Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Csp-12-2020.pdf
PDF · 120.57 KB
No categories available
7Csp/12/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: V. D., I.. XX.XX.XXXX, B. XX, XXX XX B., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanej: Poštová banka a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.093,10 eur s prísl. a o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zamieta. II. V časti o vydanie bezdôvodného obohatenia m á žalovaný vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere, č. 6406975411, zo dňa 26.5.2011, v časti 3. Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod 5., v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto ZoÚ, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. Časti Všeobecných obchodných podmienok.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere, č. 6406975411, zo dňa 26.5.2011, v časti 5. Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 5.6, v znení: „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záva¨zky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: (1) na poplatky podľa Sadzobníka (2) úrok z omeškania (3) úrok z úveru (4) splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V. V časti o určenie neprijateľných zmluvných podmienok m á žalobca vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 16.01.2020 žiadal, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného vydať mu bezdôvodné obohatenie vo výške 1.093,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanej a zároveň určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere v časti 3 a zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere v časti 5 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril Spotrebiteľskú zmluvu číslo XXXXXXXXXX zo dňa 26. mája 2011, na základe ktorej mu žalovaný poskytol úver vo výške 2.000 Eur, jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvoril ako spotrebiteľ so žalovanou, pričom je toho názoru, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy a
predpoklady použité na jej výpočet. Z dôvodu, že zmluva neobsahuje tieto náležitosti, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň Zmluva o úvere zo dňa 26. mája 2011 neobsahuje správny údaj o výške RPMN, ktorý je v zmluve uvedený vo výške 27,45 %, hodnota RPMN sa vypočítava zo vzorca na výpočet RPMN, pričom správna výška RPMN má byť 30,89 %. Uvedené spôsobuje dôsledok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V Zmluve o úvere zo dňa 26. mája 2011 je rovnako uvedená nesprávne celková výška nákladov 1.720,80 Eur, pričom skutočná celková výška nákladov má predstavovať sumu 2.010,30 Eur. Bezdôvodné obohatenie žalobca žaluje vo výške rozdielu medzi jeho platbami v sume 3.093,10 Eur a výškou poskytnutého úveru 2.000 Eur, t.j. žiada sumu 1.093,10 Eur. O tom, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil sa žalobca dozvedel od Združenia na ochranu občana a spotrebiteľa HOOS, o čom predložil čestné prehlásenie zo dňa 02.01.2020. Zmluva o úvere obsahuje aj neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10 druhej časti všeobecných obchodných podmienok. Žalobca poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov 24C/182/2015, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov 19Co/88/2018 zo dňa 04. októbra 2018. Rovnako je neprijateľná zmluvná podmienka uvedená v časti 5, v bode 5.6, a to zápočet platieb. Žalobca je toho názoru, že predmetné zmluvné ustanovenie poskytuje žalovanému ako dodávateľovi úveru možnosť započítať jeho platby na iný účel, akým je splatenie istiny úveru bez ohľadu na jeho vôľu. Toto ustanovenie zmluvy zakladaná nevyvážený vzťah medzi žalobcom a žalovaným pokiaľ ide o započítavanie jeho platieb na predmetný úver, keďže umožňuje žalovanému postupovať v tomto smere nepredvídateľné a započítavanie jeho platieb sa tak stáva netransparentné. 2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v písomnom podaní zo dňa 06.02.2020, v ktorom žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Mal za to, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok číslo 2/2017 žalovaný postúpil svoju pohľadávku voči žalobcovi vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere na spoločnosť R Collectors, s.r.o., aj spolu so všetkými právami a povinnosťami s ňou spojenými. Keďže došlo k postúpeniu pohľadávky, žalovanému v tomto konaní nesvedčí pasívna vecná legitimácia. Žalovaný je toho názoru, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný tak v subjektívnej, ako aj v objektívnej premlčacej dobe. Žalovaný rozporoval pravdivosť a hodnovernosť prehlásenia Združenia na ochranu občana a spotrebiteľa HOOS zo dňa 02.01.2020. Pokiaľ ide o dobu trvania zmluvy, žalovaný je toho názoru, že v Zmluve o úvere je presne uvedené, že dátum konečnej splatnosti úveru bol stanovený na deň 15. marca 2017 a rovnako bol uvedený aj počet mesačných splátok, a to deň splatnosti každej splátky. Doba trvania zmluvy a dátum konečnej splatnosti sú v danom prípade totožným údajom. Žalobca pri výpočte RPMN vychádzal z internetovej nezáväznej kalkulačky, ktorá nezohľadňuje novelizáciu právnych ustanovení. Internetové kalkulačky neposkytujú úplné a presné výpočty, sú orientačným nástrojom, ktorý informatívne počíta RPMN, nemožno na ne pozerať ako na záväzný dôkaz. Vzhľadom k uvedenému, je akýkoľvek názor žalobcu o nesprávnosti výpočtu RPMN v predmetnom prípade predčasný. Pokiaľ ide o poistné, žalovaný je toho názoru, že platby poistného neboli súčasťou celkových nákladov spojených s poskytnutím úveru, a teda správne neboli zohľadnené ani v RPMN. Táto skutočnosť má zároveň vplyv aj na celkovú výšku nákladov spojených s úverom, u ktorej má žalovaný za to, že je v Zmluve o úvere uvedená správne. Čo sa týka celkovej čiastky úveru, táto bola žalovaným určená správne v sume 3.720,80 Eur. Žalobca zjavne nesprávne vypočítal do celkovej výšky nákladov aj poistné, ktoré však ako bolo podrobne uvedené vyššie, nie je súčasťou celkových nákladov spojených s úverom. Žalovaný má taktiež za to, že Zmluva o úvere obsahuje všetky predpoklady pre výpočet RPMN. Z prílohy číslo 2 zákona číslo 129/2010 Z.z. vyplýva, že pre výpočet RPMN sú potrebné nasledovné premenné, čerpanie, výška čerpania, interval čerpania, číslo poslednej splátky, výška splátky a interval splátok. Pokiaľ ide o neprijateľné zmluvné podmienky, žalovaný je toho názoru, že rozhodcovská doložka nebola výlučná ako aj vzhľadom k tomu, že žalobca mal možnosť výberu. Teda mohol vyjadriť nesúhlas s touto rozhodcovskou doložkou. Žalovaný je toho názoru, že tá nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ ide o zápočet platieb, spôsob započítania platieb na poplatky, úroky a istinu vychádza z obchodnoprávneho charakteru Zmluvy o úvere. Žalovaný má za to, že nemožno hovoriť o neprijateľnej zmluvnej podmienke, nakoľko pri splnení všetkých zmluvných podmienok spotrebiteľa neznevýhodňuje. Už pri uzatváraní Zmluvy o úvere spotrebiteľ presne vie, aká bude celková výška nákladov, ak sa bude pridržiavať ustanovení zmluvy. Z tohto dôvodu žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to žaloby zo dňa 16.01.2020, Zmluvou o úvere, Obchodnými podmienkami pre úver dostupná pôžička, prehľadom platieb a úhrad, písomným podaním žalobcu zo dňa 28. apríla 2020 a zistil tento skutkový stav: 4. Dňa 26. mája 2011 bola medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom podpísaná Zmluva o úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 2.000 Eur, ktorý
sa zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 57,29 Eur pri celkovej výške nákladov 1.720,80 Eur. Dátum konečnej splatnosti bol dohodnutý na 15.marec 2017, prvá splátka bola splatná dňom 15.06.2011, úroková sadzba predstavovala 24,5 %, počet mesačných splátok bol 70, priemerná RPMN predstavovala 17,62 % a RPMN bolo vo výške 27,45 %. 5. V článku 5 Zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10 druhej časti všeobecných obchodných podmienok. Klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len z dôvodov uvedených v Zákone číslo 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. 6. Podľa článku 5.5 Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička - šikovná rezerva, banky od klienta sa voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná v nasledujúcom poradí: 1. na poplatky podľa sadzobníka, 2. úrok z omeškania, 3. úrok z úveru, 4. splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok banky voči klientovi sa platby klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. 7. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd za preukázané, žalobca zaplatil žalovanému titulom poskytnutého úveru sumu 3.093,10 Eur. 8. Z predloženého prehlásenia zo dňa 02.01.2020 Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS mal súd za preukázané, že dňa 17. mája 2019 žalobca predložil Zmluvu o úvere zo dňa 26. mája 2011. Združenie ho informovalo, že táto zmluva je bezúročná a bezpoplatková, rovnako obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, z tohto dôvodu má žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1.093,10 Eur. 9. Podľa článku 10.2 druhej časti Všeobecných obchodných podmienok, bod 10.22, banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy. 10. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 28. apríla 2020 uviedol, že žalovaný postúpil pohľadávku a nie svoj dlh, z tohto dôvodu námietka pasívnej vecnej legitimácie je v celom rozsahu nedôvodná. Zároveň mal za to, že nárok žalobcu nie je premlčaný ani v objektívnej, ani v subjektívnej premlčacej dobre. Poukázal na ustálenú súdnu prax. Uviedol, že spotrebiteľ má vždy naliehavý právny záujem na určení neprijateľných zmluvných podmienok. 11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 4. mája 2020 zotrval na podanej žalobe. Mal za to, že nárok žalobcu nie je premlčaný, ani v objektívnej, ani v subjektívnej premlčacej dobe. Rovnako žalobu považoval za dôvodnú v časti určenia neprijateľných zmluvných podmienok.
12. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na ich písomné vyjadrenie.
13. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 455 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Takisto sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijatie plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie peňazí požičaných do hry alebo stávky; na súde sa však týchto plnení nemožno domáhať.
14. V prvom žalobnom petite sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia titulom toho, že podľa jeho názoru Zmluva o úvere zo dňa 26. mája 2011 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 2.000 Eur neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zákona číslo 129/2010 Z.z. V tomto spore žalovaný vzniesol vo svojom písomnom vyjadrení, ale rovnako aj cestou svojho právneho zástupcu na pojednávaní námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd je toho názoru, že vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného je v celom rozsahu dôvodná a nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný v subjektívnej premlčacej dobe. 15. Súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 7Cdo/327/2017, podľa ktorého subjektívna premlčacia doba je limitovaná objektívnou premlčacou dobou a najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna, ktorá je dvojročná a objektívna trojročná, respektíve desaťročná. Ich začiatok je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé, čo do svojho plynutia jeho začiatku aj konca. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 11/2016, ktorý skonštatoval nadmernú opateru spotrebiteľovi niektorými súdmi Slovenskej republiky súd uvádza, že spotrebiteľské právo je zaiste súčasťou vytvárania spoločenskej kohézie, ale aktuálna právna úprava svojou zjednodušujúcou priamočiarosťou vykazuje asymetriu, pretože všetkých dodávateľov stavia akoby na stranu tých zlých a spotrebiteľov na stranu tých ublížených. Podľa poznatkov zo súdnej praxe však právna úprava svojím nastavením spôsobuje aj to, že často najneaktívnejším dlžníkom, spotrebiteľom poskytne pomoc, zatiaľ čo ty zodpovednejší sa často na pojednávanie dostavia a dlh uznajú, čo podľa procesného práva vedie automaticky k vyhoveniu žalobe rozsudkom pre uznanie.
16. Podľa právneho názoru vyjadreného v rozsudku Krajského súdu v Prešove spisová značka 25Co/84/2018-182 zo dňa 11. apríla 2019, Krajský súd k začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby uviedol nasledujúce: „ Odvolací súd konštatuje, že v prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, t.j. subjektívna a objektívna premlčacia doba. Jej začiatok je upravený odlišne s tým, že tieto dve premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávisle na sebe. Subjektívna premlčacia doba je kratšia - dvojročná, objektívna premlčacia doba je buď trojročná v prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z nedbanlivosti alebo desaťročná, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Podľa názoru odvolacieho súdu v posudzovanom prípade je rozhodujúcou otázka, kedy začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba. Za rozhodujúci pre začiatok jej plynutia treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohatenia a kto ho získa. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr. V danom prípade teda nie je podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa žalobkyňa pri riadnej starostlivosti musela alebo mohla dozvedieť, že na jej úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ale je rozhodujúce, kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedela. V danom prípade tak pri posudzovaní vedomosti žalobkyne o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom v prospech koho k obohateniu došlo, treba z hľadiska § 107 ods. 1 OZ vychádzať zo dňa (dní), kedy žalobkyňa splatila žalovanému úver, z ktorého požadovala vydanie bezdôvodného obohatenia pozostávajúceho zo splatených úrokov a poplatkov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či žalobkyňa skutočne vedela o prípadnej neplatnosti zmluvy o úvere v časti poplatkov a úrokov a o tom, že sa žalovaný bezdôvodne obohacuje. Odvolací súd vychádzal z vyššie uvedeného a dospel k záveru,
že žalobkyni začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 1 OZ od času, ako uhradila poslednú splátku žalovanému, teda odo dňa 11.09.2014, pričom nepochybne už týmto okamihom boli žalobkyni známe všetky skutkové okolnosti potrebné na podanie žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia, t. j. komu plnila a v akej výške, pričom žalobkyňa svoj nárok uplatnila na súde až po uplynutí premlčacej doby. Keďže žalovaný v priebehu konania právne relevantným spôsobom vzniesol námietku premlčania, odvolací súd sa s tým v celom rozsahu stotožnil.“ 17. K aplikácií 10 objektívnej premlčacej doby pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení, súd poukazuje na právny záver vyplývajúci z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 25Co/84/2018 zo dňa 11. apríla 2019, kde odvolací súd poukázal na právny záver vyplývajúci z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Cdo/238/2017 zo dňa 18.10.2018, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval: „Dovolací súd konštatuje, že samotné všeobecné skutočnosti (fakty) o profesionálnom podnikateľskom postavení nebankových subjektov v oblasti poskytovania úverov a doterajšia súdna prax týkajúca sa ochrany spotrebiteľov v obdobných prípadoch samé o sebe nemôže bez ďalšieho zakladať nepriamy úmysel nebankového subjektu (veriteľa). Ako už bolo vyššie uvedené, v predmetnom prípade je nutné dôsledne skúmať vôľovú a vedomostnú zložku zavinenia aplikujúc analógiu podľa trestného práva hmotného pri právnom posúdení formy zavinenia, a to s dôrazom na čas konania protiprávneho úkonu, resp. získania neoprávneného majetkového prospechu. Pri bezdôvodnom obohatení je preto dôležité zistiť, kedy k obohateniu došlo z objektívneho hľadiska a v tom čase preukázať úmysel veriteľa, resp. jeho zavinenie, aby bolo možné jednoznačne posúdiť, či je potrebné aplikovať 3-ročnú alebo 10- ročnú premlčaciu lehotu. Z uvedeného teda zákonite vyplýva, že v prvom rade je potrebné správne právne posúdiť, z akého dôvodu došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 ods. 2 OZ. Iná situácia nastáva napr. pri bezdôvodnom obohatení bez právneho dôvodu ako pri bezdôvodnom obohatení z neplatného právneho úkonu z časového hľadiska, kedy k obohateniu reálne došlo. Až po správnom určení okamihu, kedy k obohateniu došlo, je možné pristúpiť ku skúmaniu zavinenia veriteľa, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Žalobca musí preukázať, že v čase kedy došlo k obohateniu, mal žalovaný úmysel získať majetkový prospech na jeho úkor. V prípade nepreukázania úmyslu žalovaného musí byť aplikovaná všeobecná trojročná objektívna lehota. Zároveň dovolací súd podotýka, že v prípade, ak nebankový subjekt (veriteľ) koná nekorektne a neuvedie do úverovej zmluvy všetky zákonom predpísané údaje, je toto jeho konanie zo zákona sankcionované tým, že zmluva sa stáva bezúročnou a bezpoplatkovou. Čo znamená, že spotrebiteľ je povinný zaplatiť veriteľovi len samotnú istinu úveru (pôžičky).“ Odvolací súd tak uviedol, že na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, resp. jeho vedomosť o tom, že viaceré jeho nároky uplatnené voči spotrebiteľom boli v dôsledku súdnej kontroly spotrebiteľských zmlúv súdom vyhlásené za neplatné, prípadne úvery poskytnuté spotrebiteľom považované za bezúročné a bez poplatkov z dôvodu absencie obligatórnych zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že napriek tvrdeniam v žalobe, žalobkyňa nepreukázala úmysel žalovaného sa na jej úkor bezdôvodne obohatiť, a teda neboli splnené podmienky pre aplikáciu desaťročnej objektívnej premlčacej dobe. 18. V tomto prípade zo zmluvy o úvere zo dňa 26.05.2011 vyplýva konečná splatnosť úveru 15.03.2017, úverový účet žalobcu bol zrušený ku dňu 05.10.2017 ako to vyplýva z predložených listín a poslednú splátku úveru uhradil žalobca žalovanému dňom 08.09.2017. Súd má za to, že nárok žalobcu je premlčaný v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. Posudzovanie plynutia subjektívneho premlčania opiera súd o rozhodnutie Krajského súdu v Prešove napr. sp. zn. 21Co 193/2014, ktorým súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 9C 521/2013. Odvolací súd uviedol, že žalobcovi najneskôr ku dňu zosplatnenia úveru t.j. ku dňu 28.07.2011 od nasledujúceho dňa začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie svojho nároku. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal aj z citovaného rozhodnutia KS v Prešove sp. zn. 25Co 84/2018-182 zo dňa 11.04.2019, kde odvolací súd uviedol, ,, subjektívna premlčacia doba žalobcovi na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť od úhrady poslednej zaplatenie splátky žalovanému ako veriteľovi pričom nepochybne už týmto okamihom boli žalobcovi známe všetky skutkové okolnosti potrebné na podanie žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia, t. j. komu plnil a v akej výške, pričom žalobca svoj nárok uplatnil na súde až po uplynutí premlčacej doby. Keďže žalovaný v priebehu konania právne relevantným spôsobom vzniesol námietku premlčania, odvolací súd sa s tým v celom rozsahu stotožnil.“ Podľa citovaných rozhodnutí Krajského súdu v Prešove je tak nárok žalobcu premlčaný v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, keďže žaloba bola súdu doručená dňa 16.01.2020, ktorú súd počítal od konečnej splatnosti úveru t.j. odo dňa 15.03.2017, resp. od zrušenia úverového účtu t.j. odo dňa 05.10.2017. Súd nevzal do úvahy predložené Prehlásenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo
dňa 02.01.2020 pre posúdenie plynutia subjektívnej premlčacej doby, nakoľko je súd toho názoru, že takto je možné predkladať súdu vyhlásenia spotrebiteľov s cieľom prispôsobiť si podanie žaloby v rámci subjektívnej premlčacej doby. Súd je zároveň toho názoru, že v tomto prípade nemožno aplikovať desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu, keďže žalobca vo svojich skutkových tvrdeniach neuviedol žiadne relevantné skutočnosti z ktorých by mal súd za preukázaný úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobcu. Z Uznesenia NS SR sp. zn. 1Cdo 238/2017 zo dňa 18.10.2018 podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že na preukázanie úmyslu nestačia všeobecné skutočnosti o profesionálnom postavení dodávateľa a doterajšia súdna prax v oblasti ochrany spotrebiteľa. 20. Z dôvodu úspešne vznesenej námietky premlčania žalovaným, súd žalobu žalobcu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol. 21. O trovách konania súd rozhodol samostatným výrokom podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol neúspešný, z tohto dôvodu súd rozhodol o nároku žalovaného vo vzťahu k žalobcovi v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 22. V druhom žalobnom petite sa žalobca domáhal určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej v časti 3 Zmluvy o úvere, v záverečných ustanoveniach bodu 5, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10, druhej časti všeobecných obchodných podmienok. 23. Súd má za to, že táto podmienka je v celom rozsahu neprijateľná. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Prešov spisová značka 24C/182/2015 zo dňa 21.02.2018, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov 19Co/88/2018 zo dňa 4. októbra 2018, kde súdy konštatovali, že vo vzťahu k vysloveniu neprijateľnej zmluvnej podmienky odvolací súd uviedol, že samotné znenie zmluvnej podmienky, že spory budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou evokuje jej neprijateľnosť, keďže spotrebiteľovi nie je dané na výber rozhodnúť sa pre spôsob riešenia prípadných sporov z uvedenej úverovej zmluvy. Nezanedbateľným je aj skutočnosť, že všeobecné obchodné podmienky sú písané výrazne malými písmenami, nečitateľné bez optických pomôcok. Žalovaný navyše nepreukázal, že uvedená zmluvná podmienka bola individuálne so žalobcom dohodnutá. Všetky uvedené skutočnosti podporujú záver súdu prvej inštancie o správnosti vyslovenia uvedenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Takéto vyslovenie nie je viazané zákonom iba v čase prípadného trvania zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, čo zdôrazňoval žalovaný, že úverový vzťah medzi stranami sporu už zanikol, preto nie je dôvodná ani ďalšia odvolacia námietka uvádzaná žalovaným. 24. Táto zmluvná podmienka spôsobuje a je v rozpore s požiadavkou dobrej viery a spôsobuje zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s generálnou klauzulou stanovenou v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Táto zmluvná podmienka podľa názoru súdu bola skrytá v záverečných častiach Zmluvy o úvere bez toho, aby žalobca ako spotrebiteľ bol informovaný o následkoch tohto zákonného ustanovenia článku 5. Súd je rovnako toho názoru, že nebola individuálne dohodnutá a nebol spotrebiteľovi - žalobcovi daný priestor zaujať stanovisko k tomuto článku 5 Zmluvy o úvere zo dňa 23. mája 2011. 25. V ďalšom žalobnom petite sa žalobca domáhal určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej v bode 5.6 Zmluvy o úvere týkajúcej sa zápočtu platieb. 26. Podľa názoru Krajského súdu v Prešove spisová značka 6Co/161/2011 „Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka. Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení. Z hľadiska zásad, na ktorých stoja občianskoprávne vzťahy a ich povahy, sa aj v súčasnej dobe dá vyvodiť to, že pri plnení peňažného dlhu sa plnenie má najprv započítať na istinu a až potom na úroky v prípade, ak dlžník neurčí inak. Právna úprava však reaguje na situácie, keď priamo v zmluve si poskytovateľ priamo vymienil, že plnenie dlžníka sa bude najprv započítavať na úroky a až potom na istinu. Takáto podmienka by mohla byť ponímaná ako neprijateľná podmienka v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Pre slabšiu zmluvnú stranu, ktorá nemala možnosť ovplyvniť podstatu tejto podmienky nie je jedno, či sa jej plnenie započítava najprv na vysoké úroky a až potom na istinu. Zákonodarca preto považuje za významné zdôrazniť v občianskoprávnych vzťahoch v právnom myslení konsenzuálne akceptovateľnú zásadu, že pri čiastočnom plnení peňažného dlhu má právo označiť časť dlhu, ktorý plní výlučne dlžník a ak tak neučiní, neprechádza toto právo na veriteľa, ale použije sa dispozitívna právna norma“ 27. Súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS. 55/2001 - 19 zo dňa 24.02.2011, kde Ústavný súd uviedol, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. 28. Podľa názoru súdu, ak zmluva umožňuje ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej otázke akou je rozhodovanie o účele platby, a teda svojvoľné rozhodovanie o výške nielen príslušenstva, ale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny pohľadávky nerešpektujúc pritom určenie účelu platby zo strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto časti hrubo nevyvážená. Ustanovenia zmluvy vedúce k opísanému stavu je v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ nie je spotrebiteľom osobitne vyjednané, ale je v rámci kontraktácie nadiktované v režime tzv. štandardnej typovej zmluvy, ide vždy o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá v zmysle zákona je absolútne neplatná. Dodávateľ finančnej služby oproti neznalému spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné zmluvné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Žalobca musí počítať s tým, že nárokom majúcich svoj základ v nekalej podmienke a jej použití súd nemôže poskytnúť právnu ochranu (rozsudok Krajského súdu v Prešove 6Co/39/2011 - 86 zo dňa 20. septembra 2011). 29. Žalobca bol v celom rozsahu úspešný v časti o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, preto súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP rozhodol o nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanému v časti o určenie neprijateľných zmluvných podmienok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 30. V tomto spore sa bolo potrebné zaoberať námietkou žalovaného v jeho písomnom vyjadrení týkajúcou sa pasívnej vecnej legitimácie. Súd je toho názoru, že námietka absencie pasívnej legitimácie žalovaného z dôvodu postúpenia pohľadávky nie je dôvodná. Čo sa týka bezdôvodného obohatenia, postúpenie pohľadávky nemá žiaden vplyv na žalobou uplatnené bezdôvodné obohatenia, o ktoré sa na úkor žalobcu obohatil podľa názoru súdu žalovaný a nie jeho právny nástupca. Žalovaný postúpil pohľadávku a nie svoj dlh. Inštitút postúpenia dlhu mu nie je známy a známym nie je ani právny inštitút, ktorý by umožňoval žalovanému disponovať s jeho dlhom voči žalobcovi. Pokiaľ ide o námietku žalovaného vo vzťahu k určeniu neprijateľnej zmluvnej podmienky, súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/29/2017 zo dňa 17. mája 2015, odôvodnenie bod 11.12, z ktorého vyplýva, že určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky sa žalobca mohol domáhať buď len proti žalovanému alebo len proti jeho nástupcovi, alebo voči žalovanému, aj proti jeho právnemu nástupcovi. Žalobca sa rozhodol žalovať žalovaného, rovnako tak aj v časti žalobného petitu prijatia bezdôvodného obohatenia, ktorého platby prijímal práve žalovaný a nie jeho právny nástupca. Z tohto dôvodu súd považuje vznesenú námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v celom rozsahu za nedôvodnú.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.