Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Er/428/2007

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému: A. A., nar.: XX.XX.XXXX, trv. bytom mesto M., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod EX 6140/2007, o vymoženie pohľadávky vo výške 595,50 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Exekúciu z a s t a v u j e .

II. Povinný a oprávnený n e majú právo na náhradu trov konania.

III. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava trovy exekúcie vo výške 11,95 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Na návrh oprávneného sa dňa 22.11.2007 začalo exekučné konanie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej výške priznanej právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 5936/07 zo dňa 04.09.2007. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 10.12.2007.

2. Dňa 19.01.2009 bolo súdnemu exekútorovi doručené podanie povinného označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie“, v ktorom povinný uviedol, že dohodu o pôžičke s povinným uzatvoril zamestnanec oprávneného aj napriek skutočnosti, že vedel, že povinný nebude môcť túto pôžičku splácať. So splácaním dlhu povinnému pomáhala jeho sestra. Na svojom bankovom účte má povinný zablokovaných 708,69 eur, z ktorých si už exekútor stiahol vyše 232,35 eur. Povinný žiadal o zastavenie exekúcie v celom rozsahu.

3. Výzvou zo dňa 18.05.2009 súd súdneho exekútora, aby sa v spolupráci s oprávneným vyjadrili k danému podaniu povinného, podali správu o stave exekučného konania a zároveň aby predložili súdu zmluvu o úvere zo dňa 19.12.2006 a jej prípadné prílohy, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul.

4. Opätovnou výzvou súd žiadal oprávneného o zaslanie vyššie uvedených listín a podaním doručeným súdu dňa 07.02.2018 oprávnený predložil Zmluvu o úvere č. 7103232 zo dňa 19.12.2006 a Všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru obsahujúce rozhodcovskú doložku. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa oprávnený nevyjadril

5. Podľa § 243h Exekučného poriadku v platnom znení ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca

2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 6. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

7. Podľa o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v a alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

8. Podľa o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

9. Podľa o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

10. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

11. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neprijateľné zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12. S účinnosťou od 1.1.2008 bol v ust. rozšírený indikatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok, okrem iného aj o zákaz rozhodcovskej doložky, ktorá by vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní

13. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje v ustanovení a nasl. . Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa Obč. zák., ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.

14. Preskúmaním zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinným exekučný súd zistil, že Zmluva o úvere č.. 7103232 zo dňa 19.12.2006 túto charakteristiku spĺňa, ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle a nasl. . Z ustanovení zmluvy o úvere i z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nepochybne vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému finančné prostriedky vo forme odloženej platby a povinný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Povinným v danom prípade bola fyzická osoba. Súd posúdil povahu zmluvy o úvere aj s ohľadom na predmet činnosti oprávneného ako dodávateľa podľa výpisu z obchodného registra, ako aj s ohľadom na to, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Nie je sporná otázka, či uzavretá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Je nepochybné, že oprávnený, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov, je v

pozícii dodávateľa voči prijímateľovi úveru, spotrebiteľovi. Z obsahu spisu nijako nevyplýva opak, t. j. že je možné charakterizovať povinného ako podnikateľa, resp. inak spochybniť jeho postavenie v pozícii spotrebiteľa vo vzťahu k oprávnenému, poskytovateľovi spotrebného úveru. Definovanie predmetného zmluvného vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského dáva súdu oprávnenie na vec aplikovať ustanovenia príslušných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Súčasťou zmluvy o úvere sú všeobecné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené vopred pre neobmedzený počet spotrebiteľov. Rozhodcovská doložka uzavretá s povinným ako spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci ).

15. Súčasťou vyššie uvedenej zmluvy boli zmluvné dojednania, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre neobmedzený počet spotrebiteľov.

16. V stanovisku schválenom dňa 27.9.2010 na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove sa (okrem iného) uvádza, že: „Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“ V odôvodnení tohto stanoviska sa uvádza : „vysoká miera zneužitia, zjavné uprednostňovanie efektivity pred objektívnym rozhodovacím procesom a fakt, že sa rozhodovanie rozhodcami stalo predmetom biznisu plne opodstatňuje zvýšenú pozornosť rozhodcovským rozsudkom ako exekučným titulom“. Takisto sa v ňom uvádza, že podľa názoru právnej vedy (Kristián Csach): „z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľskoprávnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“

17. Vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod. 17 je upravená rozhodcovská doložka nasledovne: „V článku 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je uvedené: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom ... , ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( .) Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode I tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“ Stálym rozhodcovským súdom je podľa čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761.

18. Z uvedenej rozhodcovskej doložky vyplýva, že táto síce zdanlivo dáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, avšak v prípade, ak by dodávateľ podal žalobu na rozhodcovský súd predtým ako spotrebiteľ podal žalobu na všeobecný súd, neplatí ustanovenie vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky, podľa ktorého podaním žaloby ktorejkoľvek zmluvnej strany na všeobecný súd dochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky, a teda spotrebiteľ je v takom prípade

(nedochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky) nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená vyššie uvedenou rozhodcovskou doložkou a žalobou dodávateľa na rozhodcovskom súde. Súd na základe uvedeného musí konštatovať, že z vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky vyplýva, že táto teda nedáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom.

19. Rozhodcovská doložka je zároveň neprijateľná aj z geografických dôvodov /miesto rozhodcovského konania je v Bratislave. Miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti, nakoľko rozhodcovský súd sa nachádza podstatne ďalej ako všeobecný súd spotrebiteľa. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť niekoľko desiatok km na rozhodcovské konanie je odradzujúca. Hrubá nerovnováha vyplýva v zmysle citovanej judikatúry v zásade z tzv. geograficky neprijateľného miesta rozhodcovského konania. Súd nevidí dôvod na odklon od judikatúry súdneho dvora, ktorá neprijateľnosti miesta súdneho konania z tzv. geografických dôvodov priznáva relevanciu, ak sa tým na strane spotrebiteľa sťaží uplatnenie jeho práv. Európsky súdny dvor v rozsudkoch C-240/98 až C-244/98 (spojené prípady Océano Grupo Editorial SA) konštatoval existenciu rizika, že spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú podmienku a vzniká otázka, prečo by tomu malo byť inak pri výbere rozhodcovského konania, resp. pri možnosti výberu rozhodcovského konania neinformovaným spotrebiteľom. Podstata nekalej podmienky podľa súdneho dvora vyžaduje, aby sa neuplatnila a na to súd prihliada aj bez návrhu (rozsudok C-618/2010 Banco Espaňol, rozsudok C-168/05, rozsudok C-243/08 Pannon a iné).

20. Predmetná rozhodcovská doložka preto podľa názoru exekučného súdu a v zmysle vyššie citovaného stanoviska Krajského súdu v Prešove, v zmysle (účinným od 1.1.2008) bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok (na návrh dodávateľa) mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Súd zastaví exekučné konanie v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (, , , ZRK.) Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

21. Na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky nemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie vo veci a pre nedostatok právomoci nemohol byť takýmto orgánom vydaný exekučný titul, preto sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa , ZoRK. Vzhľadom na to súd podľa a o rozhodcovskom konaní rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

22. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky ju súd považoval v celosti za neprijateľnú podmienku a teda neplatnú, pričom poukazuje aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98 až C-244/98, C-40/08). Dáva do pozornosti najmä rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicationes SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, v ktorom bola riešená predbežné otázka, ktorá sa týkala výkladu smernice 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky má súd preskúmavať v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

23. Z uvedených dôvodov súd exekúciu v celom rozsahu zastavil.

24. Podľa § 196 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.05.2010, teda v čase začatia exekúcie (ďalej len „Exekučný poriadok), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

25. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

26. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

27. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

28. Súd o trovách povinného a oprávneného rozhodol tak, že ich náhradu nepriznal, pretože oprávnený zastavenie konania zavinil tým, že podal nedôvodný návrh na začatie exekúcie a povinný, hoci by mu nárok na náhradu trov exekučného konania vznikol si trovy neuplatnil, pričom súd má za to, že mu v priebehu exekučného konania žiadne nevznikli.

29. Podľa vyhl. MS SR č. v znení účinnom do 30.04.2008, teda v čase začatia exekúcie, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

30. Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl. základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 eur) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

31. Podľa § 14 ods. 3 cit. vyhl. paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 eur).

32. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl. Paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

33. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné, telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

34. Podľa § 25 cit. vyhl. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

35. O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa vyššie citovanej právnej úpravy a podľa a §, 15 a 22 Vyhl. č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, účinnej v čase začatia exekúcie. V danom prípade bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý bol vydaný v rozpore so zákonom. Súdny

exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie, preto súd zaviazal oprávneného na náhradu účelne vynaložených trov exekúcie.

36. Súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 9,96 eur za 3 úkony exekučnej činnosti, a to za žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v sume 3,32 eur, za upovedomenie o začatí exekúcie v sume 3,32 eur a za príkaz na začatie exekúcie v sume 3,32 eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi aj daň z pridanej hodnoty a to na základe skutočnosti že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preukázanou Osvedčením o registrácií pre daň z pridanej hodnoty, vo výške 20 % zo sumy 9,96 eur vo výške 1,99 eur.

37. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovanej právnej úpravy súd zaviazal oprávneného uhradiť náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 11,95 eur.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na tomto súde v 2 vyhotoveniach. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť.

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napadá, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. O sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.