Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5To-133-2023.pdf
PDF · 101.44 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/133/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci obžalovaného: A. B., narodený XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E. XXX/XX, F. G., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 10.05.2023, č.k. 14T/58/2022-125, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.2.2024 takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný
A. B., narodený XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E. XXX/XX, F. G., odsudzuje: Podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písmeno k), písmeno l) Trestného zákona, § 56 odsek 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 3.500,- (tritisícpäťsto) eur. Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona súd obžalovanému ustanovuje pre prípad, že by mohol byť výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo dňa 10.05.2023, č.k. 14T/58/2022-125 rozhodol tak, že obžalovaného A. B. uznal za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona. 2. Za to ho odsúdil podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. k, písm. l), § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, § 56 ods. 2 Trestného zákona k peňažnému trestu vo výške 2000 eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd ustanovil pre prípad, že by mohol byť výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace. Zároveň mu uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v cestnej premávke v trvaní 2 roky. 3. Proti tomuto rozsudku podal prokurátor odvolanie a to čo do výroku o treste. Uviedol, že: „Podľa ust. § 34 ods. 1 Trestného zákona trestom sa má zabezpečiť ochrana spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Je potrebné zdôrazniť, že páchateľ trestného činu má trest pociťovať ako ujmu a nie len ako formálne odsudzujúce vyjadrenie súdu nad jeho protiprávnym konaním, ktorého znaky sú uvedené v osobitnej časti Trestného zákona. V tejto súvislosti považujem za potrebné uviesť, že trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Zmyslom a účelom trestu v najvšeobecnejšom zmysle je ochrana spoločnosti pred kriminalitou. Uložený peňažný trest považujem za neprimerane mierny, nakoľko nezohľadňuje spôsob spáchania činu a potenciálne škodlivý následok, ktorý v sebe ako ohrozovací trestný čin nesie. V danom prípade uloženie peňažného trestu nespĺňa kritérium primeranosti. Zastávam názor, že prvostupňový súd mal obžalovanému uložiť primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý v sebe nesie tak prvky individuálnej ako aj generálnej prevencie. Jazda pod vplyvom alkoholu je v našej spoločnosti mimoriadne nebezpečný fenomén, pričom v prípadoch ako je aj nastolená trestná vec, keď páchateľovi bolo zistené množstvo alkoholu v dychu nad 2 promile, jedine nepodmienečný trest, hoci aj kratšieho trvania, má potenciál pôsobiť na páchateľa prevýchovne a zároveň dostatočným spôsobom zabezpečiť aj generálnu prevenciu, teda odradenie iných od páchania obdobného trestného činu, čiže od jazdy motorovým vozidlom pod vplyvom alkoholu či iných návykových látok. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby Krajský súd v Trnave zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu v Dunajskej Strede v časti výroku o treste a aby následne v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol sám rozsudkom vo veci tak, že obžalovanému uloží nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní minimálne dvoch mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.“ 4. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu: „Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania resp. jeho písomného odôvodnenia možno ustáliť, že obžaloba napáda rozsudok Súdu prvej inštancie zo dňa 10.05.2023, sp. zn. 14T 58/2022 (ďalej len ako „Odvolaním napadnutý rozsudok“) z dôvodu údajnej nesprávnej aplikácie ustanovení § 34 odsek 1 a § 34 odsek 4 Trestného zákona Súdom prvej inštancie, nakoľko sa domnieva, že Súdom prvej inštancie uložený trest je neprimerane mierny, keďže údajne nezohľadňuje spôsob spáchania činu a potencionálne škodlivý následok, ktorý v sebe ako ohrozovací trestný čin nesie. Obhajoba sa s odvolacími dôvodmi obžaloby zhmotnenými v písomnom odôvodnení podaného odvolania nestotožňuje a má dôvodne za to, že Súd prvej inštancie pri ukladaní trestu, čo do jeho druhu a výmery, postupoval v súlade so zásadami ukladania trestu zakotvenými v ustanovení § 34 Trestného zákona. Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom obžaloby, ktoré v celom rozsahu vykazujú znaky šablónového podania, keďže neobsahujú žiadne vlastné úvahy obžaloby vzťahujúce sa na konkrétne trestné konania resp. osobu konkrétneho obžalovaného, obhajoba uvádza, že Súd prvej inštancie pri uložení trestu obžalovanému, čo do jeho druhu a výmery, v potrebnom rozsahu rešpektoval všetky Trestným zákonom vymienené zásady pre ukladanie trestu. In concreto má obhajoba s poukazom na odôvodnenie Odvolaním napadnutého rozsudku dôvodne za to, že Súd prvej inštancie po vykonaní náležitého dokazovania (v časti rozhodovania o treste obžalovaného) dospel k správnym záverom, keď ustálil, že osoba obžalovaného, jeho pomery a možnosti nápravy, dávajú všetky predpoklady na uloženie miernejšieho nástroja trestnoprávnej represie v podobe peňažného trestu.
Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že v prípade obžalovaného sa jedná o osobu, ktorá je mladým človekom v produktívnom veku, ktorý doposiaľ viedol riadny a usporiadaný život, pričom pred spáchaním skutku, a to od roku 2011 pracoval a pracuje aj v súčasnosti ako zdravotnícky záchranár. Obžalovaný v minulosti taktiež nebol trestne stíhaný ako ani súdne postihnutý. Dopustil sa výlučne štyroch priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, z ktorých troch priestupkov sa dopustil pred viac ako siedmimi rokmi. Ďalej Súd prvej inštancie správne ustálil že obžalovaný je otcom maloletého dieťaťa, ktoré má päť rokov, a voči ktorému má vyživovaciu povinnosť, ktorú si riadne plní. Súd prvej inštancie taktiež správne vyhodnotil kritický postoj obžalovaného k spáchanému protispoločenskému konaniu, ktoré malo negatívne následky predovšetkým pre samotného obžalovaného, a to spôsobenou ujmou na zdraví ako aj škodou na majetku. Vyššie uvedené objektívne zistené skutočnosti následne Súd prvej inštancie správne vyhodnotil a dospel, čo do druhu trestu, k správnemu ako aj zákonne legitímnemu záveru, že vzhľadom na mieru narušenia obžalovaného, ktorá je s poukazom na vykonané dokazovanie minimálna, ako aj doterajšiu beztrestnú minulosť, nie je žiaduce obžalovanému ukladať' trest odňatia slobody, ale na jeho nápravu a ochranu spoločnosti postačuje uloženie miernejšieho nástroja trestnoprávnej represie, a to peňažného trestu. Aj keď konaním obžalovaného došlo nielen k ohrozeniu, ale aj reálnemu porušeniu záujmov chránených Trestným zákonom (k majetkovej škode tretej osoby, predovšetkým však k majetkovej škode a ujme na zdraví obžalovaného), Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že vzhľadom na úprimný kritický postoj obžalovaného k svojmu protiprávnemu konaniu a uvedomenie si jeho absolútnej neprijateľnosti a nebezpečnosti, je z hľadiska individualizácie trestu peňažný trest pre obžalovaného vhodný a primeraný druh trestu. Výšku uloženého peňažného trestu Súd prvej inštancie taktiež určil v Trestným zákonom akceptovateľnej výške, a to objektívnym vyhodnotením pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, kde mali absolútnu prevahu okolnosti poľahčujúce, nakoľko priťažujúce okolnosti v prípade obžalovaného v celom rozsahu absentovali. Súd prvej inštancie taktiež správne určil výšku peňažného trestu, pri ktorého určení primerane zohľadnil zárobkové pomery obžalovaného vo vzťahu k jeho výdavkom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Súd prvej inštancie po zohľadnení všetkých objektívnych skutočností správne určil výšku peňažného trestu na sumu, ktorá je spôsobilá naplniť preventívnu funkciu trestu. Čo sa týka obžalobou požadovaného nepodmienečného trestu odňatia slobody, tu má obhajoba na rozdiel od obžaloby dôvodne za to, že obžalobou požadovaný nepodmienečný trest odňatia slobody, a to aj v trvaní výlučne dvoch mesiacov, by mal na obžalovaného obzvlášť nepriaznivý dopad, nakoľko obžalovaný by s istotou hraničiacou pravdepodobnosťou prišiel o svoje zamestnanie, ktoré už vykonáva od roku 2011 ako zdravotnícky záchranár s najvyšším vzdelaním v odbore, ktoré zamestnanie obžalovaného je nepochybne spoločensky vysoko potrebné ako aj verejnoprospešné, keďže takmer na dennom poriadku zachraňuje ľudské životy. Obhajoba má za to, že prípadné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, by redukovalo počet zdravotníckych záchranárov, ktorých ani v súčasnej dobe nie je dostatok, čo by malo spoločensky vysoko nežiaduci dopad, t.j. týmto spôsobom by nebol zachovaný preventívny charakter trestu, keďže by mal vysoko negatívny spoločenský dopad. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností má obhajoba na rozdiel od obžaloby dôvodne za to, že Odvolaním napadnutý rozsudok, čo do druhu a výšky trestu, vychádza z náležitého zistenia skutkového stavu veci, a to tak, že o jeho správnosti nie sú dôvodné pochybnosti a zo strany Súdu prvej inštancie boli vykonané všetky relevantné dôkazy smerujúce k náležitému zisteniu skutkového stavu veci a tieto dôkazy boli správe vyhodnotené, čím podľa názoru obhajoby Súd prvej inštancie dospel k správnym záverom, a preto navrhujem, aby odvolací súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti odvolaním napadnutých výrokov rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 10.05.2023, sp. zn. 14T 58/2022, proti ktorým obžaloba podala odvolanie, ako aj správnosti postupu konania, ktoré mu predchádzalo, s poukazom na ustanovenie § 319 Trestného poriadku odvolanie Okresnej prokuratúry Dunajská Streda ako nedôvodné zamietol.“ 5. Odvolací súd rozhodoval o odvolaní na verejnom zasadnutí. Prokurátor zotrval na podanom odvolaní. Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť, okresným súdom uložený trest považujú za primeraný čo do druhu aj výšky. Obžalovaný uviedol, že veľmi ľutuje čo sa stalo. 6. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. 7. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolaní v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom. 8. V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie prokurátora čo do výroku o treste a aj vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine a prijatie takého vyhlásenia okresným súdom) meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste. 9. Odvolací súd konštatuje, že napadnutým rozsudkom bol obžalovanému uložený peňažný trest vo výmere 2000 eur, spolu s náhradným trestom odňatia slobody v trvaní 3 mesiace pre prípad že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený. Trestnú sadzbu uvedenú v § 289 ods. 1 Trestného zákona prvostupňový súd upravoval v jej hornej hranici, nakoľko správne zistil prevažujúcich pomer poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, a preto znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu na 8 mesiacov. 10. Podľa odpisu z registra trestov obžalovaného nebol tento doposiaľ súdne trestaný, priestupkovo bol riešený celkovo štyrikrát na úseku dopravy (všetky za prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti). 11. Odvolací súd je toho názoru, že okresný súd sa správne vysporiadal so všetkými okolnosťami dôležitými pre zákonné rozhodnutie o treste obžalovaného. 15. Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti, že u obžalovaného ide o osobu doposiaľ netrestanú, že doposiaľ pracoval vo firme ZaMED, s.r.o a LSE-Life Star Emergency, s.r.o. ako
zdravotnícky záchranár, že k trestnej činnosti sa priznal, a urobil vyhlásenie o vine, že sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov spôsobených trestným činom (poškodený plot opravil na vlastné náklady), je peňažný trest ako jeden z alternatívnych druhov trestov, uložený napadnutým rozsudkom, z pohľadu odvolacieho súdu primeraný a zákonný. Jedinú výhradu má odvolací súd voči výške peňažného trestu, jeho výmeru nepovažoval za primeranú zisteným osobným (zárobkovým a majetkovým) pomerom obžalovaného. Podľa zistení z lustrácií, konkrétne správy Sociálnej poisťovne, bol vymeriavací základ obžalovaného za obdobie od decembra 2022 do januára 2024 od 2124 eur do 3186,59 eur v spoločnosti ZaMED, s.r.o., a od 989 eur do 1331,86 eur. Ukladaný peňažný trest má postihnúť majetok páchateľa, má byť uložený vo výmere, ktorá bude pre páchateľa dostatočne citeľným postihom a má tak prispieť dostatočne k náprave páchateľa. Z tohto dôvodu má odvolací súd za to, že výška uloženého peňažného trestu bola neprimerane mierna. 16. Čo sa týka uloženia náhradného trestu odňatia slobody, a uloženia trestu zákazu činnosti, tieto výroky považoval odvolací súd za správne. 17. Na rozdiel od prokurátora je odvolací súd toho názoru, že po zohľadnení osoby obžalovaného, jeho pomerov a možností jeho nápravy, ochranu spoločnosti pred páchateľom splní dostatočne peňažný trest. Ukladaním nepodmienečného trestu odňatia slobody by v tomto prípade vysoko prevážila generálna prevencia ako jeden z účelov trestu nad úlohou individuálnej represie. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi takýchto trestných činov, a obžalovaného konkrétne, sa v tomto prípade istým spôsobom dosiahne uloženým trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidla akéhokoľvek druhu. Spáchanie prejednávaného trestného činu predstavovalo ojedinelý exces v živote obžalovaného. Keďže obžalovaný sa dopustil spáchania prečinu a doposiaľ na neho nebolo vplývané žiadnou trestnoprávnou sankciou, nie je daný zákonný dôvod, ktorý by vylučoval dosiahnutie účelu trestu práve uložením alternatívneho trestu. 18. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá prakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Tak ako pri rozhodovaní o vine, aj pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z okolností prípadu individuálne aj v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste. 19. Odvolací súd je toho názoru, že uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, spolu s uložením peňažného trestu a náhradného trestu odňatia slobody, zamedzí páchateľovi v páchaní trestnej činnosti tým, že jednak mu je zakázané na určenú dobu vykonávanie činnosť, pri ktorej sa dopustil spáchania trestného činu, jednak tým, že bude obmedzený v pracovnom či osobnom živote tým, že má zakázané po určenú dobu viesť motorové vozidlá. Zároveň aj tým, že bude odčerpané z majetku obžalovaného, čo pri splnení podmienok, že zárobkové možnosti obžalovaného nasvedčujú jeho schopnosti a možnosti zaplatiť uložený peňažný trest, znamená, že pri zachovanej možnosti zabezpečenia nevyhnutných potrieb obžalovaného, či jeho rodiny, pocíti obžalovaný následky tohto trestu v osobnej majetkovej sfére. Za týchto okolností, po prihliadnutí na osobu obžalovaného, má odvolací súd za to, že takto uložený trest (peňažný trest a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá) bude ako následok spáchania trestného činu obžalovaný pociťovať ako dostatočnú ujmu. 20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd preto napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Keďže boli splnené podmienky uvedené v § 322 ods. 3 Trestného poriadku, rozhodol o výroku o treste a spôsobe jeho výkonu sám a uložil obžalovanému peňažný trest vo výške 3500 eur, primerane jeho zárobkovým možnostiam, keď peňažný trest v tejto výške predstavuje približne dvojnásobok jeho priemerného mesačného príjmu, pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností. Zohľadnil pri tom aj postoj obžalovaného, ktorý oľutoval svoje konanie a urobil vyhlásenie o vine. 21. Za správny považoval odvolací súd už prvostupňovým súdom uložený náhradný trest a aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke v trvaní 2 roky, nakoľko sa obžalovaný súdenej trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla a uloženie tohto druhu trestu si vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, tu najmä ostatných účastníkov cestnej premávky pred páchateľmi tohto druhu trestnej činnosti. Takto uložený trest považuje odvolací súd za zákonný a
primeraný, nakoľko má predpoklady pre dosiahnutie svojho účelu a v prípade obžalovaného má významný výchovný charakter. 22. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.