Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/22/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: CORAL, spol. s r.o., so sídlom Novozámocká 207, 951 12 Ivanka pri Nitre, IČO: 34 122 419, zastúpený: JUDr. Svetlana Kšiňanová, PhD., advokátka, Štefánikova tr. 4, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102704034/2019 zo dňa 22.11.2019 a o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102704034/2019 zo dňa 22.11.2019 z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 23.01.2020, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102704034/2019 zo dňa 22.11.2019, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101837386/2019 zo dňa 30.07.2019 o nepriznaní nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2014 v sume XXX.XXX,XX eura a vyrubení dane v sume XX.XXX,XX eura.

2. Súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa (ďalej len „“). Uviedol, že okamžitým výkonom rozhodnutia mu hrozí závažná ujma a finančná škoda. Ďalej uviedol, že výkon právnej povinnosti ohrozuje jeho existenciu ako podnikateľského subjektu nakoľko je voči nemu vedených niekoľko daňových kontrol, ktoré doposiaľ nie sú ukončené a ktoré negatívne až likvidačne ovplyvnili jeho podnikateľskú činnosť, keďže správca dane zadržiava jeho nárok na vrátenie odpočtu DPH, na ktorý má legálny nárok. Žalobca konštatoval, že sa zaoberá obchodnou činnosťou a to 24 rokov a zadržiavané finančné prostriedky likvidačne ovplyvnili chod firmy. Musel zrušiť prenájom kancelárskych priestorov, znížiť počet zamestnancov a obmedziť obchodnú činnosť na úplné minimum. Na základe uvedených skutočností tak žiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

3. K žalobe samotnej ako aj k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 02.04.2020. K návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že povinnosťou žalobcu bolo niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby nielen tvrdiť, ale tieto dôvody mal v konaní aj preukázať. Bol názoru, že žalobca nepreukázal žiaden dôvod, pre ktorý by mal byť priznaní správnej žalobe odkladný účinok, žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, vážne ohrozenie jeho podnikateľskej činnosti, či finančná škoda, resp. iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle . Ďalej konštatoval, že ako vyplýva aj z charakteristiky, žalobca sa pripravoval na likvidáciu zjavne už v minulosti na základe výsledkov vykonaných kontrol keď už napr. za rok 2016 mal stratu XXX.XXX,- eur. Ako zistil z obchodného registra, ktorý je verejný, spoločníci a konatelia žalobcu založili dňa 28.08.2019 obchodnú spoločnosť O. E., A.. A. P..U.. Je zaregistrovaná za

platiteľa DPH od 14.10.2019. Podľa údajov v systéme finančnej správy spoločnosť uvádza v daňových priznaniach DPH nadobudnutie tovaru a predaj v tuzemsku, výsledkom sú vlastné daňové povinnosti od XXX,- eur do X.XXX,- eur. Za 2/2020 uviedol základ dane v státisícoch eur.

4. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa , písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, len na návrhu žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne v prípade preukázania dôvodov v zmysle , .

10. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, avšak len za splnenia zákonných podmienok, ktoré musí žalobca v podanom návrhu riadne preukázať.

11. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody - hrozby vymedzené v . Žalobca má povinnosť tieto zákonne vymedzené dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok alebo závažnú ujmu na životnom prostredí ako aj to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Rovnako je treba vyžadovať, aby namietaná ujma nebola nepatrná, ale musí mať závažný dopad priamo na žalobcu a jeho postavenie. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Skutočnosť, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018.

12. Správny súd každý návrh, teda aj návrh na priznanie odkladného účinku posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti prejednávanej veci. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil konštatovaním špecifikovaným v bode 2. tohto uznesenia, pričom podľa názoru správneho súdu však žiadny priamo a reálne hroziaci dopad na jeho postavenie

(závažná ujma - hospodárska, resp. finančná škoda) nijako nepreukázal. Správny súd pri rozhodovaní o takomto návrhu musí mať nad všetky pochybnosti preukázané, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku a zároveň rozhodnutie nebude v rozpore s verejným záujmom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku, v ktorom žalobca nepreukázal žiadne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali, že nepriznaním odkladného účinku hrozí žalobcovi závažná ujma. Žalobca taktiež správnemu súdu nijako nepreukázal, že zadržiavané finančné prostriedky likvidačne ovplyvnili chod jeho firmy. Taktiež správnemu súdu nepreukázal, že v zadržiavania jeho nároku na vrátenie odpočtu DPH bol nútený zrušil prenájom kancelárskych priestorov, znížiť počet zamestnancov alebo obmedziť obchodnú činnosť na úplné minimum. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý upriamil pozornosť, že žalobca je povinný niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby nielen tvrdiť, ale tieto dôvody mal v konaní aj preukázať. Správny súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy, resp. hroziacej škody musí byť reálna a okamžitá v čase podania návrhu na priznanie odkladného účinku, a po preštudovaní podaného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd k tomuto záveru nedospel.

13. Správny súd zdôrazňuje, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. V zmysle uvedeného, je potom akákoľvek žalobcova argumentácia o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzoval zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzoval len splnenie podmienok vyplývajúcich z .

14. V tejto súvislosti správny súd opäť poukazuje na skutočnosť, že osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako hroziaca ujma nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. -16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň súd musí zhodnotiť intenzitu preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia ako aj rozpor s verejným záujmom.

15. Keďže podľa názoru správneho súdu žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov dostatočne nepreukázal, správny súd potom dospel k záveru, že ním uvádzané dôvody pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe sú len účelové. Potom je treba prijať záver, že neboli splnené podmienky stanovené v na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a preto podľa tento návrh žalobcu žalobe zamietol.

16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm.

e/ ).