Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Csp-5-2020.pdf
PDF · 105.43 KB
Case nature
Area
Subarea
25Csp/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: D. F., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, XXX XX Q., zastúpený JUDr. Marián Dobiš so sídlom Sládkovičova 1, 949 01 Nitra, IČO: 50003534, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený JUDr. Tomáš Kušnír, IČO:36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy dojednaná v článku 6 úverovej zmluvy číslo Y. XX/XXXXXX uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. dňa 11.12.2011 je neplatná.
II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva plná náhrada trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojím žalobným návrhom doručeným na tunajší súd dňa 23.01.2020 určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy v zmluve zo dňa 12.11.2011 Žalobca uzavrel spotrebiteľskú zmluvu, ktorej súčasťou bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalobca bol nútený dohodu prijať pri podpise zmluvy o úvere. Predmetná dohoda je neplatná z dôvodu hrubej nerovnováhy medzi veriteľom a dlžníkom. Veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu. ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaný si na základe dohody o zrážkach uplatňuje zrážka zo mzdy žalobcu.
2. Právny zástupca žalobcu sa pridržiava podaného návrhu a písomného vyjadrenia na základe čoho považuje dohodu o zrážkach za neplatnú, má však za to, že by napádal v mene klienta celú zmluvu, považoval by ju za neplatnú pre neprijateľné zmluvné podmienky a pre uplatňovanie si nárokov, ktoré zo zmluvy nevyplývajú. Pravdepodobne by bol nárok premlčaný.
3. Právny zástupca žalovaného navrhuje návrh zamietnuť, pridržiava sa doterajších vyjadrení, zmluva bola podpísaná v roku 2011 pričom zákonná úprava dohody o zrážkach v spotrebiteľských veciach bola až z roku 2014. Doteraz žalobca neuhradil ani poskytnutú istinu a to aj po započítaní vykonaných zrážok zo mzdy v sume cca 150,- Eur. Nárok žalovaného je premlčaný súdnou cestou si ho neuplatňuje, čiže domáhaním sa neplatnosti zrážok chce žalobca účelovo zmariť, domôcť sa žalovanému svojho nároku.
4. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to : žaloba č.l.1-6,výzva č.l. 8-9, úverová zmluva č.l. 22-26, vyjadrenie žalovaného č.l. 41-43, 59-60, úverové podmienky č.l. 63-65, špecifikácia nákladov č.l. 66-68,vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu č.l. 81-84 a zistil tento skutkový a právny stav :
5. Žalobca uzavrel dňa 12.11.2011 úverovú zmluvu č. Y so spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s. V bode 6. zmluvy bola zakomponovaná dohoda o zrážkach za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok
veriteľa voči dlžníkovi aj tých ktoré vzniknú z titulu porušenia zmluvy dlžníka, v dôsledku odstúpenia od zmluvy a ďalších nákladov v spojitosti s realizáciou dohody o zrážkach. Konečná splatnosť úveru bola dňa 10.11.2016. Ku dňu 16.07.2014 bola vyhlásená splatnosť celého dlhu. Dňa 31.01.2018 pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku v sume 2.035,34 eura na žalovaného. Pohľadávka pozostávala z istiny XXX,XX eura, úroku XXX,XX eura, poplatkov v sume XXX,XX eura a sankčné úroky v sume XXX,XX eura od 16.07.2014 do 31.01.2018. Poplatky pozostávali z nákladov za predaj vozidla ktoré na úver žalobca kupoval. Dňa 07.08.2019 vyzval žalovaný zamestnávateľa žalobcu na zrážky zo mzdy v celkovej sume 2.301,06 eura, uplatňoval si aj náklady inkasného konania vo výške XXX,XX eura. Žalobcov boli vykonané zrážky zo mzdy. Podľa žalobcu z dôvodu výkonu zrážok mal naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Žalobca namietal, že celá zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, spotrebiteľská zmluva je bezúročná a bez poplatkov, absentuje RPMN, nárok by bol premlčaný. Súdom nebol žalovanému priznaný nárok voči žalobcovi, žalovaný si cestou súdu žiadny nárok od žalobcu neuplatňoval a neuplatňuje. Podľa žalobcu je dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľná zmluvná podmienka, neplatne dojednaná. Žalobca bol nútený v rámci zmluvy uzavrieť aj dohodu o zrážkach zo mzdy, nebola individuálne dojednaná. Žalovaný navrhoval návrh zamietnuť, mal za to, že dohoda o zrážkach bola platne dojednaná. Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť. Dohoda o zrážkach bola riadne dojednaná. Nárok žalovaného je premlčaný, čiže domáhaním sa žalobcom neplatnosti zrážok zo mzdy by účelovo zmaril nárok žalovaného. ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. nadobudlo účinnosť až po uzavretí predmetnej zmluvy dňa 01.05.2014.
6. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
7. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
8. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
9. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
14. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
17. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
19. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákona splnením dlh zanikne.
20. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákona dlh musí byť splnený riadne a včas.
21. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
22. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
23. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
24. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52 a nasledujúcich. Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa 30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7 CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z 10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu. Príslušný na prejednanie veci bol tak Okresný súd Nitra podľa § 87 písm. f) O.s.p.
25. Korigujúcim ustanovením však v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad, je už vyššie spomínané ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu k úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou úpravou, upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od 01.04.2015 (zákonom č. 102/2014 Z.z.) precizoval dovtedy účinné ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom tak, že do tohto ustanovenia zapracoval aj toto znenie: Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru súdu účinná právna úprava stanovuje povinnosť prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona a zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli priamo uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co/312/2010, rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn. 7Co/284/2010). Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny záver, prečo by mala byť zmluva uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. Žalobca nebol podnikateľom, peniaze neboli poskytované pre podnikateľské účely. Súd posudzoval vec podľa Občianskeho zákonníka. Aj tu treba dodať, že súdna prax sa takto ustálila až v posledných rokoch.
26. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, ale vedie len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu strán sporu alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že súd sa musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase jeho rozhodovania, čím dochádza k rešpektovaniu zásady hospodárnosti, keď súd skutkovo vec neposudzuje. V čase podania žaloby, ako aj v jej priebehu mal žalobca naliehavý právny záujem na určení, že dohoda o zrážkach zo mzdy je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. Žalovaný prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu už začal s realizáciou zrážok zo mzdy žalobcu, súd má preukázané, že zo mzdy žalobcu bola zrazená suma vo výške cca XXX Eur. Žalovaný poukazoval na platnosť uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy. Postavenie žalobcu ako spotrebiteľa je tak neisté. Žalobca nemal inú možnosť ako súdnou cestou zrážky ukončiť. V danej situácii iba konečný rozsudok súdu o určení neplatnosti predmetnej dohody môže realizáciu zrážok zo mzdy žalobcu zastaviť. Vzhľadom uvedené, má súd za to, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či je dohoda o zrážkach zo mzdy neplatná.
27. Uspokojenie pohľadávky veriteľa možno v zmysle platných právnych predpisov zabezpečiť okrem iných zákonných zabezpečovacích prostriedkov aj písomnou dohodou o zrážkach zo mzdy uzavretou medzi veriteľom a dlžníkom. Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov spočíva v tom, že dlžník súhlasí, aby mu platiteľ mzdy vykonával zrážky zo mzdy alebo z iných príjmov a poukazoval ich veriteľovi. Od ostatných zabezpečovacích prostriedkov sa líši tým, že slúži nielen na zabezpečenie, ale aj na uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Dlžník zabezpečuje pohľadávku svojho veriteľa tým spôsobom, že dáva súhlas na to, aby sa pohľadávka veriteľa postupne uspokojovala zrážkami z jeho mzdy, ktoré s
ním dohodol, a ktoré vykonáva platiteľ mzdy. Môže ňou byť zabezpečená iba peňažná pohľadávka a to buď splatná, alebo pohľadávka na opakujúce sa plnenie splatná v budúcnosti. Dohoda o zrážkach musí byť osobitne uzavretá, aj v čase podpisu zmluvy musela byť podpísaná stranami. V tomto prípade bola dohoda o zrážkach súčasťou úverovej zmluvy zakomponovaná do jedného bodu zmluvy. Žalobca nemal možnosť znenie zmluvy ovplyvniť, táto bola už predtlačená v danej forme Zo strany žalobcu bol zrejmý nedostatok slobodnej vôle, určitej a vážnej vôle žalobcu uzavrieť dohodu o zrážkach podľa § 37 O.z. Dohoda o zrážkach tak bola neplatná. Súd nepostupoval vo veci v zmysle § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z.
28. Súd ustálil, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským. Spoločnosť Home Credit Slovakia, a. s. použila na uzavretie zmluvy o úvere formulár s predtlačeným textom bez možnosti žalobcu ovplyvniť jeho obsah. Súd konštatuje, že písmo zmluvy bolo písané čitateľným písmom. Ťažko čitateľné, pre drobné písmo boli úverové zmluvné podmienky. Na tomto však súd neplatnosť dohody o zrážkach nestaval.
29. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Je tak v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, nakoľko spotrebiteľ je už v čase vzniku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, nepodliehajúcim nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa, čo je v predmetnej veci zrejmé najmä zo skutočnosti, že z predloženej zmluvy o úvere má veriteľ nárok len na zaplatenie istiny úveru. V rámci zrážok zo mzdy si žalovaný pritom uplatňoval aj poplatky vzniknuté po uzavretí a spoplatnení zmluvy spojené s predajom vozidla ako i náklady inkasného konania. Tieto nároky žalovaného neboli preskúmané súdom či iným oprávneným subjektom.
30. Súd vzťah strán posudzoval podľa Občianskeho zákonníka. Od splatnosti dlhu do uplatnenia zrážok ubehlo viac ako tri roky, nevedie sa žiadna žaloba o zaplatenie sumy žalobcom. Nárok je tak zjavne premlčaný k 16.07.2017 v trojročnej premlčacej dobe. V dohode o zrážkach nebola nijako jasne špecifikovaná možná výška zrážanej sumy, jej výška bola na výlučnej vôli žalovaného. Dokonca si na základe tejto dohody žalovaný uplatňoval aj sumy ktoré v čase uzavretia zmluvy neboli vôbec zrejmé ani teoreticky určiteľné. Súd tak dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/> pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi z dôvodu, že žalobca ako spotrebiteľ bol nútený predmetnú dohodu vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalovaného ako veriteľovi podpísať ako neoddeliteľnú súčasť formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru a tým sa dobrovoľne podrobiť vykonávaným zrážkam, bez možnosti zabránenia ich vykonávania aj nad rámec peňažných nárokov veriteľa akceptovateľných zákonom. Záver o neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy súd založil na konštatovaní, že dohoda je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi z dôvodu, že žalobca ako spotrebiteľ bol nútený predmetnú dohodu vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi podpísať ako neoddeliteľnú súčasť formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru a tým sa dobrovoľne podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich vykonávania aj nad rámec zákonných peňažných nárokov veriteľa z poskytnutého úveru.
31. Uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ povinný kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných zmluvných podmienok a tým spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Zákonodarca na vyššie uvedené skutočnosti prihliadol a novelou zákona č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014 bol zavedený zákaz zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, okrem prípadov, ak táto dohoda
bola uzavretá vo forme osobitnej listiny. V dôvodovej správe uviedol, že „Dohoda o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa umožňuje, aby platiteľ mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa vyplácal časť týchto platieb priamo predávajúcemu momentom, kedy mu je táto dohoda predložená. Všeobecná úprava v Občianskom zákonníku nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho. Vytvára sa tým výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto je žiaduce, aby tento inštitút nemohol byť používaný bez prísnejšej úpravy v prospech spotrebiteľa. Je potrebné, aby o uzavretí takejto dohody (či už ako osobitnej zmluvy alebo ako zmluvného dojednania) spotrebiteľ mohol rozhodnúť a prípadne ju odmietnuť. Vyžaduje sa, že predávajúci, ktorý koná v rámci zákonom uloženej povinnosti dodržiavať riadnu odbornú starostlivosť, upozorní spotrebiteľa na toto ustanovenie, príp. poskytne jeho výklad, tak, aby spotrebiteľ vedel urobiť uvážené rozhodnutie.“ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd vyhodnotil dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným v úverovej zmluve za neprijateľnú zmluvnú podmienku a tým za neplatnú aj v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 5 OZ.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému plnú náhradu trov konania. Dôvod pre postup podľa § 257 CSP súd nevidel.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania