Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-44C/72/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Alžbetou Beňákovou v spore žalobcu: C.. G. T., L.. X.X.XXXX, J. X. XXXXX/X, XXX XX G., zastúpeného: Mgr. Zuzanou Novákovou, advokátkou so sídlom Slovenská 3301/84, 080 01 Prešov, proti žalovanému: G. A., L.. XX.X.XXXX, J. W. XXX/XX, XXX XX T., zastúpeného: JUDr. Vladislavom Sisákom, advokátom so sídlom Skladná 14, 040 01 Košice, o zaplatenie 2.400,- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 6.7.2019, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 15.11.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 2.400,- € s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania titulom nevrátenia poskytnutej pôžičky.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej v Prešove dňa 12.10.2015 poskytol žalobca žalovanému peňažnú pôžičku vo výške 17.255,- € a to prevodom na účet žalovaného, vedený E. M. J. D., S..D.., Č. Ú.: XXXXXXX/XXXX. Žalovaný sa požičanú sumu zaviazal žalobcovi vrátiť v mesačných splátkach po 500,- €, najneskôr do 1.9.2018. Dňa 24.8.2017 vrátil žalovaný požičanú sumu podľa zmluvy, zároveň si však od neho požičal časť z vrátených peňazí, z ktorých doposiaľ žalobcovi nevrátil sumu 2.400,- €, napriek viacerým výzvam a urgenciám. Nevrátením peňažnej pôžičky riadne a včas si žalovaný nesplnil svoju povinnosť z uzavretej zmluvy o pôžičke podľa ust. a nasl. . Zároveň sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku, čím vzniklo žalobcovi právo na uplatnenie si úroku z omeškania podľa ust. vo výške ustanovenej vykonávacím predpisom.

3. Voči vydanému platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 18.7.2019, podal včas odpor žalovaný. Žalovaný na úvod kategoricky a v celom rozsahu odmietol, že by na jeho strane mala existovať zmluvná povinnosť plniť žalobcov nárok v zmysle vydaného platobného rozkazu. Súčasne pritom upozornil, že danosť takéhoto záväzku síce bola žalobcom tvrdená, avšak nebola žiadnym spôsobom osvedčená. Je zrejmé, že žalobca k nemu, ako jediný dôkazný prostriedok, pripojil Zmluvu o pôžičke zo dňa 12.10.2015, uzatvorenú medzi ním, ako veriteľom a žalovaným, ako dlžníkom, predmetom ktorej bola bezúročná pôžička finančných prostriedkov vo výške 17.255,- €. Podľa jeho názoru označená zmluva nemá vo vzťahu k preukázaniu opodstatnenosti uplatneného nároku doslova žiadnu výpovednú hodnotu.

4. V tejto súvislosti uviedol, že žalovaný v súlade s predmetnou zmluvou o pôžičke, na základe nej požičané peňažné prostriedky žalobcovi včas a v plnej výške vrátil. Najneskôr odo dňa 24.08.2017 mu tak voči žalobcovi z predmetnej zmluvy nevyplýval žiadny dlh. Uvedená skutočnosť nie je sporná - sám žalobca ju deklaroval priamo v texte svojho návrhu na vydanie platobného rozkazu. Navyše, žalovaný predložil súdu Čestné prehlásenie žalobcu zo dňa 24.08.2017, v ktorom žalobca predmetnú okolnosť takisto jednoznačne potvrdil. Pre potreby tohto sporového konania je preto Zmluvu o pôžičke zo dňa 12.10.2015 potrebné považovať za dôkazne bezvýznamnú a nadbytočnú, nakoľko s nárokom žalobcu uplatneným v tomto konaní nijako nesúvisí. Ňou založený obligačný právny vzťah totiž preukázateľne zanikol v dôsledku riadneho splnenia záväzku žalovaného najneskôr dňa 24.08.2017.

5. Žalobca uplatnený nárok odôvodňuje tvrdením, že bezprostredne po tom, ako žalovaný riadne vrátil pôžičku v zmysle Zmluvy o pôžičke zo dňa 12.10.2015, mal mu žalobca znova, opakovane prenechať bližšie nešpecifikovanú sumu finančných prostriedkov, pričom nárokovaná pohľadávka vo výške 2.400,- € údajne zodpovedá doposiaľ nevrátenej časti tejto, druhej pôžičky. Podľa týchto vyjadrení by teda mal údajný nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.400,- € vyplývať z úplne odlišnej, samostatnej zmluvy o pôžičke, platne uzatvorenej medzi ním a žalovaným po zániku Zmluvy o pôžičke zo dňa 12.10.2015. Existenciu takéhoto kontraktu však žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, pričom nepreukázal ani ďalšie súčasti svojej všeobecnej dôkaznej povinnosti, najmä splnenie vlastnej zmluvnej povinnosti - t. j. poskytnutie deklarovanej pôžičky alebo otázky týkajúce sa rozhodujúcich časových dojednaní.

6. Súčasne pritom poukázal na nekonzistentnosť vyjadrení samotného žalobcu, pokiaľ ide o jeho snahu odôvodniť právny titul pre svoj neexistujúci nárok. Ešte v čase pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu totiž žalobca, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, doručil žalovanému predžalobnú Výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 15.2.2019. Ako vyplýva z predmetnej výzvy, žalobca sa spočiatku pokúšal svoj nárok opodstatniť tvrdením, že požadovaná suma (2.400,- €) predstavuje nedoplatok zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 12.10.2015, nakoľko žalovaný mal údajne po termíne splatnosti vrátiť iba 14.855,- € z celkovej požičanej sumy 17.255,- €. Až po tom, čo žalovaný v reakcii na spomínanú predžalobnú výzvu predmetný nárok odmietol a súčasne pripomenul riadne splnenie svojej povinnosti zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 12.10.2015, verifikované písomným čestným prehlásením žalobcu zo dňa 24.08.2017, tvrdenie o „opakovanom“ požičaní peňažných prostriedkov, ktoré je rozhodujúce vo vzťahu k opodstatneniu ním uplatneného nároku, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, následkom čoho je jeho procesný neúspech v tomto spore.

7. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 14.11.2019 sa vyjadril k odporu žalovaného. Vo vyjadrení vyjadril svoje sklamanie z prístupu žalovaného, vzhľadom na ich dlhoročné nadštandardné priateľské vzťahy. Žalobca vyšiel žalovanému v ústrety poskytnutím pôžičky na základe zmluvy zo dňa 12.10.2015 a pre ich priateľstvo mu opakovane požičal časť z vrátených peňazí, z ktorých žalovaný doposiaľ nevrátil žalovanú istinu. Podľa ust. a nasl. sa pre platnosť zmluvy o pôžičke nevyžaduje písomná forma. Žalobca nemal dôvod neveriť ústnemu prejavu vôle žalovaného, ktorý deklarovaný prísľub požičanej sumy aj čiastočne splnil. Zároveň navrhol predvolať a vypočuť žalovaného a manželku žalovaného Ľuboslavu Urbanovú. Záverom uviedol, že je v celom rozsahu presvedčený o oprávnenosti žalovaného nároku, pričom stále živí nádej na zmierlivé vyriešenie vzniknutej situácie, čomu sa nebráni.

8. Dňa 18.12.2019 žalovaný v rámci podanej dupliky zotrval na svojich doterajších tvrdeniach, kde opätovne poukázal na rozloženie dôkazného bremena. Žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu podporil len Zmluvou o pôžičke zo dňa 12.10.2015, ktorá preukázateľne zanikla následkom úplného splnenia zmluvnej povinnosti žalovaného najneskôr ku dňu 24.8.2017 a s uplatneným nárokom žalobcu nijako nesúvisí. Uvedené skutočnosti v konaní nielenže jasne vyplynuli zo zhodných vyjadrení sporových strán, ale zároveň boli žalovaným hodnoverne verifikované prostredníctvom dôkazného prostriedku v podobe Čestného prehlásenia žalobcu zo dňa 24.8.2017. Tvrdenia žalobcu, že po zániku uvedenej zmluvy mala medzi sporovými stranami vzniknúť ďalšia neformálne uzavretá zmluva o pôžičke zostali nepreukázané, hoci tvoria absolútne jadro jeho dôkaznej povinnosti. S poukazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj znenie Komentára k zdôraznil, že v prípade neunesenia dôkazného bremena žalobcom je následkom v spore neúspech žalobcu.

9. Záverom žalovaný dôrazne odmietol účelovú snahu žalobcu, ktorá má za cieľ vytvoriť predstavu, že požičiavanie peňazí na základe neformálnych zmlúv bolo medzi sporovými stranami bežne zaužívanou praxou. Proti takémuto záveru nakoniec jasne svedčia objektívne skutočnosti, ktoré už vyšli najavo a boli preukázané v tomto konaní, a to fakt, že sporové strany v písomnej podobe uzavreli už spomínanú zmluvu o pôžičke zo dňa 12.10.2015, i to, že rovnako písomne bolo vyhotovené aj Čestné prehlásenie žalobcu zo dňa 24.8.2017. Preto navrhol súdu, aby žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.

10. Súd nariadil na prejednanie veci dňa 4.5.2020 pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili sporové strany a ich právni zástupcovia. Na pojednávanie sa dostavila svedkyňa. Právny zástupca žalobcu v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe zo dňa 28.6.2019. K veci uviedol, že dňa 24.8.2017 žalobca požičal žalovanému finančné prostriedky, ktoré mu sčasti nevrátil, preto žiada súd, aby vyhovel petitu podanej žaloby. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol výsluch žalobcu ako aj svedkyne. K pripojenej zmluve o pôžičke, ktorá bola súčasťou žaloby uviedol, že táto bola písomná, avšak žalovaný nepopiera, že z nej boli vrátené finančné prostriedky. Žalobca netvrdil, že tieto peniaze vyplývajú priamo z tejto uzatvorenej zmluvy o pôžičke. Poukázal na to, že pôžička bola faktický úkon, ktorý bol vykonaný bez svedkov a nebudú preukazovať listiny, ktoré nepodporujú ich tvrdenie.

11. Právny zástupca žalovaného zotrval na argumentoch, ktoré sú obsahom písomných podaní, jednak odporu zo dňa 6.8.2019 ako aj dupliky zo dňa 18.12.2019. Ďalej k podanej žalobe uviedol, že žalovaný jasne a dôrazne poukázal na to, že zmluva o pôžičke, ktorá bola predložená žalobcom ako dôkaz, bola splnená, teda pôžička bola vrátená, čo žalovaný aj preukázal dôkazom a to čestným vyhlásením žalobcu. Dôsledne poukázal aj na rozloženie, rozsah a kritériá dôkazného bremena, ktoré podľa jeho názoru nebolo unesené, s čím je spojený procesný následok a to strata sporu. Vyjadrenia žalobcu vo vzťahu k predloženej zmluve o pôžičke sú nekonzistentné, nakoľko v predžalobnej výzve uvádza, že vyzýva žalovaného na úhradu nedoplatku zo zmluvy o pôžičke. Čo sa týka pôžičky ako faktického úkonu, ktorý mal vzniknúť bez svedkov, ako uvádza právny zástupca žalobcu, tu podľa názoru právneho zástupcu žalovaného nie je zrejmé, načo bolo potom navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkyne. Žiadal súd, aby žalobu zamietol.

12. Žalobca v rámci výsluchu na pojednávaní okrem širšieho opisu vzťahu so žalovaným k veci samej uviedol, že žalovaný a jeho manželka potrebovali peniaze na kúpu bytu, preto im požičal sumu na základe zmluvy o pôžičke, nebola to nízka suma, preto si dohodli aj jej splatenie. Zdokumentovali si to v rámci zmluvy o pôžičke, ktorá bola bezúročná a mali sa vykonávať splátky po 500,- €. Tieto splátky vo výške 500,- € pravidelne chodili na jeho účet, posledná splátka bola vykonaná dňa 2.1.2017, spolu teda zaplatili sumu 7.000,- €. Následne žalovaný nesplácal poskytnutú pôžičku, nakoľko sa zrejme dostal do finančných problémov. Oznámil mu, že zvyšné peniaze nevyplatí na jeho účet. Preto sa osobne stretli, kde mu priniesol hotovosť 10.000,- €. Napísal potvrdenie na doske, nebolo mu však jasné, prečo to má podpísať. Následne sa začali emocionálne rozprávať, spomínali, žalovaný sa sťažoval, že peniaze budú splácať, že mu ich vyplatí. Rozprávali sa o hodnotách, o priateľstve, ktoré sú viac než peniaze. Požiadal ho, aby mu časť peňazí dal, pričom opísal svoju životnú situáciu. Rozprával o manželke, ktorá mala byť prepustená, o dcére, ktorá študuje. Spomenul si preto ako mu pomohol, keď vtedy pracoval v zelenine a on mal záujem o družstevný byt, vtedy mu požičal peniaze, preto sa rozhodol mu tieto peniaze dať. Bolo to dňa 24.8.2017, keď sa ústne dohodli, že do konca roka mu ich vráti. Požadoval sumu 3.600,- €. Ozval sa koncom roka, chcel sa znovu stretnúť v Košiciach. Vtedy mu doniesol 1.100,- €. Zvyšnú sumu však mal do pol roka vrátiť. Následne sa poslednýkrát stretli 17.4.2018, kde si myslel, že mu prinesie zvyšok peňazí, ale znova trval na tom, že mu ich vráti do 31.5.2018. Zároveň chcel potvrdiť vyrovnanie pôžičky, že mu splatil pôžičku, avšak požadoval, aby to bolo overené u notára. Čudoval sa, prečo potrebuje potvrdenie vyrovnania pôžičky, keď mu už vtedy prehlásil čestne, že pôžička bola splatená. Tvrdil mu, že si to žiada jeho manželka. Nakoniec k overeniu u notára nedošlo a ani k vráteniu peňazí.

13. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, prečo je predmetom konania suma 2.400,- €, keď požičal žalovanému sumu 3.600,- €, vrátil však 1.100,- €, žalobca uviedol, že dúfal, že k pojednávaniu ani nedôjde a preto nechcel ísť do posledného centa a už keď uviedol túto sumu, tak na nej zotrváva až do konca tohto konania. Na otázku, či si spomína za akých okolností sa vyjadril žalovaný, že mu už peniaze nevráti, odpovedal, že ho koncom mája telefonicky kontaktoval, pričom uviedol, že peniaze mu už nevráti. Následne sa ešte snažil ho skontaktovať aj sms správou, ale k vráteniu peňazí nedošlo. Na ďalšiu otázku zo strany právneho zástupcu, či sa obrátil na manželku žalovaného, odpovedal, že

áno, keď neuspel, poslal 2 sms-ky aj manželke s tým, že tieto sms-ky odoslal obidvom, manželka sa mu neozvala, odpovedal len žalovaný, že nie žalovaný je dlžný, ale že žalobca mu je dlžný, a boli tam uvedené okolnosti, ktoré nie sú predmetom tohto konania.

14. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či dňa 24.8.2017, keď sa stretli strany v aute, kde malo dôjsť k vráteniu peňazí a potom následne k požičaniu časti peňazí, podľa ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke, či bol prítomný niekto v aute, žalobca odpovedal, že nikto nebol prítomný, nemali tam žiadne nahrávacie zariadenia.

15. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predložil listinu zo dňa 17.4.2018, ktorá nie je podpísaná, je datovaná dňom 17.4.2018 a obsahovo sa stotožňuje s čestným vyhlásením, ktoré už je obsahom spisu.

16. Žalovaný v rámci výsluchu na pojednávaní k veci samej uviedol, že v r. 2015 mu žalobca požičal peniaze na rekonštrukciu bytu. Dohodli sa pred odchodom na jeho dovolenku, či mu pomôže, sľúbil mu pomoc, rozprávali sa o sume 23.000,- €. Po návrate z dovolenky mu povedal, že stačí mu aj suma 17.200,- €. E-mailom mu poslal zmluvu o pôžičke, ktorú mal ísť overiť k notárovi, následne mu poslal peniaze na účet. Zmluvu následne doniesol do Košíc asi mesiac po poslaní peňazí. V zmluve sa dohodli na mesačnom splácaní tejto sumy po 500,- €. Nakoľko žalobca rozbiehal podnikanie s reštauráciou, rozhodol sa, že k žalobcovi nastúpi a dohodli sa, že bude pracovať za mzdu 1.300,- € mesačne. Povedal mu, že mu bude túto sumu odpisovať zo zostatku pôžičky a že ju nemusí splácať. Preto od januára 2017 prestal splácať túto pôžičku. Do mája 2017 neposielal peniaze. Deň pred spustením prevádzky mu prišla sms-ka od žalobcu, nech sa nehnevá, ale nebude preňho robiť. Ostali však kamaráti. Začiatkom augusta 2017 prišla jeho manželke sms-ka v znení, prečo nesplácajú pôžičky, čo si dovoľujú, preto si požičal peniaze od kamaráta, zavolal mu, že mu to vyrovná. Žalobca chcel poslať peniaze cez účet, ale on sa chcel osobne stretnúť cez deň, aby sa stretli u notára, avšak nakoniec sa stretli večer o ôsmej v aute, preto čestné vyhlásenie napísal na doske, ako spomínal. V r. 2018 prišla sms-ka manželke dňa 24.12.2018, ktorú odcitoval: „Vy zlodeji svinskí, kedy mi vrátite peniaze“. Vytkol mu, že ho podrazil, vysvetlil mu, v akom stave zostal. Následne to skončilo a až vo februári 2019 sa dozvedel o súdnom konaní, ale už mu nebral telefón. Vtedy mu poslal predžalobnú výzvu.

17. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, aby opísal okolnosti osobného stretnutia v zmysle príslušnej zmluvy o pôžičke, keď malo dôjsť k splateniu dlhu, uvádza, že sa stretli v aute, nakoľko žalobca nechcel ísť k nim, rozprávali sa o reštaurácii, že ho nemohol zamestnať a povedal mu, že tu sú peniaze, nech si ich prepočíta, ale že chce čestné vyhlásenie, preto ho spisoval na prednom sedadle na palubnej doske. Na ďalšiu otázku, či došlo pri osobnom stretnutí k opätovnému požičaniu peňazí, uviedol, že nedošlo k prevzatiu peňazí z jeho strany. Na ďalšiu otázku, či bol pri stretnutí niekto prítomný, odpovedal, že boli sami, rozhovor trval veľmi dlho, viac ako hodinu a pol.

18. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či v období po 24. auguste 2017 vyplatil žalobcovi sumu 1.100,- €, uviedol, že nevie o tom, že by mu vrátil 1.100,- €. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalobcu, ako si vysvetľuje SMS, ktorú dostali pred Vianocami, že má žalobcovi vrátiť peniaze, žalovaný uviedol, že si myslel, že je to jeho ďalšia hra. Na ďalšiu otázku, či ho nezaujímalo aké peniaze od nich žalobca chce, žalovaný uviedol, že ho to nezaujímalo, pretože keď vo februári 2019 dostal list od advokátky, vtedy mu zatelefonoval a s tým, že si myslel, že on jemu má dať peniaze, nie naopak.

19. Na otázku žalobcu, koľko peňazí mal so sebou, keď odchádzal dňa 24.8.2017 z Inžinierskej ulice, žalovaný uviedol, že tie čo mu dal 10.200,- €. Na ďalšiu otázku zo strany žalobcu, či bola manželka informovaná o tom, koľko peňazí prišlo do bytu po jeho odchode uviedol, že nebola informovaná, rozprávali sa len o tom, prečo tak dlho boli a ani nemala byť o čom informovaná.

XX. D. Ľ. A., L.. XX.XX.XXXX, J. W. XXX/XX, totožnosť overená podľa OP č. HM 185449, bola zákonne poučená podľa , a , poučeniu porozumela a svedočné si neuplatnila. Na otázku súdu, aký je jej vzťah k stranám sporu uviedla, že žalovaný je jej manžel a žalobca je ich priateľ. Svedkyňa vlastnými slovami k predmetu sporu nemala čo povedať, o žiadnej dlžobe nevedela, nebola na žiadnom stretnutí medzi žalobcom a žalovaným, ani keď boli v byte u nich, išla do vedľajšej izby.

21. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či má vedomosť o pôžičke v sume 17.255,- €, uviedla, že áno. Či má vedomosť o tom, ako mala byť splatená táto pôžička, svedkyňa uviedla, že 500,- € mesačne. Na ďalšiu otázku, či bola splácaná táto pôžička, uviedla, že do konca roka 2016 bola splácaná, platby sa ale prestali uskutočňovať, pretože jej manžel sa s Dr. Kleinom dohodli na spolupráci na pizzérii a mali sa tam nejako splátky započítavať. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalobcu, ako bola splatená táto pôžička, uviedla svedkyňa, že manžel sa stretol s Dr. Kleinom pred ich blokom, veľmi dlho sa rozprávali a keď manžel prišiel domov, povedal, priniesol doklad, že žalobca už nemá voči nim žiadne pohľadávky, že už nie sú mu dlžní nič. Na ďalšiu otázku, ktorú namietal právny zástupca žalovaného, či má vedomosť, odkiaľ mal finančné prostriedky na zaplatenie zvyšku tejto pôžičky, odpovedala, že od ich kmotrovcov. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalobcu, či vie povedať, či sa manžel vrátil aj s nejakými finančnými prostriedkami naspäť po tomto stretnutí, nevedela povedať. Ukázal jej doklad o tom, že pôžička je vyrovnaná. Na otázku, či má vedomosť o tom, či okrem tejto sumy, ktorá bola predmetom zmluvy o pôžičke, boli ešte požičané nejaké finančné prostriedky, o tom nemala vedomosť. Na ďalšiu otázku, či bola jej zo strany žalobcu doručená SMS správa, uviedla, že bola dňa 24.12. na sviatky, v tom zmysle, aby sa im pekne žilo za jeho peniaze, vy zlodeji. Pýtala sa na to manžela, tvrdil, že asi ide o vyrovnanie v súvislosti s topánkami. Na túto SMS správu nereagovala. Na otázku, či mala požiadavku, aby vrátenie sumy bolo spísané na čestnom vyhlásení, v podstate potvrdení o prevzatí peňazí, uviedla, že nevie si spomenúť.

22. Na otázku žalobcu, či majú doma počítač a tlačiareň, svedkyňa odpovedala, že nie a následne jej predložil listinu, ku ktorej sa pýtal, či táto listina bola vytlačená v jej práci a či má o nej vedomosť, odpovedala, že nemá o nej vedomosť. Išlo o listinu zo dňa 17.4.2018.

23. Právny zástupca žalovaného ani žalovaný nemali otázky na svedkyňu.

24. V rámci práva záverečnej reči po vykonanom dokazovaní právny zástupca žalobcu poukázal najmä na výsluch žalobcu, z ktorého vyplývajú okolnosti, že strany mali priateľské vzťahy, boli popísané dôvody pôžičiek, takisto motív pomáhať si navzájom na základe ich priateľského vzťahu, čo žalovaný nepoprel. Ak došlo k pôžičke, ktorá nebola vysoká, tak došlo k tejto pôžičke bez zmluvy. Žalovaný potvrdil, že v čase, keď mu žalobca požičal 3.600,- €, nebola jeho situácia dobrá. Poukazoval na svoj zlý zdravotný stav, čo svedčí o potrebe požičať si finančné prostriedky a preto je aj logické, že mu boli požičané tieto finančné prostriedky, čo je na ťarchu žalobcu uvedené preukázať. Žiadal súd, aby po vyhodnotení dokazovania vyhovel podanej žalobe.

25. Žalobca k výsledkom vykonaného dokazovania uviedol, že popiera, že by vznikla pohľadávka žalovanému ohľadom topánok. Tvrdí, že keď niekto nepredáva, nemôže mať zisk. Čo sa týka reštaurácie a dôvodu, prečo ho nemohol zamestnať, uviedol dôvod, že z peňazí, ktoré nadobudol od partnera z franšízy nechal si žalovaný vyplatiť tieto peniaze, preto ho nezamestnal. Deň predtým ako sa spustila prevádzka si uplatnil jednorazovú požiadavku na 5.000,- €.

26. Právny zástupca žalovaného v rámci práva záverečnej reči po vykonanom dokazovaní poukázal na dlhé a obsiahle vyjadrenia strán sporu, avšak uviedol, že len zlomok z nich je relevantný pre potreby konania a to, že hoci medzi stranami sporu panovali priateľské vzťahy, v priebehu času sa tieto vzťahy naštrbili, preto aj zmluvné záväzky boli realizované v písomnej forme a to nielen zmluvy, ale aj potvrdenie o vrátení napr. finančných prostriedkov. Vychádzajúc z tvrdení, ktoré boli prednesené, nemožno konštatovať dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu. Ďalej poukázal na rozloženie dôkazného bremena, kde žalobca presadzuje svoj nárok len na základe vlastných jednostranných tvrdení, pričom opomína, že na povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti sa viaže povinnosť ich rovnako aj preukázať. Ani svedecká výpoveď to nezmenila, pretože žiadnym spôsobom nepotvrdila žalobcove tvrdenie o tom, že medzi žalobcom a žalovaným mala vzniknúť ústna zmluva o pôžičke, predmetom ktorej mala byť suma 3.600,- €. Obe strany sporu zhodne vypovedali, že pri stretnutí v aute, kde došlo aj k vyrovnaniu poskytnutej pôžičky, nebola prítomná tretia osoba vrátane svedkyne. Dôležitým však je, že akákoľvek zmluva predstavuje dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká ako súlad vôle účastníkov a nikoho ďalšieho. Vznik zmluvy o pôžičke nebol preukázaný, ide o zmluvný typ o reálnu zmluvu, ktorá okrem súhlasnej vôle vyžaduje aj faktické odovzdanie predmetu plnenia a tieto skutočnosti neboli preukázané. Preto navrhol súdu, aby v merite veci žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania.

27. Na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu, najmä so Zmluvou o pôžičke zo dňa 12.10.2015, Čestným prehlásením zo dňa 24.8.2017 a výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 15.2.2019, výsluchom strán sporu a výsluchom svedkyne, súd zistil nasledovný skutkový stav:

28. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 12.10.2015 uzatvorená Zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa požičať dlžníkovi peňažnú sumu vo výške 17.255,- € na účet dlžníka v M. J. D., S..D.. G. T.. Dlžník sa v zmysle čl. II bod 2 zmluvy zaviazal veriteľovi dlžnú sumu vrátiť do 1.9.2018 a to v splátkach po 500,- € mesačne vždy k 1. dňu v mesiaci. Zmluva bola dohodnutá ako bezúročná a platnou a účinnou sa stala podpisom zmluvy. Podpisy na zmluve o pôžičke boli notársky overené. Pôžička bola vyplatená na účet žalovaného, ktorý túto pôžičku pravidelne splácal do 2.1.2017 na účet žalobcu. K uvedenému dňu bolo splatených 7.000,- €. Dňa 24.8.2017 sa žalobca so žalovaným po dohode stretli na Inžinierskej ulici pred bytovým domom žalovaného v aute, kde žalovaný vyplatil žalobcovi zvyšnú sumu, čo vyplýva z Čestného prehlásenia žalobcu zo dňa 24.8.2017. Medzi stranami bolo sporné, či v deň 24.8.2017 bola uzatvorená zmluva o ďalšej pôžičke ústnou formou a či boli poskytnuté finančné prostriedky žalovanému vo výške 3.600,- €, z ktorých mal žalobcovi vrátiť sumu 1.100,- €. Uvedené bolo predmetom dokazovania.

29. Žalobca v konaní žiada zaplatenie sumy 2.400,- € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 2.9.2018 do zaplatenia.

30. Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

31. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

32. Podľa , prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

33. Podľa , žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

34. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Z vykonaného dokazovania výsluchom sporových strán a výsluchom svedkyne, z listinných dôkazov pripojených k žalobe a k odporu žalovaného, súd nemal preukázané, že dňa 24.8.2017 bola uzatvorená zmluva o pôžičke ústnou formou, predmetom ktorej malo byť poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 3.600,- € žalovanému, z ktorej mal žalovaný časť vo výške 1.100,- € vrátiť. Priebeh stretnutia medzi sporovými stranami bol sporný, čo do uzatvorenia predmetnej ďalšej zmluvy o pôžičke. Uvedené tvrdenie žalobcu nepotvrdila ani svedkyňa. Naopak vo svojej výpovedi uviedla, že po stretnutí sporových strán, keď žalovaný prišiel domov, povedal a priniesol doklad, že žalobca nemá voči nim žiadne pohľadávky, že už nie sú mu dlžní nič. Nakoľko v danom prípade nebola uzatvorená zmluva písomnou formou, žalobca svoje tvrdenie preukazoval len navrhnutým výsluchom svedkyne, ktorá však ani nebola prítomná pri stretnutí, avšak iné prostriedky procesného útoku voči žalovanému neuplatnil uvedomujúc si ťarchu dôkazného bremena. Rovnako tak nepreukázal ani tvrdenie, že žalovaný mu časť zo sumy 3.600,- € mal vrátiť do konca roka 2017 vo výške 1.100,- € a že na stretnutí dňa 17.4.2018 mu mal žalovaný navrhnúť zaplatenie zvyšku do konca mája. Listina zo dňa 17.4.2018, ktorá sa obsahovo zhodovala s Čestným prehlásením žalobcu o splatení pôžičky zo dňa 24.8.2017, ktorá bola predložená súdu k nahliadnutiu, nebola podpísaná sporovými stranami, preto ju súd považoval za právne irelevantnú.

35. Súd mal preukázanú jedine skutočnosť, že na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke zo dňa 12.10.2015 boli požičané peňažné prostriedky žalovanému vo výške 17.255,- €, ktoré boli vrátené žalovaným v sume 7.000,- € postupným mesačným splácaním, čo medzi stranami nebolo sporným a zvyšok pôžičky dňa 24.8.2017, ktorý bol predčasne splatený, t.j. pred termínom splatnosti, čo mal súd preukázané z čestného prehlásenia žalobcu zo dňa 24.8.2017, kde prehlásil, že zmluva o pôžičke je

splatená v plnej výške a, že žalovaný voči žalobcovi nemá žiadne ďalšie peňažné pohľadávky. Táto skutočnosť sa však netýka priamo merita prejednávanej veci.

36. Základnou povinnosťou žalobcu v konaní, čo vyplýva aj z vyššie citovaných zákonných ustanovení, je povinnosť tvrdenia a povinnosť preukázať tvrdenia dôkazmi. Ide o tzv. povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia teda nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzatvorenie zmluvy o pôžičke, poskytnutie finančných prostriedkov a nevrátenie poskytnutej pôžičky. Z týchto dôvodov súd rozhodol o zamietnutí žaloby pre nepreukázanie tvrdeného a uplatňovaného žalobného nároku.

37. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd posúdil uplatnený nárok žalobcu za nedôvodný v plnom rozsahu, preto súd vo výroku I žalobu zamietol.

38. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa , Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia vo výroku II a to tak, že žalovanému na základe zásady úspechu v spore priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalobcovi, keďže bol v konaní úspešný. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. . O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok).