Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Ek-1104-2021.pdf
PDF · 112.68 KB
Case nature
Subarea
5Ek/1104/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Inkasáreň s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO 35 777 974, právne zastúpený Mgr. Zuzanou Bírovou, advokátkou so sídlom Americká 2, 831 02 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, proti povinnému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., o vymoženie 70,70 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom Mgr. Dušanom Čerešňom, Exekútorský úrad Trnava so sídlom Andreja Hlinku 3858/34A, 917 01 Trnava, právne zastúpený JUDr. Helenou Čerešňovou, advokátkou so sídlom Horné predmestie 216/16, 900 21 Svätý Jur, pod sp. zn. 343EX 330/21, o námietkach oprávneného voči výzve na náhradu výdavkov exekútora, takto
rozhodol:
Námietkam oprávneného voči výzve na úhradu trov exekútora v y h o v u j e a vracia na prepracovanie súdnemu exekútorovi výzvu na úhradu trov exekútora sp. zn. 343EX 330/21 zo dňa 19.10.2023 vydanú súdnym exekútorom Mgr. Dušanom Čerešňom, Exekútorský úrad Trnava.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 09.04.2021 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 70,70 eur s prísl., na základe exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného v upomínacom konaní pod sp. zn. 8Up/1842/2020 dňa 21.10.2020. Okresný súd Banská Bystrica dňa 06.05.2021 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 5Ek/1104/2021, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov. Súdny exekútor dňa 19.10.2023 vydal upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, a teda z dôvodu, že uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn. XXXXX/XXX/XXXX zo dňa 10.10.2023, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX pod č. F. dňa 19.10.2023, bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. Súdny exekútor predmetným upovedomením zároveň vyzval oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2 EP) vo výške 72,- eur vrátane DPH.
2. Dňa 02.11.2023 súdny exekútor doručil súdu námietky oprávneného voči výzve na náhradu výdavkov exekútora, v odôvodnení ktorých oprávnený uviedol, že pre oprávneného bola od súdneho exekútora vymožená suma 26,71 eur, pričom z uvedeného vyplýva, že aj súdny exekútor si vymohol časť trov. Oprávnený s poukazom na ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku ďalej uviedol, že v zásade platí, že pri zastavení exekúcie patrí exekútorovi na trovách čo do výšky len náhrada výdavkov (72,- eur). Ak však exekútor do zastavenia exekúcie vymohol trovy v rozsahu, ktoré si bol oprávnený ponechať v súlade s § 60 Exekučného poriadku, patria mu tieto trovy, ak presahujú sumu náhrady výdavkov podľa prvej vety. Ak by suma podľa druhej vety bola nižšia ako náhrada výdavkov, ktorá exekútorovi patrí podľa prvej vety, má exekútor nárok len na rozdiel medzi týmito dvoma hodnotami. Oprávnený preto nesúhlasí s tým, aby bol zaviazaný na úhradu výdavkov vo výške 72,- eur. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený navrhuje, aby súd podaným námietkam vyhovel a vydané upovedomenie o zastavení exekúcie s výzvou na úhradu trov exekútora 343EX 330/21 zo dňa 19.10.2023 zrušil v celom rozsahu, resp. určil, že súdny exekútor je oprávnený vymáhať len rozdiel medzi uvedenou výškou trov.
3. Súdny exekútor vo vyjadrení k námietkam oprávneného prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že názor oprávneného nemá oporu v zákone. Oprávnený sa snaží selektívne aplikovať druhú vetu ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku bez toho, aby zohľadnil ostatné ustanovenia Exekučného poriadku upravujúce problematiku trov súdneho exekútora, čím oprávnený dospel k nesprávnemu výkladu a aplikácii druhej vety ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý je v rozpore so súvisiacimi ustanoveniami Exekučného poriadku. V prvom rade sa treba vrátiť k základom právnej teórie a pravidlám výkladu právnych noriem. Pri systematickom výklade treba vychádzať zo zásady, ktorú formuloval Celsus, že je neprípustné vykladať len jednotlivú normu, keďže jednotlivá norma je umelou izoláciou. Celsus: „Incivile est nisi tota lege perspecta una aliqua particula eius proposita iudicare vel respondere.“ (Je neprávnické, ak sa nezohľadní celý zákon, ale iba podľa nejakej jeho časti sa súdi alebo vydáva dobrozdanie.) Vzhľadom na uvedené teda vždy musíme vykladať právnu normu v určitom subsystéme, v súvislosti s ďalšími normami. K tomuto záveru dospel aj niekdajší Najvyšší správny súd ČSR, ktorý uviedol: „Zmysel zákona sa nedá určiť z jednotlivých jeho ustanovení od seba izolovaných, ale len z ich súvislostí s ostatnými zákonnými predpismi“. (Prusák, Jozef: Teória práva II. vydanie. Vydavateľské oddelenie PF UK 1999). S poukazom na uvedené teda treba poukázať najskôr na ust. § 196 Exekučného poriadku, podľa ktorého „trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.“ V nadväznosti na uvedené treba potom poukázať aj na ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku prvá veta, podľa ktorého: „Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami.“ Vzhľadom na uvedené je jednoznačné, že trovy exekútora pozostávajú z dvoch samostatných nárokov a to: 1) odmeny exekútora, 2) náhrady hotových výdavkov, ktorá pozostáva z: 2a) náhrady paušálnych výdavkov, 2b) náhrady nevyhnutých výdavkov, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Vzhľadom na uvedené je zrejmé aj to, že odmenu exekútora nie je možné za žiadnych okolností stotožňovať alebo zamieňať za náhradu hotových výdavkov. Súdny exekútor citujúc ust. § 197 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, § 6 a § 7 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“) ďalej uviedol, že s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia teda patrí súdnemu exekútorovi odmena vo výške 20% z vymoženého plnenia, ktorá sa zvyšuje o DPH. V konaní 5Ek/1104/2021 vymohol súdny exekútor z majetku povinného ku dňu vydania upovedomenia o zastavení exekúcie t.j. k 19.10.2023 celkovo sumu 35,15 €. Z vymoženej sumy 35,15 € rozpočítaním podľa ust. § 60 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku si ponechal titulom zákonného nároku na odmenu (§ 197 ods. 1 EP a § 6 a 7 Vyhlášky) sumu v celkovej výške 8,44 €. Zvyšok vymoženého plnenia v celkovej výške 26,71 € poukázal oprávnenému. Vzhľadom na uvedené súdny exekútor postupoval v súlade so zákonom, keď si ponechal z plnenia vymoženého z majetku povinného a po rozpočítaní podľa ust. § 60 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku sumu celkom 8,44 Eur a to práve titulom zákonného nároku na odmenu. Ako už uviedol, nárok na odmenu je samostatným zákonným nárokom súdneho exekútora a je nezameniteľný s nárokom na náhradu hotových výdavkov. Súdny exekútor nemôže byť tohto zákonného nároku na odmenu žiadnym spôsobom pozbavený, nakoľko súdny exekútor vykonáva exekučnú činnosť ako svoje povolanie a navyše podľa ust. § 4 Exekučného poriadku sa na neho vzťahuje zákaz inkompatibility, podľa ktorého je „činnosť exekútora nezlučiteľná s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo členstvom v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo s vykonávaním inej zárobkovej činnosti s výnimkou vedeckej, pedagogickej, literárnej, umeleckej, publicistickej a športovej činnosti.“ Po vydaní upovedomenia o zastavení exekúcie (19.10.2023) bola dňa 20.10.2023 v prospech účtu cudzích zdrojov súdneho exekútora pripísaná suma výťažku z majetku povinného vo výške 17,91 €. Postupom podľa druhej vety ust. § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a po rozpočítaní podľa ust. § 60 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku si súdny exekútor ponechal titulom zákonného nároku na odmenu (§ 197 ods. 1 EP a § 6 a 7 Vyhlášky) sumu v celkovej výške 4,30 € a sumu vo výške 13,61 € poukázal oprávnenému. Vzhľadom na uvedené bolo na odmenu súdneho exekútora vymožené celkom 12,74 Eur. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj nárok na náhradu hotových výdavkov (§ 197 ods. 1 EP), ktorý pozostáva z: a) náhrady paušálnych výdavkov b) náhrady nevyhnutých výdavkov, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Na uvedené nadväzuje aj ust. § 21 Vyhlášky, podľa ktorého „Exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.“ Ako teda z uvedeného jednoznačne vyplýva, súdny exekútor má nárok prioritne na odmenu (určenú zákonným postupom z vymoženého plnenia) a
vedľa tohto nároku má súdny exekútor samostatný nárok na náhradu hotových výdavkov. Uvedené len potvrdzuje skutočnosť, že odmena exekútora a nárok na náhradu hotových výdavkov sú dva samostatné nároky, ktoré nie je možné žiadnym spôsobom zamieňať a zároveň nie je možné súdneho exekútora zbaviť nároku na zákonnú odmenu, ktorej uspokojenie má prioritu (exekútor má nárok na náhradu hotových výdavkov popri odmene a nie naopak t.j. nárok na odmenu popri náhrade hotových výdavkov).
4. Súdny exekútor v ďalej časti vyjadrenia uviedol, že podľa ust. § 61n ods. 3 Exekučného poriadku prvá veta „Ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2).“ Citované ustanovenie teda upravuje procesný postup pri zastavení exekúcie a náležitosti upovedomenia, pričom čo do výšky náhrady výdavkov už odkazuje na ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku. Z citovaného ustanovenia však jednoznačne vyplýva aj nasledovné: a) že na zaplatenie náhrady výdavkov je zákonom zaviazaný oprávnený, b) exekútor má nárok na zaplatenie náhrady výdavkov a teda nielen paušálnych výdavkov (§ 21 ods. 2 Vyhlášky), ale aj nevyhnutných výdavkov (§ 21 ods. 3 Vyhlášky). Podľa ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku „Ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.“ V prvom rade treba venovať pozornosť prvej vete ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorej „Ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona“. Z uvedeného je zrejmé, že pri zastavení exekúcie vzniká súdnemu exekútorovi nárok na náhradu výdavkov (t.j. paušálnych aj nevyhnutných), na ktoré má súdny exekútor nárok popri odmene (§ 197 ods. 1 EP v spojitosti s ust. § 21 ods. 1 Vyhlášky) a na zaplatenie tejto náhrady výdavkov je zákonom zaviazaný oprávnený (§ 61n ods. 3 EP). Až na základe všetkých skutočností obsiahnutých v tomto vyjadrení vyššie môžeme v súlade s Celsusovým princípom systematického výkladu právnych noriem vykladať druhú vetu ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku t.j. tak, aby výklad tejto normy nebol v rozpore s inými normami upravujúcimi problematiku trov exekútora. Podľa druhej vety ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku „Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.“ K tejto citácii súdny exekútor uvádza nasledovné: 1. V prvom rade má za to, že úmyslom zákonodarcu bolo vyriešiť otázku, čo s trovami exekútora, ktoré boli vymožené pred zastavením exekúcie. Keďže prvá veta ust. § 198 ods. 2 EP uvádza, že „exekútorovi patrí pri zastavení exekúcie náhrada výdavkov“, potom v nadväznosti na uvedené je druhou vetou nastolená právna istota súdneho exekútora, že mu patria aj tie trovy, ktoré si pred zastavením exekúcie vymohol. Uvedeným sa predchádza tomu, aby si povinní pri zastavení exekúcie nemohli žiadať späť sumu vymoženú z ich majetku a zodpovedajúcu trovám exekúcie napr. s tým, že exekúcia bola predsa zastavená a exekútor má nárok len na náhradu výdavkov ale nie na už vymoženú odmenu. Sú známe prípady, kedy povinní pri zastavení exekúcie (napr. ak bola exekúcia zastavená ako neprípustná) žiadali od súdneho exekútora späť vymožené plnenie. 2. Pokiaľ z ust. § 197 ods. 1 EP v spojitosti s ust. § 21 ods. 1 Vyhlášky jednoznačne vyplýva, že nárok na odmenu exekútora je samostatným a prioritným nárokom súdneho exekútora (vzhľadom na nemožnosť vykonávať inú zárobkovú činnosť), popri ktorom vzniká súdnemu exekútorovi aj samostatný nárok na náhradu výdavkov, potom výklad druhej vety prezentovaný oprávneným, že 20% vymoženého plnenia (+ DPH) tvoriace zákonný nárok na odmenu exekútora sa pri zastavení exekúcie „zmenili“ na náhradu hotových výdavkov nemá žiadnu oporu v zákone a priamo odporuje jasnej a zrozumiteľnej dikcii ust. § 197 ods. 1 druhá veta v spojitosti s ust. § 6 a 7 Vyhlášky, pričom takýto arbitrárny výklad vedie k priamemu popretiu nároku súdneho exekútora na odmenu a to v rozsahu náhrady výdavkov, čo nemusí byť len 72,- € ale môže ísť o sumy v tisíckach eur (napr. pri dražbe). Súdny exekútor zároveň uviedol príklad: Súdny exekútor vedie exekúciu na vymoženie 100.000,- €. Zákonná odmena by bola pri plnom vymožení 20.000,- € + DPH t.j. celkom 24.000,- €. Zároveň vznikne počas exekučného konania súdnemu exekútorovi okrem nároku na náhradu paušálnych výdavkov 72,- € aj nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov pri dražbe 1.500,- €. Súdny exekútor exekúciu čiastočne vymôže tak, že postupom podľa § 197 ods. 1 druhá veta v spojitosti s ust. § 6 a 7 Vyhlášky mu vznikne nárok na odmenu vo výške 1.572,- €. Keďže na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, súdny exekútor musel exekúciu zastaviť. Súdny exekútor má za to, že v uvedenom modelovom príklade pri aplikácii ust. § 197 ods. 1, § 6 a 7 Vyhlášky vznikol súdnemu exekútorovi nárok na odmenu vo výške 1.572,- €. Nárok na odmenu je samostatným nárokom, ktorého vznik a výška je určená § 197 ods. 1 EP druhá veta v spojitosti s ust.
§ 6 a 7 Vyhlášky. Následne v zmysle ust. § 196 a 197 ods. 1 prvá veta EP v spojitosti s ust. § 21 ods. 1 Vyhlášky má súdny exekútor popri tejto odmene nárok na náhradu výdavkov, ktorých špecifikácia a výška sú upravené v ust. § 21 ods. 2 a 3 Vyhlášky a § 22 Vyhlášky, čo v tomto prípade znamená nárok na náhradu výdavkov vo výške 1.572,- €. Preto s poukazom na ust. § 198 ods. 2 prvá veta EP v spojitosti s ust. § 61n ods. 3 EP vyzve súdny exekútor oprávneného na úhradu hotových výdavkov vo výške 1.572,- €. Keďže je z dikcie jednotlivých zákonných ustanovení nepochybné, že vznik nároku na odmenu je upravený v iných ustanoveniach než vznik nároku na odmenu a tiež spôsob a výška odmeny je upravená v iných ustanoveniach než spôsob a výška nároku na odmenu, nie je prípustné vykladať druhú vetu § 198 ods. 2 EP tak, že v okamihu zastavenia exekúcie sa zrazu zmení dovtedajší nárok na odmenu na nárok na náhradu výdavkov. Takýto výklad je nielen arbitrárny, ale aj nelogický a v rozpore s účelom zákona, pričom vedie k: a) zbaveniu oprávneného jeho zákonnej povinnosti platiť náhradu hotových výdavkov b) zbaveniu súdneho exekútora jeho zákonného nároku na odmenu zakotvenú v ust. § 196 a 197 Exekučného poriadku, c) preneseniu povinnosti zaplatiť náhradu hotových výdavkov na povinného, ktorý dovtedy de facto aj de iure uhrádzal odmenu súdneho exekútora. 3. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má súdny exekútor za to, že druhú vetu ust. § 198 ods. 2 EP je možné vykladať len tak, aby tento výklad neodporoval iným ustanoveniam Exekučného poriadku a neupieral súdnemu exekútorovi tie nároky, ktoré sú mu explicitne v iných ustanoveniach exekučného poriadku priznané a garantované (nárok na odmenu). Vzhľadom na uvedené má za to, že druhá veta § 198 ods. 2 EP by mala byť vykladaná v priamej nadväznosti na vetu prvú § 198 ods. 2 EP tak, že súdny exekútor nemôže od oprávneného žiadať náhradu hotových výdavkov v rozsahu v akom má náhradu hotových výdavkov uhradenú vymožením od povinného a zároveň tak, že aj pokiaľ súdny exekútor vymohol časť trov do zastavenia exekúcie, tieto trovy si ponecháva (t.j. povinný nemôže žiadať o ich vrátenie, čo sa v minulosti často stávalo). Súdny exekútor opätovne poukázal na príklad: Súdny exekútor vedie exekúciu na vymoženie 100.000,- €. Zákonná odmena by bola pri plnom vymožení 20.000,- € + DPH t.j. celkom 24.000,- €. Zároveň vznikne počas exekučného konania súdnemu exekútorovi okrem nároku na náhradu paušálnych výdavkov 72,- € aj nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov pri dražbe 1.500,- €. Súdny exekútor exekúciu vymôže v takom rozsahu, že po rozpočítaní vymoženého plnenia postupom podľa § 60 ods. 2 EP mu ostane na trovy exekúcie suma 25.000,- €. Keďže postupom podľa § 197 ods. 1 druhá veta v spojitosti s ust. § 6 a 7 Vyhlášky mu vznikne nárok na odmenu vo výške 24.000,- €, potom sumou 1.000,- € si čiastočne pokryje aj hotové výdavky (vymožením od povinného) a teda ostáva mu neuhradený nárok na hotové výdavky vo výške 572,- €. Keďže na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, súdny exekútor musel exekúciu zastaviť. Keďže súdnemu exekútorovi vznikol v konaní celkový nárok na náhradu výdavkov 1.572,- €, ale do výšky 1.000,- € si ich vymohol od povinného, potom podľa prvej vety § 198 ods. 2 EP môže od oprávneného žiadať náhradu hotových výdavkov len v neuhradenej časti t.j. výške 572,- €. A podľa druhej vety je len deklarované právo súdneho exekútora ponechať si všetky dovtedy vymožené trovy exekúcie, ktoré činia rozdiel medzi celkovým zákonným nárokom súdneho exekútora a sumou uvedenou v upovedomení o zastavení exekúcie (t.j. v modelovom príklade je celkový zákonný nárok na trovy súdneho exekútora 25.572,- € pozostávajúci z odmeny 24.000,- € a náhrady hotových výdavkov 1.572,- €, pričom je garantované právo súdneho exekútora ponechať si trovy exekúcie v rozsahu prevyšujúcom náhradu výdavkov požadovaných od oprávneného podľa prvej vety, a teda súdny exekútor si podľa § 198 ods. 2 EP ponechá titulom vymoženia na trovy sumu 25.000,- € (24.000,- € na odmenu a 1.000,- € na náhradu výdavkov), pretože od oprávneného podľa prvej vety § 198 ods. 2 EP žiada neuhradenú časť hotových výdavkov vo výške 572,- €. Všetky vyššie uvedené skutočnosti potvrdzuje aj komentár Števček, Kotrecová, Tomašovič, Molnár a kolektív: Exekučný poriadok, komentár, 3. Vydanie, C.H. BECK 2018, kde sa na str. 832 výslovne uvádza: „Ak však exekútor zastavuje exekúciu v celosti, zároveň s upovedomením o zastavení exekúcie vydáva aj výzvu oprávnenému na úhradu trov exekútora (§ 61n ods. 3 EP). Nárok exekútora je tvorený (i) sumou paušálnej náhrady hotových výdavkov, (ii) sumou nevyhnutných výdavkov (ak súdny exekútor realizoval predajové exekúcie na vymoženie peňažného plnenia) a (iii) sumou DPH. Ak pred zastavením exekúcie došlo k čiastočnému splneniu vymáhanej pohľadávky, vznikol exekútorovi aj nárok na alikvotnú časť odmeny. Ak si exekútor ponechal časť prijatého plnenia na úhradu trov exekúcie patrí mu aj táto odmena. Ak je suma, ktorú si exekútor ponechal nižšia, ako súčet odmeny, náhrad a DPH, pri zastavení exekúcie rozdiel znáša oprávnený.“ Vzhľadom na to, že súdny exekútor má nárok na (i) odmenu a popri nej aj na (ii) náhradu hotových výdavkov, vzhľadom na to, že nárok na odmenu exekútora a nárok na náhradu hotových výdavkov sú dva samostatné a nezameniteľné nároky, vzhľadom na to, že nárok na odmenu exekútora požíva zákonnú prioritu uspokojenia, pretože exekútor vykonáva exekučnú činnosť ako svoje povolanie a navyše podľa ust. § 4 Exekučného poriadku sa na neho vzťahuje zákaz inkompatibility, vzhľadom na to, že pri vymožení
plnenia z majetku povinného alebo pri prijatí plnenia od povinného na uspokojenie vymáhaného nároku vzniká súdnemu exekútorovi nárok na odmenu vo výške podľa ust. § 197 ods. 1 EP v spojitosti s ust. § 6 a 7 Vyhlášky, vzhľadom na to, že exekútor nemôže byť zákonného nároku na odmenu žiadnym spôsobom pozbavený, nakoľko súdny exekútor vykonáva exekučnú činnosť ako svoje povolanie, nie je prípustný výklad oprávneného k druhej vete § 198 ods. 2 EP tak, že pri zastavení exekúcie sa odmena exekútora, na ktorú mu vznikol nárok podľa § 197 EP a § 6 a 7 Vyhlášky zrazu „mení“ na náhradu hotových výdavkov a o túto sumu sa znižuje zákonná povinnosť oprávneného zaplatiť hotové výdavky podľa prvej vety § 198 ods. 2 EP a s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti (jednotlivé zákonné ustanovenia ako aj komentár kolektívu autorov k Exekučnému poriadku je možné vykladať druhú vetu § 198 ods. 2 EP len tak, že: a) exekútor si ponechá trovy, ktoré si vymohol pred zastavením exekúcie, čím sa odstránil dovtedajší problém so žiadosťami povinných o vrátenie vymoženého plnenia pri zastavení exekúcie, b) ak si exekútor vymohol od povinného celý svoj nárok na odmenu a popri nej už aj čiastočne uspokojil nárok na náhradu hotových výdavkov, od oprávneného môže súdny exekútor žiadať len náhradu hotových výdavkov v neuspokojenej časti, čím sa predchádza duplicitnej úhrade hotových výdavkov (raz od povinného a raz od oprávneného). Pokiaľ teda v exekučnom konaní 5Ek/1104/2021 by bola vzhľadom na vymáhaný nárok celková zákonná odmena exekútora (t.j. pri plnom vymožení pohľadávky) vo výške 65,40 € (vrát. DPH), potom ak súdny exekútor vymohol na svoju odmenu len 12,74 Eur, je zrejmé, že v exekučnom konaní nebola vymožená náhrada hotových výdavkov (paušálnych) ani čiastočne a preto súdny exekútor má nárok žiadať od oprávneného celú náhradu hotových výdavkov v paušálnej výške podľa ust. § 22 ods. 1 Vyhlášky v spojitosti s ust. § 197 ods. 2 EP t.j. vo výške 60,- € + DPH t.j. celkom 72,- €. Vzhľadom na uvedené súdny exekútor postupoval správne a v súlade so zákonom. Naproti tomu názor oprávneného na započítanie vymoženej odmeny exekútora na hotové výdavky nemá oporu v zákone. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súdny exekútor navrhuje, aby súd vydal uznesenie, ktorým námietky oprávneného v celom rozsahu ako nedôvodné zamieta.
5. Podľa § 61n ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok") exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak z osobitného predpisu vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie.
6. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.
7. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
8. Podľa § 61n ods. 5 písm. b) Exekučného poriadku exekučné konanie sa končí, ak námietky boli podané, právoplatnosťou uznesenia o zamietnutí námietok.
9. Podľa § 196 Exekučného poriadku trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
10. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
11. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
13. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
14. Podľa § 21 ods. 1 vyhlášky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
15. Podľa § 21 ods. 2 vyhlášky náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie. Náhrada paušálnych výdavkov zahŕňa najmä a) náklady na vedenie spisu, b) náklady na cestovné, poštovné a za služby elektronických komunikácií, c) náklady na šetrenie majetkových pomerov povinného v informačných systémoch, d) náklady spojené s podávaním správ exekútora o zisťovaní majetku povinného zaslaných elektronickými prostriedkami, e) iné administratívne náklady.
16. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
17. Podľa § 60 ods. 1 Exekučného poriadku plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného sa na úhradu vymáhanej povinnosti použijú v tomto poradí: a) trovy exekútora, a to vrátane prislúchajúcej dane z pridanej hodnoty, b) istina vymáhanej pohľadávky, c) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom, d) trovy oprávneného.
18. Podľa § 60 ods. 2 Exekučného poriadku z prijatého plnenia sa na nárok podľa odseku 1 písm. a) použije vždy najviac 24 % plnenia, zvyšok prijatého plnenia sa použije na nárok podľa odseku 1 písm. b); na nárok podľa odseku 1 písm. c) a d) sa prijaté plnenia použijú až po zániku pohľadávky podľa odseku 1 písm. b). Ak niektorý z nárokov podľa odseku 1 už skôr zanikol, použije sa prijaté plnenie v pomere podľa predchádzajúcej vety na nároky, ktoré v čase prijatia plnenia nie sú uspokojené. Ak nie je možné uplatniť pomer podľa prvej vety z dôvodu, že ostatné nároky zanikli, použije sa celé prijaté plnenie na v poradí posledný neuspokojený nárok, a to až do okamihu jeho zániku.
19. Exekučný súd v súvislosti s rozhodovaním o námietkach oprávneného vychádzajúc z vyjadrenia súdneho exekútora mal za nesporné, že v priebehu exekúcie súdny exekútor vymohol ku dňu vydania upovedomenia o zastavení exekúcie, t.j. 19.10.2023 celkovo sumu 35,15 eur, pričom z vymoženej sumy si titulom zákonného nároku na odmenu ponechal sumu 8,44 eur. Po vydaní upovedomenia o zastavení exekúcie bola dňa 20.10.2023 v prospech účtu cudzích zdrojov súdneho exekútora pripísaná suma výťažku z majetku povinného vo výške 17,91 eur, z ktorej si súdny exekútor titulom zákonného nároku na odmenu ponechal sumu v celkovej výške 4,30 eur. Z uvedeného teda vyplýva, že na odmenu súdneho exekútora bolo vymožené celkom 12,74 eur.
20. Pokiaľ súdny exekútor exekúciu zastavil a vyzval oprávneného na náhradu trov vo výške 72,- eur, exekučný súd aj napriek rozsiahlej argumentácii súdneho exekútora musí konštatovať, že súdny exekútor nepostupoval pri ich vyčíslení správne, pričom je v tejto súvislosti potrebné poukázať na ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného ustanovenia v prípade zastavenej exekúcie má exekútor v prípadoch, že pred jej zastavením došlo k čiastočnému vymoženiu (prijatia plnenia) nároku, nárok aj na trovy, ktoré si ponechal v súlade s ust. § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety. Inak povedané, nárok na náhradu paušálnych výdavkov má súdny exekútor pri zastavení exekúcie v zásade vždy, tieto ale majú byť pokryté (uhradené) najprv z čiastočne vymoženého plnenia podľa § 60 Exekučného poriadku, ktorý upravuje poradie a rozsah uspokojenia vymáhaných nárokov. V zmysle § 60 ods. 1 sa ako prvé z prijatého plnenia uspokojujú trovy súdneho exekútora, pričom v § 60 ods. 2 je ďalej upravený maximálny rozsah, ktorý možno na trovy exekútora
použiť, t.j. maximálne 24 % plnenia. Zo znenia uvedeného ustanovenia nemožno prijať iný záver než ten, že súdny exekútor má nárok najviac na 24 % prijatého, resp. vymoženého plnenia, čo znamená, že súdny exekútor môže na svoje trovy započítať aj menej, pričom je bezvýznamné, či prislúchajúcu časť z uvedeného plnenia exekútor použije na svoju odmenu alebo náhradu hotových výdavkov.
21. Keďže v predmetnej veci si súdny exekútor v zmysle § 60 Exekučného poriadku ponechal sumu vo výške 12,74 eur, pre výpočet trov súdneho exekútora podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku bolo potrebné uplatniť pravidlo započítania, podľa ktorého z celkového nároku súdneho exekútora na trovy zastavenej exekúcie, t.j. 72,- eur, je potrebné odpočítať sumu, ktorú si už súdny exekútor pred zastavením exekúcie ponechal. V prípade, ak ponechaná suma neprevyšuje celkový nárok súdneho exekútora na sumu paušálnych výdavkov, oprávnený ma v zmysle § 61n ods. 3 v spojení s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku povinnosť zaplatiť zvyšnú časť trov súdneho exekútora, na ktoré má nárok. Uvedené znamená, že ak exekútor do zastavenia exekúcie vymohol trovy, na ktoré má podľa § 60 Exekučného poriadku nárok a ak táto suma je nižšia ako náhrada paušálnych výdavkov, exekútor má nárok len na rozdiel medzi týmito dvoma hodnotami.
22. Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor pri zastavení exekúcie v súvislosti s vyčíslením trov nepostupoval v súlade s vyššie uvedeným a teda si ich uplatnil v nesprávnej výške, exekučný súd v zmysle ustanovenia § 61n ods. 4 predposledná veta Exekučného poriadku vrátil súdnemu exekútorovi na prepracovanie výzvu na úhradu trov exekútora, ktorý v prepracovanej výzve oprávneného vyzve na úhradu trov exekúcie vyčíslených podľa vyššie uvedeného pravidla započítania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.