Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cb/32/2020

Uznesenie

Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcu: MEDUX PP s. r. o., IČO: 50 231 227, so sídlom Levočská 4729, 058 01 Poprad, právne zastúpený: Podtatranská advokátska kancelária s. r. o., IČO: 47 234 237, so sídlom Štôla 44, 059 37 Štôla, proti žalovanému: QUATTROPORTE s. r. o., IČO: 50 379 127, so sídlom Ludvíka Svobodu 5139/7-12, 058 01 Poprad, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Z a m i e t a návrh na vydanie neodkladného opatrenia.

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 21.4.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa dispozície s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX a to tak ako uvádzal v bode III svojho návrhu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalobca na základe Zmluvy o dielo zo dňa 21.4.2017 zhotovil pre žalovaného dielo - zateplenie fasády staby SO-02 Bytový dom Poprad, v katastrálnom území Spišská Sobota na pozemku parc. Reg. C číslo XXXX, kde išlo o prestavbu ubytovne na bytový dom, v rozsahu podľa prílohy č. 1 k zmluve o dielo. Žalobca stavbu riadne vyhotovil a viackrát ponúkol žalovanému na prevzatie avšak žalovaný sa na preberacie konania nikdy nedostavil. Napriek tomu, žalovaný uvedenú stavbu odovzdal ako hlavný dodávateľ stavby investorovi obchodnej spoločnosti Byty Poprad, s. r. o. dňa 9.5.2018 a stavba bola riadne skolaudovaná kolaudačným rozhodnutím Mesta Poprad zo dňa 25.5.2018, číslo 56016/4533/2018. Žalovaný počas diela žalobcovi riadne platil jednotlivé faktúry, a to: 2017/055 z 30.6.2017 na sumu 25017,28 EUR, 2017/074 z 7.8.2017 na sumu 22111,87 EUR, 2017/096 z 5.10.2017 na sumu 70026,85 EUR, 2017/097 z 11.10.2017 na sumu 887,48 EUR, 2017/108 z 7.11.2017 na sumu 77891,13 EUR, 2017/108 z 7.11.2017 na sumu 2323,26 EUR, 2018/015 z 20.2.2018 na sumu 50001,82 EUR, 2018/076 z 10.10.2018 na sumu 31278,82 EUR, a ponechával si z nich len zádržné vo výške 3 % fakturovanej ceny podľa bodu 14 čl. III zmluvy o dielo. Avšak poslednú faktúru číslo 2019/027 na sumu 23.976,74 EUR, splatnú dňa 15.4.2019 žalovaný žalobcovi neuhradil do dnešného dňa. Taktiež žalovaný už mal žalobcovi uhradiť polovicu zádržného v celkovej výške 4735,55 EUR, ktoré zadržal podľa bodu 14.čl. III zmluvy o dielo, a ktoré je povinný vyplatiť podľa bodu 15 čl. III zmluvy o dielo žalobcovi. Žalobca uvedenú faktúru doručil žalovanému doporučenou zásielkou podanou dňa 26.3.2019, a táto mu nebola žalovaným vrátená. Uvedená faktúra bola vyhotovená ako zúčtovacia na základe zmluvy o dielo a premerania stavby spolu s hlavným projektantom Ing. Makarom, na ktoré bol pozvaný aj žalovaný, ktorý sa toho však nezúčastnil. Žalovaný sa vyhýbal prevzatiu diela od žalobcu a neprišiel na žiadne z preberacích konaní. Napriek tomu žalovaný

dielo odovzdal investorovi - obchodnej spoločnosti Byty Poprad, s. r. o., ktorý dielo následne riadne skolaudoval a listom z 29.6.2018 potvrdil Mestu Poprad, že všetky nedostatky stavby, zistené pri kolaudačnom konaní boli odstránené. Nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela je daný zo zmluvy o dielo zo dňa 21.4.2017 a zo skutočnosti, že dielo bolo žalobcom riadne zhotovené a ponúknuté žalovanému na prevzatie. Žalovaný je v omeškaní s úhradou faktúry č. 2019/027 od 16.4.2019 do dnes. Žalobcovi pre to nezostáva nič iné, ako si uplatniť uvedený nárok súdnou cestou. Žalovaný sa však postupne zbavuje svojho majetku a žalobca má obavu, že vymáhanie by mohlo byť zbytočné. Žalobca v roku 2019 očakával, že žalovaný predá svoje byty a následne ho vyplatí, pre to že v roku 2019 žalovaný vlastnil viacero bytov zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. Poprad. Žalovaný však predal byty zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. Poprad, avšak napriek tomu nič žalobcovi nevyplatil. Žalobca má dôvodnú obavu, že žalovaný predá aj zvyšok svojho majetku a vymáhanie pohľadávky z vyššie uvedenej faktúry sa stane v priebehu vymáhania bezpredmetné. Žalovaný v súčasnosti vlastní len pozemky v katastrálnom území Poprad, zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. Poprad, a pre to pred podaním žaloby na súd žalobca má dôvodnú obavu, že žalovaný predá i tieto pozemky a nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela nebude zo strany žalovaného zaplatený a ani ho nebude možné z čoho vymôcť. Žalovaný neprejavil záujem dobrovoľne vyplatiť žalobcovi faktúru 2019/027 a žalobca má obavu, že pokiaľ súd uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu diela, žalovaný nebude mať majetok z ktorého by mohol žalobcu vyplatiť. Žalobcove nároky z prípadného rozhodnutia o zaplatení faktúry tak nebudú mať z čoho byť uspokojené a budúca exekúcia je konaním žalovaného vážne ohrozená.

Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa a neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

Podľa súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší ak žaloba nebola v lehote podaná.

Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

Podľa výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

2.Žalobca sa môže domáhať súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia bez toho, aby v čase podania návrhu prebiehalo na súde súvisiace konanie vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa .

3.Pred nariadením neodkladného opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne odôvodnený, ako aj skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Zákaz nakladania s vecami alebo právami súd môže uložiť takým spôsobom, aby nenarušil činnosť účastníka, ktorá je nevyhnutná pre plnenie povinností voči tretím osobám, aby nebol obmedzovaný v ekonomickej činnosti, čo by samozrejme malo vplyv aj na uspokojenie práv účastníka, ktorý návrh podal. Navrhované neodkladné opatrenie sleduje zabezpečenie povinnosti žalovaného zdržať sa nakladania nehnuteľnosťami. Nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie dochádza nevyhnutne k zásahu do základných práv povinnej osoby a to najmä do základného práva vlastniť majetok podľa článku 20 SR, základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť v zmysle článku 35 odsek 1 SR. Zásah do právnej sféry povinnej osoby musí byť legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nemá nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Ujma osoby proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje nemá byť zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa.

4. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa kedy zabezpečovacie opatrenie má vždy prednosť a pokiaľ by súd dospel k záveru, že jeho nariadenie je účelné vo vzťahu k navrhovanému neodkladnému opatreniu a je možné samotný návrh zamietne. Podmienku súd skúma pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti pričom primárne sa identifikuje účel, ktorý navrhovateľ svojím návrhom sleduje. Platí to aj v prípade, že ďalšie zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Je vhodné, aby v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo uvedené a prípadne aj osvedčené nedosiahnuteľnosti sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením aj keď nejde o zákonnú náležitosť návrhu v zmysle . Súd pri rozhodovaní skúma splnenie uvedenej podmienky z úradnej povinnosti a musí zistiť účel, ktorý žalobca svojím návrhom sleduje. Z uvedeného vyplýva, že podmienku podľa bude nevyhnutné bez ďalšieho považovať za splnenú vtedy ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené. Pri návrhoch podaných pred začatím konania je rozhodujúca povaha a obsah nároku vo veci samej, ktorému má byť poskytnutá ochrana. V určitých prípadoch nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia bránia isté dôvody, keď napr. dlžník nie je vlastníkom veci, alebo inej majetkovej hodnoty na ktorej by bolo možné efektívne zriadiť záložné právo. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia súd realizuje skrátený a zjednodušený postup a z vlastnej iniciatívny neskúma splnenie iných ako všeobecných podmienok na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Je na žalobcovi, aby osvedčil, že individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nie sú splnené.

5.Súčasťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola Zmluva o dielo z 21.4.2017, preberací protokol medzi žalobcom a žalovaným, faktúra 2019/027 s podacím lístkom a so sprievodným listom, kolaudačné rozhodnutie, list adresovaný Mestu Poprad z 29.6.2018, LV č. XXXX z roku 2019 ako aj z roku 2020, LV č. XXXX z roku 2019 a z roku 2020. Súd konštatuje, že v predmetnej veci z petitu navrhovaného neodkladného opatrenia je zrejmé, s akou nehnuteľnosťou má súd žalovanému zakázať nakladať a akých úkonov s nehnuteľnosťami sa má žalovaný zdržať. K návrhu žalobca pripojil listinné dôkazy, ktorými je preukázaný skutkový stav tak ako ho uvádzal žalobca v žalobe a teda v bode 1 tohto uznesenia. Je zrejmé, že žalobca sleduje svojim návrhom, aby súd dočasne upravil pomery strán sporu do právoplatného skončenia veci samej, aby tu nevznikol priestor pre právne úkony žalovaného, ktoré by vytvorili nezvratný stav. Súd vyhodnotil, že požadované neodkladné opatrenie má povahu určitého procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý by bol následne riadne uplatnený žalobou. Žalobca opísal skutočnosti, ktoré hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a z týchto skutočností súd vychádzal. Súd sa snažil dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo zo strany žalobcu

k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené.

6. Žalobca vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu uviedol len, že sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže žalobca nemá exekučný titul, ktorého exekúcia by mohla byť ohrozená a kým ho dosiahne uplynie ešte veľa času.

7. Ak sa návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podáva pred začatím konania bude naň nadväzovať konanie vo veci samej, ktorého predmetom by bolo získanie judikovanej peňažnej pohľadávky. Bez existencie meritórneho rozhodnutia by zabezpečovacie opatrenie nemalo zmysel. Možno ho nariadiť v konaniach, ktorých predmetom je zaplatenie peňažnej sumy za účelom zabezpečenia majetku pred hrozbou možného zmarenia exekúcie, ktorej predmetom by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie pozície veriteľa a zároveň zabránenie jeho zhoršeniu pozície. V danom prípade sa žalobca domnieval, že pokiaľ nemá ešte judikovanú pohľadávku nie je možné zriadiť zabezpečovacie opatrenie. Zabezpečovacie opatrenie však prichádza do úvahy aj na zabezpečenie pohľadávky, ktorá bude neskôr judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo nebezpečenstvu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Tak ako už súd uvádzal vyššie inštitút zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením. Žalobca nezdôvodnil prečo sledovaný účel by nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením a keďže súd skúma z úradnej moci túto skutočnosť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia môže aj z daného dôvodu zamietnuť. Návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia môže byť podaný pred začatím konania, počas konania, alebo aj po jeho skončení. Pokiaľ je zriadené pred začatím konania súd by postupoval podľa tak, že žalobcovi by uložil vždy povinnosť podať žalobu vo veci samej.

8.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia keďže zabezpečovacie opatrenie má vždy prednosť pred nariadením neodkladného opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie na uspokojenie peňažnej pohľadávky s poukazom na prednostnú alternatívu zriadenia záložného práva podľa návrh žalobcu zamietol. Súd nie je pritom povinný sám ex offo skúmať majetkové pomery dlžníka za tým účelom či je možné a efektívne zriadiť záložné právo na konkrétnych veciach, právach či iných majetkových hodnotách.

Podľa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý, alebo zamietnutý uznesenie o jeho odmietnutí, alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

9. Z vyššie citovaného paragrafu vyplýva, že protistrana nie je bezprostredne informovaná o podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ak mu súd nevyhovel. Súd prvej inštancie nedoručuje ostatným stranám uznesenie v danom prípade o zamietnutí návrhu ani prípadné odvolanie žalobcu.

10.Rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí v súlade s súd o nároku na náhradu trov konania nerozhoduje. S trovami konania a ich náhradou sa súd vysporiada až v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Výnimku z daného pravidla predstavuje iba neodkladné opatrenie, ktoré procesne konzumuje vec samú a ktoré nie je viazané na meritórne konanie. Takýmto rozhodnutím je neodkladné opatrenie po skončení konania vo veci samej a neodkladné opatrenie nariadené pred začatím konania, ktoré nie je a nemá byť nasledované žalobou. Ide o prípad kedy súd v zmysle neuložil navrhovateľovi neodkladného opatrenia povinnosť podať žalobu. Za daných okolností by preto súd rozhodoval o nároku na náhradu trov konania a to v rozhodnutí o neodkladnom opatrení. V danom prípade bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý z dôvodu, že sledovaný účel je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa a zabezpečovacie opatrenie má vždy prednosť pred nariadením neodkladného opatrenia. Žalobca tak vo svojom návrhu nebol úspešný a súd o trovách konania o návrhu o neodkladnom opatrení rozhodol tak, že žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania, keďže žalovanému žiadne trovy nevznikli a v konkrétnom prípade mu nebude doručované ani uznesenie o zamietnutí tohto návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.