Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_3Tos-76-2020.pdf
PDF · 67.9 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/76/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného W. K., v konaní o osvedčení resp. neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe po podmienečnom odsúdení, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 26.02.2020 pod sp. zn. 16T/89/2017, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 05.05.2020 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného W. K., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 50 odsek 4 Trestného zákona vyslovil, že sa odsúdený W. K. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany pod sp. zn. 16T/89/2017 zo dňa 07.08.2017, právoplatným dňa 31.08.2017, neosvedčil, a preto trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov vykoná.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona okresný súd odsúdeného zároveň zaradil pre výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil (na č.l. 105) tým, že menovaný odsúdený bol trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 16T/89/2017 zo dňa 07.08.2017, právoplatným dňa 31.08.2017, uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Zároveň mu bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné v sume 488,34 eur k rukám matky dieťaťa W. B.. Skúšobná doba plynula odsúdenému od 01.09.2017 do 01.03.2019. Okresný súd počas sledovania správania sa odsúdeného počas skúšobnej doby zistil, že menovaný aj napriek tomu, že počas plynutia skúšobnej doby nespáchal žiaden trestný čin, naďalej si neplnil vyživovaciu povinnosť, ktorá mu bola súdom uložená a dopustil sa priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 391/1990 Zb. dňa 12.03.2018, za čo mu bolo uložené napomenutie a preto rozhodol o premene trestu, resp. o tom, že pôvodne uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vykoná.
Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť ( č.l.108) odsúdený W. K., v ktorej písomných dôvodoch ( bez bližšie konkretizovaných skutočností) len uviedol, že žiada, aby bola táto (sťažnosť) postúpená krajskému súdu na rozhodnutie.
Na podklade podanej sťažnosti krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i správnosť postupu konania predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Podľa § 50 ods.4 Trestného zákona ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, že sa trest odňatia slobody vykoná. Rovnako súd postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods. 3 a 4, ak boli uložené. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1. Pri rozhodovaní o tom, či sa podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo či vykoná trest odňatia slobody, musí súd vždy skúmať, či podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život alebo nie, prípadne či plnil uložené povinnosti a obmedzenia.
Jedným zo základných znakov riadneho života človeka je dodržiavanie právneho poriadku. Ak podmienečne odsúdený v skúšobnej lehote závažným spôsobom poruší právne normy najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin, príp. iným závažnejším spôsobom spácha protispoločenskú činnosť ( spácha závažnejší priestupok, resp. opakovane pácha menej závažné priestupky) a tiež, keď si riadne neplní obmedzenia alebo povinnosti uložené mu súdom, svedčí to spravidla o tom, že podmienečné odsúdenie u odsúdeného nesplnilo svoj cieľ, že sa tento neosvedčil v skúšobnej dobe, a preto tento pôvodne podmienečne odložený trest odňatia slobody treba vykonať. Nariadenie výkonu trestu odňatia slobody tak bude na mieste vtedy, ak závažnosť protiprávneho konania a jeho okolnosti svedčia o tom, že podmienečne odsúdený sa nechce napraviť a viesť riadny život.
Po preskúmaní obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že okresný súd rozhodujúc o tom, či sa odsúdený W. K. v skúšobnej dobe určenej mu predmetným rozhodnutím okresného súdu osvedčil, alebo nie, si zadovážil všetky potrebné podklady pre objektívne a zákonné rozhodnutie, následne vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods.12 Trestného poriadku a tak dospel k správnemu záveru o tom, že v skúšobnej dobe sa menovaný odsúdený neosvedčil a bude potrebné, aby ( pôvodne uložený) trest odňatia slobody vykonal.
Zhodne podľa sťažnostného súdu zistenie, že ods. W. K. počas skúšobnej doby si naďalej neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť je už sama o sebe dôvodom pre záver, že pôvodne uložený podmienečný trest je nevyhnuté (najmä s poukazom na individuálnu a generálnu funkciu trestu) vykonať, pretože zjavne takýto skôr uložený podmienečný trest na odsúdeného nemal náležitý účinok a neviedol k náprave protiprávneho stavu, ktorý odsúdený W. K. udržiaval. Týmto riadnym neplnením si povinností uložených mu súdom aj podľa názoru sťažnostného súdu odsúdený jednoznačne nevyhovel zákonnej podmienke vedenia riadneho života v skúšobnej dobe po podmienečnom odsúdení, čo spolu so zistením, že sa dopustil počas skúšobnej doby aj priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 391/1990 Zb. dňa 12.03.2018 zakladá dôvod na neosvedčenie sa odsúdeného v skúšobnej dobe po podmienečnom odsúdení a preto rozhodol okresný súd správne, keď vyslovil, že sa odsúdený W. K. v skúšobnej dobe neosvedčil.
Rovnako správne a v súlade so zákonom postupoval prvostupňový súd, keď odsúdeného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil s poukazom na ustanovenie § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže je z vykonaného dokazovania zrejmé, že odsúdený pred spáchaním predmetnej trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený v momentálne prejednávanom prípade, nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Z týchto dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.