Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoCsp/4/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu Alektum Capital II AG, so sídlom Zug, Alpenstrasse 9, Švajčiarska konfederácia, CHE-496.825.067, právne zastúpený Momentum legal, s.r.o., so sídlom Bratislava – mestská časť Ružinov, Bazová 6/A, proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., C. D. XX, o zaplatenie 582,38 s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -101 zo dňa 29. novembra 2023, takto

rozhodol:

Odvolanie žalobcu proti výroku I. rozsudku okresného súdu o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 582,38 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 4.10.2022 do zaplatenia odmieta.

Rozsudok okresného súdu vo výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšku a vo výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania potvrdzuje.

Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej (vzhľadom na to, že na žalovanej strane ide o osobu ženského pohlavia, krajský súd v tomto rozhodnutí používa na jej označenie termín žalovaná v príslušnom tvare, v ktorom smere upravil aj označovanie vymedzené v napadnutom rozhodnutí a v odvolaní) povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 582,38 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 4.10.2022 do zaplatenia (výrok I.) a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). Východiskovo ustálil, že žalobou bol/je uplatňovaný nárok zo spotrebiteľskej zmluvy z titulu poskytnutia verejných služieb a kúpy/ predaja telekomunikačných zariadení, pričom výška istiny zodpovedá skutkovým tvrdeniam žalobcu a predloženým faktúram vystaveným žalovanej. 2. Okresný súd konštatoval, že úrok z omeškania bol uplatnený vo výške súladnej s nar. vlády č. Žalovaná „by sa inak“ do omeškania dostala dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr, avšak ich doručenie žalovanej žalobca nielenže nepreukázal, ale vôbec (skutkovo) netvrdil, že boli žalovanej doručené (a kedy). Preto okresný súd nemohol vychádzať ani len z nespornosti skutkových tvrdení žalobcu. 3. Uviedol, že žalovaná mohla nadobudnúť vedomosť o svojom dlhu až v súvislosti s predžalobnou výzvou zo dňa 28.9.2022, ktorou ju žalobca vyzval na zaplatenie dlžnej sumy. Okresný súd vychádzal z toho, že žalovaná túto výzvu prevzala v nasledujúci deň a vzhľadom na vymedzenie lehoty na plnenie (do troch dní od doručenia) jej posledným dňom bol 3.10.2022. Žalovaná sa teda do omeškania dostala 4.10.2022, od ktorého dňa okresný súd žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny 582,38 eur.

4. O trovách konania rozhodol podľa tak, že v spore v prevažnej miere úspešný žalobca má voči žalovanej nárok ich náhradu v rozsahu 86,54 % (výrok III.); ktorý záver konkrétne odôvodnil, vrátane súvisiaceho (nominálneho) prepočtu.

5. Proti tomuto rozsudku „v celosti“ (výslovne proti všetkým jeho výrokom) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa alternatívne domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo jeho zmeny tak, že žalobe bude v plnej miere vyhovené. Konštatovania okresného súdu týkajúce sa doručovania jednotlivých faktúr považoval za vecne nesprávne a tvrdil, že súvisiacim postupom bolo tiež porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. Pokiaľ okresný súd nevyhodnotil doručenie faktúr za preukázané, mal žalobcu postupom podľa vyzvať na ich doplnenie a „vykázať tak snahu o odstránenie údajnej vady“. 6. Žalobca poukazoval na zmluvu o poskytovaní verejných služieb (konkrétne bod 11 Spoločných ustanovení), ako i bod 7.4 Všeobecných podmienok, z ktorých (priamo) vyplýval elektronický spôsob (prostredníctvom emailovej adresy) doručovania faktúr žalovanej. Uvedením emailovej adresy žalovaná udelila súhlas s elektronickým doručovaním. Zároveň odvolateľ dával do pozornosti povinnosť žalovanej oznámiť (eventuálne) „nesprístupnenie“ faktúry; či nahlásiť prípadnú zmenu adresy trvalého pobytu. 7. Zároveň tvrdil, že žalovaná vedela o jej dlhu už pred zaslaním predžalobnej výzvy zo dňa 28.9.2022. V danej spojitosti odvolateľ odkázal na ďalšie písomnosti; napr. odstúpenie od zmluvy, upomienku za neuhradené faktúry, predžalobnú upomienku a výzvu na úhradu zo dňa 4.11.2021, ktoré boli zo strany postupcu (právneho predchodcu žalobcu) zasielané žalovanej. Skutočnosť, že si žalovaná uvedené dokumenty („vedome“) neprevzala, nemôže byť na ťarchu žalobcu.

8. Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní ( a ) a bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s ) odvolanie žalobcu proti výroku I. odmietol podľa a v bezprostredne preskúmavanej časti rozsudok okresného súdu potvrdil podľa .

10. Podľa je odvolanie oprávnená podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Výkladom z opaku (a contrario) je zrejmé, že toto procesné oprávnenie subjektívne nemá tá strana sporu, v prospech ktorej vyznieva rozhodnutie súdu; pričom každý (meritórny) výrok sa posudzuje z daného hľadiska samostatne. 11. Žalobca podal odvolanie výslovne voči celému rozsudku okresného súdu, t. j. aj voči výroku I., ktorým bolo jeho žalobe (v určujúcej časti) vyhovené. Predmetným výrokom však nebol žalobca nijako (negatívne) dotknutý/nebola mu spôsobená žiadna (ani nepatrná) ujma. Nadväzne je nepochybné, že žalobca nie je subjektívne oprávnený podať proti tomuto výroku odvolanie, preto muselo byť v danej časti jeho odvolanie odmietnuté podľa ako podané neoprávnenou osobou.

12. Elementárnymi procesnými povinnosťami strán sporu – z hľadiska samotnej podstaty súdneho sporu v prvom rade žalobcu – sú povinnosť (konkrétneho skutkového) tvrdenia a dôkazná povinnosť. Ich unesenie je nevyhnutnou podmienkou pre priznanie žalobou uplatňovaného nároku. V spotrebiteľskom spore, v ktorom je žalovaným spotrebiteľ (čo je i prípad súdenej veci), je povinnosť tvrdenia ešte znásobená neprípustnosťou zmeny žaloby ( v spojení s ).

13. Žalobca sa popri istine vo výške 582,38 eur v súdenej veci domáhal aj priznania úroku z omeškania vo vzťahu k piatim (rozličným) čiastkovým sumám a vo vzťahu ku každej z nich za rôzne časové obdobie. Vo veľmi stručnej (doslova niekoľkoriadkovej) žalobe však k nároku na úrok z omeškania neposkytol žiadne konkrétne skutkové vymedzenie. Nebolo tak vôbec zrejmé, prečo požaduje úroky z omeškania v takej „štruktúre“, ako uvádzal v petite žaloby.

14. Pokiaľ okresný súd za takéhoto skutkového vymedzenia, ktoré – ako už bolo uvedené vyššie – nebolo možné zo strany žalobcu (právneho nástupcu dodávateľa v spotrebiteľskom spore) meniť, priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania „len“ úhrnne z celej istiny od 4.10.2022, rozhodne neuprel žalobcovi žiadne relevantne skutkovo tvrdené hmotné právo. Rovnako mu svojim postupom neuprel ani žiadne procesné oprávnenie. 15. Krajský súd prioritne zdôrazňuje, že je zásadný rozdiel medzi neúplnosťou žaloby a nedôvodnosťou žaloby. Pri posudzovaní náležitostí podania, ktoré môže byť svojím obsahom žalobou, je preto potrebné

dôsledne rozlišovať medzi nedostatkami žaloby, pre ktoré nie je možné v konaní pokračovať a o veci meritórne rozhodovať a takými „nedostatkami“ žaloby, ktoré bránia „iba“ tomu, aby bol žalobca v spore úspešný. Len v prvom prípade je daný dôvod na aktivitu súdu smerom k žalujúcej strane, t.j. na odstraňovanie nedostatkov, resp. neúplnosti podania/žaloby v zmysle .

16. Keďže v prejednávanom prípade žaloba obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti na to, aby bola procesným základom pre vedenie súdneho sporu (v konaní bolo možné pokračovať), nebol daný dôvod na postup podľa . Toto konštatovanie sa v plnej miere vzťahuje i na príslušenstvo nárokovanej pohľadávky. Čiastočné zamietnutie žaloby bolo prejavom nedôsledného prístupu žalobcu k plneniu jeho vlastných procesných povinností (osobitne k povinnosti prezentovania jedinečných skutkových tvrdení ohľadne uplatňovaných úrokov z omeškania) a ide o štandardnú konzekvenciu vyplývajúcu z princípu zodpovednosti (každej) strany za výsledok (kontradiktórneho) sporu. Navyše, prípadným vyzývaním žalobcu na doplnenie takých skutkových tvrdení, ktoré by viedli k jeho (plnému) úspechu v spore, by okresný súd porušil aj ústavnú zásadu rovnosti účastníkov/strán sporu.

17. Nakoľko v zmysle nemožno opísanie rozhodujúcich skutočností nahradiť odkazom na označené (prípadne i bezprostredne pripojené) dôkazy, je nepodstatné, aké skutočnosti vo vzťahu k nároku na úroky z omeškania vyplývali z písomností žalobcom pripojených k žalobe. Nadväzne sú ďalšie úvahy – napríklad aj ohľadne spôsobu doručovania jednotlivých faktúr žalovanej – bez právnej relevancie. Zároveň, ak žalobca súvisiace skutkové tvrdenia vymedzuje až v rámci odvolania, ide (bez ohľadu na nemožnosť zmeny žaloby) aj o neprípustné novoty podľa .

18. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti ( ), v preskúmavanej meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

19. Žalobca síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k výroku o trovách prvoinštančného konania nevymedzil žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne, potvrdenie posudzovaného rozhodnutia v preskúmavanej meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania závislý, zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu pomerného úspechu v spore, keď zohľadnil i nominálnu výšku zamietnutej časti nároku na príslušenstvo pohľadávky.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s tak, že strany nemajú nárok na ich náhradu. Odvolateľ – žalobca nebol v odvolacom konaní (vôbec) úspešný (za jeho „neúspech“ je nutné jednoznačne považovať aj odmietnutie odvolania v časti, v ktorej nebol subjektívne oprávnený podať odvolanie a napriek tomu takto postupoval), preto mu nevzniká nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu žalovanej žiadne trovy konania v súvislosti odvolacím prieskumom nevznikli – . Takéto „jednoetapové“ rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania zodpovedá aj východiskám a záverom ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (bližšie napr. rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018).

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v a . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v .