Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_27Co-16-2024.pdf
PDF · 80.58 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/16/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu Stavebné bytové družstvo, IČO: 00 688 185, so sídlom Partizánske, Pod Šípkom 1301, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Edit Balážiková s.r.o., IČO: 47 239 948, so sídlom Partizánske, Jesenského 231/5, proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., E. XXX/X, zastúpenej Mgr. René Nguyen, advokátom so sídlom Partizánske, Moyzesova 471/1, o nariadenie predaja bytu, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. októbra 2023 č. k. PE-3C/41/2022-144, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Uznesením zo dňa 17. októbra 2023 č. k. PE-3C/41/2022-144 súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil. Vo výroku II. priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. Výrokom III. vrátil žalobcovi súdny poplatok zaplatený na účet súdu v sume 42,80 Eur podľa § 11 ods. 3, 4, 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal nariadenia predaja bytu vo vlastníctve žalovaného a náhrady trov konania. Pred pojednávaním žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že došlo k zmene nájomcov bytu žalovanej. Správanie nových nájomcov je bezproblémové a preto odpadol dôvod na nariadenie predaja bytu. Žalovaná so späťvzatím žaloby na pojednávaní dňa 17.10.2023 nesúhlasila. Priznanie trov by bolo podľa nej v rozpore s dobrými mravmi, pretože nebolo preukázané protiprávne konanie žalovanej a nevhodné správanie pôvodných nájomcov bytu. Vzhľadom na späťvzatie žaloby súd konanie podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP zastavil. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že zastavenie konania procesne zavinila žalovaná, keďže počas konania došlo k zmene nájomcov bytu a tým aj k odstráneniu dôvodu podania žaloby. Preto priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu výroku II. o náhrade trov konania podala žalovaná včas odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd zmenil uznesenie v napadnutom rozsahu o náhrade trov konania tak, že žalovanej prizná náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Nesprávnosť rozhodnutia vidí v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Je toho názoru, že žaloba bola podaná žalobcom nedôvodne, čo preukazovala zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov nebytových priestorov zo dňa 22.05.2023, v ktorej sa uvádza, že cit. „doposiaľ nedisponujeme v konaní relevantnými dokladmi o trvaní nevhodného správania sa zo strany vlastníkov bytov resp. ich nájomcov, ako predkladá právna úprava...“, ďalej poukazovala, že súčasťou žaloby nebolo odsúhlasenie podania žaloby vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Spochybnila dôkazy, ktoré predložil žalobca do konania v rámci späťvzatia žaloby, vyhlásenia F. E. a G. E. ako nepravdivé, pretože
v byte v letných mesiacoch nežila žiadna mladá rodina s 3 deťmi. Žalovaná je toho názoru, že v tomto prípade neexistuje príčinná súvislosť medzi jej správaním, ktorým by v celku alebo aspoň v relevantnom rozsahu vyhovela žalobnému petitu, a preto nemohla procesne zaviniť späťvzatie žaloby zo strany žalobcu. V žalobnom návrhu bol uvedený petit, ktorý spočíval v „aktívnom“ konaní teda nariadení predaja bytu, prostredníctvom súdneho exekútora. Ona sa nezachovala v zmysle žalobnej požiadavky. Ďalej uviedla, že nájomný vzťah s nájomcom sa skončil uplynutím dohodnutej doby nájmu bez aktívneho alebo pasívneho konania či správania žalovanej. 3. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril a navrhol rozhodnutie v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdiť. S argumentáciou žalovanej v odvolaní sa nestotožňuje. Uviedol, že sa podanou žalobou domáhal nariadenia predaja bytu v súlade s § 11 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a nesporne preukázal dôvodnosť podanej žaloby prostredníctvom pripojených listinných dôkazov. Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu, ktorá sa konala dňa 22.05.2023 verejne pred bytovým domom, jednoznačne vyplýva, že 6 vlastníci bytov boli ochotní svedecky potvrdiť žalobcom v žalobe tvrdené skutočnosti a reálnu situáciu v bytovom dome. Žalovaná spochybňuje pravdivosť vyhlásení F. E. a G. E., pričom na popretie pravdivosti ich vyhlásení nepredložila žiaden relevantný dôkaz. Po konaní schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorá bola vykonaná verejne pred bytovým domom, došlo k zmene nájomcov bytu vo vlastníctve žalovanej na základe úkonu vykonaného zo strany žalovanej a nájomcovia, ktorí sa dopúšťali nevhodného správania z bytu odišli. Žalobca poukazuje najmä na skutočnosť, že nevhodné správanie nájomcov predmetného bytu trvalo minimálne 3 roky. Faktom však je, že až po podaní žaloby a následne po pripustení zmeny účastníka konania, došlo v letných mesiacoch roku 2023 k zmene nájomcov predmetného bytu a vlastníčka bytu, resp. jeho noví nájomcovia nezasahujú do výkonu vlastníckeho práva ostatných vlastníkov bytov. Až na základe tejto skutočnosti žalobca pristúpil k späťvzatiu žaloby. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je podľa neho preukázané, že k zastaveniu konania došlo správaním sa a zavinením žalovanej.
4. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd preskúmal na základe odvolania v medziach daných podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
5. Odvolaním bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie iba vo výroku o náhrade trov konania, preto odvolací súd preskúmaval iba túto napadnutú časť. Výrok vo veci samej (o zastavení konania) rozhodnutím odvolacieho súdu zostáva nedotknutý.
6. Na základe preskúmania rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie otázku náhrady trov konania správne skutkovo i právne posúdil. Preto sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením tejto otázky v odôvodnení uznesenia súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.
7. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Podľa citovaného zákonného ustanovenia, ak súd konanie zastavuje, pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa zaoberá najskôr tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené.
9. V danej veci dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že zastavenie konania zavinila žalovaná tým, že vykonala úkony (zmena nájomcov jej bytu), ktoré smerovali k odpadnutiu dôvodu žaloby, čo vyvolalo u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia podanej žaloby, a tým následne k zastaveniu konania.
10. K námietke odvolateľa o nedôvodnosti žaloby odvolací súd uvádza, že dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť.
11. Z obsahu žaloby v danej veci bezprostredne po jej podaní nebolo možné dospieť k záveru, že by táto mala byť zamietnutá, ak by mal súd preukázané všetky skutkové tvrdenia žalobcu a ani z nej nevyplývala neexistencia dôkazných prostriedkov k skutkovým tvrdeniam, v žalobe boli označené
i predložené dôkazy podporujúce tvrdenia žalobcu. O dôvodnosti žaloby v danej veci svedčí aj procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý po podaní žaloby v rámci prípravy konania nepostupoval podľa § 138 C.s.p. a nevyzýval žalobcu na späťvzatie žaloby pre jej zjavnú nedôvodnosť, ale vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom došlo k späťvzatiu v dôsledku udalostí mu predchádzajúcich (zmena nájomcu bytu žalovanej).
12. K argumentácii odvolateľky v súvislosti s posudzovaním príčiny späťvzatia žaloby odvolací súd uvádza, že žalovaná si zamieňa pojmy žaloba a žalobný petit, pokiaľ vyžaduje, aby pre jej zavinenie bolo rozhodujúce, že svojím správaním (konaním) naplnila znenie petitu. V prípade späťvzatia ide o späťvzatie žaloby a nie späťvzatie len žalobného petitu (žalobnej žiadosti). Súčasťou (povinnou) žaloby je aj opis rozhodujúceho skutkového stavu (konkrétne správanie sa subjektov sporu), teda dôvod žaloby. Ak sa zmení správanie subjektov sporu a tým opísaný skutkový stav, odpadne aj dôvod žaloby, čo vedie prirodzene a logicky (vzhľadom na § 217 ods. 1 C.s.p. a prítomný čas použitý v § 11 ods. 5 bytového zákona) k späťvzatiu žaloby. Okrem toho argumentácia žalovanej nezohľadňuje charakter danej žaloby. Danú žalobu nemožno podradiť pod typické prípady súkromnoprávnych žalôb podľa § 137 C.s.p. Nejde o prípad žaloby o splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a/ C.s.p, ktorú žalovaná rozoberá vo svojej argumentácii (v žiadnom prípade sa žalovanej neukladá povinnosť určitým spôsobom konať alebo nekonať). Treba však pripomenúť, že výpočet žalôb v § 137 C.s.p. je len demonštratívny (viď použité slovo „najmä“). Je prípustná aj iná súkromnoprávna žaloba, teda v § 137 neuvedená, za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva. Inými slovami, hmotné právo musí založiť oprávnenie súdu rozhodnúť tak, že výrok rozhodnutia neznie ani na splnenie povinnosti, ani na deklaratórne určenie (ne)existencie práva či právnej skutočnosti. V danom prípade ide o tzv. inú v § 137 nepomenovanú žalobu o nariadenie predaja bytu, ktorej podanie v civilnoprávnej oblasti umožňuje hmotné právo - § 11 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Zároveň o žalobe nemožno hovoriť o klasickej súkromnoprávnej žalobe, pretože v sebe svojou podstatou obsahuje právo na uloženie „sankcie“ súdom vlastníkovi za porušenie jeho povinností, teda zasahuje oblasť trestania. Zákon v tomto prípade umožňuje žalobcovi, aby sa nedomáhal konkrétneho konania žalovanej, alebo určenia skutočnosti, či práva, ale aby sa domáhal prijatia opatrenia súdom, ktoré má charakter sankcie. Preto argumentácia žalovanej v ods. 5 a 6 jej odvolania nie je dôvodná.
13. Pokiaľ žalovaná poukazuje na skutočnosť, že sporný nájomný vzťah sa skončil uplynutím času, teda bez ohľadu na jej konanie či správanie, odvolací súd poukazuje, že v zmysle teoretických výkladov prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, plynutie času. Zároveň odvolací súd poukazuje, že žalovaná svoje tvrdenie o zániku nájmu uplynutím doby nájmu nepreukázala, hoci ho žalobca popiera. Odvolací súd aj v prípade preukázania tohto tvrdenia poukazuje na pre späťvzatie žaloby rozhodné správanie, presnejšie (ne)konanie žalovanej, ktorá neobnovila alebo nepredĺžila namietaný nájomný vzťah, čím odstránila dôvody podanej žaloby, odstránila tvrdený pretrvávajúci zásah do vlastníckeho práva ostatných vlastníkov bytov napriek svojej doterajšej procesnej obrane popierajúcej tvrdenia žalobcu a dôvodnosť žaloby. Ani uvedená námietka nie je tak z viacerých dôvodov opodstatnená.
14. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru o správnosti záveru súdu prvej inštancie, že žalovaná zavinila zastavenie konania, a preto je podľa § 256 ods. 1 C.s.p. povinná nahradiť žalobcovi trovy konania.
15. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie v časti o trovách konania je vecne správny, rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s §§ 255 ods. 1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. patrí náhrada trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).