prokuratúru, aby tak dôsledne preveril tieto skutočnosti, ktoré majú relevantný procesný vplyv na trestné stíhanie obžalovaného Q. K. na území Slovenskej republiky v štádiu konania pred súdom, po podaní obžaloby prokurátorom. Navyše nemožno súhlasiť so sťažnostnými argumentmi prokurátora ani v tom smere, že predmetné prevzaté trestné stíhanie obžalovaného Q. K. nebolo v Českej republike právoplatne ukončené, keďže vo veci nebol vynesený ani právoplatný rozsudok alebo uznesenie a bolo vydané iba opatrenie príslušného priestupkového orgánu ČR o odložení veci zo spáchania priestupku. Krajský súd uvádza, že nie je rozhodujúca forma právoplatného ukončenia konania, ale jej spôsob. Už momentom, ktorým české orgány činné v trestnom konaní v prípravnom konaní postúpili predmetnú trestnú vec na priestupkové konanie príslušnému priestupkovému orgánu v ČR má povahu právoplatného ukončenia trestného stíhania a za takéto právoplatné ukončenie je treba považovať aj rozhodnutie - opatrenie V. C. nad M., ktorý odložil zo zákonných dôvodov priestupkové konanie o žalovanom skutku obžalovaného. Paradoxne aj samotný prokurátor v odôvodnení sťažnosti uvádza (str. 3), že predmetné trestné konanie už bolo v Českej republike ukončené. Za takéhoto procesného stavu by bolo pokračovanie v trestnom stíhaní obžalovaného Q. K. na území Slovenskej republiky aj v rozpore s platnou zásadou „ne bis in idem“ a teda v rozpore s , s čl. 40 odsek 5 Listiny základných práv a slobôd a s čl. 4 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tak, ako na to správne poukázal okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia.

Krajský súd, keďže sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu v napadnutom uznesení, v podrobnostiach naň, v súlade s tým, že rozhodnutie súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, odkazuje.

So zreteľom na uvedené, neakceptujúc sťažnostné argumenty prokurátora krajský súd jeho sťažnosť podľa ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť prípustná.