Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cbi/13/2015

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: Ing. Stanislav Markus, Grösslingová 15, 811 09 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Ján Havlát, Advokátska kancelária HAVLÁT & PARTNERS, Rudnayovo námestie 1, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: JUDr. Stanislav Volár, so sídlom kancelárie: Kukučínova 11, 921 01 Piešťany správca úpadcu D.. F. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. X. XX, XXX XX K., o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky popretej pohľadávky, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky žalobcu voči úpadcovi, prihlásenej v konkurznej veci Okresného súdu Trnava sp. zn. pod por. č. 2, je poskytnutie pôžičky úpadcovi v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 28. 09. 2009, výška pohľadávky žalobcu voči úpadcovi je 28 750,75 eur a pohľadávka je vymáhateľná.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 18.5.2015 domáhal rozhodnutia, v ktorom by súd určil, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky žalobcu voči úpadcovi, prihlásenej v konkurznej veci Okresného súdu Trnava sp. zn. pod por. č. 2, je poskytnutie pôžičky úpadcovi v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 28. 09. 2009, výška pohľadávky žalobcu voči úpadcovi je 111 817,99 eur a pohľadávka je vymáhateľná. Zároveň žiadal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu voči úpadcovi sa považuje za zistenú. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že si prihláškou zo dňa 10.3.2015 prihlásil do konkurzu č.k. vedenom na Okresnom súde Trnava svoju pohľadávku voči úpadcovi Ing. Marek Čanecký na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 28.9.2009 ( ďalej len „ Zmluva“) z dôvodu jej nesplatenia. Uvedená prihláška bola žalovanému doručená dňa 13.3.2015, teda podľa žalobcu v zákonom stanovenej lehote. Právnym titulom na prihlásenie pohľadávky do konkurzu bola nesplatená pôžička v celkovej výške 40 650,96 eur spolu s príslušenstvom pozostávajúceho z úrokov vo výške 51 398,41 eur a úrokov z omeškania vo výške 19 768,62 eur. Teda žalobca si uplatnil prihláškou pohľadávku v celkovej výške 111 817,99 eur. 2. Rozsudkom zo dňa 21.04.2016 súd prvého stupňa rozhodol tak, že výrokom č. I. určil, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky žalobcu voči úpadcovi, prihlásenej v konkurznej veci Okresného súdu Trnava sp. zn. pod por. č. 2, je poskytnutie pôžičky úpadcovi v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 28.09.2009, výška pohľadávky žalobcu voči úpadcovi je 28 750,75 eur a pohľadávka je vymáhateľná. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd na základe odvolania žalobcu rozsudkom zo dňa 28.11.2017 rozhodol tak, že v časti o zamietnutí nároku na zaplatenie 20 000,- eur potvrdzuje rozsudok prvej inštancie, v ostatnej časti rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd rozhodoval o odvolaní žalobcu, ktorý síce uviedol v odvolaní, že napáda rozsudok v celom rozsahu, ale neuviedol v čom napáda časť rozsudku, v ktorej mu súd prvej inštancie vyhovel. Odvolací súd v bode 26. odôvodnenia rozsudku uviedol, že preskúmal zamietajúcu časť rozsudku súdu prvej inštancie. V bode 28. odôvodnenia odvolací súd dospel po

preskúmaní rozhodnutia v rozsahu odvolania a dôvodov vymedzených v odvolaní k záveru, že v ostatnej zamietajúcej časti považuje odvolanie žalobcu za dôvodné, ktoré vzhľadom na odvolacie dôvody ale založilo opodstatnenosť pre zrušenie aj výroku I. rozhodnutia, i keď vyhovujúceho, pretože je závislý od výroku napadnutého odvolaním ( (ďalej len )), pretože ide o určenie vymáhateľnosti jednej pohľadávky, ktorá bola prihlásená v konkurze pod por. č. 2 ako celok. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že predmetom zmluvy o pôžičke bola suma 40 000,- eur a nie 60 000,- eur ako to tvrdil žalobca, keď z vykonaného dokazovania vyplýva, že sumu 20 000,- eur si žalobca ako veriteľ už dňa 21.01.2010, čo bol deň poskytnutia pôžičky, ponechal. Súd prvej inštancie správne túto sumu s poukazom na právnu úpravu zmluvy o pôžičke podľa ust. a nasl. (ďalej len ) nepovažoval za pôžičku, pretože nebolo preukázané, že suma 20 000,- eur bola reálne prenechaná do voľnej dispozície úpadcu ako dlžníka, nakoľko si ich vlastne veriteľ priamo ponechal, keď zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, a preto odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorou zamietol žalobu v časti o určenie pravosti, výšky a vymáhateľnosti pohľadávky na istine v sume 20 000,-eur, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Predmetom konania bolo i posúdenie uplatňovaného nároku na úroky z omeškania, ktoré súd prvej inštancie priznal vo výške 9 % ročne, ktorú výšku odvolateľ v podanom odvolaní akceptoval a požiadal o pripustenie zmeny návrhu. Požadovaným procesným úkonom sa prvoinštančný súd vyporiada v ďalšom konaní. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, okrem potvrdenia dôvodnosti zamietnutia nároku na 20 000,- eur ako zábezpeky, podľa / rozsudok zrušil a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že prvoinštančný súd bude postupovať v smere pokynov vyššie uvedených odvolacím súdom, vykoná dokazovanie, odstráni nedostatok spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení pre chybnú interpretáciu právnej normy a tým i nedostatočnom zistení skutkového stavu a po správnom právnom posúdení o veci opäť rozhodne. 3. Správne mal odvolací súd zamietnuť odvolanie žalobcu v časti, v ktorej bol úspešný, nakoľko v tejto časti nebol oprávnenou osobou na podanie odvolania, avšak odvolací súd tak neurobil a zrušil okrem časti týkajúcej sa 20 000,- eur ( ktorú potvrdil ) celú zvyšnú časť rozsudku prvej inštancie. 4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie v časti, v ktorej potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, o ktorom rozhodol dovolací súd uznesením č.k. zo dňa 29.01.2019 a vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. 5. Odvolací súd uznesením č. k. - 159 zo dňa 12.11.2019 zrušil napadnutý rozsudok aj v časti, ktorou bola žaloba zamietnutá čo do zaplatenia 20 000 eur, a vec sa vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie aj v tejto časti. V odôvodnení tohto uznesenia v bode 8. uviedol, že vzhľadom na pomerne komplikovaný procesný vývoj sporu považuje odvolací súd predovšetkým za potrebné ozrejmiť predmet odvolacieho konania. Žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal určenia právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti svojej pohľadávky pozostávajúcej z istiny 40.650,96 eur, úroku 51.398,41 eur a úroku z omeškania 19.768,62 eur, teda spolu 111.817,99 eur. Súd prvej inštancie mu napadnutým rozsudkom priznal z týchto nárokov istinu 20.000 eur a úrok z omeškania 8.750,75 eur, zamietol ju vo zvyšku, teda čo do istiny 40.650,96 eur, celého úroku a úroku z omeškania 11.017,87 eur. Proti vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie nebolo podané odvolanie, preto v zmysle (ďalej len ) účinného do 30.06.2016 nadobudol právoplatnosť. Žalobca sa odvolal proti celej zamietajúcej časti, tunajší súd však rozsudkom č. k. -96 okrem potvrdenia zamietnutia 20.000 eur tento rozsudok vo zvyšku zamietajúcej časti zrušil a táto jeho časť rozhodnutím dovolacieho súdu nebola dotknutá. Zrušenie sa teda týkalo celého nároku na úrok 51.398,41 eur, zamietnutého nároku na úrok z omeškania 11.017,87 eur a nepotvrdeného zamietnutého zvyšku istiny 650,96 eur. Predmetom tohto odvolacieho konania je teda len zamietajúci výrok napadnutého rozsudku v rozsahu 20.000 eur. Ďalej v bode 12 uviedol, že súd prvej inštancie teda v ďalšom konaní ( ) bude vychádzať z právnych názorov odvolacieho súdu vyslovených vyššie a tiež v predošlom rozsudku č.k. -96 a z tohto hľadiska pristúpi aj k skúmaniu popieracieho prejavu správcu. Odvolací súd pripomenul, že žalobca vo svojom odvolaní zároveň prejavil, že „mení žalobu“ tak, že namiesto pôvodne žiadaného úroku z omeškania už žiada len 17.781,73 eur (žalobca znížil sadzbu, podľa ktorej ho vypočítal, z 10 % na 9 %). Z obsahu odvolania je ale zrejmé, že uvedená suma úroku z omeškania 17.781,73 eur je vypočítaná z celej ním uplatňovanej istiny 40.650,96 eur, teda aj z tej časti istiny, ktorá mu už rozsudkom súdu prvej inštancie bola právoplatne priznaná. V sume 17.781,73 eur uvedenej v odvolaní je už započítaná aj suma 8.750,75 eur priznaná súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní žalobca (logicky) žiadal priznať už len dodatočných (17.781,73

- 8.750,75 =) 9.030,98 eur viažucich sa k zamietnutej časti istiny 20.650,96 eur. Súd prvej inštancie ale zamietol žalobu v časti úrokov z omeškania v rozsahu 11.017,87 eur. Ak teda žalobca po jeho rozhodnutí žiadal na úroku z omeškania priznať (okrem už priznanej sumy) len ďalších 9.030,98 eur, žiadal v skutočnosti priznať menej než to, čo mu súd prvej inštancie zamietol. Preto jeho „zmenu žaloby“ v tejto časti treba posúdiť ako čiastočné späťvzatie žaloby v zmysle účinného v čase podania odvolania (09. júna 2016), ktoré si zachovalo svoje účinky ( ). Odvolací súd však rozsudkom č. k. -96 zrušil zamietajúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda aj v rozsahu zamietnutia nároku na úrok z omeškania 11.017,87 eur. V dôsledku dispozičného úkonu žalobcu však predmetom meritórneho konania pred súdom prvej inštancie (okrem istiny 20.650,96 eur a úroku 51.398,41 eur) zostane len úrok z omeškania v rozsahu 9.030,98 eur. V bode 13 uviedol, že preto bude úlohou súdu prvej inštancie predovšetkým v zmysle tohto dispozičného úkonu zastaviť konanie čo do zvyšku nároku na úrok z omeškania, teda v časti (11.017,87 - 9.030,98 =) 1.986,89 eur. Následne súd prvej inštancie vec opätovne prerokuje, ustáli rozhodný skutkový stav, podrobí ho správnemu právnemu hodnoteniu a znova vo veci rozhodne. Svoje závery potom v novom rozsudku odôvodní spôsobom súladným s . Zároveň rozhodne aj o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania ( ). 6. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii ( ďalej len ) prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa, b) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu, c) právny dôvod vzniku pohľadávky, d)poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e)celková suma pohľadávky, f)podpis. 7. Podľa každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť. 8. Podľa písm. a) pohľadávku možno poprieť do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky. 9. Podľa veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde. 10. Podľa v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. 11. Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 12. Podľa pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. 13. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 14. Podľa ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

15. Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

16. Odvolací súd v uznesení č. k. - 159 zo dňa 12.11.2019 vyslovil nesprávny názor na rozsah rozhodovania súdu prvej inštancie, nakoľko ušlo pozornosti odvolacieho súdu, že v prvom rozhodnutí odvolacieho súdu v tomto konaní a to v rozsudku zo dňa 28.11.2017 rozhodol tak, že v časti o zamietnutí nároku na zaplatenie 20 000,- eur potvrdzuje rozsudok prvej inštancie, v ostatnej časti rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ale domnieval sa, že odvolanie v časti, v ktorej bolo žalobe vyhovené súdom prvej inštancie bolo zamietnuté, avšak zrejme omylom toto odvolanie v tejto časti nebolo zamietnuté odvolacím súdom. Súd prvej inštancie súc viazaný právnym názorom vysloveným v prejednávanej veci v uznesení č. k. - 159 zo

dňa 12.11.2019 ( keď odchýliť sa od tohto názoru mu neumožňuje) rozhodol rozsudkom zo dňa 13.02.2020 v zmysle tohto právneho názoru len v rozsahu tam určenom, teda o pohľadávke vo výške 81 080,35 eur. V prípade podania odvolania vo veci žalobcom, by súd prvej inštancie rozhodol v zmysle nového právneho názoru odvolacieho súdu, avšak žalobca vo veci nepodal odvolanie, ale len návrh na vydanie dopĺňacieho rozsudku. Súd prvej inštancie návrhu vyhovel, nakoľko zmätočnosť v rozhodovaní bola spôsobená súdom a aby bolo vo veci rozhodnuté o celej žalobe.

17. Súd rozhodol na základe doteraz vykonaného dokazovania, keď jediným dôvodom popretia pohľadávky bolo, že „podľa vyjadrenia úpadcu zo dňa 10.04.2015 bola pohľadávka uhradená“. V priebehu konania nebol o zvyšku prihlásenej pohľadávky, o ktorej je v súčasnosti rozhodované, preukázaný správcom uvedený dôvod popretia, teda že prihlásená pohľadávka bola uhradená. Žalovaný nepredložil a ani nenavrhol vykonať dôkaz, ktorý by túto skutočnosť preukázal, neuniesol teda dôkazné bremeno svojich tvrdení. V konaní bol vypočutý aj samotný úpadca, ktorý vo svojej výpovedi nepotvrdil a nepreukázal dôkazmi dôvod popretia, teda, že pohľadávka žalobcu bola v celom rozsahu ním uhradená pred alebo počas tohto konania. Dôvodom pre vydanie dopĺňacieho rozsudku boli totožné dôvody ako sú uvedené v rozsudku súdu prvej inštancie č.k. - 49 zo dňa 13.02.2020, keďže ide o jednu pohľadávku, prihlásenú jednou prihláškou z jedného titulu v konkurze Okresného súdu Trnava sp. zn. pod por. č. 2 vo výške 111 817,99 eur.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (, ) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).