Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Csp-25-2019.pdf
PDF · 130.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-20Csp/25/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 34 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanému: A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/XX, XXX XX A., právny zástupca: JUDr. Peter Vachan, advokát, IČO: 42 350 026, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, o zaplatenie 1.601,31 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 43,86 eur spolu s úrokom vo výške 13,9 % ročne zo sumy 21,93 eur od 23.05.2019 do 25.06.2019 a vo výške 13,9 % ročne zo sumy 21,93 eur od 26.06.2019 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 21,93 eur od 23.05.2019 do 25.06.2019 a vo výške 5 % ročne zo sumy 21,93 eur od 26.06.2019 do zaplatenia, z a s t a v u j e.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 970,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.014,65 eur od 23.02.2019 do 22.05.2019, vo výške 5 % ročne zo sumy 992,72 eur od 23.05.2019 do 25.06.2019, vo výške 5 % ročne zo sumy 970,79 eur od 26.06.2019 do zaplatenia, v splátkach po 130,- eur mesačne, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
IV. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 26,72 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 14.03.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 1.601,31 eur spolu s úrokom vo výške 76,15 eur, úroku z omeškania 0,90 eur, úrok 13,90 % ročne z nezaplatenej istiny 1.601,31 eur od 23.02.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatenej istiny 1.601,31 eur od 23.02.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatených úrokov 76,15 eur od 23.02.2019 do zaplatenia, nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 1,70 eur a náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že strany konania uzavreli dňa 07.06.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000317434 (ďalej len „Zmluva“) na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2.000,- eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 20.05.2024. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti (prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas) a preto žalobca na základe Výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 22.02.2019 v zmysle ustanovenia § 565, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v súlade s úverovou zmluvou a Obchodnými podmienkami pre úvery občanom
a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia Druhou upomienkou/ Opakovaným upozornením zo dňa 20.12.2018. Výzva za predčasné splatenie úveru a druhá upomienka/ opakované upozornenie boli žalovanému doručené resp. sa dostali do sféry jeho dispozície. Pohľadáva žalobcu voči žalovanému ku dňu predčasného zosplatnenia (dňa 22.02.2019) predstavovala sumu 1.740,06 eur a pozostávala z istiny poskytnutého úveru vo výške 1.601,31 eur, úrokov 76,15 eur, ktoré predstavujú dohodnutý úrok v zmysle Zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia. Úroková sadzba vo výške 13,90 eur ročne vyplýva zo Zmluvy, úrokov z omeškania 0,90 eur, poplatkov 60,- eur za upomienky (15,- eur za každú), ktoré si žalobca v konaní neuplatňuje, poplatku za poistenie schopnosti splácať úver 1,70 eur. Žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby neuskutočnil žiadnu úhradu. Čo sa týka prostriedkov procesného útoku žalobca označil v žalobe nasledovné dôkazy: Žiadosť o poskytnutie spotrebného úveru zo dňa 07.06.2016, Zmluva, Opakované upozornenie zo dňa 20.12.2018, Výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 22.02.2019, Prehľad splácania - do predčasného zosplatnenia, Stav omeškaných splátok na úvere, Prepočet zmluvných úrokov ku dňu zosplatnenia, Prepočet úrokov z omeškania ku dňu dátumu zosplatnenia, Sadzobník poplatkov, Obchodné podmienky pre úvery občanom, Všeobecné obchodné podmienky.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 23.05.2020 prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorom žalobca poukázal, že pre všetky spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov alebo nie, ako aj otázka, kedy sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, je skutočnosť, že smernica zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu úplne irelevantná, pretože Slovenská republika pri implementácii smernice zo zákona povinnosť tzv. úplnej harmonizácie porušila. Požiadavka smernice k otázke členenia splátok je tak jasná a zreteľná, že zo slovného spojenia smernice „výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa“ absolútne žiadnym výkladom nie je možné vyvodiť požiadavku, aby zmluva uvádzala splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky iných poplatkov. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-42/15 správne rozhodol, že smernica takéto členenie nepožaduje. Požiadavka zákona je však od požiadavky smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“. Niet žiadnych pochybností, že slovenský zákon ide nad rámec smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. Údaj o RPMN je jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti, či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov mohol žalobca preukázať tak, že do zmluvy uvedie výpočet RPMN, teda uvedie vzorec výpočtu RPMN s dosadenými a vysvetlenými veličinami. Z uvedeného vyplýva, že zmluva o úvere je jednoznačne bezúročná a bez poplatkov. Poplatok za poskytnutie úveru vo výške 100,- eur predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca vo vyjadrení poukázal na prevažnú rozhodovaciu prac súdov Slovenskej republiky. Žalovaný zároveň uviedol, že po podaní žalobného návrhu uhradil viaceré splátky v celkovej výške 85,80 eur, v časti ktorej by mal žalobca vziať žalobný návrh späť. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby súd umožnil žalovanému uhrádzať dlžnú sumu, ktorá je v súlade so zákonom v mesačných splátkach po 50,- eur splatných k 25. dňu v mesiaci a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súčasne sa žalovaný domáhal náhrady trov konania v prípade úspechu v spore.
4. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 01.07.2019, kde žalobca k obligatórnosti rozčlenenia splátky úveru na jednotlivé zložky dlhu uviedol, že výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy v bode 1.2. Počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Informáciu, že splácanie spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných anuitných splátok a že rozdelenie splátok na istinu a úroky úveru obsahuje amortizačná tabuľka, banka klientovi poskytuje už v rámci poskytovania informácií pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Výška, počet a termíny splátok, u ktorých sa tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát danú službu banky využije. Žalobca má za to, že zmyslom a účelom právnej úpravy spotrebiteľských úverov je informovanosť spotrebiteľa
zakladajúca sa na jednoznačnom vymedzení rozsahu svojho záväzku. Tento cieľ je naplnený aj bez toho, aby bol spotrebiteľ pri uzatvorení informovaný v číselnom vyjadrení o tom, čo sa zo splátky započítava na istinu, úrok, úrok z omeškania a poplatky, pokiaľ z ostatných ustanovení zmluvy musí byť rozsah záväzku priemernému spotrebiteľovi zrejmý. Prísnejší výklad príslušných zákonných ustanovení je v rozpore s predmetnou Smernicou ES a ako názor aj v zmysle aktuálnej judikatúry neobstojí. Na podporu svojich tvrdení, žalobca poukázal na Dôvodovú správu k zákonu o spotrebiteľských úveroch, Návrh generálnej advokátky Eleanor Sharpston prednesený dňa 09.06.2016 - vec C42/15, návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdnom dvore EÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda, Home Credit Slovakia/J. D., Rozsudok v prejudiciálnom konaní k Smernici 2008/48/ES, Stanovisko odboru ochrany finančných spotrebiteľov Národnej banky Slovenska z 18.04.2017 k aplikačným dôsledkom rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti J. D.. Zmluva umožňovala jednoduchým spôsobom priemernému spotrebiteľovi poznať všetky rozhodujúce parametre spotrebiteľského úveru ako aj podmienky jeho splácania, vrátane nákladov a splatností umožňujúcich jednoduché porovnanie predmetných podmienok oproti iným spotrebiteľským úverom na trhu - čo bolo cieľom vyššie citovanej Smernice 200/48 ako aj príslušnej zákonnej úpravy. Uvedený záver potvrdzuje samotné znenie príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. pri jeho doslovnom výklade, návrh znenia zákona, ktorý mal náležitosť spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktorý napokon nebol prijatý, právny názor predkladateľa aktuálneho znenia zákona č. 129/2010 Z. z. k prejudiciálnemu sporu, ktorý potvrdzuje, že aktuálne znenie zákona nevyžaduje rozčlenenie splátky úveru na jednotlivé zložky dlhu ako aj právny názor orgánu určeného na ochranu práva spotrebiteľov v bankovom sektore, citované stanovisko právnej teórie a teda najmä ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR. Tieto skutočnosti potvrdzujú, že znenie zákona v rozhodnom čase nevyžadovalo ako obligatórnu náležitosť zmluvy rozčlenenie splátky úveru na jednotlivé zložky dlhu. K úprave predpokladov použitých na výpočet RPMN žalobca uviedol, že všetky predpoklady použité na výpočet RPMN v zmluve uvedené sú, a ide o nasledovné: výška úveru, dátum prvej splátky, dátum poslednej splátky, termín splatnosti splátky, úroková sadzba, anuitná splátka, poplatok za poskytnutie úveru, dátum zmluvy. Zákon stanovil, že tieto predpoklady sa majú v zmluve uviesť, čo žalobca v zmluve jednoznačne uviedol, keď uviedol, aká je výška RPMN ako priemerná RPMN ako aj celková čiastka, ktorú musí žalovaný uhradiť. K úprave poplatku za poskytnutie úveru žalobca uviedol, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2.000,- eur, z ktorého žalobca časť finančných prostriedkov vo výške 100,- eur použil na úhradu poplatku za poskytnutie úveru. Použitie časti poskytnutej sumy žalovaným na úhradu poplatku dohodnutého priamo v úverovej zmluve v ods. 1.2 Základné podmienky nijako nespochybňuje výšku sumy úveru poskytnutej žalovanému ani neznižuje istinu dlhu žalovaného. K nároku veriteľa na zmluvný úrok od zosplatnenia do vrátenia peňažných prostriedkov žalobca uviedol, že popri absencii právnych noriem obmedzujúcich predmetný nárok veriteľa existuje množstvo zákonných ustanovení z ktorých priamo, resp. výkladom, resp. cez analogiu legis, vyplýva záver, podľa ktorého nárok veriteľa na dohodnutý (zmluvný) úrok nie je viazaný (obmedzený) na zosplatnenie dlhu, ale na vrátenie v rámci úveru poskytnutých peňažných prostriedkov. Nakoľko po podaní žaloby vykonal žalovaný úhrady celkom vo výške 43,86 eur, ktorým znížil istinu pohľadávky, berie žalobca svoj návrh v časti vykonaných úhrad späť a žiada súd, aby rozhodol nasledovne: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu, nezaplatená istiny 1.557,45 eur, úrok 76,15 eur, úroky z omeškania 0,90 eur, úrok 13,90 % ročne z nezaplatenej istiny zo sumy 1.601,31 eur od 23.02.2019 do 22.05.2019, zo sumy 1.579,38 eur od 23.05.2019 do 25.06.2019, zo sumy 1.557,45 eur od 26.06.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatenej istiny zo sumy 1.601,31 eur od 23.02.2019 do 22.05.2019, zo sumy 1.579,38 eur od 23.05.2019 do 25.06.2019, zo sumy 1.557,45 eur od 26.06.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatených úrokov vo výške 76,15 eur od 23.02.2019 do zaplatenia, nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 1,70 eur a náhrady trov konania.
5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie.
8. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
9. Nakoľko k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pre prvým pojednávaním, súhlas žalovaného potrebný nebol, súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 43,86 eur spolu s úrokom vo výške 13,9 % ročne zo sumy 21,93 eur od 23.05.2019 do 25.06.2019 a vo výške 13,9 % ročne zo sumy 21,93 eur od 26.06.2019 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 21,93 eur od 23.05.2019 do 25.06.2019 a vo výške 5 % ročne zo sumy 21,93 eur od 26.06.2019 do zaplatenia zastavil (výrok I).
10. Podaním, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 18.07.2019 žalovaný na základe výzvy súdu uviedol vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu, v ktorom uviedol, že Zmluva neobsahuje údaj o celkovej výške úveru podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úverov a v zmluve je uvedená nesprávna RPMN v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v rozsudku C - 377/14 vo veci E. Z. W., H. W. proti FINWAY, a.s., kde ustálil výklad celkovej výšky úveru tak, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 Smernice 2008/48 ako aj bod I. prílohy tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Ak žalovaný na základe zmluvy o úvere reálne čerpal sumu 1.900,- eur (žalovanému bol okamžite započítaný poplatok vo výške 100,- eur), čo vyplýva z výpisu z účtu žalovaného, pričom v zmluve je uvedený nesprávny údaj 2.000,- eur, má to rovnaké následky ako keby v zmluve údaj o celkovej výške úveru nebol uvedený vôbec. Táto nesprávna celková výška úveru má v konečnom dôsledku za následok, že v zmluve je uvedená nesprávna výške RPMN a to v neprospech spotrebiteľa, keďže výpočet RPMN závisí od celkovej výšky úveru. Z uvedeného vyplýva, že zmluva o úvere je jednoznačne bezúročná a bez poplatkov. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu Trenčín zo dňa 16.08.2018 sp. zn. 19Co/81/2018, ktorým súd vyslovil právny názor, že veriteľovi patrí zmluvný úrok len do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby súd umožnil žalovanému uhradiť dlžnú sumu, ktorá je v súlade so zákonom v mesačných splátkach po 50,- eur splatných k 25. dňu v mesiaci a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
11. Žalobca súdu doručil vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa 30.07.2019, v ktorom žalobca uviedol, že žalovanému bol na základe úverovej zmluvy poskytnutý úver vo výške 2.000,- eur, z ktorého žalovaný časť finančných prostriedkov vo výške 100,- eur použil na úhradu poplatku za poskytnutie úveru dohodnutého v z úverovej zmluve v ods. 1.2. Základné podmienky nijako nespochybňuje výšku sumy úveru poskytnutej žalobcovi ani neznižuje istinu dlhu žalovaného. Poplatok bol v zmluve uvedený jasne, zrozumiteľne, vyznačený aj tabuľkou spolu s ostatnými kľúčovými podmienkami poskytnutia úveru. Podmienka úhrady poplatku za poskytnutie úveru sa týka hlavného predmetu plnenia a bola jednak priamo v texte úverovej zmluve v čl. 1 ods. 1.2,, ako aj v Sadzobníku poplatkov vyjadrenia, žalovaný bol s ním riadne oboznámený a uzrozumený. K splácaniu dlhu v splátkach po 50,- eur, ktoré navrhol žalovaný, žalobca uviedol, že nesúhlasí so splácaním dlhu v splátkach vo výške 50,- eur mesačne. Žalobca má za to, že výška splátky 50,- eur by bola neadekvátna výške žalovanej pohľadávky.
12. Súd vo veci vykonal dokazovanie, na základe ktorého zistil nasledovný skutkový stav:
13. Zo Žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru zo dňa 07.06.2016 vyplynulo, že strany sa dohodli na podmienkach úveru, a to výške úveru 2.000,- eur s dobou splácania 8 rokov, splatným v 20. deň v mesiaci spolu s poistením úveru typu - poistenie schopnosti splácať úveru. V žiadosti sú ďalej uvedené základné údaje o žiadateľovi, údaje o príjmoch/výdavkoch žiadateľa, výdavkoch domácnosti.
14. Zo Zmluvy vyplynulo, že k jej uzavretiu prišlo dňa 07.06.2016 na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úveru vo výške 2.000,- eur, druh úveru - pôžička, účel úveru - bezúčelový úver s typom a výškou úrokovej sadzby fixná do splatnosti 13,9 % ročne, termín splatnosti poplatku za poskytnutie úveru najneskôr do 07.06.2016, poplatok za poistenie schopnosti splácať úver 0,85 eur mesačne s počtom úhrad poplatku 96, výška anuitnej splátky bola dohodnutá na sumu 34,64 eur s termínom 1. anuitnej splátky k 20.06.2016, splatnosť úveru bola dohodnutá do 20.05.2024 so spôsobom splácania - odpísaním z bežného účtu v banke/príkazom na úhradu v prospech inkasného účtu, výška RPMN 16,9 %, priemerná RPMN ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy 15,19 %, celková čiastka,
ktorú musí klient zaplatiť 3.425,44 eur, odplata 19,41 %, úrok z omeškania 5,00 % ročne, poplatok za vklad v hotovosti na úverový účet 2,50 Eur, poplatok za predčasne splatenie úveru alebo jeho časti 0,5 % z predčasne splatenej čiastky, bez poplatku, ak suma predčasných splátok (vrátane aktuálnej) nepresiahne za predchádzajúcich 12 mesiacov 10.000,- eur, poplatok za žiadosť o zmenu podmienok 40,- eur, zmluvná pokuta za omeškanie splátky 15,- eur, zmluvná pokuta za omeškanie splátky po upozornení 15,- eur, poplatok za výzvu na splatenie úveru 30,- eur, poplatok za potvrdenia a súhlasy k úverom vydané bankou na klientovu žiadosť 25,- eur, poplatok za potvrdenie o zostatku úveru s budúcim dátumom vydané bankou na klientovu žiadosť 50,- eur.
15. Z listiny - Opakované upozornenie zo dňa 20.12.2018 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného k zaplateniu omeškaných splátok úveru, pričom výška omeškaných splátok predstavuje sumu 50,63 eur, kde súčasne žalovaného upozornila, že z dôvodu trvajúceho porušenia zmluvných povinností si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 15,- eur. O zaplatenie dlžnej sumy vo výške 65,63 eur žalobca vyzval žalovaného do 25.12.2018.
16. Z listiny - Výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 22.02.2019 súd zistil, že žalobca na základe opakovaného porušenia z dôvodu neplnenia si podmienok úverovej zmluvy a opakovanej snahe o vyriešenie tejto situácie žalovaný neobnovil plnenie si svojich povinností v zmysle zmluvy. Na základe uvedeného, žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru ku dňu 22.02.2019. Týmto vznikla žalovanému povinnosť jednorazovo uhradiť banke celú zostávajúcu sumu úveru vo výške 1.710,06 eur spolu s poplatkom 30,- eur za danú výzvu. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie celého dlhu vo výške 1.740,06 eur spolu s príslušenstvom.
17. Z Prehľadu splátok - do predčasného zosplatnenia súd zistil, že splátky boli určené na sumu 35,49 eur mesačne s rozdelením, čo zo sumy je započítané na úrok, čo na istinu, čo na poistné.
18. Zo Stavu omeškaných splátok na úvere súd zistil, že žalovaný bol v omeškaní s dátumom omeškanej splátky 20.11.2018 - 20.020.2019 celkom v sume 18,56 eur, pričom k zosplatneniu prišlo k 22.02.2019 so sumou 1.538,90 eur.
19. Z Prepočtu zmluvných úrokov súd zistil poradie úročenej splátky, zaplatenie istiny žalovaným, zaplatenie úroku, z čoho vyplýva, že žalovaný zaplatil istinu vo výške 398,69 eur a úroky vo výške 605,87 eur.
20. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), v znení ku dňu uzavretia Zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
21. Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) ObZ, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zmluvy o úvere (§ 497).
22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
23. Súd mal z listinných dôkazov nesporne za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 07.06.2016 uzatvorená Zmluva. Je nesporné, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako dlžníkom, titulom čerpania finančných prostriedkov má charakter úveru. Je nesporné, že žalobca konal v rámci svojej obchodnej činnosti pri poskytovaní úveru žalovanému a ide teda o spotrebiteľský vzťah podľa Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že na strane dlžníka je spotrebiteľ, jedná sa o vzťah občianskoprávny.
24. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) a l) ZOSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
25. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
26. Súd preskúmal predloženú Zmluvu, či spĺňa náležitosti, ktoré ukladá ZoSÚ. Pokiaľ ide námietku žalovaného, že Zmluvy neobsahovala náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, tu súd nemohol dať za pravdu žalovanému.
27. Uvedená obligatórna náležitosť (§ 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ) predstavuje údaj dôležitý pre spotrebiteľa, keďže pomáha spoznať ako konkrétne budú náklady spojené so spotrebiteľským úverom uhrádzané. V zmluvách, ktoré nečlenia splátky na časť istiny, úrokov a iných poplatkov, spotrebiteľ nevie, koľko má hradiť na istinu úveru, úroky a poplatky. Aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť pre uzavretie úverovej zmluvy na základe úplnej znalosti veci, je potrebnému poskytnúť informácie i o nákladoch spojených s úverom. Predmetné zákonné ustanovenie predstavuje implementáciu ustanovení smernice (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v znení korigenda k smernici Európskeho parlamentu a Rady2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, ďalej len „smernica“) do slovenského právneho poriadku, pričom ide o úplnú harmonizáciu smernice. Podľa článku 10 ods. 1 písm. h) označenej smernice má zmluva obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. ZoSÚ však jednoznačne svojou úpravou ide nad rámec smernice a vyjadruje požiadavku rozčlenenia splátky. Zrejmý konflikt medzi smernicou a zákonom bol riešený aj v rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti J. D., ktorý potvrdil, že smernica skutočne takéto členenie nepožaduje. V sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený. Vnútroštátne súdy sú síce povinné vykladať národné právo vo svetle znenia a účelu smernice, avšak tento výklad nie je absolútny, pretože eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť jeho výslovné znenie (v opačnom prípade by šlo o výklad contra legem). Hoci členské štáty nie sú oprávnené prijímať odchylné ustanovenia od smernice, teda nemajú zahŕňať do zmluvy o úvere iné náležitosti než uvedené v článku 10 ods. 2 smernice, zákon o spotrebiteľských úveroch však nad rámec smernice požaduje rozčlenenie splátky. Gramatický, ale aj teleologický výklad neumožňujú prijať záver, že predmetné zákonné ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahŕňa (por. uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017).
28. Pokiaľ však ide o náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ - ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, tu súd dospel k záveru, že RPMN je v Zmluve uvedená v neprospech spotrebiteľa. Po zadaní vstupných koeficientov pre výpočet RPMN na dostupnej stránke fininfo.sk, a to dátum uzavretia Zmluvy, výška úveru (2.000,- eur), počet splátok 96, výška splátky 35,49 eur (tu súd zdôrazňuje, že hoci je Zmluve uvedená splátka vo výške 34,64 eur, je nepochybné že
žalobca do splátky započítal aj poplatok za poistenie vo výške 0,85 eur mesačne, ktorý pre naviazanosť na čerpanie úveru a zápočet do výšky splátky samotným žalobcom - viď Prehľad splácania č.l. 11 je potrebné považovať za náklad, ktorý je nutné zohľadniť pri výpočte RPMN) a dodatočný náklad - poplatok za poskytnutie úveru 100,- eur, činí RPMN 17,07% a nie 16,9%, ako je uvedené v Zmluve. Nakoľko je RPMN uvedená v neprospech spotrebiteľa, súd hodnotí úver ako bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ.
29. Na základe vyššie uvedeného súd uzatvára, že žalobou uplatnený nárok je dôvodný čo do istiny do výšky 970,79 eur, ktorá predstavuje výšku poskytnutého úveru 2.000,- eur po odpočítaní úhrad vo výške 1.029,21 eur. (výrok II) V prevyšujúcej časti súd čo do istiny žalobu zamietol (výrok III).
30. Žalobca si žalobou uplatnil aj poplatok za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 1,70 eur. V zmluve v bode 1.2 Základné podmienky je uvedený súbor poistenia: Súbor A, poplatok za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 0,85 eur mesačne. V bode 2.5 klient vyhlasuje, že prevzal a oboznámil sa s Poistnou zmluvou a Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie schopnosti splácať úver. Poistnú zmluvu, ani Všeobecné poistné podmienky pre poistenie schopnosti splácať úver žalobca nepredložil.
31. Podľa § 788 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
32. Podľa § 791 ods. 1 OZ, pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.
33. Zo Zmluvy nevyplynulo, že by žalovaný uzavrel písomne poistnú zmluvu s poistiteľom, dohodol si poistné plnenie, alebo že by bola špecifikovaná náhodná udalosť, ktorá plnenie podmieňuje. Na základe vyššie uvedeného súdu nepovažoval poistnú zmluvu za platne uzavretú a nárok na poistené v celom rozsahu zamietol. (výrok III.)
34. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
35. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného ku dňu omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 0,90 eur do dňa zosplatnenia úveru a vo výške 5,00 % ročne z nezaplatenej istiny 1.601,31 eur od 23.02.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatených úrokov 76,15 eur od 23.02.2019 do zaplatenia. Po čiastočnom späťvzatí žaloby nasledovne: úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatenej istiny zo sumy 1.601,31 eur od 23.02.2019 do 22.05.2019, zo sumy 1.579,38 eur od 23.05.2019 do 25.06.2019, zo sumy 1.557,45 eur od 26.06.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatených úrokov vo výške 76,15 eur od 23.02.2019 do zaplatenia.
38. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
39. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
40. Z dokazovania mal súd za preukázané, že podmienky na zosplatnenie úveru splnené boli a k zosplatneniu došlo na základe listiny - Výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 22.02.2019, počiatok omeškania od 23.02.2019 súd posúdil ako dôvodný. Pokiaľ však ide o úrok z omeškania pred zosplatnením úveru, súd má za to, že vyhlásením predčasnej splatnosti zo strany veriteľa, zmluva o spotrebiteľskom úvere zaniká. Zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zaniká tak aj povinnosť spotrebiteľa splácať veriteľovi poskytnutý spotrebiteľský úver v dohodnutých splátkach a platiť mu z poskytnutej istiny ďalšie (riadne, v zaniknutej zmluve dohodnuté) úroky. Úroky majú akcesorický charakter k hlavnej zmluve, a teda nemožno požadovať úroky za obdobie, v ktorom už zmluva o pôžičke neexistovala, pretože zanikla. Podľa ustálenej súdnej praxe dohodnuté úroky z poskytovaných peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania. Takýto záver je logický, pretože z podstaty zmluvného úroku vyplýva, že je odplatou za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti. V opačnom prípade by na ťarchu účastníka dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z pôžičky, jednak úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Po splatnosti pohľadávky možno požadovať len úroky z omeškania.
41. V nadväznosti na uvedené, súd zohľadniac platby žalovaného po podaní žaloby vo výške 43,86 eur priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.014,65 eur od 23.02.2019 do 22.05.2019, vo výške 5 % ročne zo sumy 992,72 eur od 23.05.2019 do 25.06.2019, vo výške 5 % ročne zo sumy 970,79 eur od 26.06.2019 do zaplatenia (výrok II) a v prevyšujúcej časti úrok z omeškania zamietol (výrok III).
42. Pokiaľ ide o povolenie splátok, žalovaný žiadal, aby mu súd umožnil splátky vo výške 50,- eur mesačne. S uvedeným žalobca nesúhlasil, ale podaním doručeným súdu dňa 01.07.2019 uviedol, že súhlasí so splátkou vo výške 130,- eur. Žalovaný súdu nepredložil žiadne listiny preukazujúce majetkové pomery odôvodňujúce povolenie splátok, avšak nakoľko obe strany súhlasili so splátkami, súd splátky povolil po 130,- eur mesačne, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
43. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
46. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 2, § 256 ods. 1 tak, že pomerne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalovanému (žalobca si uplatnil sumu vo výške 1.601,31 eur, pričom v časti o zaplatenie 970,79 eur bol úspešný a v časti o zaplatenie sumy vo výške 43,86 eur je potrebné zavinenie za zastavenie konania pričítať žalovanému, nakoľko tento plnil po podaní žaloby). Hrubý úspech žalobcu bol teda 63,36% a žalovaného 36,64%, t.j. čistý úspech žalobcu predstavuje 26,72 %.
47. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).