Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Cpr-33-2019.pdf
PDF · 95.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-20Cpr/33/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu V. M.Á., nar.XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A., právny zástupca: Mgr. Ing. Juraj Trokan, IČO: 42 403 375, Vajanského 6718/10, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Peter Ševčík - Clean Service, IČO: 43 451 411, Vrbovská cesta 2609/86, 921 01 Piešťany, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru označené ako Okamžité ukončenie pracovnej zmluvy zo dňa 10.05.2019, j e n e p l a t n é.
II. Žalobkyňa m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 08.07.2019 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru, doručené žalobkyni dňa 10.05.2019, je neplatné. 2. Žalobu odôvodnila tým, že bola u žalovaného zamestnaná na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.02.2019. Dňa 10.05.2019 bol žalobkyni doručený dokument označený ako „Okamžité ukončenie pracovnej zmluvy“, z ktorého vyplynulo, že žalovaný so žalobkyňou okamžite ukončuje pracovný pomer z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny (opúšťanie pracoviska, zatajenie kľúčov, vynášanie informácií). Dôvody rozviazania pracovného pomeru nie sú pravdivé a ani nie sú spôsobilé byť dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru. Voči skončeniu pracovného pomeru podala žalobkyňa vyjadrenie nazvané ako „odvolanie“ zo dňa 16.05.2019, ktoré si žalovaný neprevzal v odbernej lehote. Žalobkyňa trvá na ďalšom zamestnávaní. Predložila nasledovné listiny, ktoré žiada vykonať ako dôkaz: Pracovná zmluva zo dňa 01.02.2019, Okamžité ukončenie pracovnej zmluvy zo dňa 10.05.2019, Odvolanie zo dňa 16.05.2019. 3. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa 30.08.2019 s tým, že v čísle paragrafu 228a Zákonníka práce došlo k preklepu, ale žalobkyňa vedela akú pracovnú zmluvu podpisuje, takže táto námietka je neopodstatnená. Žalobkyňa mohla pracovisko opustiť len vtedy, ak je prevádzka v stave, v akom bolo dohodnuté, teda bez vzniku reklamácií, čo žalobkyňa nedodržala a bola na to viac krát upozorňovaná. Odovzdanie kľúčov vybavoval s prevádzkarkou, lebo ako vedenie musel mať zabezpečený prístup do prevádzky. Prevádzkarka oznámila, že kľúče má p. A.. Ten ich zrejme odovzdal žalobkyni, čo ona zatajila a kľúče zamestnávateľovi neodovzdala. Na otázku, ako sa tam vie dostať uviedla, že pozná údržbárov a tí ju tam vpustia. Žalobkyňa odokryla cenovú ponuku a faktúru, pričom tieto informácie posunula ďalším zamestnancom. So žalobkyňou riešil reklamácie a nekvalitne odvedenú prácu takmer každý deň, mala aj konflikty s kmeňovými zamestnancami aquaparku. Žiadal žalobu zamietnuť. Ako dôkaz predložil: reklamácie zasielané na e-mail, čestné vyhlásenie p. B., ktorého žalovaný označil ako obchodný partner. 4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci:
5. Z Pracovnej zmluvy zo dňa 01.02.2019 súd zistil, že žalobkyňa uzavrela pracovný pomer so žalovaným ako zamestnávateľom na pozícii: upratovačka s nástupom do práce dňa 04.02.2019, na dobu určitú do 03.02.2020. 6. Z listiny - Okamžité ukončenie pracovnej zmluvy zo dňa 10.05.2019 súd zistil, že je koncipovaná ako dvojstranný právny úkon, v závere listiny je vyznačený priestor pre podpis zamestnávateľa a zamestnanca. Listina je však podpísaná len zo strany zamestnávateľa. V úvode listiny je označenie § 228a Zákonníka práce (pozn. upravuje dohodu o pracovnej činnosti). Z čl. I ods. 1 listiny vyplýva, že zamestnávateľ rozväzuje pracovný pomer so zamestnancom s okamžitou platnosťou z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny (opúšťanie pracoviska pred skončením pracovnej doby, zatajenie držania kľúčov od prevádzky a vynášanie informácií) a nevykonávanie dohodnutých prác, za ktoré bol hodnotený. Podľa ods. 2 pracovná zmluva končí dňa 10.05.2019. Podľa bodu II ods. 1 toto ukončenie nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu oboma zmluvnými stranami. 7. Z listiny - Odvolanie voči výpovedi za hrubé porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 16.05.2019 vyplynulo, že ju žalobkyňa adresovala žalovanému s tým, že nemá vedomosť o tom, že by porušila pracovnú disciplínu. Pracovisko opúšťala vždy po dohode so zamestnávateľom, kľúče obdržala od zástupcu riaditeľky aquaparku. O vynášaní akýchkoľvek informácií nemá vedomosť, pracovné povinnosti si plnila svedomito, nikdy nemala žiadne reklamácie na prácu. Skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní. Z kópie priloženej obálky je zrejmé, že žalovaný si zásielku neprevzal v odbernej lehote. 8. Z čestného prehlásenia Ľ. B. zo dňa 26.08.2019 vyplynulo, že všetky tvrdenia uvedené vo vyjadrení k žalobe sú pravdivé. Pri situáciách bol prítomný osobne a môže potvrdiť, že žalobkyňa konala proti predpisom firmy a v nesúlade s pracovnou zmluvou. 9. Z e-mailov zo dňa 26.02.2019 a 11.03.2019 adresovaných žalovanému zo strany prevádzkara T. P. &. B. žalovanému je zrejmé, že vytýka nedostatky upratovacích služieb. Meno žalobkyne v ňom spomenuté nie je. 10. Z preberacieho protokolu spísaného medzi Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o. a žalovaným zo dňa 20.05.2019 a 01.07.2019 je zrejmé, že bolo potvrdené odovzdanie kľúčov od zamestnaneckého vchodu, miestnosti pre upratovačky atď. Z listiny nevyplýva, že by kľúče prevzala žalobkyňa. 11. Na pojednávanie dňa 04.05.2020 sa žalovaný nedostavil bez ospravedlnenia. Na pojednávaní bola vypočutá žalobkyňa, ktorá uviedla, že 10.05. ešte pracovala nočnú zmenu, pán Ševčík bol upozornený, že sú zle položené koberce, ale to robila jej kolegyňa. Už počas zmeny prišiel a atakoval ju, až plakala. V aquaparku mala dobré vzťahy, pracovala tam 3 roky. Často krát musela pracovať aj 7 dní v týždni. V pondelok 13.5. jej začala PN, mávala závrate, o čom informovala aj zamestnávateľa. PN riadne odovzdala ale neskôr som sa dozvedela, že žalovaný si nesplnil povinnosť a neodovzdal ju na sociálnu poisťovňu, následkom čoho jej nebola vyplatená náhrada mzdy. Hoci som 10.05. ešte pracovala, 14.05. v utorok jej prišla poštou výpoveď, z ktorej sa dozvedela, že v deň keď pracovala, mal s ňou byť skončený pracovný pomer a o údajných obvineniach, ktoré nie sú pravdivé. Pokiaľ ide o opúšťanie pracoviska pred skončením pracovnej doby, to nie je pravda, nikdy by s kolegyňou neodišli skôr, bez povolenia. Kľúče mala, avšak dal jej ich sám riaditeľ aquaparku, s ktorým mala dobré vzťahy a bola medzi nimi dôvera, naopak s pánom Š. spokojní neboli. Následkom konania žalovaného bola vo finančných problémoch, lebo jej nevyplatil mzdy, neprišla jej ani náhrada mzdy zo sociálnej poisťovne. Zamestnať sa jej podarilo až v januári 2020. 12. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“), pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. 13. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe. 14. Podľa § 68 ods. 1 zákona Zákonník práce, okamžité skončenie pracovného pomeru, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu. 15. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5. 16. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
17. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. 18. Podľa § 228a ods. 1 až 4ZP, na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode o pracovnej činnosti musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na určitú dobu, najviac na 12 mesiacov. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila. Odmena za vykonanú prácu je splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala. 19. Podľa § 37 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ďalej len „OZ“, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 20. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa Zákonník práce zakotvuje ako výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru. Vychádzajúc zo závažnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru pre oboch účastníkov, v praxi by sa mal tento dôvod uplatňovať len vo výnimočných prípadoch, keď nie je spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby zamestnanca po uplatnení výpovede ešte zamestnával počas výpovednej doby. 21. Zákonník práce výslovne požaduje, aby sa dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru skutkovo vymedzil tak, aby nebol zameniteľný s iným dôvodom. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť vymedzený takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v akom konkrétnom konaní zamestnanca alebo zamestnávateľa spočíva a tiež aj z dôvodu, aby nebolo možné dodatočne meniť dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Okrem toho všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka kladú aj zákonné požiadavky na určitosť právneho úkonu, ktorý však môže byť neplatný len za predpokladu, že sa ani pomocou výkladu nedá zistiť, čo ním chcel účastník vyjadriť. 22. Právny úkon je neurčitý, a teda aj nezrozumiteľný, pokiaľ je prejav vôle síce z jazykovej stránky zrozumiteľný, ale nejednoznačný je jeho vecný obsah - a tým je neurčitý s tým, že neurčitosť nie je možné odstrániť ani použitím výkladových pravidiel alebo dispozitívnych ustanovení zákona. Právny úkon je určitý, ak nie je vnútorne rozporný jeho obsah a jeho predmet nie je jednoznačne určený - takže ho nie je možné individualizovať. Predpokladom určitosti právneho úkonu je označenie jeho predmetu takým spôsobom, aby ho bolo možné nezameniteľne rozpoznať od iných predmetov. Ak ide o právny úkon, pre ktorý je ustanovená pod sankciou neplatnosti písomná forma, musí táto určitosť obsahu vyplývať z textu listiny, v ktorej je zaznamenaná - nestačí, ak je to známe zmluvným stranám. Absolútna neplatnosť pôsobí priamo (automaticky) zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc) a bez ohľadu, či sa tejto neplatnosti niekto dovolá. 23. V danom prípade súd má za to, že právny úkon zamestnávateľa, ktorého následkom malo byť okamžité skončenie pracovného pomeru - Okamžité ukončenie pracovnej zmluvy zo dňa 10.05.2019 je neurčitým a nezrozumiteľným právnym úkonom s následkom absolútnej neplatnosti. Z listiny nie je možné vyvodiť, o ktorú formu skončenia pracovného pomeru ide - o dohodu alebo okamžité skončenie pracovného pomeru. Hoci listina je pomenovaná: Okamžité ukončenie pracovnej zmluvy, výkladom možno dospieť k záveru, že vôľou strán mohlo byť okamžite ukončiť pracovný pomer dohodou, čomu by nasvedčovalo znenie čl. II - záverečné ustanovenia (napr. znenie ods. 1: toto ukončenie nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu oboma zmluvnými stranami), aj priestor pre podpis zamestnancom (ktorý však absentuje). Prípustný výklad je aj ten, že zamestnávateľ chcel ukončiť pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 ZP, čomu by nasvedčovalo znenie čl. I ods. 1: zamestnávateľ rozväzuje pracovný pomer so zamestnancom s okamžitou platnosťou z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny... avšak v úvode listiny je cit. ust. 228a ZP, ktoré upravuje dohodu o pracovnej činnosti, hoci žalobkyňa bola u žalovaného v riadnom pracovnom pomere na dobu určitú. Nie je preto z pohľadu súdu možné vyvodiť, aké účinky chcel žalovaný predmetnou listou vyvolať, či ide o návrh dohody o ukončení pracovného pomeru, alebo o okamžité skončenie pracovného pomeru. 24. Pokiaľ by aj predložená listina bola dostatočne určitá a zrozumiteľná, dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť skutkovo vymedzený tak, aby nebol zameniteľný s iným dôvodom. Žalovaný však v bode I. ods. 1 len stroho vymenúva: že ide o hrubé porušenie pracovnej disciplíny (opúšťanie pracoviska pred skončením pracovnej doby, zatajenie držania kľúčov od prevádzky a
vynášanie informácií) a nevykonávanie dohodnutých prác, za ktoré bol hodnotený. Z uvedeného však nie je zrejmé vyvodiť, kedy k uvedenému konaniu či opomenutiu zo strany žalobkyne malo dôjsť, v čom konkrétne konanie spočívalo tak, že by bolo možné hodnotiť ho ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Napr. vynášanie informácií (Komu? Akých?). Žalovaný síce vo vyjadrení k žalobe niektoré z uvedených porušení pracovnej disciplíny konkretizuje, to však nič nemení na tom, že v listine o ukončení pracovného pomeru špecifiká absentujú, čo má za následok neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 70 ZP. 25. Z uvedených dôvodov bolo nadbytočné zaoberať sa tým, či sa žalobkyňa skutočne dopustila konania alebo opomenutia, ktoré žalovaný označil ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny a či toto konanie aj dosiahlo uvedenú intenzitu porušenia pracovných povinností 26. Žalovaný v konaní nepredložil dôkazy, ktoré by potvrdzovali pravdivosť jeho tvrdení. Z e-mailov ohľadom nekvalitného plnenia upratovacích služieb nie je možné vyvodiť, že by týkali žalobkyne. Pokiaľ ide o čestné prehlásenie p. B., hoci žalovaný uviedol, že p. B. je jeho obchodný partner, takáto skutočnosť nevyplýva zo žiadnej z predložených listín, ani z výpisu zo živnostenského registra žalovaného (č.l.67). Z pohľadu súdu ide o čestné prehlásenie bez akejkoľvek výpovednej hodnoty. 27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 29. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, žalobkyňa mala vo veci plný úspech a súd jej preto priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 30. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).