Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-1T/107/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici, samosudcom JUDr. Ivom Hlucháňom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05. 05. 2020, v trestnej veci obžalovaného ml. K. Y., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., takto

rozhodol:

Obžalovaný ml. K. Y., nar. Z. v Čadci, trvale bytom M. XXX/XX, V.

j e v i n n ý ž e,

dňa 03.02.2018 okolo 23.48 h v G., na parkovisku pred budovou J. Q., na mieste výjazdu z parkoviska, pod vplyvom alkoholu, poškodil elektronickú rampu o dížke 2,70 m a priemere 70 mm, tak, že opakovaným kývaním ju vyhol smerom do vnútra parkoviska a v mieste antikorového úchytu je vyhol mierne nahor, čím majitel'ovi elektronickej rampy C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, G.. J. spôsobil škodu v celkovej výške 425 Eur,

t e d a

poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

t ý m s p á c h a l

prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 243 ods. 1 Tr. zák. a

o d s u d z u j e s a

Podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., § 117 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 2 (slovom: dva) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. Zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. súd ukladá podmienečnú lehotu trvania 1 (slovom: jeden) rok.

Podľa je obžalovaný povinný nahradiť škodu vo výške 326,70 Eur spoločnosti S., Bratislava.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor v Považskej Bystrici podal na menovaného obžalobu pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku.

Súd vydal trestný rozkaz proti ktorému trestnému rozkazu podal obžalovaný odpor.

Obžalovaný v rámci prípravného konania doznal, že uvedenú rampu nadvihol avšak jeho konanie nebolo úmyselné v tom smere, aby niečo poškodil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov: R. Y., C. J., C. T., T. D., E. V., C. J., oboznámil sa so zápisnicou o výsluchu svedka P. Y., zápisnicou o obhliadke miesta činu, odborným vyjadrením ako aj ostatnými listinnými dôkazmi a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovné:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie uvedeného skutku, resp. uviedol, že spolu s partiou prišli do G., boli v uvedenom klube, pri vchode na parkovisko dostali lístok, potom čo opúšťali parkovisko nešla rampa zdvihnúť. Počas svojej výpovede niekoľkokrát uviedol, že si presné detaily nepamätá, že už nevie ako to bolo, že to je dávno, čo sa to stalo a že taktiež bol opitý preto si presne nepamätá na priebeh. Poprel, žeby úmyselne mal snahu rampu poškodiť, potom čo do automatu nahádzali niekoľko mincí, rampa sa stále nedala otvoriť, preto ju nadvihol. Vylúčil, žeby rampou lomcoval, žeby ju značnou silou zdvíhal. On nešoféroval, šoféroval jeho kamarát. Jednoznačne vylúčil, že takýmto jeho konaním mohlo dôjsť k poškodeniu rampy a že teda chcel úmyselne rampu poškodiť. Potom čo bol konfrontovaný zo strany prokurátorky so svojou výpoveďou z prípravného konania, kde sa v postavení svedka mal k tomuto doznať, uviedol, že si to policajti sami napísali, nedali mu to ani čítať. Súd však túto výpoveď nebral do úvahy, nakoľko túto výpoveď vykonal ako svedok nie ako obvinený. Záverom uviedol, že je aktívny športovec, v dobe spáchania skutku vážil asi 85 kg.

Svedok R. Y., brat obžalovaného uviedol, že v uvedený večer prišiel za partiou, kde bol aj jeho brat do G.. Po tom, čo odchádzali z parkoviska, závora sa nedala otvoriť, pamätá si, že jeho brat teda obžalovaný prišiel k tejto závore, len ju nadvihol a autá vyšli preč. Žiadnym spôsobom touto závorou nelomcoval, nemykal ani ju nejakým spôsobom z jeho pohľadu nasilu nenadvihoval. Uviedol, že až na hlavnom pojednávaní sa dozvedel, že za parkovisko sa má platiť, nevedel o tom, že je to platené parkovisko. Taktiež potvrdil, že tam boli nejakí ľudia, ktorí im hovorili, že sa tá rampa zasekáva a niekedy musia odťahovať kvetináče, aby mohli prejsť von. Svedok bol konfrontovaný zo strany prokurátorky jeho výpoveďou z prípravného konania v rámci ktorej uviedol, že jeho brat - obžalovaný značnou silou lomcoval a kýval uvedenou závorou, že bol úplne zúrivý, nestihol mu v tom zabrániť. K tomuto rozdielu vo svojich výpovediach sa svedok nevedel vyjadriť, na otázku prokurátorky, či teda klame na hlavnom pojednávaní alebo klamal v rámci výpovede v prípravnom konaní povedal, že to bolo už dávno, že nepamätá si. Súd konštatoval, aj na základe správania sa tohto svedka, evidentne vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní mal snahu bratovi pomôcť a jeho výpoveď bola značne tendenčná.

Svedok C. J. uviedol, že v uvedený večer bol s kamarátmi v G. na diskotéke, pamätá si, že sa nemohli dostať von z parkoviska, preto obžalovaný nadvihol rampu. Bol opitý a viac si nepamätá. Po tom, čo bol konfrontovaný tento svedok s odlišnou výpoveďou z prípravného konania, kde raz uviedol, že tam nebol, v ďalšej výpovedi uviedol, že videl obžalovaného ako rampou lomcuje aj ju ohol, na hlavnom pojednávaní uviedol k tomuto, že on si to už nepamätá.

Svedok C. T. uviedol vo svojej výpovedi, že boli na dvoch autách v G. večer, boli v bare, on absolútne nepožíval alkoholické nápoje, takže priebeh si pamätá. Potom ako vychádzali z parkoviska nešla nadvihnúť rampa a obžalovaný ju nadvihol. Nadvihoval ju preto, že sama sa nezdvihla, niečo sa mu zdá,

že sa aj platilo, ale keďže sedel v aute, on to neplatil, pamätá si, že po príjazde na parkovisko nejaký lístok si brali. Svedok však uviedol, že peniaze sa dávali priamo do stroja, kde bola rampa. Akou silou s ňou hýbal, resp. ako vyvinul silu pri nadvihnutí on nemôže uviesť nakoľko sa to nedá rozpoznať. Avšak podľa jeho názoru nevyvíjal enormnú silu, rampu nelámal. Potom ako ju nadvihol, ostala rampa zdvihnutá hore v takej polohe, že autá mohli opustiť parkovisko. Bratia Y. následne ostali v G., pravdepodobne si chceli ešte niekde vypiť, on išiel domov. Záverom svedok uviedol, že podľa jeho názoru, sa situácia mohla riešiť aj iným spôsobom, keby on bol v takejto situácii, neriešil by to takto.

Svedkyňa T. D. uviedla, že v uvedený čas pracovala ako barmanka v podniku, v ktorom sa zabávali ľudia, medzi ktorými bol aj obžalovaný. Mali vypité, boli dosť hluční, dokonca rozhadzovali stoličky ako keby sa s nimi chceli biť. V priebehu večera, keď opustili bar, z kamerových záznamov zistila, že vonku sú nejaké prevrátené kvetináče, taktiež videla zničenú rampu, keď vyšla von, videla neďaleko hliadku polície ako niečo riešia. Brat obžalovaného R. prišiel za ňou, kde je majiteľ J., bolo to v čase, keď už celú situáciu riešila polícia. Kto zdvíhal rampu, resp. či ju niekto zdvíhal ona nevie, počas toho tu ju nebol informovať o tom, že rampu nie je možné zdvihnúť. Následne svedkyňa popísala ako funguje rampa a systém na parkovisku s tým, že po príchode na parkovisko dostane vodič lístok, hodinu a pól sa nemusí platiť a taktiež sa nemusí platiť na vstupe do V. centra. V tomto prípade si túto kartičku musia v uvedenom zariadení potvrdiť. Nakoľko obžalovaný spolu s partiou boli dlhšie ako hodinu a pól v uvedenom zariadení mali po opustení tohto podniku v automate zistiť koľko majú platiť, tam aj mali zaplatiť a pri odchode z parkoviska lístok použiť pri odchode na zdvihnutie rampy. Uviedla, že skutočne tento automat je ďalej od výjazdovej rampy, podľa nej je to však viditeľne označené, i keď sa stáva, že hostia podniku sa sťažujú, že sa nemôžu dostať von, resp. sa aj to stalo, že aj po zaplatení bola rampa nefunkčná. Stalo sa dokonca, že takto nefunkčná rampa bola aj mesiac zdvihnutá. Ďalej uviedla, že sa stávalo, že ľudia, ktorí sa nemohli dostať von odtiahli kvetináče, aby mohli opustiť parkovisko, nakoľko buď nevedeli ovládať rampu alebo to nefungovalo. Na rampe aj pri automate je riadne viditeľné telefónne číslo, na ktoré sa má v prípade poruchy zavolať a podľa jej názoru, takýto postup je najideálnejší.

Súd vypočul aj svedkyňu E. V., ktorá v uvedený večer mala byť v partii týchto ľudí, táto na hlavnom pojednávaní vystupovala absolútne zmätočne, začala tvrdiť, že trpí chorobou - stratou pamäti, že sa dokonca na to lieči a že ona nevie aký je deň. Po tom, čo jej prokurátorka prečítala výpoveď z prípravného konania v rámci ktorej jej uviedla, že videla ako obžalovaný zdvihol rampu a odišli z parkoviska potvrdila, že keď to tak povedala, tak to asi tak aj bolo.

Svedok a zároveň poškodený C. J. uviedol, že je majiteľom budovy J. Q. v G. J., ku ktorému objektu patrí aj parkovisko. P. parkovisko je zabezpečené rampou. Ako došlo k poškodeniu rampy sa on vyjadriť nevie. O tom, že je rampa poškodená sa dozvedel od servírky, ktorá mu volala okolo polnoci. Prišiel na miesto samé, kde už mládenci, ktorí mali poškodiť rampu sa nenachádzali, ale akurát prišli policajti. Po príchode zistil, že rampa je jednak nadvihnutá, ale aj vyhnutá dovnútra. Oslovil firmu, ktorá rampu opravila a opravu fakturovala na sumu 426,78 Eur. Potvrdil, že niekedy sú problémy s rampou, ale je to výlučne len z dôvodu nesprávnej manipulácie alebo úmyselné poškodenie. Na rampe je viditeľné telefónne číslo, stáva sa, že keď sú takéto problémy, zatelefónujú im, sú dostupní nepretržite a rampu vedia otvoriť na diaľku telefónom. V uvedený večer im nikto netelefonoval.

Z prečítanej svedeckej výpovede P. Y. - matky obžalovaného uviedla, že syn je bezproblémový. K veci sa vyjadriť nevedela.

Sudca potom oboznámil jednak s priloženou fotodokumentáciou, z ktorej mal za preukázané miesto spáchania trestného činu, je na nej zaznamenaný obžalovaný, uvedená rampa najmä jej poškodenie, čo je patrné z fotografií, ktoré tvoria súčasť trestného spisu (č.l. 198-201). Z týchto fotografií je absolútne zrejmé a jasné, že rampa je ohnutá do pravého uhla.

Na základe odborného vyjadrenia z firmy I. s.r.o. C. mal súd za preukázané, že škoda bola na parkovacej rampe vypočítaná na sumu 470,- Eur a na základe doplnenia k tomuto odbornému vyjadreniu bola upravená na konečnú sumu 425,- Eur.

Na základe takto vykonaného dokazovania potom mal súd bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že obžalovaný rampou manipuloval a túto poškodil. Túto skutočnosť potvrdil sám obžalovaný, ako aj všetci svedkovia. Nakoľko sa jedná o úmyselný trestný čin, súd v podstate svoje dokazovanie zameral na

skutočnosť, či konanie obžalovaného je možné kvalifikovať ako úmyselné konanie. Obžalovaný sa bráni tým, že v žiadnom prípade nechcel rampu poškodiť. Toto tvrdia aj svedkovia, v ktorých výpovediach však sú značné rozpory, doslova protichodné tvrdenia, ktoré nevedeli žiadnym spôsobom vyvrátiť. Na základe vykonaného dokazovania najmä aj z fotodokumentácie dospel súd k záveru, že konanie obžalovaného možno klasifikovať ako spáchané úmyselne.

Podľa § 15 Tr. zák. trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom alebo b) vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí bol s tým uzrozumený.

Z celkového konania ako aj situácie, ktorá tomuto bezprostredne predchádzala možno bez akýchkoľvek pochýb vyvodiť záver, že obžalovaný vzhľadom k tomu, že je športovec disponujúci značnou silou, čo bolo súdu zrejmé aj zo samotného vzhľadu obžalovaného jeho váhy mu mohlo byť zrejmé, že spôsobom akým otváral túto rampu ju poškodí, pričom súd by toleroval nedbanlivostné konanie, ak by bola rampa len nadvihnutá, avšak rampa po manipulácii zo strany obžalovaného bola vyhnutá o 90 stupňov, čo nasvedčuje jednoznačne k páčeniu a malo byť absolútne zrejmé obžalovanému, že takýmto spôsobom ju poškodí. Svedkovia na hlavnom pojednávaní vypovedali tendenčne, dokonca brat obžalovaného R. Y. v rámci prípravného konania uviedol, že obžalovaný zúrivo mykal rampou, čo potom na hlavnom pojednávaní nevedel vysvetliť, prečo tak vypovedal.

Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že obžalovaný naplnil všetky znaky úmyselného trestného činu a teda dopustil sa prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., nakoľko bolo preukázané, že tento poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu. Obžalovaný sa uvedeného prečinu dopustil ako mladistvý. Z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, V. žije v spoločnej domácnosti s matkou, v čase keď chodil do školy dosahoval priemerné výsledky, mal značný počet hodín - neospravedlnených, neboli na neho zaznamenané nejaké sťažnosti. Dopustil sa priestupkov na úseku cestnej dopravy. Školou bol hodnotený negatívne, mal absencie a mal pokarhanie. Nemá doposiaľ záznam v registri trestov.

Podľa § 34 ods.1,4 Tr. Zák. súd pri určovaní druhu trestu a výmery prihliada na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobu obžalovaného a jeho pomery, ako i možnosť jeho nápravy. Súd zároveň prihliada na to, že trest má okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má na trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. Zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 117 ods. 1 Tr. zák. trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých znižujú na polovicu, horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať 7 rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby 2 roky.

Podľa § 119 ods. 1 veta prvá Tr. zák. ak súd mladistvému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odloží na skúšobnú dobu alebo mu trest odňatia slobody podmienečne odloží na skúšobnú dobu s probačným dohľadom, zároveň určí skúšobnú dobu na 1 rok až 3 roky.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal na spôsob spáchania trestného činu, následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, pričom u obžalovaného ml. K. Y. súd nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 Tr. zák. ani žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Tr. zák.

Súd pri ukladaní trestu zobral do úvahy osobu obžalovaného, jeho vek, doposiaľ bezúhonný život a na základe týchto skutočností potom dospel k záveru, že uvedeným druhom trestu a jeho výmerou na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 2 mesiace s minimálnou skúšobnou lehotou 1 rok bude dostatočne zabezpečený účel trestu, tak ako to má v mysli zákonodarca.

V priebehu konania na strane poškodených vstúpila poisťovacia spoločnosť S. - D. poisťovňa, a.s., ktorá poškodená organizácia si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody v celkovej výške 326,70 Eur a preto súd v zmysle obžalovaného zaviazal aj k náhrade tejto škody.

Na základe vyššie uvedeného potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,

b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsudku, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,

c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba ( ).

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného ( ). Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( ).