Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3P-116-2023.pdf
PDF · 111.25 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/116/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Monikou Kurjakovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v tomto konaní mal. dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, IČO: 30794536, dieťa rodičov: matky - A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/ XX, E., právne zastúpená: JUDr. Šárkou Sameliakovou, advokátkou so sídlom Hviezdoslavova 45, Námestovo a otca - A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Sučany, Priečinok 29/4, Sučany, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky A. C., nar. XX.XX.XXXX, s právom oboch rodičov maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec A. B., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, sumou 150,- Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého, a to odo dňa 11.09.2023.
III. Zameškané výživné za obdobie od 11.09.2023 do 29.02.2024 (do vyhlásenia rozsudku) v celkovej výške 612,04 Eur je otec A. B., nar. XX.XX.XXXX p o v i n n ý splácať k rukám matky maloletého dieťaťa v splátkach po 20,- Eur mesačne spolu s bežným výživným, s tým že čo i len čiastočným neuhradením čo i len jedinej splátky zameškaného výživného ku dňu jej splatnosti sa stáva splatným celé zameškané výživné.
IV. Vo zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.12.2023 navrhovateľka/matka žiadala o zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať na platenie výživného na maloleté dieťa vo výške 150,- eur mesačne, a to vždy do každého 15. dňa v mesiaci k vopred k rukám navrhovateľky/ matky od 01.07.023.
2. Podaný návrh odôvodnila tým, že sa o maloletého syna stará v súčasnosti sama, tento sa narodil mimo manželstva, kedy navrhovateľka s odporcom zdieľali spoločnú domácnosť, a to jeden a pol roka až do nástupu odporcu/otca na výkon trestu odňatia slobody na 4 roky a 8 mesiacov od 16.06.2023. O úpravu žiada hlavne z dôvodu, že s odporcom/otcom maloletého nežije v spoločnej domácnosti a tento
na výživu dieťaťa doteraz prispel len sčasti. O úpravu stretávania sa maloletého s otcom nežiada, keďže tento je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody.
3. Odporca/otec sa k podanému návrhu otca vyjadril podaním doručeným súdu dňa 21.02.2024 (čl. 46), v ktorom uviedol, že súhlasí, aby sa vec prejednala v jeho neprítomnosti, tiež sa vyjadril, že súhlasí so zverením maloletého do dočasnej opatery jeho matky po dobu jeho pobytu vo výkone trestu. K navrhovanej výške výživného uviedol, že svoju vyživovaciu povinnosť nahlásil sociálnej pracovníčke ústavu na výkon trestu v ktorom sa nachádza, pričom do práce bol zaradený 2 mesiace po nástupe do výkonu trestu, brzdilo ho aj to, že navrhovateľka/matka maloletého vyše 2 a pol mesiaca neuviedla číslo účtu na zasielanie výživného. Toto mu bolo oznámené po vyše troch mesiacoch a odvtedy navrhovateľka/matka dostala výživné vždy podľa toho ako to vyrátal ústav. Maximálne výživné čo mu z výplaty vypočítali bolo 53,77 Eur. Ďalej uviedol, že by súhlasil aj s prvotným návrhom navrhovateľky na výživné vo výške 150,- Eur, nakoľko maloletý je aj jeho dieťa a tomuto by dal prvé aj posledné, aby jeho syn mohol žiť plnohodnotný život, ale z výplaty z ústavu nemá šancu platiť, ani len tých pôvodných 90,- Eur, aj keď by veľmi chcel (uložených neodkladným opatrením tunajšieho súdu v č.k. 3P/115/2023 zo dňa 2.1.2024). K svojim pomerom pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody, odporca/otec uviedol, že pred nástupom do výkonu trestu žil s navrhovateľkou a maloletým synom v prenajatom byte v rodinnom dome v E., kde platil mesačne nájom vo výške 350,- Eur spolu s energiami. Strava ich mesačne stála od 300,- do 350,- eur (strava doma pre odporcu, navrhovateľku ako aj mlieko pre maloleté dieťa + strava odporcu v práci). Mal náklady na cestovanie do práce, ktoré vychádzali mesačne do 100,- Eur, pričom pracoval ako šofér a montážnik po celom Slovensku. Jeho mesačný príjem bol do 850,- Eur. Popritom brával aj fušky ako montážnik nábytku, ale aj ako hrobár, to im mesačne prilepšilo cca do 400,- Eur, pričom brával aj iné fušky, aby im zlepšil finančnú situáciu, nakoľko navrhovateľka/matka po zistení, že je tehotná prestala chodiť popri škole na brigády, s čím on súhlasil a znášal všetky výdavky na domácnosť. Oblečenie a hygiena pre neho a navrhovateľku/matku ich mesačne vychádzala do 60,- Eur. Odporca/otec sa tiež vyjadril, že sa rozhodne nikdy peniaze na synove výdavky nešetrili, nakoľko im vždy išlo o to, aby ich syn mal všetko a aby mu nič nechýbalo.
4. Kolízny opatrovník maloletého, ktorému bol tento ustanovený Uznesením tunajšieho súdu č.k. 3P/116/2023-17 z 20.12.2023 v rámci svojej správy o pomeroch v rodine maloletého dieťaťa (čl. 43) uviedol, že matka spolu s maloletým dieťaťom býva v prenajatom dvojizbovom byte v E., ktorý je zariadený moderným nábytkom a prispôsobený potrebám maloletého dieťaťa, kde má toto vytvorené vhodné podmienky pre pokojný spánok a pre trávenie voľného času. Domácnosť je udržiavaná v čistote a hygiene, neboli zistené žiadne nedostatky v zabezpečovaní starostlivosti o maloleté dieťa. Celé zariadenie domácnosti po finančnej stránke zabezpečila babka a prababka zo strany matky. Matka aktuálne poberá rodičovský príspevok vo výške 345,20 Eur a 60,- Eur prídavok na maloleté dieťa. Výdavky uviedla 400,- Eur mesačne nájom za bývanie, v ktorom sú zahrnuté energie (voda, elektrina, internet). Matke doposiaľ po finančnej stránke vypomáhali babka a prababka, ktoré jej ale uviedli, že už jej nebudú môcť naďalej pomáhať v takom rozsahu, ako doteraz (cca 200,- Eur mesačne). Matka navrhovateľky, ktorá žije v F. G., sa snaží matke vypomôcť aspoň zásobou jedla (mäso, vajíčka, zaváraniny a pod.). Odporca/otec je toho času vo výkone trestu odňatia slobody. Matka sa vyjadrila, že otec denne telefonuje aj niekoľkokrát, dopytuje sa na maloleté dieťa. Svoju vyživovaciu povinnosť si do 09/2023 neplnil vôbec, v mesiaci 10/2023 a 11/2023 zaplatil vo výške 53,- Eur, v 12/2023 sumu 40,- Eur, v 01/2024 sumu 35,- Eur a v 02/2024 okolo 28,- Eur, matka prijaté platby súdu zdokladuje. Maloleté dieťa je v starostlivosti pediatra D. H. I. a tento by mal posledné očkovanie absolvovať v priebehu marca a následne by ho matka chcela dať do jaslí a nájsť si vhodnú prácu a zlepšiť si finančnú situáciu.
5. Súd o veci rozhodol na pojednávaní dňa 29.02.2024 (čl. 122-125), a to v neprítomnosti odporcu/ otca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 21.02.2024 (čl. 46) a žiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Z uvedeného dôvodu došlo aj k zrušeniu nariadenej eskorty (čl.47). Pojednávalo sa za účasti matky, jej právneho zástupcu a kolízneho opatrovníka maloletého, pričom dokazovanie bolo vykonané výsluchom matky maloletého, oboznámením sa so stanoviskom kolízneho opatrovníka ako aj s obsahom listinných dokladov predložených navrhovateľkou/matkou súdu krátkou cestou (výpisy z účtu týkajúce sa doteraz zaplateného výživného otcom ako aj výdavkov), s lustráciou v SP (čl. 28), s trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo č. k. 6t/152023-102 (čl. 32-33), s lustráciou odporcu v ZVJS (čl. 37), s odpoveďou ZVJS (čl. 38-40), so správou kolízneho opatrovníka (čl. 43) ako aj s vyjadrením odporcu/otca k jeho súčasným ako aj minulým pomerom (čl. 46),
tiež s pripojeným spisom tunajšieho súdu 3P/115/2023, konkrétne uznesením o neodkladnom opatrení 3P/115/2023-40 zo dňa 02.01.2024.
6. Navrhovateľka/matka maloletého na pojednávaní vypovedala, že zotrváva na podanom návrhu. Návrh nepodávala skôr z toho dôvodu, že potom ako bol otec zobratý do väzby v júni 2023 si v priebehu leta prezisťovala akým spôsobom tento návrh môže podať. Myslela si, že si bude musieť platiť právnika až potom zistili, a teda jej mama a nevlastný otec, že existuje nejaké Centrum právnej pomoci, ktoré jej pomôže spísať návrh. Finančne jej v tej dobe vypomáhala babka a vtedy platila aj nižší nájom, pretože bývali v menšom byte, a to ona so synom. Potom ako syn začal chodiť si našla väčší byt. Jej mama s manželom žijú v F. G.. Ona od pätnástich rokov býva na F., jej babka a prababka, ktoré jej finančne vypomáhajú, bývajú v Čechách. Jej mama jej vypomáha potravinovou výpomocou. So synom je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 345,- Eur, k tomu prídavky na dieťa vo výške 60,- Eur. Iný príjem nemá. So synom žijú v prenajatom byte, kde platí nájom vo výške 400,- Eur. Pokiaľ ide o jej ďalšie: mesačné výdavky tieto sú nasledovné: TV 5,- Eur, dieťa je vo veku 1 roka, tomuto kupuje umelé mlieko Babylove, ktorá jedna krabica stojí 5,95 Eur a na mesiac potrebuje štyri až päť krabíc, pretože synovi už zároveň dáva aj tuhú stravu, ktorá vychádza okolo 100,- Eur na mesiac. Plienky vychádzajú 60,- Eur mesačne. K tomu treba pripočítať ešte aj oblečenie a drogériu. Syn je relatívne zdravý, kupuje mu akurát probiotiká, vitamín C a D, toto jej vydrží tak zhruba na mesiac, probiotiká však nekupuje každý mesiac. Zároveň platí za otca splátky vo výške 42,- Eur za nedoplatky, ktoré mu vznikli u operátora v O2, ďalej platí pre seba telefón a internet 50,- Eur mesačne. Jej babka a prababka jej prispievali mesačne sumou 200,- Eur. Tieto jej tiež prispeli v novembri sumou 3.000,- Eur na zariadenie bytu, ktorý si prenajala. Kupovala si nábytok a elektrospotrebiče. Ona je vyučená ako zdravotný asistent, je v podstate po novom zdravotná sestra, chcela by nastúpiť do zamestnania, ale syn nemá ešte všetky povinné očkovania, musí preto počkať ešte do konca apríla. To, že ide otec do väzenia, zistila týždeň predtým ako tam tento nastúpil. Otec sa synom kontaktuje, keď má kredit tak volá, chce ho počuť, keďže syn začína rozprávať. Výživné jej bolo nejaké poslané, ktoré zaslala za otca väznica.
7. Kolízny opatrovník maloletého na pojednávaní uviedol, že odporúča návrhu navrhovateľky/ matky vyhovieť, nakoľko je v záujme maloletého, aby dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, čo sa týka výšky výživného túto nechal na úvahe súdu, k otázke styku navrhoval tento neupravovať vzhľadom ku skutočnosti, že sa otec nachádza vo výkone trestu.
8. V rámci vyššie uvedeného dokazovania bol zistený nasledovný skutkový a právny stav veci:
9. Z rodného listu maloletého mal súd preukázané, že maloletý A. B., nar. XX.X.XXXX je dieťa vo veku 1 roka a necelého 1 mesiaca a je narodené zo vzťahu jeho rodičov, ktorý neuzavreli manželstvo. Osobnú starostlivosť o maloletého vykonáva výlučne jeho matka, ktorá je s ním na rodičovskej dovolenke. Rodičia maloletého pred ako aj po jeho narodení žili v spoločnej domácnosti, a to až do doby pokiaľ otec dňa 15.6.2023 nenastúpil trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 4 mesiace z dôvodu prečinu sprenevery. Uvedené bolo preukázané z Trestného rozkazu č.k. 6T/15/2023-102 zo dňa 28.3.2023 vydaným Okresným súdom Námestovo ako aj z vyjadrenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Žilina (čl. 32-34). Z lustrácie v ZVJS z čl. 37 spisu bolo tiež zistené, že otcovi boli uložené aj ďalšie tresty, ktorý posledný trest by mu mal byť ukončený dňom 18.6.2027. Z vyjadrenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých v Sučanoch (čl. 38- 40) mal súd ďalej preukázané, že pokiaľ ide o súčasné majetkové pomery, otec bol dňom 2.8.2023 pracovne zaradený, pričom jeho čistá mzda za obdobie od 8/2023 do 1/2024 vrátane bola v čistom v priemere vo výške 184,83 Eur ( ako 1108,98:6)
- (čl. 39). Otcovi bolo z tejto mzdy zároveň zrážané výživné pre maloletého za dané obdobie spolu v sume 238,- Eur. Z písomného vyjadrenia otca mal súd preukázané, že tento pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody pracoval ako šofér a montážnik po území Slovenskej republiky, kde jeho mesačný príjem z tejto činnosti mal predstavovať sumu 850,- Eur v čistom, zároveň si privyrábal ako hrobár, kde takto brigádnicky dosahoval ďalší príjem v sume do cca 400,- Eur mesačne. Pokiaľ ide o pomery matky ako už bolo uvedené vyššie táto je v súčasnosti s mal. synom na rod. dovolenke, pričom o syna sa zároveň sama osobne stará, vzhľadom ku skutočnosti, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody a teda jej zárobkové možnosti sú vzhľadom k tejto výlučnej starostlivosti a veku maloletého značne podľa názoru súdu obmedzené. Matkin príjem pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 345,- Eur a prídavkov na dieťa vo výške 60,- Eur mesačne. Pokiaľ ide o mesačné výdavky tak na bývanie, ako aj na stravu, drogériu, tieto boli zistené v rozsahu ako na ne matka poukazovala vo svojom návrhu
a ako aj vo svojej výpovedi na pojednávaní, a to aj z výpisov zo svojho účtu vedeného v C. J., A. a na ktoré súd aj v tomto bode odkazuje.
10. Podľa § 28 ods. 1,2 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine („ďalej len „Zákon o rodine“) (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
11. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (1) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
12. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine (5) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
13. Podľa § 62 ods. 1 až 7 Zákona o rodine (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. (7) Ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, súd môže schváliť dohodu rodičov o výške výživného alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje.
14. Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine (1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
15. Podľa § 75 ods. 1,2 Zákona o rodine (1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
16. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine (1) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine (1) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Na základe vyššie zisteného skutkového a právneho stavu veci súd rozhodol tak, že návrhu matky ako dôvodnému v plnom rozsahu vyhovel. V konaní bolo preukázané, že matka sa o maloletého syna osobne stará od jeho narodenia a tento je v jej výlučnej starostlivosti aj v súčasnosti, keďže otec sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, v starostlivosti matky o syna neboli zistené žiadne nedostatky. Za daného skutkového stavu je tak žiaduce a aj právne relevantné, aby maloleté dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti, s tým, že keďže otcovi neboli obmedzené jeho rodičovské práva, právo zastupovať maloleté dieťa majú obaja jeho rodičia. Uvedenému rozhodnutiu tak zodpovedá výrok I. tohto rozsudku.
19. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu, tým, že dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa na jeho starostlivosti podieľa tak osobne a v súčasnosti aj výlučne, pričom táto zároveň maloletému synovi zabezpečuje výživu aj po finančnej stránke, bolo potrebné k tejto vyživovacej povinnosti zaviazať aj otca maloletého, a to výrokom II. toho rozsudku, s poukazom na ustn. § 62 Zákona o rodine a nižšie citované ustanovenia Zákona o rodine (bod 14. až 17. Odôvodnenia rozsudku). Pokiaľ ide o výšku výživného uloženého otcovi, vykonaným dokazovaním po zistení skutkového stavu v zmysle vyššie uvedeného bodu 9. Odôvodnia rozsudku súd dospel k záveru, a to aj vzhľadom k veku maloletého dieťaťa a jeho nevyhnutných výdavkov, že matkou navrhovaná suma vo výške 150,- Eur sa javí ako dôvodná a primeraná. Súd dáva do pozornosti, že len nevyhnutné výdavky matky na dieťa v podobe výdavkov na mlieko a plienky sú vo výške cca 89,75 Eur. K uvedeným výdavkom treba pripočítať aj výdavky dieťaťa na tuhú stravu, drogériu, oblečenie a v prípade potreby aj na lieky. Pokiaľ matka teda požadovala otcovi určiť výživné v sume 150,- Eur mesačne, súd jej návrhu vyhovel, pričom ako rozhodný deň odkedy vznikla otcovi vyživovacia povinnosť v danej výške určil deň 11.9.2023, a teda deň kedy matka podala na Centrum právnej pomoci žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o úpravu rod. práv a povinností k maloletému dieťaťu. Skutočnosť, že otec sa aktuálne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody podľa názoru súdu nie je relevantnou skutočnosťou, ktorá by mala v tomto prípade vplyv na určenie výživného otcovi v menšej výške ako matka požadovala a to z dôvodu, že otec sa do výkonu trestu odňatia slobody, kde má obmedzenú možnosť dosahovať príjem v porovnaní s výškou príjmu, ktorú dosahoval pred jeho potrestaním, dostal v dôsledku vlastnej protispoločenskej činnosti, a to úmyselným protiprávnym konaním, za ktoré bol právoplatne odsúdený , ktorá skutočnosť však nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa. Súd teda vychádzal z princípu potencionality príjmu otca , ktorý mal v tomto prípade prednosť pred princípom fakticity a zároveň prihliadol aj doterajšiu súdnu prax, a to napr. na rozhodnutie Najvyššie súdu SR sp. zn. 3Cdo/236/2018 z 20.2.2019 v obdobnej právnej veci.
20. Matka požadovala zaviazať otca maloletého k plateniu výživného spätne, a to od 1.7.2023, čo odôvodňovala aj tým, že s otcom maloletého už nežije v spoločnej domácnosti, keďže tento nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody od 16.6.2023 (v skutočnosti dňom 15.6.2023 (čl. 34), zároveň uvádzala , že návrh na úpravu výkonu rod. práv a povinnosti k maloletému synovi nepodala skôr keďže „si v priebehu leta prezisťovala akým spôsobom tento návrh môže podať. Myslela si, že si bude musieť platiť právnika, až potom zistili, a teda jej mama a nevlastný otec, že existuje nejaké Centrum právnej pomoci, ktoré jej pomôže spísať návrh“. S poukazom na vyššie citované ustn. § 77 ods. 1 Zákona o rodine „Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa“. Z citovaného ustanovenia tak vyplýva, že výživné pre maloleté dieťa je možné priznať aj pred začatím súdneho konania (teda pred podaním návrhu), avšak
len v prípade, žeby súd zistil dôvody hodné osobitného zreteľa (napr. žeby matke v tom bránil jej zlý zdravotný stav, resp. by matka nevedela, kde sa otec maloletého nachádza a podobne). Podľa názoru súdu však skutočnosť, že matka skoro 3 mesiace zisťovala akým spôsobom môže tento návrh podať nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa, obzvlášť v súčasnej pretechnizovanej dobe, kedy informácie obdobného typu je možné nájsť aj na internete. Na strane druhej však pokiaľ matka podala žiadosť na poskytnutie právnej pomoci v danej veci na príslušnom Centre právnej pomoci dňa 11.9.2023, a teda týmto dňom začala uplatňovať práva svoje ako aj svojho maloletého dieťaťa, je súd toho názoru, že týmto dňom bolo možné priznať aj výživné pre maloleté dieťa, keďže by nebolo v záujme maloletého a ani v záujme spravodlivosti, aby súd na túto skutočnosť ako dôvod osobitného zreteľa neprihliadol obzvlášť za situácie, keď návrh vo veci samej bol na tunajší súd prostredníctvom advokáta splnomocneného matkou na zastupovanie v rámci nároku na poskytnutie právnej pomoci podaný až dňa 3.12.2023. Súd tak otca maloletého zaviazal na platenie výživného od 11.9.2023, pričom vo zvyšku podaného návrhu, a teda pokiaľ matka žiadala priznať výživné od 1.7.2023, tento návrh ako nedôvodný z vyššie uvedených dôvodov výrokom IV. zamietol.
21. Vzhľadom ku skutočnosti, že výživné bolo určené od 11.9.2023 vo výške 150,- Eur, pričom v konaní bolo zistené, že otec výživné v takto určenej výške neplatil, otcovi vzniklo do vyhlásenia rozsudku zameškané výživné, a to v sume 612,04 Eur. Výška takto určeného zameškaného výživného bola vypočítaná ako rozdiel medzi sumou výživného na ktoré bol otec zaviazaný výrokom I. tohto rozsudku v sume 150,- Eur mesačne od 11.9.2023 do vyhlásenia rozsudku teda do 29.2.2023 a sumou ktorú mal súd preukázanú, že otec zaplatil k rukám matky maloletého (prostredníctvom zrážok zo mzdy otca v ústave na výkon trestu odňatia slobody za obdobie od 9/2023 až 1/2024 spolu v sume 238 Eur: 9/2023-53,77 Eur. 10/2023-53,77 Eur, 11/2023 v sume 46,73 Eur, 12/2023 v sume 53,77 Eur a 1/2024 v sume 29,96 Eur- čl. 39 spisu). Takto určené zameškané výživné bolo určené výrokom III. tohto rozsudku.
22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V danom prípade súd nemal za to, žeby boli splnené podmienky ustanovené v ust. § 55 Civilného mimosporového poriadku, a teda, žeby bolo možné priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, keďže v konaní bolo preukázané, že otec na výživu maloletého prispieval od 9/2023, a teda od doby ako bol na základe vlastnej žiadosti zaradený do výkonu práce v rámci výkonu trestu odňatia slobody, pričom v danom konaní výška výživného záležala na úvahe súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania - § 364 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, ţe právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania - § 365 ods. 1 až 3 CSP.
Toto rozhodnutie je v časti o výživnom vykonateľné doručením (§ 44 Civilného mimosporového poriadku ).
Podľa § 376 Civilného mimosporového poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.