Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_3T-34-2016.pdf
PDF · 136.86 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/34/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom v trestnej veci proti obžal. D. L. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05. mája 2020 takto
rozhodol:
r o z h o d o l
Obžalovaný
D. L., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v Nitre, trvale bytom Nitra, O. Z..Č.. XX, prechodne bytom Bratislava, C. U..Č.. X,
s a u z n á v a z a v i n n é h o,
ž e
dňa 10.08.2015 v čase asi o 16.00 hod. v Bratislave po ulici Bagarova viedol osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 307, EČV: R.-XXXII, pričom na križovatke pri odbočovaní vľavo na ulicu Bazovského nedal prednosť v jazde protiidúcemu motocyklu zn. Honda WW 125, EČV: R.-XXXAY, ktorý v priamom smere po Bagarovej ulici označenej dopravnou značkou “Hlavná cesta“ viedol vodič poškodený G.. D. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Bratislava, N. Z..Č.. XX, čím porušil ustanovenie § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, pričom vodič motocykla zn. Honda WW 125 jazdou rýchlosťou 58-61 km/h a cca 2 metre od pravého okraja vozovky porušil ust. § 9 ods. 1, § 16 ods. 1, ods. 4 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, následkom čoho došlo k zrážke motocykla s osobným motorovým vozidlom, pri ktorej poškodený G.. D. Š. utrpel zranenia - otras mozgu, narazenie hrudníka vpravo, zmliaždenie pľúc vpravo, hematómy na pľúcach, kompresívnu fraktúru tiel krčných stavcov C6, TH1, TH2, narazenie pravého ramena a mnohopočetné odreniny na tele, ktoré si vyžiadali jeho hospitalizáciu od 10.08.2015 do 13.08.2015 a následnú liečbu spojenú s práceneschopnosťou do 12.10.2015, počas ktorej poškodený používal tzv. schantzov golier, trpel závraťami a silnými bolesťami, pričom bol odkázaný na pomoc a doprovod inej osoby, naviac po dopravnej nehode bola vykonanou dychovou skúškou na zistenie alkoholu v dychu meracím prístrojom Alcotest 7410, ev.číslo ARPE0569 u obvineného nameraná v čase o 16:46 h hodnota 0,10 mg/l a pri opakovanej skúške v čase o 16:56 h hodnota 0,08 mg/l,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona mu súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu súd určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona mu súd ukladá trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vedenia motorových vozidiel v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú spoločnosť Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. IČO: 35 937 874, Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
V trestnej veci proti obžal. D. L. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané kontradiktórne dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom zástupcu poškodenej poisťovne k nároku na náhradu škody, výsluchom svedka-poškodeného G.. D. Š., výsluchom svedka G. C., výsluchom znalca B.. L. M.-R., výsluchom znalca N..B.. D. L., D., prečítaním výpovedí neprítomných svedkov, oboznámením obsahov znaleckých posudkov, oboznámením listinných dôkazov.
Zástupkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne, C.. Y. L. sa pripojila k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody vo výške 2.164,30 Eur. Poškodený G.. D. Š. s ak trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody nepripojil.
Obžalovaný D. L. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a po porade s obhajcom urobil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinným zo spáchania žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby. K veci uviedol, že jazdil s motorovým vozidlom na Bazovského ulicu, videl oproti jazdiaceho motocyklistu, s vozidlom zastavil, nevie v akej vzdialenosti od motocyklistu. Motocyklista sa akoby zľakol, spadol. Motocyklista jazdil akoby po strede cesty, alebo tak. Nevie uviesť vzdialenosť na akú prvý krát videl motocyklistu. Miesto nehody sa stalo v križovatke tvaru T, miesto nehody pozná, on chcel odbočiť doľava a s autom zastal viac v ľavej časti, podľa neho stál s autom vo svojom jazdnom pruhu. V deň, kedy sa nehoda
stala alkohol nepil, tento požíval deň predtým. K fotodokumentácii, ktorá mu bola na hlavnom pojednávaní predložená uviedol, že s ľavou časťou vozidla zachádza do protismerného pruhu.
Svedok-poškodený G.. D. Š. uviedol, že dňa 10.08.2015 v čase o 16.00 hod, jazdil na motocykli Honda 125 cez ulicu Bagarova smerom na ul. M.Sch.Trnavského, pričom sa držal vo svojom jazdnom pruhu, nevie presne v ktorej časti pruhu išiel, ale zvykne jazdiť bližšie k stredu cesty. Ako prechádzal Bagarovou ulicou, tak sa táto križovala s ulicou Bazovského, pričom ako prechádzal cez kopec. Tak mu v križovatke nedalo prednosť v jazde osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 307, ktoré odbočovalo doľava, ktorého vodič mu bez spomalenia vbehol do cesty. On následne s motocyklom spadol na cestu, udrel si hlavu a bol v bezvedomí. Pred zrážkou jazdil asi 50 km/h. v dôsledku zrážky utrpel otras mozgu, narazenie hrudníka, pohmoždenie pľúc, hematómy na pľúcach, kompresnú fraktúru tiel krčných stavcov C6, TH1, TH2, narazené pravé rameno s dobou práceneschopnosti od 10.08.2015 do 12.10.2015 , pričom bol obmedzený v obvyklom spôsobe života po celú dobu PN. Uviedol, že jazdil s motocyklom v jednej tretine svojho jazdného pruhu, na motocykli mal zapnuté svetlá. Vozidlo obžalovaného zbadal v momente ako mu vošiel do cesty, bol to zlomok sekundy, reagoval tak, že začal brzdiť a prišiel náraz. Vozidlo obžalovaného mu skrížilo cestu. Po nehode musel mesiac nosiť golier, nemohol sám chodiť ani na prechádzky, mal silné závrate, mal sťaženú hygienu.
Svedkyňa G. C. uviedla, že nebola svedkom predmetnej nehody, bola v práci. Pred nehodou bol obžalovaný u nej v potravinách, žiadny alkohol u nej nepil. Je možné, že večer pred nehodou doma alkohol obžalovaný pil.
Znalec B.. L. M. - R. sa po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní odvolal na závery písomne vypracovaného znaleckého posudku, ktorý bol doručený procesným stranám a uviedol, že mu nie sú známe žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na závery vypracovaného posudku. V znaleckom posudku pri hodnotení výhľadových pomerov znalec konštatoval, že motocyklista mal možnosť vidieť celé vozidlo obžalovaného, keď sa nachádzal vo vzdialenosti 112 m od ZBM a kratšej. Obžalovaný začal s najväčšou pravdepodobnosťou reagovať na motocyklistu v kratšej vzdialenosti ako 132 m od ZBM. Obaja mali možnosť sa navzájom vidieť v čase min, 7,0 s pred kolíziou. V skutočnosti na seba reagovali v kratšom čase. Sklony cestného telesa nemali žiadny vplyv na možnosť oboch vodičov sa navzájom včas vidieť. Na strane 29-32 posudku znalec počítačovým programom zakreslil jednotlivé polohy vozidiel pred zrážkou aj s časovou osou, pričom už pri prvom obrázku, ktorý je 3,82 s pred kolíziou je zrejmé, že hoci obžalovaný mal možnosť vidieť motocyklistu, začal s vozidlom odbáčať doľava, teda do jazdného pruhu motocyklistu. Motocyklista začal reagovať na vozidlo obžalovaného v čase cca 2,37 s pred kolíziou a reagoval teda včas. Znalec uvádza, že z technického hľadiska včas reagoval aj obžalovaný, je zrejmé, že pred kolíziou tento zastavil len 0,54 s a skôr reagovať nemal dôvod. Znalec v posudku ďalej uviedol, že motocyklista jazdil rýchlosťou 52 až 60 km/h po trajektórii vzdialenej cca 2,2 m od pravého okraja cesty a začal reagovať na vozidlo obžalovaného jazdiace v protismere včas, ako náhle rozpoznal smer pohybu(odbočovanie vľavo) vozidla obžalovaného. Následne začal intenzívne brzdiť zadnou brzdou. Následkom zablokovania zadného kolesa došlo k nestabilite a motocyklista s motocyklom padol ešte pred miestom kolízie. Ak by jazdil rýchlosťou do 39 km/h a brzdil by cca polovičným brzdným spomalením (prednou aj zadnou brzdou), zastavil by cca 0,5 m pred miestom zastavenia vozidla obžalovaného. Ak by jazdil rýchlosťou cca 56 km/h a po reakcii by vykonal vyhýbavý manéver vpravo (bez brzdenia), bezpečne by sa vyhol stojacemu vozidlu obžalovaného. Ak by jazdil rýchlosťou cca 56 km/h pri pravom okraji svojho jazdného pruhu po reakcii by bez
brzdenia pokračoval v priamom smere - bezpečne by sa vyhol stojacemu vozidlu obžalovaného. Z technického hľadiska je možné techniku jazdy motocyklistu hodnotiť ako správnu v tom, že na pohyb vozidla obžalovaného začal reagovať včas. Ako nesprávnu v tom, že jazdil rýchlosťou 52 až 60 km/h, t.j. vyššou ako povolenou, jazdil bližšie ku stredu vozovky, pričom mal jazdiť pri pravom okraji cesty, nesprávne vyhodnotil pohyb vozidla obžalovaného a nezačal sa vracať k pravému okraju jazdného pruhu, nezvládol techniku brzdenia motocykla, čo viedlo k následnému pádu. Obžalovaný v čase začiatku reakcie jazdil s vozidlom rýchlosťou 20 až 24 km/h, začal spomaľovať a mierne zatáčať vľavo. Zastavil v polohe, kedy jeho ľavý predný roh vozidla bol vzdialený cca 2,7 m (od ľavého okraja cesty). Obžalovaný mal možnosť vidieť celý motocykel (vrátane pneumatík) zo vzdialenosti min. 20 m pred miestom kolízie, kedy bol motocykel vzdialený od vozidla cca 70 m. Obžalovaný mal možnosť nehode zabrániť, ak by jazdil rýchlosťou do 22 km/h a po reakcii by brzdil cca polovičným brzdným spomalením a zastavil by ľavým bokom vozidla cca 3,6 m od ľavého okraja cesty. Z technického hľadiska je možné techniku jazdy obžalovaného hodnotiť ako správnu v tom, že na pohyb motocykla začal reagovať včas a zastavil v križovatke pred príjazdom motocykla. Ako nesprávnu v tom, že zastavil ľavým predným rohom vozidla cca 2,7 m od ľavého okraja cesty. Obžalovaný tým, že zastavil na mieste, na ktorom zastavil nevytvoril motocyklistovi prekážku z technického hľadiska náhlu. Hlavnou príčinou predmetnej nehody je z technického hadiska to, že motocyklista jazdil vyššou ako povolenou rýchlosťou, bližšie ku stredu vozovky a nezvládol techniku brzdenia motocykla. Na hlavnom pojednávaní k písomne vypracovanému znaleckému posudku dodal, že motocyklista s motocyklom spadol na zem ešte pred miestom nárazu. Pokiaľ v posudku uvádzal vzdialenosť ľavého okraja vozidla obžalovaného od ľavého okraja cesty 2,7 m a na grafických obrázkoch je táto vzdialenosť ako ju nameral policajt 2,6 m, rozdiel 10 cm nemá žiadny zásadný význam a vplyv na závery posudku. Pokiaľ v posudku uvádzal, že prvý krát mohol obžalovaný vidieť celý motocykel vo vzdialenosti asi 70 metrov, prvý krát mohol zazrieť motocyklistu vo vzdialenosti viac ako 132 metrov, ale v tom čase ešte nemal dôvod na motocyklistu reagovať.
Znalec N..B..D. L., D.. sa vo svojej výpovedi odvolal na závery písomne vypracovaného znaleckého posudku, kde Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline uviedol, že znalec B..L. M.-R. vo svojom posudku vypočítal rýchlosť motocykla na začiatku nehodového deja v rozpätí 52 až 60 km/h a
rýchlosť vozidla Peugeot počas odbočovania 30 km/h. Uvedené hodnoty sú podobné ako boli vypočítané ústavom. Znalec B.. M.-R. správne vyhodnotil miesto zrážky vozidla a motocykla a tiež správne vyhodnotil problematiku zabránenia dopravnej nehode vyhýbacím manévrom zo strany motocykla Honda a v tom, že vodič by pri správnej technike jazdy (vyhýbací manéver vpravo) dokázal zrážke zabrániť. B.. M.-R. vyhodnotil ako príčinu predmetnej dopravnej nehody nesprávnu techniku jazdy vodiča motocykla. Znalec sa nezaoberal podstatnou problematikou a to či vodič vozidla Peugeot nevytvoril kolíznu situáciu pre vodiča motocykla - teda či dal prednosť v jazde motocyklistovi. V dôsledku uvedeného stanovil technickú príčinu dopravnej nehody nekomplexne. Znalec B.. M.-R. vyhodnotil správne zabránenie dopravnej nehode vyhýbacím manévrom zo strany vodiča motocykla Honda a to v tom, že vodič by pri správnej technike jazdy (vyhýbací manéver vpravo) dokázal zrážke zabrániť. Vodič vozidla Peugeot odbočoval z ulice Bagarova na ulicu Bazovského, pričom mal v zmysle príslušných zákonných ustanovení dať prednosť v jazde oproti jazdiacim účastníkom cestnej premávky. Vodič vozidla Peugeot z technického hľadiska nedal prednosť v jazde motocyklistovi vo vzťahu k jeho skutočnej rýchlosti a ani vo vzťahu k rýchlosti pre daný úsek maximálne dovolenej (teda ak by sa motocyklista pohyboval správnou technikou jazdy, t.j. maximálne 50 km/h). Skutočnosť, že vodič vozidla Peugeot zastavil v koridore
pohybu motocykla bolo dôsledkom toho, že počas odbočovania vodič rozpoznal protiidúci motocykle a zastavením sa snažil odvrátiť vzniknutú kolíznu situáciu. Manévrom zastavenia „poskytoval“ vodič vozidla Peugeot motocyklistovi čas a priestor pre odvrátenie nehody. Vodič motocykla jazdil po ulici Bagarova v pravom jazdnom pruhu (v smere na M.Sch.Trnavského), v úseku obce, rýchlosťou cca 58 až 61 km/h. Po rozpoznaní vzniku kolíznej situácie (odbočovanie vozidla Peugeot vľavo) reagoval v čase cca 1,8 s pred okamihom zrážky. Po dosiahnutí maximálneho tlaku v brzdovom systéme, t.j. po nástupe plného brzdenia došlo pravdepodobne k zablokovaniu kolesa motocykla, v dôsledku čoho nasledoval pád motocykla a následné šmýkanie až po zrážku s vozidlom Peugeot. Z uvedeného vyplýva, že technika jazdy vodiča motocykla z hľadiska maximálne dovolenej rýchlosti pre daný úsek (50 km/h) nebola správna, nakoľko sa vodič pohyboval rýchlosťou vyššou a to cca 58 až 61 km/h. Ďalším prvkom, ktorý možno považovať za nesprávnu techniku jazdy je skutočnosť, že vodič motocykla sa pohyboval cca 2 m od pravého okraja vozovky. V zmysle pravidiel cestnej premávky je vodič povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu. Z technického hľadiska je prijateľné, že vodič motocykla reagoval na odbočovanie vozidla Peugeot včas. Považujeme za potrebné uviesť, že skutočnosť, že vodič motocykla reagoval brzdením ( a nie vyhýbacím manévrom) nie je možné považovať za nesprávny prvok techniky jazdy motocyklistu. Vodič motocykla v okamihu počiatku svojej reakcie nemohol vedieť, či vozidlo zastaví v jeho koridore pohybu, alebo bude pokračovať v odbočovaní vľavo. Technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola súčinnosť nesprávnej techniky jazdy vodiča vozidla Peugeot (skutočnosť, že vodič vozidla Peugeot začal vykonávať odbočenie vozidla vľavo takým spôsobom, pri ktorom nedošlo k daniu prednosti v jazde motocyklistovi a to ako vo vzťahu k skutočnej rýchlosti jazdy motocykla, tak i vo vzťahu k skutočnej rýchlosti jazdy motocykla) a nesprávnej techniky jazdy vodiča motocykla (skutočnosť, že sa vodič motocykla pohyboval rýchlosťou vyššou ako bola rýchlosť jazdy pre daný úsek maximálne dovolená. Možno teda konštatovať, že nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Peugeot bola tým prvkom nehodového deja, ktorý kolíznu situáciu vyvolal a nesprávna technika jazdy motocykla bola tým prvkom nehodového deja, ktorý vodičovi motocykla znemožnil dopravnej nehode zabrániť. Každý z účastníkov dopravnej nehody teda mohol správnou technikou jazdy dopravnej nehode zabrániť a to nezávisle na konaní druhého účastníka dopravnej nehody. Vznik dopravnej nehody bol teda podmienený nesprávnou technikou jazdy oboch účastníkov a ak by sa čo len jeden účastník dopravnej nehody pohyboval správnou technikou jazdy k dopravnej nehode by nedošlo. Z uvedeného vyplýva, že nutnou podmienkou pre vznik dopravnej nehody bolo súčasné spolupôsobenie nesprávnej techniky jazdy vodiča vozidla Peugeot a nesprávnej techniky jazdy motocykla. Vodič vozidla Peugeot mal možnosť dopravnej nehode zabrániť takým spôsobom, ak by vyhodnotil oproti jazdiaceho motocyklistu a odbočovanie vľavo by vykonal až po prejazde motocyklistu. V takom prípade by k dopravnej nehode nedošlo. Vodič vozidla Peugeot mal technickú možnosť vyhodnotiť pohyb protiidúceho motocyklistu, pričom znalci nezistili žiadne také skutočnosti, ktoré by vodičovi znemožňovali uvedené vyhodnotiť.
Vodič motocykla by dopravnej nehode zabránil zastavením pred miestom zrážky (pred stojacim vozidlom Peugeot) v prípade, ak by sa pohyboval (v okamihu jeho reakcie na vznik kolíznej situácie) rýchlosťou do cca 50 km/h. Za uvedených podmienok by zastavil cca 1 m pred miestom zrážky. Ďalšou možnosťou zabránenia zo strany vodiča motocykla by bola skutočnosť, že ak by vodič motocykla reagoval na vzniknutú situáciu vyhýbacím manévrom vpravo, tak by dokázal zrážke zabrániť tak, že by sa priečne minul s vozidlom Peugeot. Toto by bolo možné bez použitia brzdovej sústavy a to len s fyzickým vytočením riadidiel vpravo zo strany vodiča motocykla. Uvedené konštatovanie platí ako pre rýchlosť pre daný úsek maximálne dovolenú, tak aj pre rýchlosť motocykla, ktorou sa tento pohyboval počas
nehodového deja. To, že vodič motocykla reagoval brzdením a nie vyhýbaním sa vpravo nie je možné považovať za nesprávny prvok techniky jazdy motocyklistu. Vodič motocykla v okamihu počiatku svojej reakcie nemohol vedieť, či vozidlo zastaví v jeho koridore pohybu, alebo bude pokračovať v odbočovaní vľavo. Na hlavnom pojednávaní znalec k písomne vypracovanému posudku dodal, že motocyklista mohol vidieť vozidlo obžalovaného na vzdialenosť 60 m a reagoval na neho vo vzdialenosti 30 m. Je to vzdialenosť, kedy mohol rozpoznať z pohybu vozidla, že dochádza ku kolíznej situácii. Nemožno motocyklistovi vyčítať, že na vzniknutú situáciu reagoval brzdením, táto reakcia bola opodstatnená. Ak by motocyklista išiel rýchlosťou 50 km/h a nenáhle by brzdil, tak by sa míňali na vzdialenosť 5 m za predpokladu, že by vozidlo plynule odbočovalo, čo je nebezpečné míňanie, z čoho vyplýva konštatovanie o nedaní prednosti v jazde.
Súd po splnení zákonných podmienok prečítal na hlavnom pojednávaní obsah znaleckého posudku D..G..D. M., V.., k zraneniam poškodeného, ktorý uviedol, že poškodený pri nehode utrpel otras mozgu, pohmoždenie krčnej chrbtice, kompresívne fraktúry tiel stavca C6, TH1, TH2, pohmoždenie hrudníka, hospitalizovaný bol od 10.08.2015 do 13.08.2015, musel nosiť Schanzov limec. Objektívna doba liečenia prekročí 42 dní, ide o úraz ťažký a to, či zanechá trvalé následky bude možné konštatovať až po roku. Poškodený bol obmedzovaný v obvyklom spôsobe života dlhšie ako 42 dní.
Súd po splnení zákonných podmienok prečítal na hlavnom pojednávaní obsah znaleckého posudku G.. N. T., D.., ktorý vo svojom posudku uviedol, že obžalovaný nebol v čase skutku, teda v čase dopravnej nehody dňa 10.augusta 2015 asi o 16:00 hod. pod vplyvom alkoholu. V čase dychovej skúšky dňa 10.8.2015 o 16:46 hod. bola D. L. zistená koncentrácia alkoholu v krvi 0,199 g/kg(promile). V čase dychovej skúšky dňa 10.08.2015 o 16:56 hod. koncentrácia 0,159 g/kg(promile). Koncentrácia etanolu v krvi do výšky 0,20 g/kg(promile) vrátane sa vo všeobecnosti posudzuje ako nepreukázaná pre požitie alkoholického nápoja, nakoľko zahŕňa faktor, prípadnú laboratórnu chybu vyšetrenia, či možný endogénny (v organizme vytvorený) etanol. Na druhej strane takto zistená koncentrácia etanolu v krvi nevylučuje, že niekoľko hodín pred dychovou skúškou mohlo dôjsť k požitiu určitého množstva nápojov s obsahom etanolu, pričom v čase skúšky sa etanol v krvi vyšetrovanej osoby nachádzal už iba v minimálnom (zvyškovom) množstve. V čase dychových skúšok nebola koncentrácia alkoholu v krvi D. L. vyššia ako 0,30 g/kg, nanajvýš na úrovni 0.362 g/kg (promile), teda jednoznačne menej ako 0,49 g/kg(promile). Koncentrácia etanolu v krvi v intervale 0,21 - 0,30 g/kg nie je pre vedenie motorového vozidla, ako aj obdobné činnosti alebo úkony významná. Koncentrácia etanolu v krvi v intervale 0,31
- 0,49 g/kg svedčí o tom, že vyšetrovaný jedinec požil alkoholický nápoj, ale alkoholom prakticky ovplyvnený nie je, nie je teda ani v stave podnapitosti. Vodič nie je schopný bezpečne viesť motorové vozidlo pri koncentrácii etanolu v krvi 0,80 g/kg(promile), čo zodpovedá hodnote 0,4019 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu. Zistené množstvo alkoholu v dychu resp. v krvi u obžalovaného nemohlo ovplyvniť jeho úsudok ako vodiča motorového vozidla v čase skutku.
Z listinných dôkazov súd oboznámil lekárske správy k zraneniam poškodeného ku ktorým sa vyjadroval znalec vo svojom posudku a výpovedi. Z dokladov ku škode vyplýva, že náklady na opravu motocykla poškodeného boli vo výške 1.252,81€, Všeobecná zdravotná poisťovňa vyčíslila náklady na zdravotnú starostlivosť u poškodeného na sumu 2.164,30€. Zo záznamu o nehode vyplýva, že k nehode došlo tak, že vodič L. jazdil po Bagarovej ulici na ul. Bazovského, pričom v križovatke ulíc Bagarova-Bajzova nedal prednosť v jazde vodičovi Š.. Príčinou nehody bolo teda nesprávne odbočovanie obžalovaného, nedanie prednosti v jazde protiidúcemu motorovému vozidlu poškodenému
pri odbočovaní vľavo. Dychovou skúškou u obžalovaného bol zistený alkohol 0,10 mg/l v čase o 16.46 hod. a 0,08 mg/l v čase o 16.56 hod. Z fotodokumentácie a plániku z miesta nehody celkom zjavne vyplýva, že vozidlo obžalovaného svojou ľavou časťou stojí v protismernom jazdnom pruhu, kde jazdil poškodený a zasahuje do jeho jazdnej dráhy. Z protokolu o dychovej skúške na alkohol vyplýva, že obžalovaný po nehode mal v dychu alkohol 0,10 mg/l v čase o 16.46 hod. a 0,08 mg/l v čase o 16.56 hod. Z registra trestov, posudkov a evidenčnej karty vodiča obžalovaného vyplýva, že tento má v registri trestov štyri záznamy, v evidenčnej karte vodiča má do uvedenej nehody sedem záznamov a po tejto nehode ďalších sedem záznamov, pričom za nesprávny spôsob jazdy cez križovatku bol už postihnutý pokutou dňa 05.03.2015. V registri priestupkov má obžalovaný jeden záznam.
Súd v danej veci odmietol doplnenie dokazovania predloženými dôkazmi obhajoby. Súd konštatuje, že právo obhajoby na vykonanie dôkazov v prospech obžalovaného nie je bezbrehým právom. Obhajoba v tomto konaní predložila svoj znalecký posudok znalca z odboru dopravy B.. L. M. - R.. Súd predložený dôkaz obhajoby pripustil, vykonal a riadne vyhodnotil. V danej veci bol na základe pokynu odvolacieho súdu do konania pribratý aj znalecký ústav. V danej veci boli teda na priebeh nehody vypracované a dva znalecké posudky. Nie je porušením práva obhajoby, ak súd už ďalší dôkaz znaleckým posudkom z odboru dopravy predloženým obhajobou odmietne vykonať. Súd sa v tomto smere musí riadiť úplnosťou dôkaznej situácie presvedčením o správnosti znaleckých záverov. Pre súd nie je smerodajný názor obhajoby na to či sú, alebo nie sú závery vypracovaných znaleckých posudkov dostatočné, alebo nie. Obhajoba nemá právo riadiť súdne konanie a nemá právo ukladať súdu pokyny na vykonanie dôkazov. Súd dospel k záveru, že dva vypracované znalecké posudku z odboru cestnej dopravy sú na posúdenie skutkového stavu plne dostatočné. Podľa § 146 Trestného poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti znaleckého posudku alebo ak je znalecký posudok nejasný alebo neúplný, treba požiadať znalca o vysvetlenie alebo doplnenie posudku. Ak by to neviedlo k odstráneniu pochybností alebo nejasností znaleckého posudku alebo k úplnosti znaleckého posudku, treba pribrať iného znalca. Po predložení znaleckého posudku vypracovaného B.. L. M. - R., obhajobou, bol tento znalec na hlavnom pojednávaní vypočutý za súčinnosti procesných strán, teda aj obhajoby. Nakoľko súd vyhodnotil závery tohto posudku za nejasné, na pokyn odvolacieho súdu bol do konania pribratý znalecký ústav podľa § 147 Trestného poriadku. Znalecký posudok znaleckého ústavu súd doručil procesným stranám. Jeden zo spracovateľov posudku splnomocnený vypovedať na hlavnom pojednávaní bol na hlavnom pojednávaní k posudku vypočutý. Obhajoba znalcovi mohla klásť otázky a vyjadrovať sa k tomuto posudku a k výpovedi znalca. Boli teda zachované všetky práva obhajoby na spravodlivý proces. Pokiaľ ide o akési listinné dôkazy, ktoré by mali preukazovať zaujatosť Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý vypracoval znalecký posudok v danej veci, súd konštatuje že sa nejedná o dôkaz v zmysle Trestného poriadku. Sú to len nepodložené invektívy zo strany obhajoby snažiace sa spochybniť legálnu znaleckú inštitúciu len preto, lebo závery vypracovaného posudku im nevyhovujú. Z toho dôvodu súd návrhy obhajoby na doplnenie dokazovania odmietol.
V predmetnej veci bolo vykonané dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi. Súd sa pritom riadil aj vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu, doplnil dokazovanie v tam naznačenom smere a dôsledne splnil všetky pokyny odvolacieho súdu Po ich vykonaní súd tieto vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona. Skutkovú vetu žalovaného skutku súd upravil
v súlade so zisteniami z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní s poukazom na pokyn odvolacieho súdu.
Rozsah spôsobených zranení poškodenému bol jednoznačne zistený a zdokumentovaný lekárskymi správami a znaleckým dokazovaním, z ktorých vyplýva, že charakter zranení u poškodenému má intenzitu ťažkej ujmy na zdraví v zmysle trestného zákona, nakoľko poškodený bol po dobu viac ako 42 dní výraznou mierou obmedzovaný v obvyklom spôsobe života a poškodené boli u neho aj životne dôležité orgány - stavce chrbtice. Z vykonaného znaleckého dokazovania k možnému ovplyvneniu obžalovaného zisteným alkoholom vyplýva, že množstvo zisteného alkoholu u obžalovaného nemalo vplyv na jeho reakcie v čase skutku a preto zistený alkohol u obžalovaného súd nepovažuje za porušenie dôležitej povinnosti v zmysle zákona.
Ponechal však túto skutočnosť v skutkovej vete obžaloby, nakoľko jej zistenie vyplýva z vykonaného dokazovania.
Hoci obžalovaný poprel zavinenie na predmetnej nehode, z vykonaného dokazovania, predovšetkým listinných dôkazov, protokolu o nehode, fotodokumentácie a znaleckého posudku je celkom zrejmé a ustálené mimo akúkoľvek pochybnosť, že obžalovaný pri odbočovaní doľava prešiel so svojim vozidlom až do jazdného pruhu poškodeného motocyklistu a zastavil s vozidlom vo vzdialenosti 2,6, resp. 2,7 m od ľavého okraja vozovky, pričom tak zúžil poškodenému jeho jazdný pruh v smere jeho jazdy.
Hoci zo znaleckého dokazovania vyplýva, že poškodený pred nehodou z technického hľadiska zvolil nesprávnu techniku jazdy, jazdil vyššou rýchlosťou, jazdil bližšie k stredu vozovky a nesprávne brzdil, stále jazdil po hlavnej ceste a obžalovaný mu mal pri odbočovaní vľavo dať prednosť v jazde. Je zrejmé, že poškodený motocyklista musel reagovať na kolíznu situáciu, ktorú mu vytvoril sám obžalovaný, ktorý mu svojou ľavou časťou vozidla vošiel do jeho jazdného pruhu. Je zrejmé, že pri zľaknutí sa a pre krátku vzdialenosť poškodený prudko brzdil zadnou brzdou motocykla, v dôsledku čoho došlo k zablokovaniu zadného kolesa motocykla a tým sa tento stal neovládateľným a došlo k jeho pádu. Táto zlá technika jazdy bola len jednou z príčin vzniku nehodového deja a bola len reakciou na to, že obžalovaný vošiel s vozidlom do dráhy jazdy motocyklistu.
Súd sa nestotožňuje s názorom znalca B..M.-R. na otázku zavinenia predmetnej nehody. Znalec je oprávnený skúmať len technické možnosti vzniku a zabránenia nehody. Ak znalec uvádza, že z technického hľadiska včas reagoval aj obžalovaný, je zrejmé, že pred kolíziou tento zastavil len 0,54 s a skôr reagovať nemal dôvod, tu súd konštatuje, že pri odbočovaní vľavo je vodič povinný dať prednosť protiidúcim vozidlám a ak teda mal možnosť obžalovaný vidieť nielen celý motocykel, ale aj hornú časť motocykla s jeho svietiacim svetlom, mal reagovať skôr a nevchádzať motocyklistovi do cesty. Názor prvostupňového súdu plne potvrdil aj znalecký posudok vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Obžalovaný pri odbočovaní vľavo, nedal prednosť oproti jazdiacemu motocyklistovi a zašiel ľavým okrajom svojho vozidla do jeho jazdného pruhu tak, že bol s ním 2,6, resp. 2,7 metra o ľavého okraja cesty. Ako uvádza znalec B..M.-R., obžalovaný by mohol nehode zabrániť, ak by so svojim vozidlom zostal stáť tak, že jeho ľavá časť vozidla by sa nachádzala vo vzdialenosti 3,6 m od ľavého okraja cesty. Obaja aktéri nehodového deja teda mali možnosť nehode zabrániť. Obžalovaný ak by reagoval včas a dal prednosť oproti jazdiacemu motocyklistovi, nevošiel mu s vozidlom meter do jeho jazdného pruhu a nevytvoril mu tak kolíznu situáciu. Vodič motocykla, ak by jazdil vpravo pri pravom okraji vozovky predpísanou rýchlosťou a na vozidlo obžalovaného by reagoval buď úhybným manévrom bez brzdenia, alebo brzdením pravou a zadnou brzdou pri ktorom nedochádza k zablokovaniu zadného kolesa motocykla.
Jednoznačne bolo zistené a preukázané, že poškodený jazdil po ceste označenej ako hlavná a obžalovaný z tejto cesty odbočoval vľavo, mal teda povinnosť dať protiidúcemu motocyklu prednosť. Znenie dopravných predpisov dáva možnosť vodičovi jazdiacemu po hlavnej ceste dôvodne predpokladať, že vodiči, ktorí majú povinnosť mu dať prednosť v jazde tak aj skutočne učinia a môže sa na to aj spoliehať.
Pokiaľ znalec B..M.-R. uvádzal, že obžalovaný mal možnosť vidieť celý motocykel poškodeného vo vzdialenosti minimálne 20 metrov pred miestom kolízie, kedy bol motocykel vzdialený od vozidla cca 70m ( t.j. v čase min. 4,0 s pred kolíziou), súd konštatuje, že hornú časť motocyklistu, jeho hlavu, hornú časť motocykla ako sa približoval s jeho svietiacim svetlom musel obžalovaný vidieť omnoho skôr a omnoho skôr mal na motocykel jazdiaci po hlavnej ceste reagovať a s vozidlom zastaviť tak, aby nevytvoril tomuto prekážku, kolíznu situáciu a nezasahoval o viac ako meter do jeho jazdného pruhu. Napokon znalec sám uviedol, že prvý krát mohol obžalovaný vidieť oproti prichádzajúci motocykel vo vzdialenosti viac ako 132 metrov. Ako vyplýva zo záverom znaleckého posudku vypracovaného pribratým ústavom Vodič vozidla Peugeot odbočoval z ulice Bagarova na ulicu Bazovského, pričom mal v zmysle príslušných zákonných ustanovení dať prednosť v jazde oproti jazdiacim účastníkom cestnej premávky. Vodič vozidla Peugeot z technického hľadiska nedal prednosť v jazde motocyklistovi vo vzťahu k jeho skutočnej rýchlosti a ani vo vzťahu k rýchlosti pre daný úsek maximálne dovolenej (teda ak by sa motocyklista pohyboval správnou technikou jazdy, t.j. maximálne 50 km/h).
Hoci bolo konštatované a preukázané, že aj vodič motocykla mal z technického hľadiska podiel na vzniku kolíznej situácie a z technického hľadiska mal tiež možnosť nehode zabrániť, z technického hľadiska je prijateľné, že vodič motocykla reagoval na odbočovanie vozidla Peugeot včas. To že vodič motocykla reagoval brzdením ( a nie vyhýbacím manévrom) nie je možné považovať za nesprávny prvok techniky jazdy motocyklistu. Vodič motocykla v okamihu počiatku svojej reakcie nemohol vedieť, či vozidlo zastaví v jeho koridore pohybu, alebo bude pokračovať v odbočovaní vľavo. Technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola súčinnosť nesprávnej techniky jazdy vodiča vozidla Peugeot (skutočnosť, že vodič vozidla Peugeot začal vykonávať odbočenie vozidla vľavo takým spôsobom, pri ktorom nedošlo k daniu prednosti v jazde motocyklistovi a nesprávnej techniky jazdy vodiča motocykla (skutočnosť, že sa vodič motocykla pohyboval rýchlosťou vyššou ako bola rýchlosť jazdy pre daný úsek maximálne dovolená. Možno teda konštatovať, že nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Peugeot bola tým prvkom nehodového deja, ktorý kolíznu situáciu vyvolal a nesprávna technika jazdy motocykla bola tým prvkom nehodového deja, ktorý vodičovi motocykla znemožnil dopravnej nehode zabrániť.
Pri takomto spoluzavinení predmetnej dopravnej nehody je z právneho hľadiska potrebné ustáliť to, kto ako prvý vytvoril kolíznu situáciu s právnou zodpovednosťou za jej následok. Z vykonaného dokazovania celkom jasne mimo akúkoľvek pochybnosť vyplýva, že obžalovaný so svojim motorovým vozidlom mal dať prednosť v jazde protiidúcemu motocyklu poškodeného. Neurobil tak, lebo v čase, kedy mohol vidieť a registrovať prichádzajúci motocykel vošiel svojim motorovým vozidlom do jeho jazdného koridoru a prinútil poškodeného na toto svoje konanie reagovať tak, že poškodený musel náhle znížiť rýchlosť jazdy a smer jazdy. Tým celkom jednoznačne mimo akúkoľvek pochybnosť nedal prednosť v jazde poškodenému a primárne zavinil predmetnú dopravnú nehodu.
Podľa § 19 ods. 4 Zák.č. 8/2009 Z.z.o cestnej premávke v znení neskorších predpisov vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám, električkám idúcim v oboch smeroch, vozidlám idúcim vo
vyhradenom jazdnom pruhu po jeho ľavej strane a chodcom prechádzajúcim cez vozovku. Vodič motorového vozidla i nemotorového vozidla odbočujúci vpravo je povinný dať prednosť v jazde električke, ak je povolená jazda pozdĺž električky vľavo a vozidlu idúcemu vo vyhradenom jazdnom pruhu po jeho pravej strane. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ cit. zákona dať prednosť v jazde sa rozumie povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Podľa § 4 ods. 1 písm., c/ cit. zákona je vodič povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Podľa § 4 ods. 2 písm. d/ cit. zákona vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme; to neplatí pre cyklistu jazdiaceho v zastavanom území obce a pre cyklistu jazdiaceho po cestičke pre cyklistov, ak množstvo alkoholu v jeho organizme nepresiahne hodnotu 0,24 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení dychovou skúškou prístrojom alebo 0,5 gramu etanolu na kilogram hmotnosti vyšetrovanej osoby pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou. Podľa § 9 ods. 1 cit, zákona vodič je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu; to neplatí pri obchádzaní, predchádzaní, otáčaní alebo odbočovaní. Podľa § 16 ods. 1 cit zákona vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť na ktorú má rozhľad. Podľa § 16 ods. 4 cit zákona vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou javiac 50 km/h.
Obžalovaný svojim konaním porušil ust. § 19 ods. 4, Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Poškodený svojim konaním porušil ust. § 9 ods. 1, § 16 ods. 1, ods. 4 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov.
Súd po vykonanom dokazovaní musel konštatovať, že na vzniku predmetného nehodového deja participovali obaja účastníci dopravnej nehody svojou mierou zavinenia na porušení dopravných predpisov. Nakoľko aj spoluvina na nehode je vina, uznal súd obžalovaného vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, pričom nakoľko sa jedná o spoluvinu poškodeného, nekvalifikoval konanie obžalovaného ako porušenie dôležitej povinnosti v zmysle zákona.
Okolnosť, že poškodený motocyklista spoluzavinil dopravnú nehodu porušením pravidiel cestnej premávky neznamená sama o sebe zánik trestnej zodpovednosti vodiča motorového vozidla, ktorý sa zavinene podieľal na vzniku dopravnej nehody a jej následkoch na zdraví poškodeného. Táto okolnosť ovplyvňuje mieru zavinenia obvineného vodiča, ktorú možno zohľadniť pri kvalifikácii činu z hľadiska § 88 Tr.zák., ako to prichádza do úvahy pri výmere trestu (Rozsudok NS SR z 30.11.1994 sp.zn. 8Tz 34/94). R 25/1987: Skutočnosť, že poškodený značnou mierou spoluzavinil dopravnú nehodu, môže viesť k záveru, že nie je splnená materiálna podmienka pre použitie vyššej trestnej sadzby, hoci obvinený formálne porušil dôležitú povinnosť uloženú podľa zákona. R 11/1964: Za porušenie dôležitej povinnosti treba pokladať len porušenie takej povinnosti, ktorá má spravidla za následok usmrtenie alebo spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví. R 1/1966: Výpočet všetkých „dôležitých povinností“ vodiča motorového vozidla nie je možný, lebo význam porušenia ktorejkoľvek povinnosti vodiča priamo závisí od konkrétnej
dopravnej situácie, možno uviesť len niektoré typické príklady, keď závadné konanie vodiča podľa judikatúry sa považuje za porušenie dôležitej povinnosti podľa zákona ( R 33/1972, R 38/1975, R 13/1978, R 40/1978, R 36/1984). R 31/1966: Za porušenie dôležitej povinnosti nemožno mechanicky pokladať porušenie akéhokoľvek predpisu, vyhlášky o pravidlách cestnej premávky, ale len porušenie takej povinnosti, ktorá podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť, napríklad tým, že má za následok nebezpečenstvo pre život a zdravie ľudí. R 43/1982: Ak vodič reaguje nesprávne na nebezpečnú situáciu, ktorú vyvolal iný účastník cestnej premávky porušením jej pravidiel tak, že nezabránil dopravnej nehode, hoci pri správnej reakcii bolo ešte možné nehode zabrániť, možno ho uznať zodpovedným za nehodu len vtedy, ako mu za voľbu nesprávneho riešenia situácie možno pričítať zavinenie. Hoci nehodu spoluzavinil nesprávnou reakciou na vzniknutú situáciu, jeho konanie spravidla nemožno posudzovať ako porušenie dôležitej povinnosti. R 33/1972: Porušením dôležitej povinnosti pri premávke na cestách je najmä také porušenie povinností vodiča motorového vozidla, ktoré so zreteľom na silu, rýchlosť a hmotnosť motorových vozidiel môže mať za následok vážnu dopravnú nehodu a ktorá podľa všeobecnej skúsenosti takýto následok skutočne často máva. Medzi typické príklady porušenia dôležitej povinnosti je potrebné zaradiť vedenie motorového vozidla pod vplyvom požitého alkoholu, neprimerane rýchla jazda v zákrute, pri ktorej sa vozidlo dostalo do protismeru, cúvanie s nákladným autom na verejnom priestranstve pri nedostatočnom zabezpečení ďalšou osobou, nesledovanie technického stavu vozidla, najmä účinnosť bŕzd, o ktorých vodič vie, že riadne nefungujú, porušenie predpisov o zastavení vozidla, alebo zmiernení rýchlosti jazdy za situácie vytvorenej vojdením na cestu s prednosťou v jazde, pri vchádzaní na železničné priecestie alebo do neprehľadnej zúženej zákruty, predchádzanie na križovatkách odporujúce predpisom a podľa situácie aj odbočovanie odporujúce predpisom. Vždy sa pritom musí prihliadať na konkrétnu dopravnú situáciu.
Aj keď z vykonaného dokazovania a citovanej judikatúry vyplýva, že obžalovaný svojim konaním porušil dôležitú povinnosť, pri spoluzavinení poškodeného je potrebné postupovať v zmysle judikátu č. R 25/1987 a v takom prípade neuznať u obžalovaného porušenie ustanovení zákona o cestnej premávke za porušenie dôležitej povinnosti v zmysle Trestného zákona.
Preto súd právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa 157 ods. 1 Trestného zákona.
Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému vychádzal zo základných zásad pre ukladanie trestu a zo zákonnej trestnej sadzby pre trestný čin z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyžaduje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Obžalovaný bol uznaný vinným z nedbanlivostného prečinu za ktorý zákonodarca v trestnom zákone stanovuje sadzbu trestu odňatia slobody od 6 mesiacov do 2 rokov.
Súd v osobe obžalovaného, ani v okolnostiach prípadu nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Trestného zákona, ani priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, ktoré by mali vplyv na ukladanie trestu obžalovanému. Nakoľko obžalovaný spáchal nedbanlivostný prečin a aj s prihliadnutím na osobu obžalovaného, na čiastočné spoluzavinenie poškodeného a s prihliadnutím na možnosť nápravy páchateľa, dospel súd k záveru, že na splnenie účelu trestu postačí obžalovanému ukladať primeraný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov. Výkon uloženého trestu mu súd podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Keďže obžalovaný spáchal žalovaný skutok v doprave a z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že nemožno obžalovaného hodnotiť ako vzorného vodiča, a za nesprávny spôsob jazdy cez križovatku už bol postihnutý, uložil mu súd podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona aj primeraný trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vedenia akýchkoľvek motorových vozidiel v trvaní 1 rok s prihliadnutím na spoluvinu poškodeného.
Takto uložený trest je plne v súlade s trestným zákonom a splní dostatočne svoju výchovnú aj ochrannú aj preventívnu funkciu.
Súd v rámci adhézneho konania rozhodoval o riadne a včas uplatnenom nároku na náhradu škody zástupcu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorý sa pripojil k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody na liečebných nákladoch za poškodeného vo výške 2.164,30 Eur. Nakoľko súd konštatoval spoluzavinenie poškodeného na predmetnom nehodovom deji a dokazovanie ohľadne výšky podielu na spôsobenej škode oboch aktérov nehodového deja by presiahlo rámec dokazovania v trestnom konaní, súd poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave.