Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

46Csp/116/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobkyne: B. Q., L.. XX.XX.XXXX, P. J. D. XXXX/XX, T. L. C., Š. M. D., , proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 10.6.2011 uzavretá medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného - Poštovou bankou, a.s., je neplatná.

II. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde 24.9.2019 domáhala voči žalovanému určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zamestnávateľovi žalovanej nariadil zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a náhrady trov konania.

2. Žalobkyňa žalobu skutkovo odôvodnila tým, že s právnym predchodcom žalovaného (Poštová banka, a.s.) uzatvorila dňa 10.6.2011 zmluvu o úvere č. 3689546011, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky s povinnosťou splácať v lehotách splatnosti. Spolu s uzatvorením zmluvy o úvere uzatvorila aj dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej je podľa tvrdenia žalovaného jej zamestnávateľ povinný vykonávať v prospech žalovaného mesačné zrážky mzdy vždy v riadnom výplatnom termíne a poukázať ich na bankový účet žalovaného. Žalobkyňa tvrdila, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy s ňou ako spotrebiteľkou nebola vopred individuálne dojednaná, musela akceptovať uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy ako súčasť zmluvy o úvere, inak by jej úver poskytnutý nebol, Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá spôsobuje nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa, a preto je od počiatku neplatná.

3. Súd žalobkyne vyhovel v časti o nariadenie neodkladného opatrenia a uznesením zo dňa 21.10.2019 uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitie dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 10.6.2011.

4. Na výzvu súdu dňa 12.12.2019 žalobkyňa oznámila, že netrvá na účasti jej zamestnávateľa v predmetnom konaní.

5. Žalovaný sa k veci samej písomne vyjadril podaním zo dňa 20.1.2020 (č.l. 46), v ktorom namietal, že Okresný súd Žilina nemá právomoc spor prejednať, nakoľko vec bola prejednaná pred rozhodcovským súdom, pričom žalobkyňa uvedené nenamietala v rozhodcovskom konaní. Ďalej žalovaný namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, keďže mal za to, že spolu s pôvodným

veriteľom tvorí nerozlučné procesné spoločenstvo. Uvedené odôvodnil, že rozhodnutie súdu bude mať vplyv nielen na žalovaného, ale predovšetkým na dodávateľa - bankovú inštitúciu pôvodného veriteľa, ktorý namietanú zmluvnú podmienku používa v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Okrem toho žalovaný tvrdil, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na podanej žalobe, a preto žiadal žalobu zamietnuť. Tým, že sa nebude posudzovať celá zmluva, ale len jej časť, neodstráni sa tým stav neistoty strán sporu, pretože rozhodnutie danej určovacej žaloby nebude znamenať úplne vyriešenie obsahu spornosti právneho vzťahu. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa nemôže preukázať naliehavý právnych záujem preto, že veriteľ podal žalobu na rozhodcovský súd dňa 6.3.2014, pričom vo veci bol vydaný právoplatnosť a vykonateľný rozhodcovský rozsudok dňa 3.5.2014. Vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy žalobca tvrdil, že bola uzatvorená riadne a platne, pričom žalobkyňa nepreukázala nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu, ani to, v čom spočíva hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na strane žalobkyne. Žalovaný žiadal, aby súd z dôvodu prekážky veci rozhodnutej konanie zastavil, alternatívne, aby žalobu zamietol v celom rozsahu a priznal mu náhradu trov konania.

6. Žalobkyňa sa na výzvu súdu nevyjadrila, a tak súd nariadil pojednávanie na 8.4.2020, ktoré odročil na 4.5.2020 z dôvodov súvisiacich s opatreniami pred šíriacim sa koronavírusom.

7. Na pojednávaní dňa 4.5.2020 súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu. Žalobkyňa svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 29.4.2020. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a vyjadreniami strán sporu, pričom vec posúdil podľa nižšie citovaných ustanovení zákona:

8. Podľa (ďalej len ): (1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. (2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

9. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

10. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Podľa :

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

14. Podľa , ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

15. Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

17. Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

18. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

19. Podľa o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,12cd) <http://www.epi.sk/zz/2007-250> ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo b) zmenkou alebo šekom.

20. Prioritne sa súd zaoberal tým, že je daný naliehavý právny záujem na podanej žalobe na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Nakoľko žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu, prvotne súd skúmal, či má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, ktorý je, v zmysle zákonného ustanovenia , predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Pokiaľ žalobca nepreukáže, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, zamietne súd žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Určovacia žaloba má preventívny charakter a je spôsobilým procesným nástrojom na ochranu práva v prípadoch, keď sa požadovaným určením vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov konania a predíde sa ďalším súdnym konaniam. Žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení vtedy, ak bez požadovaného určenia by bolo ohrozené jeho právo alebo jeho právne postavenie sa stalo neistým. Súd mal preukázané, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko bez uvedeného určenia by boli ohrozené jej práva a jej právne postavenie neisté. V prípade pokračovania vo vykonávaní zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobkyne by mohli byť vykonané zrážky zo mzdy až do úplného splatenia žalovanou vyčísleného dlhu, bez preskúmania jeho dôvodnosti. Vykonávanie zrážok zo mzdy má pritom závažný dopad v majetkovej sfére žalobkyne, keďže má vplyv na uspokojovanie základných životných potrieb žalobkyne a jej rodiny.

21. V ďalšom žalobca namietal nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného z dôvodu, že mal za to, že spolu s pôvodným veriteľom tvorí nerozlučné procesné spoločenstvo. Uvedené odôvodnil, že rozhodnutie súdu bude mať vplyv nielen na žalovaného, ale predovšetkým na dodávateľa - bankovú inštitúciu pôvodného veriteľa, ktorý namietanú zmluvnú podmienku používa v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. K uvedenej argumentácii žalovaného súd poznamenáva, že v prejednávanej veci ide o určenie neplatnosti zmluvného dojednania týkajúceho sa výlučne žalobkyne zo zmluvy o úvere zo dňa 10.6.2011, ktoré predstavuje individuálny vzťah medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného. Žalobkyňa sa dovoláva určenia neplatnosti zmluvného dojednania v konkrétnom zmluvnom vzťahu, nie vo všeobecnej rovine. Zároveň je nutné poznamenať, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný je pasívne legitimovaný, nakoľko práva a povinnosti z predmetnej zmluvy medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného (Poštová banka, a.s.) boli postúpené na žalovaného. Nakoľko má súd uvedené medzi stranami za nesporné, pasívna legitimácia žalovaného je daná. Súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného, že v danej veci vzniká nerozlučné spoločenstvo s pôvodným veriteľom žalobkyne, nakoľko všetky práva a povinnosti prešli postúpením pohľadávky priamo na žalovaného.

22. Žalovaný ďalej namietal, že súd z dôvodu nedostatku procesných podmienok musí konanie zastaviť, prípadne žalobu zamietnuť z dôvodu, že vo veci rozhodol rozhodcovský súd. K uvedenej argumentácii súd konštatuje, že rozhodcovský rozsudok ako výstupný element konania na rozhodcovskom súde možno okrem iného ponímať aj ako exekučný titul. Podľa ust. Exekučného poriadku v platnom znení (ďalej len „") možno exekúciu vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Rozhodcovské konanie je alternatívny spôsob vo vzťahu ku klasickému súdnemu konaniu, ktorý sa v rámci alternatívnych spôsobov v praxi vyskytuje najčastejšie. Klasickému súdnemu konaniu sa v mnohých aspektoch podobá. Veľmi dôležitým rozdielom je skutočnosť, že rozhodcovský súd nie je v postavení orgánu verejnej moci. Výstupným elementom rozhodcovského konania je rozhodnutie, čiže rozhodcovský rozsudok. Rozhoduje sa ním nielen vo veci samej, ale aj v prípade schválenia zmieru medzi účastníkmi konania. Rozhodcovský rozsudok je spôsobilým exekučným titulom, za predpokladu, že nedošlo k jeho zrušeniu. Zákon o rozhodcovskom konaní totiž pripúšťa možnosť preskúmania rozhodcovského rozsudku (iba tuzemského) civilným súdom. Také konanie možno začať iba na základe žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že rozhodcovský rozsudok má účinky právoplatného rozsudku súdu a je vykonateľný po uplynutí lehoty na plnenie, súd v prvom rade poznamenáva, že žalovaný netvrdil a nepreukázal, že by podal návrh na začatie exekučného konania na podklade uvedených rozhodcovských rozsudkov. Okrem toho súd poznamenáva, že v prejednávanej veci nie je predmetom sporu samotné zaplatenie pohľadávky s príslušenstvom, ale určenie neplatnosti časti zmluvného dojednania upravujúceho dohodu o zrážkach zo mzdy. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa nijakým spôsobom nepopiera nárok žalobcu na zaplatenie istiny s príslušenstvom, namieta iba zabezpečovací inštitút upravený v bode 3.4 zmluvy, t.j. dohodu o zrážkach zo mzdy. Preto tvrdenie žalovaného o tom, že je nutné konanie pre prekážku skôr rozhodnutej veci (res iudicata) zastaviť, neobstojí. Zároveň žalovaný tvrdil, že s uvedeným súvisí aj nemožnosť preukázania naliehavého právneho záujmu zo strany žalobkyne na podanej žalobe, pretože rozhodcovský súd vydal právoplatný rozhodcovský rozsudok, ktorý uložil žalobkyni plniť. Ani v danom prípade argumentácia žalovaného neobstojí, pretože predmetom rozhodcovského rozsudku bolo určenie povinnosti žalovanej plniť z úverovej zmluvy. Samotná skutočnosť, že rozhodcovský súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval neexistenciu neprijateľných zmluvných podmienok na veci nič nemení. Posúdenie neprijateľnosti zmluvných podmienok tak ostáva v právomoci všeobecného súdu.

23. Následne sa súd zaoberal samotným predmetom sporu, t.j. určením neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 10.6.2011 uzavrela žalobkyňa ako dlžník a právny predchodca žalovaného - Poštová banka, a.s., Zmluvu o úvere dostupná pôžička. Súd uvedenú zmluvu právne posúdil ako zmluvu o úvere podľa a nasl. . Aj keď súd posúdil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako zmluvu o úvere, teda absolútny obchod v zmysle , zároveň predmetnú zmluvu vyhodnotil ako typovú spotrebiteľskú zmluvu. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi stranami sporu túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností obchodné podmienky, či cenník, ktoré žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že právny predchodca žalovaného pri uzatváraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca v čase uzavretia zmluvy nekonal v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti. Súd danú vec posúdil, a predmetnú zmluvu vyhodnotil súčasne aj v súlade so špeciálnou úpravou spotrebiteľského úveru obsiahnutou v o spotrebiteľských úveroch, ako aj s ohľadom na ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách obsiahnuté v . Spotrebiteľská zmluva nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne predpisy (nielen ) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti. Ustanovenie prvá veta prikazuje aplikovať ustanovenia na práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie než príslušné ustanovenia . Inými slovami možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z . Súd dodáva, že aj ustanovenie tretej vety (v znení účinnom od 1. mája 2014), podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa mali inak

použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (rozsudok NS SR z 21. apríla 2015, sp. zn. ).

24. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že právny predchodca žalovaného ako veriteľ poskytne dlžníkovi úver v sume 1.000,- Eur. Splácanie úveru bolo dohodnuté k 10.dňu v mesiaci, počet splátok 20, s dátumom prvej splátky dňa 10.7.2011 a konečnej splatnosti úveru 10.3.2013. V bode 3.4. je upravené, že: „Zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa , ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo zmluvy“.

25. Sporné zmluvné dojednanie súd posudzoval s ohľadom na viaceré skutočnosti a v súlade s právnou úpravou platnou v čase uzavretia zmluvy. V prvom rade súd poznamenáva, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút je upravená v . Špecifická úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmluvných vzťahov konkretizovala v novele o ochrane spotrebiteľa ustanovenie s účinnosťou od 1.5.2014, v zmysle ktorého neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,12cd) <https://www.epi.sk/zz/2007-250/ znenie-20160201> ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Nakoľko prechodné ustanovenia v citovaného zákona neupravujú spätnú pôsobnosť na právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou novely zákona, na prejednávanú vec nemožno aplikovať uvedené ustanovenie. Súd preto vychádzal z úpravy spotrebiteľských vzťahov a neprijateľných zmluvných podmienok v až 54 účinných v čase uzavretia zmluvy.

26. Z tvrdení žalobkyne vyplynulo, že pri uzatváraní zmluvy o úvere nebola oboznámená s obsahom predmetného zmluvného dojednania, ktoré tvorilo neodňateľnú súčasť zmluvy, nepredstavovalo tak samostatný zmluvný dokument a nešlo o individuálne zmluvné dojednanie. Žalobkyňa preto nemala možnosť uzavrieť zmluvu o úvere bez pristúpenia k dohode o zrážkach zo mzdy. Súd mal z vykonaného dokazovania za to, že predmetná dohoda je formulárová a nebola individuálne dojednaná, čo je zrejmé zo samotnej skutočnosti, že zmluvné dojednanie tvorí iba bod zmluvy o úvere. Toto dojednanie preto svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne. Pri uzatváraní dohody dlžník spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akom rozsahu. Z uvedených dôvodov je neurčitá (§ 37 ods. 1 O. z.). Žalovaný nepreukázal ani skutočnosť, že žalobkyňu poučil o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje zrážať zo mzdy žalobkyne sumu z titulu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere bez možnosti preskúmania súdom, či táto zmluva spĺňa všetky náležitosti zákonom požadované, ktorá otázka môže mať vplyv na rozsah týchto zrážok.

27. V prejednávanej veci súd zároveň konštatuje, že pre dohodu o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu, uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa v občiansko-právnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahoch, majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať, pre ktoré pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať zrážky zo mzdy v prospech veriteľa. Ani sám žalovaný nespochybnil tvrdenie žalobcu, že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy bolo podmienkou poskytnutia úveru, žalovaný sa k tomuto argumentu žalobcu vo svojom vyjadrení nevyjadril, nenamietal ho. Súd preto uzavrel, že žalovaný pri podpise zmluvy požadoval za účelom zabezpečenia záväzkov a návratnosti úveru uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, z čoho je zrejmé, že pokiaľ žalobkyňa chcela úver od žalovaného získať, nemala inú možnosť než podpísať zmluvu o úvere, do ktorej je včlenená osobitná dohoda o zrážkach zo mzdy. V závere považuje súd za nutné vyjadriť sa k argumentácii žalovaného vo vzťahu k platnej právnej úprave v čase uzavretia zmluvy a následnej novelizácie spotrebiteľských zákonov, podľa ktorých aj účinný od 1.5.2014 umožňuje zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľských zmlúv dohodou o zrážkach zo mzdy. Podľa , na ktorý žalovaný poukazuje, je možné zabezpečenie pohľadávky dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej

uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Súd síce nenamieta samotný inštitút dohody o zrážkach zo mzdy ako zákonnú možnosť zabezpečenia záväzku z úverovej spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy, avšak za striktne uvedených podmienok. V prejednávanej veci však dohoda o zrážkach zo mzdy nemôže požívať právnu ochranu z dôvodu jej neplatnosti tak, ako bolo uvedené v ods. 26 odôvodnenia tohto rozsudku.

28. Súd považuje za podstatné vyjadriť sa aj k argumentácii žalovaného v bode IV. vyjadrenia, v ktorom tvrdí, že žalobkyňa nijako nepreukázala nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu ani v čom má spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na jej strane. Podľa žalovaného v tomto smere nesie dôkazné bremeno žalobca. Súd v tomto smere zdôrazňuje, že prejednávaná vec má nesporne charakter spotrebiteľského sporu, kde slabšou stranou sporu je jednoznačne spotrebiteľ. Z jednoznačne vyplýva, že ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Na základe citovaného ustanovenia zákona je práve na žalovanom preukázať, že ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom boli individuálne dojednané.

29. Na základe uvedeného, súd žalobe vyhovel a dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 10.6.2011 vyhlásil za neplatnú.

30. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci

31. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Podľa ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Súd tak s poukazom na cit. ust. o trovách konania rozhodol v zmysle zásady úspechu v konaní. Nakoľko bola žalobkyňa v konaní úspešná v celom rozsahu, súd jej priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.