Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_32P-14-2020.pdf
PDF · 87.5 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/14/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľky W. A., rod. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. N., Z. XX, t.č. bytom N. N., O. 7, právne zastúpená Lion Law Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Banská Bystrica, Komenského 14/ A a manžela H. Pavelku, nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. N., Z. XX o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej U. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky W. A., rod. G., nar. XX. XX. XXXX a manžela H. A., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v N. N., zapísané v knihe manželstiev O. úradu N. N., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave a výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej U. A., nar. XX. XX. XXXX v tomto znení:
Maloletá U. A. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej U. A. výživným vo výške 200 Eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletou sa n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom podaným dňa 27. 01. 2020 sa domáhala rozvodu manželstva z dôvodu, že je vážne a trvalo rozvrátené a nemožno očakávať obnovu manželského spolužitia. Ich manželstvo už dlhší čas neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel. Vzájomné city medzi ňou a manželom úplne ochladli a tento stav nie je možné zmeniť. Manželstvo sa tak stalo iba formálnym zväzkom, ktorý nevytvára ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu maloletého dieťaťa. Bližšie svoj návrh na rozvod manželstva navrhovateľka odôvodnila tým, že manželstvo uzatvárali z lásky po päťročnej známosti. Manželstvo bolo spočiatku harmonické, avšak približne po pol roku sa začali objavovať čoraz častejšie nezhody a problémy, ktoré postupom času spôsobili vážne narušenie vzťahu medzi ňou a manželom. S manželom mali často odlišné názory a nevedeli sa zhodnúť na manželskom a rodinnom spolužití, mali odlišné názory na výchovu maloletej, spôsob trávenia voľného času, vedenie domácnosti, spoločné hospodárenie.
2. Manžel navrhovateľky v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 28. 02. 2020 s návrhom navrhovateľky v plnom rozsahu súhlasil. Potvrdil, že ich manželstvo je rozvrátené a nie je možné očakávať obnovu manželského spolužitia, nakoľko ani jeden z nich o obnovu spolužitia nemá záujem. S navrhovateľkou nebývajú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, ani spolu netrávia voľný čas.
3. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktoré je takej dĺžky, ale najmä intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel, vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoc, hospodárskej. Manželia síce pred uzavretím manželstva sa dostatočne dlhú dobu poznali, avšak po narodení ich maloletého dieťaťa sa začala prejavovať odlišnosť v ich názoroch na spôsob fungovania spolužitia, trávenie voľného času. Navrhovateľka mala záujem na osamostatnení sa (odsťahovaní sa od rodičov manžela), s čím manžel nesúhlasil z dôvodu nedostatku financií. Manžel navrhovateľky sa snažil finančne rodinu zabezpečiť, v dôsledku čoho málo trávil čas s navrhovateľkou, ktorá začala vnímať, že s manželom oddelene trávia čas. Navrhovateľka získala podozrenie na neveru manžela, ktorú manžel navrhovateľky poprel. Zo zhodného vyjadrenia manželov vyplynulo, že po dobu dvoch rokov nežijú v spoločnej domácnosti, od tohto obdobia spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú chod domácnosti, spoločne nerozhodujú o veciach rodiny v domácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu maloletej, netrávia spolu čas, nepomáhajú si, intímne spolu nežijú. Za toto obdobie manželia stratili k sebe citovú náklonnosť, pocit spolupatričnosti, začali si žiť každý svoj vlastný život. Vzhľadom na dĺžku nespolužitia manželov nie je možné už od nich očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia. Súd preto môže konštatovať, že manželstvo účastníkov konania je dlhodobo len formálnym zväzkom. Súd tak má splnené podmienky podľa § 23 Zákona o rodine, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol.
5. V prípade rozvodu manželstva matka prostredníctvom právnej zástupkyne a otec navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode tak, že maloletá sa zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať, spravovať jej majetok v bežných veciach, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 200 Eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia a styk otca s maloletou sa neupraví.
6. Opatrovník doporučil súdu schváliť rodičmi navrhnutú dohodu s odôvodnením, že neodporuje zákonu a je v záujme maloletej. Zároveň uviedol, že sociálnym šetrením v starostlivosti o maloletú neboli zistené žiadne pochybenia. Otec má zabezpečený pravidelný a častý kontakt s maloletou, rodičia vychádzajú navzájom výborne.
7. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
8. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
10. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že osobnú starostlivosť o maloletú, odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, čo je zhruba dva roky, zabezpečuje matka. Otec sa podieľa na starostlivosti v čase plnenia pracovných povinností matky, čo je dvakrát počas pracovného týždňa, kedy maloletú z materskej škôlky okolo 16:00 hod. vyzdvihne a na druhý deň ráno do materskej škôlky odovzdá. Otec má zabezpečený pravidelný styk s maloletou každý druhý týždeň od piatku do nedele, a taktiež počas každých prázdnin. Rodičia si navzájom poskytujú informácie o maloletej. Ohľadom maloletej vedia viesť vecnú, konštruktívnu komunikáciu. Ich rodičovský vzťah je nekonfliktný. Sociálnym šetrením v starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky. Matka pre výchovu maloletej má vytvorené vhodné bytové podmienky. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav, rodičmi navrhnutú dohodu v časti zverenia maloletej na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať, spravovať jej majetok schválil. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody v tejto časti súd zohľadnil vytvorené sociálne a citové väzby maloletej v domácnosti matky, zaužívaný režim, ako aj kontinuálnosť výchovy a starostlivosti o maloletú po rozvode jej rodičov.
11. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií v ustanovení § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, t.j. veku, odôvodnených potrieb maloletej a možností a schopností majetkových pomerov otca. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletá má necelé štyri roky, navštevuje materskú škôlku, do ktorej sa uhrádza mesačný poplatok 16 Eur, stravné 30 Eur, polročne poplatok ZRŠ 20 Eur. Za pitný režim v materskej škôlke sa polročne uhrádza 2 Eur. Maloletá mimo materskej škôlky súkromne navštevuje plávanie v U., kde za jednu hodinu sa uhrádza poplatok 15 Eur. Maloletá plávanie navštevuje jedenkrát týždenne. Maloletá nie je vedená v žiadnej špecializovanej ambulancii. Matka spolu s maloletou býva v prenajatom byte, kde uhrádza nájomné vo výške 392 Eur a energie 30 Eur. Otec maloletej býva v trojizbovom byte spolu so svojou matkou a bratom. Na bývanie mesačne prispieva sumou 130 Eur a robí potravinové nákupy do domácnosti mesačne v sume 100 Eur. Obaja rodičia inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú, sú riadne zamestnaní. Matka podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 517,50 Eur a otec vo výške 1015,60 Eur. Otec maloletej je jedným z dvoch konateľov a spoločníkov obchodnej spoločnosti A., s.r.o., ktorá podľa vyjadrenia otca nevykonáva žiadnu činnosť, nemá z nej žiadny príjem. Ku dňu rozhodovania súdu obchodná spoločnosť A., s.r.o. nepodala daňové priznanie. Podľa oznámenia Daňového úradu, obchodná spoločnosť A., s.r.o. za rok 2018 mala nulové daňové priznanie. Súd vzhľadom na preukázané odôvodnené potreby maloletej, primerané jej veku a príjem otca, rodičmi navrhnutú dohodu v časti určenia výživného otcovi na maloletú vo výške 200 Eur mesačne schválil.
12. O neupravení styku otca s maloletou súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine z dôvodu, že otec je v pravidelnom, častom kontakte s maloletou, čomu matka nebráni.
13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.