Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2To-130-2019.pdf
PDF · 77.38 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/130/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému Q. K., nar. XX.XX.XXXX v H. republike, K., trvale bytom v H. republike, C. nad M., N. V. 2, okres H. A., adresa na doručovanie: H. republika, XXX XX C. nad M., Y. XXX, štátny občan H. republiky, pre trestný čin zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), písm. d) Tr. zákona, na neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 30. apríla 2020, prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v neprospech obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 31. mája 2019 pod sp. zn. 3T/61/2018 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku s a sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza podal na Okresný súd Prievidza dňa 16. mája 2018 pod č. k. 2Pv 438/15/3307-92 obžalobu na obvineného Q. K., nar. XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka H. republiky, pre spáchanie trestného činu zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), písm. d) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
v presne nezistenom čase a nezisteným spôsobom si zabezpečil a následne od presne nezistenej doby až do 03,30 hod. dňa 9.7.2015, naposledy na Obvodnom oddelení Policajného zboru v N., v okrese W., mal u seba 1 kus plastového vrecka s rozmermi cca 10 x 6 cm, v ktorom sa nachádzal pervitín (metamfetamín hydrochlorid) o hmotnosti 0,721 gramu s priemerným obsahom 77,2 percenta hmotnostných psychotropnej látky bázy metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá najmenej 14-tim obvykle jednorazovým dávkam drogy spôsobilej po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom metamfetamín je zaradený v II. skupine psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok vedených v Zákone č. 139/1998 Zbierky zákonov o omamných, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.
V posudzovanej trestnej veci okresný súd mimo hlavného pojednávania podľa § 290 odsek 1 Tr. poriadku za použitia §§ 281 odsek 1, 9 odsek 1 písm. g) Tr. poriadku trestné stíhanie proti obžalovanému Q. K., nar. XX.XX.XXXX, pre trestný čin zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), písm. d) Tr. zákona, na skutkovom základe uvedenom v citovanej obžalobe a tak, ako je uvedené aj v úvode odôvodnenia tohto uznesenia zastavil, pretože tak ustanovuje medzinárodná zmluva. Rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate tým, že po tom, čo vo veci bolo nariadené hlavné pojednávanie na deň 11. septembra 2018, ktoré však nebolo možné pre procesnú prekážku (neprítomnosť obžalovaného) vykonať, následne z vyžiadaných a zabezpečených listinných dôkazov prostredníctvom Okresnej prokuratúry Prievidza a tiež z listu adresovanému Ministerstvu spravodlivosti SR zo dňa 10. februára
2016 zistil, že Najvyššie štátne zastupiteľstvo ČR pod sp. zn. 1NZM 206/2016 rozhodlo o prevzatí predmetného trestného stíhania proti ich štátnemu občanovi - obvinenému Q. K., pričom po procesnom postupe českých orgánov činných v trestnom konaní bola táto prevzatá trestná vec následne postúpená k prejednaniu ako priestupku vzhľadom k tomu, že podľa súdnej praxe v Českej republike takýto stíhaný skutok nie je trestným činom podľa Trestného zákona Českej republiky, ale ho je možné posúdiť ako priestupok podľa § 30 odsek 1 písm. j) Zákona č. 200/1990 Sb. o přestupcích v platnom znení. Príslušný priestupkový orgán ČR - V. C. nad M. potom postúpenú vec uzatvoril jej odložením, pretože hroziaca sankcia obžalovanému Q. K. sa stala bezvýznamnou popri treste, ktorého uloženie mu hrozilo v inom trestnom a vedenom konaní v Českej republike. Okresný súd ďalej skonštatoval, že nebolo preukázané, že by slovenské orgány požiadali o späťvzatie predmetného trestného konania, resp. že by odvolali u orgánov v Českej republike svoju pôvodnú žiadosť o prevzatie predmetného trestného konania a v tejto súvislosti poukázal na ustanovenia § 529 Tr. poriadku (odovzdanie trestného stíhania do cudziny), čl. 21 odsek 1, odsek 2 Európskeho dohovoru o odovzdaní trestného konania a Zákon č. 551/1992 Zb. Okresný súd ďalej poukázal na to, že pokračovanie v trestnom stíhaní by bolo okrem iného i v rozpore so zásadou „ne bis in idem, t. j. nie dvakrát o tom istom“, v tomto prípade nebyť dvakrát potrestaný za totožné konanie, čo vyplýva aj z čl. 50 odsek 5 Ústavy Slovenskej republiky, z čl. 40 odsek 5 Listiny základných práv a slobôd aj i z čl. 4 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná.
Proti tomuto uzneseniu po jeho oznámení (doručení písomného vyhotovenia) v lehote troch pracovných dní podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza sťažnosť, ktorú písomne odôvodnil tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu považuje za nesprávne, nedôvodné a nezákonné. Prokurátor poukázal na to, že účinky zásady „ne bis in idem“ nastávajú až v tom prípade, keď by existovalo právoplatné rozhodnutie, ktorým je rozsudok alebo uznesenie príslušného orgánu, čomu však nie je v prejednávanom prípade, keď priestupkový orgán vec iba odložil opatrením, čo netvorí procesnú prekážku v prejednávaní predmetnej trestnej veci na príslušnom súde v Slovenskej republike tak, ako na to poukazuje aj Štátne okresné zastupiteľstvo České Budějovice vo svojom prípise zo dňa 19. januára 2017. V tejto súvislosti prokurátor poukázal na čl. 12 a čl. 21 Európskeho dohovoru o odovzdaní trestného konania. Podľa názoru prokurátora okresný súd postupoval príliš formalisticky, keď žiadal opakovane prokuratúru o zaslanie dodatočného odvolania o prevzatí trestného konania alebo oznámenie, že v konaní nebude pokračovať. Dožiadaný český orgán ani nemohol zaslať písomné vyjadrenie, pretože v čase, kedy sa oň žiadalo, už bolo trestné konanie v Českej republike ukončené. Prokurátor má preto za to, že pre pokračovanie v predmetnom trestnom konaní na území Slovenskej republiky neexistujú žiadne prekážky a preto navrhol, aby nadriadený Krajský súd v Trenčíne napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 194 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku zrušil a vec mu vrátil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Obžalovaný Q. K. sa k písomnému odôvodneniu sťažnosti prokurátora do konania neverejného zasadnutia krajského súdu vyjadril prostredníctvom ustanoveného obhajcu tak, že napadnuté uznesenie a jeho odôvodnenie považuje za správne a zákonné a navrhol, aby nadriadený Krajský súd v Trenčíne sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú, podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku zamietol.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 23. septembra 2019, preskúmal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30. apríla 2020 podľa § 192 odsek 1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť prokurátora, hoci bola podaná oprávnenou osobou a včas, nie je dôvodná.
Okresný súd postupoval správne a zákonne, keď mimo hlavného pojednávania, po tom, čo získal indície, bez prieťahov zisťoval a zistil, že vo veci bolo na podklade procesných úkonov slovenských orgánov činných v trestnom konaní odovzdané a českými orgánmi prevzaté predmetné trestné stíhanie ešte v čase prípravného konania, ktoré konanie bolo po ďalších vykonaných procesných úkonov českými orgánmi v trestnom konaní ukončené v priestupkovom konaní, zastavil trestné stíhanie obžalovaného Q. K. pre žalovaný predmetný skutok, právne kvalifikovaný ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), písm. d) Tr. zákona podľa § 290 odsek 1 Tr. poriadku s poukazom na §§ 281 odsek 1 a 9 odsek 1 písm. g) Tr. poriadku, pretože tak ustanovuje medzinárodná zmluva. Okresný súd tým, že nezistil, že v odovzdanej a českými orgánmi činnými v trestnom konaní prevzatej predmetnej trestnej veci orgány činné v trestnom konaní - prokuratúra nevzala späť svoju pôvodnú žiadosť o prevzatie predmetného trestného stíhania v zmysle Európskeho dohovoru o odovzdaní trestného konania, ktorým
je viazaná tak Slovenská ako i Česká republika a ani nenastali ďalšie skutočnosti v zmysle § 529 odsek 5 Tr. poriadku a čl. 21 odsek 2 Európskeho dohovoru o odovzdaní trestného konania správne dospel k záveru, že nie je možné pokračovať v predmetnom trestnom stíhaní obžalovaného Q. K. na území Slovenskej republiky a krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s právnou argumentáciou okresného súdu v tomto smere. Naopak, so sťažnostnými argumentmi prokurátora nie je možné súhlasiť. Nejde nie len o žiaden formalizmus v procesnom postupe súdu, ale dokonca ide o jeho povinnosť, keď okresný súd po tom, čo nadobudol indície, že vo veci mali byť vykonávané procesné úkony smerujúce k odovzdaniu predmetného trestného stíhania obvineného Q. K. do Českej republiky, ktorého štátnym príslušníkom obžalovaný je, kde má svoj obvyklý pobyt a kde sa má aj fakticky zdržiavať, požiadal o súčinnosť okresnú prokuratúru, aby tak dôsledne preveril tieto skutočnosti, ktoré majú relevantný procesný vplyv na trestné stíhanie obžalovaného Q. K. na území Slovenskej republiky v štádiu konania pred súdom, po podaní obžaloby prokurátorom. Navyše nemožno súhlasiť so sťažnostnými argumentmi prokurátora ani v tom smere, že predmetné prevzaté trestné stíhanie obžalovaného Q. K. nebolo v Českej republike právoplatne ukončené, keďže vo veci nebol vynesený ani právoplatný rozsudok alebo uznesenie a bolo vydané iba opatrenie príslušného priestupkového orgánu ČR o odložení veci zo spáchania priestupku. Krajský súd uvádza, že nie je rozhodujúca forma právoplatného ukončenia konania, ale jej spôsob. Už momentom, ktorým české orgány činné v trestnom konaní v prípravnom konaní postúpili predmetnú trestnú vec na priestupkové konanie príslušnému priestupkovému orgánu v ČR má povahu právoplatného ukončenia trestného stíhania a za takéto právoplatné ukončenie je treba považovať aj rozhodnutie - opatrenie V. C. nad M., ktorý odložil zo zákonných dôvodov priestupkové konanie o žalovanom skutku obžalovaného. Paradoxne aj samotný prokurátor v odôvodnení sťažnosti uvádza (str. 3), že predmetné trestné konanie už bolo v Českej republike ukončené. Za takéhoto procesného stavu by bolo pokračovanie v trestnom stíhaní obžalovaného Q. K. na území Slovenskej republiky aj v rozpore s platnou zásadou „ne bis in idem“ a teda v rozpore s čl. 50 odsek 5 ústavy Slovenskej republiky, s čl. 40 odsek 5 Listiny základných práv a slobôd a s čl. 4 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tak, ako na to správne poukázal okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia.
Krajský súd, keďže sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu v napadnutom uznesení, v podrobnostiach naň, v súlade s tým, že rozhodnutie súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, odkazuje.
So zreteľom na uvedené, neakceptujúc sťažnostné argumenty prokurátora krajský súd jeho sťažnosť podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť prípustná.