Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-8-2019.pdf
PDF · 111.18 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/8/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., IČO: 50 387 189 so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, zastúpená JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 42 072 905 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava - Staré Mesto, zastúpená JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422 o zaplatenie 421,20 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 421,20 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žaloba v časti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 421,20 Eur od 25.4.2018 do zaplatenia sa zamieta.
III. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 80 %. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 421,20 Eur spolu s úrokmi z omeškania a nahradiť trovy konania. V žalobe spolu s doplnením žaloby ( č. l. 40 spisu) uviedol, že dňa 02.03.2018 došlo v obci Príbovce ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému V. X. na vozidle Renault Clio, evidenčné číslo Q. XXX A.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Fiat Ducato, ev. č. I. XXX U. poisteného v poisťovni žalovaného poistná udalosť číslo XXXXXXXXXX. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu v zmysle Zmluvy o nájme č. XXX zo dňa 07.03.2018. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX zo dňa 22.03.2018 s dátumom splatnosti 05.04.2018 na celkovú sumu 691,20 Eur. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 09.04.2018 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku škody, čím priznal náklady vo výške 270 Eur. Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca opiera nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2 § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení a v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“). Úrok z omeškania si žalobca nárokuje v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a to uplynutím 15 dní odo dňa ukončenia šetrenia poistnej udalosti .
2. V upomínacom konaní sp. zn. 14Up/1063/2018-22 zo dňa 10.12.2018 bol vydaný platobný rozkaz. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. V odôvodnení odporu žalovaný uviedol ( č. l. 30) uviedol,
že v zmluve o nájme absentuje údaj o počte najazdených kilometrov prenajatého náhradného vozidla. Tento údaj je len ručne dopísaný na faktúre č. XXXXXX zo dňa 22.03.2018, čo považuje žalovaný za nedôveryhodné. Žalobca nemá ako predmet podnikania v obchodnom registri zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting či nadobúdanie pohľadávok, alebo inú obchodnú činnosť súvisiacu s nadobúdaním a správou pohľadávok. V podanom odpore ďalej žalovaný poukázal na to, že so žalobcom uvedeného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené potvrdzuje a preukazuje žalobcom predložená ( v rámci predmetného súdneho konania faktúra v zmysle, ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený ). S poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok poškodeného na žalobcu ( nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávky nevznikli ), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzkov poškodeného, ktoré v zmysle vystavenej faktúry predstavujú práve pohľadávky žalobcu. Uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným ustanovením § 524 OZ. Žalobca teda nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Rovnako samotný predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný a nejasný. Z obsahu popisovaného predmetu z realizovaného postúpenia vyplýva, že poškodený ako postupca postupuje pohľadávku, ktorú má voči žalovanému, pričom táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle faktúry vystavenej zo strany žalobcu voči poškodenému za opravu motorového vozidla, a to v dôsledku škodovej udalosti. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia zakladá absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu - t.j. zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko poškodený zjavne postupuje pohľadávku, ktorá zároveň predstavuje záväzok poškodeného. Nárok na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla nevyplýva zo zákona o povinnom zmluvnom poistení, ani z Občianskeho zákonníka. Žalobca nijako nepreukázal, že poškodený bol nútený užívať náhradné vozidla ako to uvádza vo svojom návrhu, teda neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko svoje tvrdenia nijako nekonkretizoval, ani nezdokladoval.
3. Žalobca sa podaním ( č. l. 40) vyjadroval k podanému odporu a uviedol, že poškodený mal prenajaté náhradné vozidlo len na nevyhnutný čas z dôvodu, že nemohol používať vlastné motorové vozidlo po dobu, počas ktorej sa toto nachádzalo v autoservise. Tvrdenia žalovaného týkajúce sa neprimeraných nákladov na náhradné vozidlo, považuje žalobca za neopodstatnené a výšku istinu uplatňovaného nároku za správnu a zákonnú. Zároveň žalobca poukázal na to, že náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní vlastného vozidla. Je potrebné za plnú kompenzáciu brať aj prenájom náhradného vozidla ako spôsobenej škody. Tvrdenie žalovaného ohľadne neexistujúceho predmetu postúpenia považuje žalobca za nesprávne a zavádzajúce. V danom smere došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení tak nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Rovnako tak tvrdenie, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného považuje žalobca za nepodložené a účelové. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Pri namietanej aktívnej legitimácie žalobca uviedol, že uzatvoril s poškodeným Zmluvu o postúpení pohľadávky dňa 22.03.2018 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla , ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho vstúpil žalobca do práv a povinností poškodeného. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným nespôsobuje zánik pohľadávky, nakoľko došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla tak zostáva zachovaný. Zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia pohľadávky. Tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky a neplatnosti jej postúpenia sú preto neopodstatnené. Námietku
žalovaného týkajúcu sa činnosti súvisiacej s nadobudnutím a správou pohľadávok považuje žalobca za neopodstatnenú. Uvedené nemožno v tomto ani v obdobných prípadoch považovať za neoprávnené podnikanie žalobcu, nakoľko žalobca nepodniká za týmto účelom. Pokiaľ ide o dĺžku prenájmu náhradného vozidla priznanú žalovaným, túto považuje žalobca za neoprávnené krátenie poistného plnenia, nakoľko práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať odo dňa, kedy došlo k poškodeniu motorového vozidla, až do ukončenia šetrenia poistnej udalosti a poukázania poistného plnenia, pretože až vtedy pominie faktické obmedzenie poškodeného spôsobené dopravnou nehodou. Samotná vedomosť poškodeného o ekonomickej neúčelnosti opravy vozidla nič nemení na jeho stave spočívajúcom v obmedzení používania vlastného motorového vozidla. V konaní napokon nie je sporná skutočnosť prenájmu vozidla žalobcom poškodenému, čo žalovaný sám potvrdil aj vo svojom oznámení o poistnom plnení. Samotný nárok na náhradu nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla v danom prípade je dostatočným spôsobom konkretizovaný.
4. Súd dňa 04.05.2020 vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovaného, ktorý neúčasť riadne a včas ospravedlnil ( č. l. 128). Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, listinami doloženými do súdneho spisu a mal za preukázaný tento skutkový stav:
5. Medzi stranami sporu bolo zhodné to, že dňa 02.03.2018 došlo k poistnej udalosti - dopravnej nehode, pri ktorej bolo motorovým vozidlom poistenca žalovaného Fiat Ducato, ev. č. I. XXX U. poškodené motorové vozidlo V.K. X.. Išlo o vozidlo zn. Renault Clio, evidenčné číslo Q. XXX A.. Ďalej mal súd za preukázané, že došlo k uzatvoreniu Zmluvy o nájme č. 157 zo dňa 07.03.2018 ( č. l. 12 rub ) medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom - V. X., na základe ktorej si nájomca prenajal osobný automobil Dacia Lodgy, ev. č. O. XXX Q. na dobu od 07.03.2018 do: po dobu nezbytne nutnú. Bolo dohodnuté zmluvné nájomné 43,20 eur vrátane DPH. Na základe tejto nájomnej zmluvy mal nájomca užívať prenajaté motorové vozidlo v čase od 07.03.2018 do 22.03.2018, t.j. 16 dní, za ktorý čas prenajímateľ vyfakturoval nájomcovi faktúrou číslo XXXXXX ( č. l. 13) nájomné vo výške 691,20 eur. Ďalej bolo zhodné to, že došlo k likvidácii predmetnej poistnej udalosti žalovaným tak, ako to vyplynulo z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 09.04.2018 ( č. l. 15), na základe ktorého žalovaný ustálil poistné plnenie vo výške 270 eur, s tým, že z fakturovanej doby prenájmu náhradného vozidla 18 dní bolo priznaných ako oprávnených len 10 dní. Zapožičanie náhradného vozidla priznal od dátumu o oznámení o totálnej škode 21.3.2018. Nepriznané dni zapožičania medzi oznámením o parciálnej škode z 13.3. a vykonaním doobhliadky v servise (objednávka doobhliadky servisu z 19.3.). Priznané zapožičanie náhradného vozidla na 10 dní, neprimerane účtovaná denná sadzba na náhradné vozidlo vzhľadom na typ poškodeného motorového vozidla upravená na 27,- Eur z DPH/deň.
6. Zároveň súd mal preukázané, že došlo k právnemu nástupníctvu žalobcu vo vzťahu k žalovanej pohľadávke, a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.03.2018 ( č. l. 14) uzavretej medzi postupcom Q. F. a postupníkom spoločnosťou SetCar sk, a.s., teda žalobcom. V zmysle tejto zmluvy o postúpení pohľadávky postupca postúpil touto zmluvou SetCar pohľadávku vo výške 691,20 eur, ktorú mal voči žalovanému z titulu riešenia škody spôsobenej vozidlom Fiat Ducato, evidenčné číslo: I. XXXV z titulu jej nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona číslo 381/2001 Z. z., kde išlo o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 02.03.2018 na vozidle zn. Renault Clio, ev. č. Q. XXX A.. Uvedené bolo v bode 1. zmluvy o postúpení pohľadávky. Zároveň v bode 4. zmluvy o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že postúpenie pohľadávky je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 691,20 eur, ktorá zodpovedá faktúre číslo XXXXXX vystavenej SetCar ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. Dacia Lodgy, ev. č. O. XXX Q.. V bode 5. tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky ( na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a za úhradu nájomného za náhradné vozidlo ) sa podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom SetCar si bude pohľadávku podľa bodu 1. vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Z uvedeného je zrejmé, že poškodený V.K. X. uhradil nájom za náhradné vozidlo žalobcovi v plnej výške, a to vo forme započítania. Zároveň táto skutočnosť týkajúca sa postúpenia pohľadávky vyplynula aj z oznámenia o postúpení pohľadávky postupcu V. X. vzťahu k žalovanému ( č. l. 14 rub), vo vzťahu ku ktorému listinnému dôkazu nebolo v konaní sporné, že sa dostal, do dispozičnej sféry žalovaného. Súd právne uzatvára, že v čase postúpenia pohľadávky postupcu, teda poškodeného V. X. išlo o existujúcu pohľadávku ktorá vznikla z dôvodu uzavretej zmluvy o nájme, kedy nájom preukázateľne trval od 07.03.2018 do 22.03.2018. Vznik pohľadávky žalobcu ako prenajímateľa za celú dobu nájmu
nastal 22.03.2018, kedy došlo k ukončeniu nájmu. Vystavená faktúra len určuje dobu plnenia existujúcej pohľadávky, kde doba plnenia bola stanovená vo forme splatnosti do 05.04.2018. To znamená, že predmetnou faktúrou bolo len vymedzenie časového obdobia, v ktorom je dlžník, teda poškodený a zároveň teda nájomca povinný splniť si svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o nájme.. Keďže išlo o existujúcu pohľadávku, bolo dohodnuté v zmluve o postúpení pohľadávky, že k úhrade tejto pohľadávky došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho teda žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného a je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
7. Súd sa ďalej oboznámil aj s ďalšími listinami, ktoré boli doložené do konania a to faktúrou č. 201 803 76 (č. l. 16 rub spisu), v ktorej spoločnosť TRUK fakturovala poškodenému V. X. odťah motorového vozidla Renault Clio v sume 96,- Eur, spolu s príjmovým pokladničným dokladom o úhrade tejto faktúry (č. l. 17 spisu). Súd sa ďalej oboznámil so zápisom o obhliadke poškodeného motorového vozidla SLOVEXPERTI (č. l. 17 rub spisu). Oboznámil sa aj s listom žalovaného zo dňa 13.3.2018, ktorý adresoval poškodenej označenej ako X. V., išlo o oznámenie o parciálnej škode ku škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX. Ďalej sa súd oboznámil s oznámením o totálnej škode ku škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.3.2018, ktorý adresoval žalovaný poškodenej označenej ako X. V. (č. l. 18 rub spisu).
8. Žalobca do konania doložil aj čestné prehlásenie ( č. l. 13 rub), v ktorom V. X. čestne prehlásila, že počas opravy využíval náhradné vozidlo do zamestnania a na plnenie životných potrieb počas doby rozhodnutia o totálnej škode.
9. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla účinného v čase uplatnenia náhrady škody ( ďalej len „ zákon č. 381/2011 Z. z.“ ), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluvy. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2011 Z. z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. veci.
Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností, poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poskytovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhrady škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie peňažného plnenia.
Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods. 6, je povinný zaplatiť úroky poškodenému z omeškania podľa osobitného predpisu.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.
10. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ). Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
11. Súd akceptoval uplatňovaný nárok ako škodu v celom rozsahu. Bolo preukázané, že škoda v uplatnenom rozsahu reálne vznikla, a to jednak faktúrou, ktorá bola vystavená zo strany žalobcu, ako prenajímateľa pre nájomcu, teda poškodeného V. X. za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme vozidla vo výške 691,20 eur. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, bolo preukázané, že došlo k úhrade predmetnej faktúry, a to započítacím prejavom, ktorý bol dohodnutý v zmluve o postúpení pohľadávky v bode 5. medzi žalobcom ako postupníkom a postupcom V. X. a to v celej výške 691,20 eur. Žalovaný plnil len časť škody, ktorá vznikla poškodenému v súvislosti s dopravnou nehodou dňa a súd vychádzal z oznámenia o poistnom plnení, podľa ktorého je zrejmé, že žalovaný plnil časť škody v sume 270 eur, nakoľko uznal vyčíslenú škodu spočívajúcu v prenájme motorového vozidla len za 10 dní.
12. Nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovaného, podľa názoru súdu bola žalobcom preukázaná. Poškodený, teda právny predchodca žalobca z titulu škodovej udalosti nemohol svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo, preto aj náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla, a to nájomné, ktoré bolo preukázané, že teda bolo zaplatené, patrí do právneho nároku poškodenia. Poškodený bol nútený vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového vozidla spôsobom jeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohol používať svoje motorové vozidlo. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného, je škodou v rozsahu s účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Skutočnou škodou bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil náklady na zapožičanie osobného automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto škoda majetkovej sfére poškodeného ako právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané tým, že došlo k úhrade nájomného, a to vo forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Úhradou nájomného v sfére poškodeného nastala ujma, ktorá teda bola preukázaná v konaní jednak faktúrou a jednak samotnou zmluvou o postúpení pohľadávky, uzavretím ktorej došlo k započítaniu a teda k vlastne úhrade predmetnej ujmy. Náhrada nákladov za používanie motorového vozidla nereparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidla. Pokiaľ išlo o výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na zapožičanie prenájom náhradného motorového vozidla sa považujú náklady, ktoré boli nutne a účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal. Poškodený, v danom prípade právny predchodca žalobcu preukázal, že z titulu poistnej udalosti nemohol motorové vozidlo používať.
13. Pokiaľ ide o dobu nájmu náhradného vozidla, ktorú namietal žalovaný, tento nepriznal dni zapožičania medzi oznámením o parciálnej škode z 13.3. a vykonaním doobhliadky v servise ( objednávka doobhliadky servisu z 19.3.). Podľa názoru súdu jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok oprávnenému. Poškodený tak mal v tomto prípade prenajaté náhradné vozidlo len na nevyhnutnú dobu, a až listom zo dňa 21.3.2018 mu bola oznámená totálna škoda na jeho vozidle a k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti došlo v zmysle predloženého oznámenia žalovaného o výške poistného plnenia až dňa 9.4.2018. Náklady vynaložené poškodeným ako účastníkom dopravnej nehody na náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou
- dopravnou nehodou, ktorej účastníkom bola poškodená, a to právny predchodca žalobcu. Škodou bolo nájomné za prenajaté motorové osobné vozidlo, keďže poškodený z objektívnych príčin nemohol v rozhodnom období od 07.03.2018 do 22.03.2018, t.j. 16 dní, keď bolo dohodnuté nájomné za náhradné motorové vozidlo svoje vozidlo po dobu ukončenia šetrenia poistnej udalosti ( kedy bolo konštatované žalovaným, že ide o totálnu škodu a v akej výške bude poukázané poškodenému poistné plnenie ) a po celý tento čas bolo zabezpečenie náhradného vozidla nutné, čo bolo preukázané čestným prehlásením poškodeného. Podľa názoru súdu žalobca dostatočne preukázal nutnosť a účelnosť vynaložených a u žalovaného uplatnených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla zabezpečeného poškodenou. Keďže žalobca mal nárok na sumu 691,20 eur a táto bola vyplatená žalovaným len čiastočne ( v sume 270 eur) súd mu priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 421,20 eur, ktorý si aj žalobca uplatnil.
14. Súd preto žalobe v časti uplatnenej istiny vyhovel.
15. V časti týkajúcej sa žalobcom uplatneného úroku z omeškania, vrátane jeho splatnosti súd uvádza, že predmetná otázka už bola riešená v judikatúre Najvyššieho súdu SR (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017; tiež sp. zn. 1Cdo/212/2017 zo dňa 26.02.2019), ale aj v rozhodnutiach Krajského súdu v Žiline (napr. rozhodnutie zo dňa 27.08.2019, sp. zn. 11Co/163/2019). V nadväznosti na doterajšiu súdnu prax súd konštatuje, že z hľadiska uplatneného nároku na úrok z omeškanie v zmysle ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. je potrebné v spore ustáliť, či si žalovaná poisťovňa splnila povinnosti podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. tým, že poskytla žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť poistné plnenie, ktoré od nej žalobca nárokoval. Najvyšší súd, ako súd dovolací, vo vyššie uvedených veciach dospel k záveru, že " žalovaná si svoju povinnosť ako poisťovateľ podľa § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z. z. splnila, nebola preto povinná uhradiť žalobcovi ako poškodenému úroky z omeškania. Do omeškania by sa dostala s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradila v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z.".
16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu (pod bodom 13.), je zrejmé, že nárok žalobcu na úrok z omeškania sa viaže k splneniu (nesplneniu) povinnosti poisťovne poskytnúť písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmieta poskytnúť poistné plnenie. V preskúmavanej veci obsah spisu dáva podklad pre prijatie záveru, že žalovaný si uvedenú povinnosť riadne splnil, keď žalobcovi oznámil, prečo, z akých dôvodov a v akom rozsahu mu krátil poistné plnenie. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu žalobcu v časti o priznanie príslušenstva pohľadávky zamietol.
17. S Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd priznal strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, podľa § 252 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd o náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
18. Žalobcovi bola prisúdená istina vo výške 421,20 Eur a neboli priznané úroky z omeškania, vyčíslené ku dňu vyhlásenia rozsudku (4.5.2020) vo výške 42,75 Eur, predstavujú spolu 463,95 Eur. Vychádzajúc z uvedeného a z toho, ktorá strana mala aký úspech vo veci (žalobca čo do priznanej istiny; žalovaný čo do úrokov z omeškania), úspech žalobcu je v percentuálnom vyjadrení 90 %, úspech žalovaného je 10 % a čistý úspech žalobcu je 80 % (90 % - 10 %). V uvedenom rozsahu, t. j. 80 % priznal súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) proti žalovanému.
19. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.