Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5To-92-2019.pdf
PDF · 74.98 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/92/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci obžalovanej V. Z. pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 3.7.2019 sp. zn. 8T/10/2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.4.2020 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovanej V. Z., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bola obžalovaná uznaná za vinnú zo spáchania prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona a prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 17.1.2018 v čase od 10.30 hod. do 11.30 hod. počas návštevy svojho známeho Ing. D. P. v jeho byte na ulici X. č. XXXX/XX v B., z peňaženky voľne položenej na skrinke v predsieni bytu odcudzila platobnú kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, vystavenú spoločnosťou Q. Q., a. s., B. k osobnému účtu Q. vedenému na meno D. P., pričom následne prostredníctvom tejto platobnej karty bez vedomia a súhlasu Ing. D. P. vykonala dňa 17.1.2018 v čase o 13.15 hod. z bankomatu Q. Q. na Z. ulici v X. výber finančnej hotovosti v sume 500,- eur, čím spôsobila Ing. D. P.kodu vo výške 500,- eur. Za to súd obžalovanej uložil podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona, s poukazom na § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace nepodmienečne a podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona obžalovanú zaradil pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenému Ing. D. P., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX, B. - Q. F. škodu vo výške 500,- eur. Proti tomuto rozsudku podala obžalovaná, priamo na hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho vyhlásení, odvolanie, ktoré neskôr písomne odôvodnila. Odvolanie bolo podané len čo do výroku o treste. V písomných dôvodoch odvolania uviedla, že sa k svojmu činu priznala a oľutovala ho. Poukazuje na to, že sa momentálne nachádza v útulku pre bezdomovcov v Ľubici, kde sa zúčastňuje nápravného programu, ktorý by rada dokončila. Súdu navrhla, aby zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že nariadi probačný dohľad alebo predĺženie skúšobnej doby. Odvolací súd rozhodoval o odvolaní na verejnom zasadnutí. Obžalovaná zotrvala na svojom odvolaní, pričom doplnila, že sa snaží splácať poškodenému škodu, ktorú mu spôsobila predchádzajúcou trestnou činnosťou. Prokurátor navrhol odvolanie ako nedôvodné zamietnuť. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolaní v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podala obžalovaná ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom. V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolací súd sa meritórne zaoberal odvolaním obžalovanej v rozsahu napadnutého výroku o treste. Krajský súd ako súd odvolací konštatuje, že napadnutým rozsudkom bol obžalovanej uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 4 mesiace nepodmienečne. S prihliadnutím na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností ako aj osobu obžalovanej, vzhľadom k možnostiam nápravy a prevýchovy obžalovanej, s poukazom na tú skutočnosť, že obžalovanej bola už v minulosti poskytnutá šanca podmienečným odsúdením preukázať polepšenie, avšak sa opakovane dopustila spáchania skutkov kvalifikovaných ako trestné činy, dospel okresný súd k správnemu záveru, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody. Okresný súd správne poukázal na to, že obžalovaná ma v registri trestov 4 záznamy za spáchanie trestných činov majetkového charakteru, pričom prvé tri odsúdenia za majetkovú trestnú činnosť do roku 2010 má zahladené. Naposledy bola odsúdená rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8T/35/2017 zo dňa 9.10.2017, právoplatným 9.10.2017, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, a ktorým bola uznaná za vinnú z prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, ktorého skutku sa dopustila v období roku 2014 až 2016, kedy od poškodeného Ing. Ivana Janiša vylákala postupne sumu 6.000 eur, za čo jej bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere 8 mesiacov, ktorý jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Prejednávanej trestnej činnosti sa tak mala dopustiť voči tomu istému poškodenému a počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Vzhľadom na charakter tejto trestnej činnosti bolo potrebné upriamiť pozornosť aj na to, že v registri priestupkov má obžalovaná dva záznamy o priestupkoch proti majetku z roku 2016 a 2017, kedy sa dopustila poškodenia tovaru, resp. drobnej krádeže. Okresný súd správne dospel k záveru, že uloženie iného ako nepodmieneného trestu odňatia slobody by vzhľadom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa nemohlo byť vo vzťahu k osobe obžalovanej považované za účinný. Táto sa opakovane dopúšťa majetkovej trestnej činnosti, pričom ani predchádzajúce odsúdenie v podobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody u nej neviedlo k náprave. Podľa názoru krajského súdu sa tak okresný súd správne vysporiadal so všetkými okolnosťami dôležitými pre zákonné rozhodnutie o treste obžalovanej. Berúc do úvahy skutočnosti, že obžalovaná je špeciálnym recidivistom, ktorá už bola pre trestnú činnosť opakovane súdne trestaná, a ďalšieho trestného činu sa dopustila len tri mesiace po začatí plynutia 18 mesačnej skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za podvod, ktorého sa dopustila voči tomu istému poškodenému je trest uložený napadnutým rozsudkom vo výmere 2 roky a 4 mesiace, z pohľadu krajského súdu primeraný a zákonný. V písomných dôvodoch odvolania obžalovaná navrhla, aby odvolací súd zmenil výrok o treste a nahradil ho buď probačným dohľadom alebo predĺžením skúšobnej doby. V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že nakoľko sa obžalovaná dopustila úmyselných trestných činov v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, nie je možné v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona obžalovanej opakovane uložiť podmienečný trest odňatia slobody, tak ako to uvádza aj okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia. Vo vzťahu k predĺženiu skúšobnej doby krajský súd uvádza, že v tomto konaní nie je v kompetencií krajského súdu, prípadne okresného súdu rozhodovať o predĺžení skúšobnej doby, ktorá bola obžalovanej určená a uložená v trestnom konaní Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8T/35/2017 za spáchanie iného trestného činu. Z uvedeného dôvodu možno konštatovať, že odvolanie obžalovanej je nedôvodné, a že napadnutý rozsudok je vo výroku o treste plne v súlade so zákonom, je spravodlivý a primeraný. Okresný súd rozhodol správne aj o spôsobe výkonu tohto trestu, keď obžalovanú zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.