Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-1-2020.pdf
PDF · 88.58 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľa T. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. X., L. U. XX, t.č. bytom X. X., M. G. XX a manželky navrhovateľa N. H. L., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. X., L. U. XX o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej I. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa T. V., nar. XX. XX. XXXX a manželky N. H. L., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v X. X., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu X. X., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave a výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej I. V., nar. XX. XX. XXXX v tomto znení:
Maloletá I. V. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej I. V. výživným vo výške 150 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletou sa n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom podaným dňa 07. 01. 2020 sa domáhal rozvodu manželstva. Svoj návrh stručne odôvodnil tým, že manželstvo uzatvárali po sedem mesačnej známosti. Do roku 2016 bolo ich spolužitie harmonické. Potom si s manželkou prestali rozumieť po všetkých stránkach, čo vyústilo do nájdenia si priateľky. S manželkou intímne sa nestýkajú viac než jeden rok, nehospodária spolu viac než pol roka, nežijú v spoločnej domácnosti, má preto zato, že ich manželstvo je trvalo rozvrátené a nie je ho možné obnoviť. Ich manželstvo prestalo plniť akúkoľvek základnú funkciu a je čisto len formálnym partnerstvom.
2. Manželka navrhovateľa v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 02. 03. 2020 s rozvodom manželstva súhlasila. Potvrdila, že približne od roku 2016 časté nezhody a nedorozumenia v jej manželstve vyústili do vzájomného ochladnutia vzťahu po všetkých stránkach a odsťahovania navrhovateľa zo spoločnej domácnosti v mesiaci december 2019. V dôsledku nedorozumení,
rozdielnych názorov a životných priorít sa s manželom vzájomne citovo odcudzili a toto odcudzenie sa prehlbovalo až do takej miery, že ich spolužitie sa stalo len formálnym zväzkom.
3. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktoré je takej dĺžky, ale najmä intenzity, že ich manželstvo neplní svoj spoločenský účel, vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Manželia uzatvárali manželstvo po krátkodobej známosti bez toho, aby dostatočne poznali svoje povahy a názory, v dôsledku čoho medzi manželmi dochádzalo k častým hádkam, nedorozumeniam. Navrhovateľ začal tráviť čas mimo domácnosti a podľa vyjadrenia manželky mal iné známosti, ktoré navrhovateľ poprel. Manželia postupne začali od roku 2016 žiť si svoj vlastný život a jediné, čo ich ešte spájalo, bolo ich maloleté dieťa. Manželstvo účastníkov konania je poznačené nedôverou a výrazným citovým odcudzením sa. Z výsluchu manželov vyplynulo, že od decembra 2019 nežijú v spoločnej domácnosti. Po dobu dvoch rokov spoločne nehospodária, viac ako pol roka spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu maloletej, ako manželia si nepomáhajú, netrávia spolu čas. Po dobu dvoch rokov intímne spolu nežijú. Vzhľadom na preukázanú intenzitu narušenia manželského vzťahu už nie je možné od manželov očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov konania sa stalo len formálnym zväzkom, ktoré nevytvára ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich maloletého dieťaťa. Súd tak mal splnené podmienky podľa § 23 Zákona o rodine, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd za príčinu rozvratu vzťahu medzi účastníkmi konania považuje rozdielnosť ich názorov a pováh na spolužitie, fungovanie domácnosti, trávenie voľného času.
5. V prípade rozvodu manželstva rodičia navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode tak, že maloletá sa zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať, spravovať jej majetok v bežných veciach, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 150 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia a styk otca s maloletou sa neupraví.
6. Opatrovník doporučil súdu schváliť rodičmi navrhnutú dohodu s odôvodnením, že je v záujme maloletej a neodporuje zákonu. Zároveň uviedol, že sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloletú nezistil žiadne nedostatky. Matka pre výchovu maloletej má vytvorené vhodné bytové podmienky. S maloletou bol vykonaný pohovor, pri ktorom uviedla, že má dobrý vzťah k obidvom rodičom, vyhovuje jej to tak ako je, t.j., že býva s mamou a s otcom sa stretáva.
7. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
8. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 75, ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
10. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od decembra 2019 ako rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť a výchovu o maloletú na seba prevzala matka. Otec sa na výchove maloletej nepodieľa. S maloletou sa len stretáva podľa jeho vyjadrenia skoro každý druhý deň v rozsahu jednej, dvoch hodín. Otec s maloletou najdlhšie trávil čas v rozsahu dvoch hodín. Stretávanie otca s maloletou prebieha v domácnosti maloletej. Maloletá domácnosť otca nepozná, nenavštevuje ju. Otec vo výsluchu potvrdil, že zo strany matky je o maloletú riadne postarané. Sociálnym šetrením starostlivosti matky o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky. Matka pre výchovu maloletej má vytvorené vhodné bytové podmienky. Maloletá pri pohovore prejavila vôľu zotrvať v domácnosti matky. Z pohovoru s maloletou, ako aj výsluchu rodičov vyplynulo, že maloletá má dobrý vzťah k obidvom rodičom. Rodičia ohľadom maloletej komunikujú, otec od matky požaduje informácie o maloletej, ktoré sú mu poskytované. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav mal za to, že rodičmi navrhnutá dohoda v časti zverenia maloletej na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok je plne v jej záujme a neodporuje zákonu, a preto ju schválil. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody v tejto časti súd prihliadal na priamu starostlivosť matky o maloletú, na rozdiel od otca, ktorý maloletej nevarí, neperie, neučí sa, s maloletou má len voľnočasové aktivity, a tiež záujem maloletej na zotrvanie v domácnosti, v ktorej má vytvorené svoje sociálne, citové väzby, zaužívaný režim.
11. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, t.j. veku, odôvodnených potrieb maloletej a možností a schopností majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá má osem rokov, navštevuje tretí ročník základnej školy, do ktorej chodí pešo, stravuje sa doma. V rámci školy má bezplatný krúžok H. a počítačový. V Základnej umeleckej škole maloletá navštevuje výtvarný odbor za polročný poplatok 50 Eur. Maloletá je vedená v očnej ambulancii, polročne chodí na kontroly, pri ktorých podľa potreby sa jej vymieňajú sklá v hodnote do 60 Eur. Do školy maloletej sa na začiatku školského roka zakupovali učebnice, pracovné zošity, uhrádzali poplatky spolu v sume 60 Eur. Matka spolu s maloletou býva v rodinnom dome starých rodičov zo strany otca, ktorým matka na bývanie neprispieva. Otec maloletej v súčasnosti býva v byte u svojej priateľky, ktorej na domácnosť prispieva sumou 200-250 Eur. Matka maloletej inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, otec má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť na dcéru, na ktorú dobrovoľne prispieva sumou 150 Eur mesačne. Matka maloletej je od 01. 02. 2020 samostatne zárobkovo činná osoba, podniká v oblasti upratovacích služieb a účtovníctva. Svoj príjem vyčíslila na 800 Eur netto. Otec maloletej uviedol, že v súčasnosti má príjem z brigád v sume 300-500 Eur. Otec maloletej je jediným konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti H., s.r.o., z ktorej podľa vlastného vyjadrenia nemá žiadny príjem. Do 01. 04. 2020 bol zamestnaný ako technik v obchodnej spoločnosti H. LB, s.r.o., kde podľa potvrdenia obchodnej spoločnosti dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 484,67 Eur. Súd vzhľadom na otcom uvádzané mesačné výdavky neuveril, že jeho príjem z brigád je mesačne vo výške 300-500 Eur. Súd pri hodnotení možností, schopností otca vychádzal z príjmu, aký dosahoval u posledného zamestnávateľa, t.j. zo sumy 484,67 Eur plus príjmu z obchodnej spoločnosti H., s.r.o., ktorá podľa oznámenia Daňového úradu za rok 2018 dosiahla základ dane vo výške 4818,50 Eur, čo je mesačne 401,55 Eur netto. Je preto v schopnostiach, možnostiach otca dosahovať mesačný príjem vo výške 886,22 Eur netto, z ktorého súd vychádzal. Súd s poukazom na preukázané odôvodnené potreby maloletej primerané jej veku a schopnosť otca dosahovať príjem vo výške 886,22 netto plus jeho jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť mal za to, že rodičmi navrhnutá dohoda v časti určenia výživného otcovi v sume 150 Eur neodporuje zákonu, záujmom maloletej a preto ju schválil..
12. O neupravení styku otca s maloletou súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine z dôvodu, že otec sa s maloletou pravidelne stretáva, čomu matka nebráni.
13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.