Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/105/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: MONAS, s.r.o., Rastislavova 80/2446, Košice, IČO: 36474371, právne zastúpený: JUDr. Ján Šofranko, Hraničná 2, Košice, IČO: 42322600, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102337761/2019 zo dňa 10.10.2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 09. 12. 2019 zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 09.12.2019 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 11.12.2019 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.102337761/2019 zo dňa 10.10.2019, ktorým tento ako príslušný správny orgán podľa o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých o správe daní (daňový poriadok) vydal podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie, ktorým podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 3 520,- EUR za zdaňovacie obdobie apríl 2018 daňovému subjektu: MONAS, s.r.o., ul. Rastislavova 80/2446, Košice, IČO: 36474371, DIČ: 2020008848.

2. V podanej žalobe žalobca zároveň žiadal priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa . Návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma jednak z dôvodu ohrozenia pokračovania v obchodnej činnosti, ktorú žalobca vykonáva od roku 2001, nakoľko ako dlžníkovi vo vzťahu k štátu sa možnosti pokračovania v obchodnej činnosti znižujú, keďže obchodní partneri budú od už uzatvorených kontaktov odstupovať. Ďalej uviedol, že si doteraz vždy dôsledne plnil povinnosti vo vzťahu štátu a táto situácia ho dostáva do druhotnej platobnej neschopnosti. Vzniknutou situáciou mu hrozí značná finančná škoda, ktorá nie je toho času vyčísliteľná. V rámci personálnej prepojenosti konateľ žalobcu zamestnáva cca 15 zamestnancov, za ktorých riadne platí štátu odvody. Priznanie odkladného účinku nie je podľa jeho tvrdenia v rozpore s verejným záujmom, nakoľko je aj vo verejnom záujme podporovať zdravé podnikateľské prostredie a vytváranie pracovných miest zamestnávateľmi.

3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 16.03.2020 k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že ho nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že týmto postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle možno priznať správnej žalobe odkladný účinok.

4. Podľa (ďalej aj „“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

5. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadný iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené SR, ale pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Zákonným predpokladom podľa ust. pre priznanie odkladného účinku je návrh žalobcu, vyjadrenie žalovaného a zabezpečenie administratívneho spisu a naplnenie zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana práv a oprávnených záujmov žalobcu tak, aby tento po prípadnom zrušení napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy nebol dotknutý ich účinkami alebo následkami. Ide tu o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

8. Z obsahu návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku má súd za to, že v tomto prípade sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. . Ustanovenie písmeno a) podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku v prípade okamžitého ( nie v budúcnosti možného ) výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Zákon však súčasne stanovuje ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená súčasne a to, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá v ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. - 196 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

9. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu uvedenými v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil splnenie zákonného dôvodu pre jeho priznanie a preto návrh zamietol. Žalobca návrh odôvodnil hrozbou závažnej ujmy v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia spočívajúcej v ohrození pokračovania v obchodnej činnosti, ktorú žalobca vykonáva od roku 2001 ako aj v tom, že táto situácia ho dostane do druhotnej platobnej neschopnosti a zároveň, že mu vzniknutou situáciou hrozí značná finančná škoda, ktorá nie je toho času vyčísliteľná.

10. Tvrdenie žalobcu o existencii hrozby závažnej ujmy je podložené len jeho hypotetickou úvahou o možnom následku v prípade okamžitého výkonu spočívajúcom v ohrození pokračovania v obchodnej činnosti, ktorý následok v podstate ani hrozbu však žalobca bližšie nešpecifikoval. Zároveň má súd za to, že toto ohrozenie pokračovania v obchodnej činnosti ani žalobca bližšie neosvedčil, pričom takéto osvedčenie hrozby (nie preukázanie stačí osvedčenie) existencie závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu tak ako to súd uviedol vyššie s poukazom na príslušné rozhodnutie. Taktiež je len hypotetické tvrdenie žalobcu o tom, že ho okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia a s tým spojené ohrozenie obchodnej činnosti dostanú do platobnej neschopnosti a zároveň mu tým aj hrozí značná finančná škoda, nakoľko ani tieto tvrdenia žalobca bližšie neosvedčil. A zároveň v kontexte ním tvrdenej ujmy a s tým spojených dôsledkov, žalobca ani žiadnym spôsobom neozrejmil súdu aká je jeho finančná situácia a aké sú jeho majetkové pomery a akým spôsobom by táto hrozba ujmy dopadla na jeho finančnú situáciu a majetkové pomery tvrdiac dôsledok druhotnej platobnej neschopnosti a značnej finančnej škody a ohrozenia obchodnej činnosti. Samotné tvrdenie žalobcu o tom, že hrozba závažnej ujmy nielen existuje, ale aj v prípade ak nebude odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, výkonom rozhodnutia

ujma reálne aj nastane vo forme ním tvrdených dôsledkov s poukazom na to, že si doposiaľ vždy dôsledne plnil povinnosti voči štátu, nebolo okrem ním uvedených hypotetických tvrdení ničím bližšie osvedčené a preto mal súd za to, že takéto samotné tvrdenia žalobcu bez ďalšieho nie sú právne významným dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu. Vzhľadom k tomu sa súd už ďalej nezaoberal druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a to, či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.

11. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol.

12. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).