Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15Csp-298-2017.pdf
PDF · 136.1 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/298/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci žalobkyne: K.E. L., G.. XX.XX.XXXX, K. V. A. Č.. XXX, právne zastúpená advokátskou kanceláriou: Sidor a partneri, s.r.o., IČO: 52 635 970, so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, právne zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., IČO: 47 234 679, so sídlom Trenčín, 1.mája 173/11, o zaplatenie 743,59 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 743,59 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 8.3.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobkyni priznáva náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.10.2017 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1 577,- Eur a nahradiť trovy predmetného konania. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že dňa X.X.XXXX uzatvorila so žalovaným Zmluvu o hotovostnom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 1 500,- Eur. Žalobkyňa sa poskytnutý úver zaviazala vrátiť prostredníctvom pravidelných mesačných splátok v počte 48 a vo výške 53,99 Eur. Ročná úroková sadzba bola 23,51 %, RPMN bola od 26,1 % do 27,6 %, priemerná RPMN 47,29 % a celková čiastka splatná spotrebiteľom (žalobkyňou) 2 347,20 Eur. Uvedená zmluva podľa žalobkyne nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a s ďalšími predpismi slovenského právneho poriadku. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch má spotrebiteľská zmluva v rámci ochrany a informovanosti spotrebiteľa obsahovať predpísané povinné náležitosti. Ich absencia alebo prípadný nesúlad spôsobujú sankcie podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V súvislosti s uvedeným žalobkyňa uviedla, že zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, a síce obsahuje nesprávne uvedenú výšku RPMN a priemernej RPMN, do celkových nákladov spotrebiteľa nie sú započítané poplatky, nie je uvedená výška splátok istiny, úrokov a poplatkov, absentuje doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, nesprávne uvedená je aj celková čiastka splatná spotrebiteľom a neplatne je uzatvorené aj poistenie a dohodnutá výška úrokovej sadzby.
2. Uvedenie RPMN a priemernej RPMN nespĺňa zákonné náležitosti, nakoľko výška RPMN musí byť v zmluve uvedená jednoznačne a nie v určenom percentuálnom rozmedzí. Označenie RPMN v podobe percentuálneho rozpätia dolnej a hornej hranice nespĺňa a z povahy veci (RPMN ako presný údaj o výške nákladov vzťahujúcich sa na úver v rámci jedného kalendárneho roku) ani nemôže spĺňať
požiadavku presnosti a jednoznačnosti vyjadrenia RPMN. Údaj o priemernej RPMN je informatívny údaj, ktorého úlohou je poskytnúť spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere okamžitú informáciu o tom, či úver, ktorý chce čerpať s ohľadom na jeho RPMN je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu s úvermi výhodný alebo nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácii podmienok navrhovaných dodávateľom. Spotrebiteľ má byť presne informovaný, akú zmluvu podpisuje vzhľadom na trhový priemer. Podľa MF SR zverejnených údajov o priemernej RPMN za 4. štvrťrok r. 2012 bola priemerná hodnota RPMN pri spotrebiteľských úveroch so zabezpečením alebo lízing vo výške do 1 500,- Eur vrátane so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov vo výške 31,14 %. Žalobkyni bol však úver v danom období poskytnutí s priemernou hodnotou RPMN 47,29 %. Keďže úverová zmluva neobsahuje správy údaj o priemernej hodnote RPMN, nespĺňa základnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absencia ktorej je ustanovením § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. sankcionovaná tým, že sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný v zmluve neuviedol spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ má byť zrozumiteľne informovaný o termínoch mesačnej splátky a o spôsobe započítania mesačnej splátky na istinu, úroky a prípadné poplatky. V predmetnej zmluve táto náležitosť chýba. Je vylúčené, aby sa zmluva pokiaľ ide o tieto podstatné náležitosti odvolávala na inú listinu, napr. všeobecné obchodné podmienky alebo splátkový kalendár. Na naplnenie tejto náležitosti nestačí uvedenie výšky splátky tak ako uvádza žalovaný, ale je potrebné určiť aká časť splátky je poukazovaná na jednotlivé jej zložky (istinu, úrok, poplatky, prípadne iné). Uvedené je odôvodnené okrem iného aj potrebou vyhnúť sa svojvôli veriteľa pri započítavaní jednotlivých splátok úveru na jeho istinu/úroky/poplatky; viditeľné zneužívanie takejto nedostatočnej zmluvnej úpravy v úverových zmluvách je napríklad v prípade, ak dlžník má záujem predčasne splatiť úver - v takom prípade veritelia úplne bežne vyčísľujú zostatok istiny na splatenie tak, že do toho času uhradené splátky započítavajú takmer výlučne na úroky a poplatky úveru (za účelom toho, aby bol dlžník nútený splatiť čo najvyššiu zostávajúcu výšku istiny úveru). Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, okrem iných aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve nie je dojednaná doba trvania zmluvy a konečná splatnosť úveru. Táto podstatná náležitosť musí byť v zmluve jasne určená pevným dátumom, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy mal dostatočné informácie na kvalifikované rozhodnutie. Neuvedenie tejto zákonnej náležitosti môže do značnej miery narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa. Žalobkyňa ďalej v podanej žalobe poukázala na to, že uzatvorená zmluva neobsahovala správnu celkovú čiastku, ktorú mala žalobkyňa žalovanému vrátiť. Pri vynásobení počtu splátok 48 x 53,99 Eur je zrejmé, že žalobkyňa mala zaplatiť celkovú čiastku 2 591,52 Eur, pričom žalovaný v zmluve udáva celkovú čiastku splatnú spotrebiteľom 2 347,20 Eur. Tento rozdiel vyplýva z toho, že v žalovaným uvádzanej celkovej splatnej čiastke nie je zahrnutá časť splátky, ktorá predstavuje poistné, ako úhradu za poistenie v sume 3,80 Eur mesačne (čo predstavuje 7,58 % z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia) označené ako „ dobrovoľné “ poistenie Balíček Premium. Žalovaný jednostranne nanútil žalobkyni poistenie, pričom zo Zmluvy je zrejmé, že jednak žalobkyňa nemala možnosť odmietnuť poistenie, rovnako voľba poistenia je vopred vpísaná do žalovaným pripravenej formulárovej Zmluvy. Celková suma poistného vzhľadom k počtu splátok 48 x 3,80 Eur predstavuje 182,40 Eur, ktoré žalovaný zinkasoval od žalobkyne, za službu, resp. poistenie z poistnej zmluvy, ktorá nebola riadne uzatvorená. Z vyššie uvedeného vyplýva, že celková suma splatná spotrebiteľom predstavuje sumu 2 591,52 Eur a nie 2 347,20 Eur ako je uvedené nesprávne v Zmluve. Poistenie upravené v Zmluve je neplatne dohodnuté z dôvodu, že nespĺňa ani základné požiadavky v zmysle právnej úpravy, ktorých splnenie je potrebné za účelom vzniku platného záväzkového vzťahu - poistnej zmluvy. Napokon žalobkyňa poukázala na výšku úrokovej sadzby uvedenú v predmetnej zmluve, ktorá nezodpovedá výške priemernej úrokovej miery z úverov peňažných ústavov v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Podľa tabuľky priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk uverejnenej na internetovej stránke NB SR bola priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby 11,22 % pre podobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci máj 2013. V zmysle zmluvy je dohodnutá ročná úroková sadzba úveru 23,51 %, čo predstavuje dvojnásobok ako je priemerná hodnota v bankách. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ustanovením § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, čo znamená, že výška úrokov sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Dohodnutá výška úrokovej sadzby dvojnásobne prevyšuje mieru z úverov obchodných bánk v čase uzavretia predmetnej
zmluvy, teda ide o neplatný právny úkon. Na základe vyššie uvedeného je potrebné vnímať dohodu o výške úrokovej sadzby ako priečiacu sa s dobrým mravom, a teda ako absolútne neplatnú. Nakoľko ide o neplatné zmluvné dojednanie treba naň prihliadať akoby vôbec nebolo obsahom Zmluvy. Zmluva tak neobsahuje určenie výšky úrokovej sadzby. Absencia úrokovej sadzby (alebo jej neplatnosť) môže byť dokonca považovaná za taký vážny nedostatok, ktorý spôsobuje neplatnosť Zmluvy ako takej (keďže podstatnou náležitosťou zmluvy je práve dohoda o výške úrokovej sadzby, ktorá v tomto prípade nie je platná); na základe uvedeného je teda Zmluvu dokonca možné považovať za neplatnú pre absenciu jej podstatnej náležitosti (platné dojednanie o úroku), čoho dôsledkom je podľa zásad o bezdôvodnom obohatení povinnosť vrátiť si navzájom poskytnuté plnenia
- teda výlučne povinnosť vrátenia istiny poskytnutého úveru. Žalobkyňa sa uvedené nesúlady zmluvy so zákonom pokúsila riešiť aj mimosúdne, čo však neprinieslo žiadny úspech, a preto sa obrátila na súd. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa mala povinnosť splatiť úver len do výšky skutočnej istiny, ktorá sa rovná výške požičanej sumy úveru vo výške 1 500,- Eur. Žalobkyňa ku dňu 27.10.2016 na účet žalovaného zaplatila sumu vo výške 2 243,59 Eur, čo je o 743,59 Eur viac ako jej bolo poskytnuté. Preplatok vo výške 743,59 Eur tak zakladá bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne. Žalobkyňa požaduje vrátiť preplatok späť z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 743,59 Eur od 8.3.2017 (t.j. 30 dní po vypracovaní predsporovej výzvy, pričom táto doba zohľadňuje aj čas prepravy a primeranú dobu pre žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia) do zaplatenia.
3. Súd v danej veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 15Csp/298/2017-15 zo dňa 5.1.2018, voči ktorému však žalovaný podal odpor s vecným odôvodnením. Preto súd uznesením č.k. 15Csp/298/2017-29 zo dňa 13.3.2018 vydaný platobný rozkaz v plnom rozsahu zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.
4. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že žalobu žiada v plnom rozsahu zamietnuť. Z jeho strany nedošlo a ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keďže prijímal platby vo výške 53,99 Eur (splátky úveru) žalobkyne oprávnene, na základe platne uzavretej úverovej zmluvy. V danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady vydania bezdôvodného obohatenia, a to: a) získanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného - žalovaný prijatím splátok len rešpektoval a dodržiaval zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou; b) protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia - žalovaný prijímal platby žalobkyne oprávnene a v súlade so zákonom, na základe platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými zmluvnými podmienkami; c) majetková ujma, ktorá postihuje žalobkyňu - riadnym plnením splátok žiadna majetková ujma vzniknúť nemohla, nakoľko žalobkyňa sa k povinnosti splácať zaviazala slobodne; d) príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia a majetkovou ujmou - nakoľko nedošlo k protiprávnemu získaniu bezdôvodného obohatenia a ani k majetkovej ujme, uvedený predpoklad nie je naplnený. Žalobkyni nevznikla žiadna pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko nedošlo k plneniu bez právneho dôvodu, ani k plneniu z neplatného právneho úkonu a ani k plneniu z právneho dôvodu, ktorý odpadol.
5. K chýbajúcim náležitostiam úverovej zmluvy žalovaný uviedol, že zmluva údaje obsahuje. V zmluve je riadne uvedený počet splátok ako aj termíny ich splatnosti, ako aj konečná splatnosť (48 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15.dňa v poslednom mesiaci). Žalovaný je presvedčený, že pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou a poskytol pravdivé informácie o výške RPMN, na základe ktorej si klient mohol porovnať úver s produktmi ostatných finančných subjektov na finančnom trhu a slobodne, bez nátlaku sa rozhodnúť či so žalovaným uzatvorením úverovej zmluvy vstúpi do odplatného záväzkového vzťahu. Tvrdenie žalobkyne, že výška RPMN v zmluve je zavádzajúca, je nepravdivé, nakoľko žalobkyňa nepredložila žiaden právne relevantný výpočet ako dôkaz, na základe ktorého by bola uvedená výška RPMN nesprávna. Čo sa týka priemernej hodnoty RPMN, tá je v úverovej zmluve uvedená taktiež správne, a to vo výške 47,29 %, čo vyplýva zo Súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2012 zverejnených na MF SR pri ostatných spotrebiteľských úveroch neuvedených v r. 1 až 5 vo výške do 1 500,- Eur so zmluvnou splatnosťou od 1-5 rokov, kde je jasne uvedená výška 47,29 %. Do celkových nákladov, a teda aj do celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom, doplnkové služby neboli zarátané preto, lebo klient nebol povinný si ich navoliť. Žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy bola informovaná o možnosti poistenia výdavkov v súvislosti s touto
zmluvou, nebola to ale jeho povinnosť, išlo o dobrovoľné poistenie. Pri určovaní prípustnosti výšky úrokovej sadzby žalobkyňa vychádzala zo štatistického prehľadu priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk zverejnených na stránke NBS, avšak tento postup nie je korektný. V predmetnom štatistickom prehľade sú zverejnené priemerné úrokové sadzby výlučne bánk, pričom žalobkyňa vôbec nezohľadňuje skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, preto sa aj výška úrokovej miery musí odlišovať od tej, za ktorú poskytujú úvery jednotlivé banky. Je to z dôvodu, že nebankové subjekty poskytujú úvery s vyšším rizikom ako banky, pričom cena rizika sa prejavuje práve vo výške odplaty za poskytnutý úver. Uvedenú úrokovú sadzbu preto žalovaný považuje za dojednanú platne a v súlade s dobrými mravmi.
6. Podaný odpor bol zaslaný na vyjadrenie žalobkyni, ktorá sa k nemu vyjadrila podaním súdu doručeným dňa 20.4.2018. Žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že nie je podstatné, že žalovaný sa domnieva, že prijímanie splátok bolo oprávnené, keďže dôležitý je objektívne vzniknutý stav. Nie je dôležité ani to, že zmluva bola platne uzavretá. Relevantné vo veci totiž je to, že zmluva neobsahovala podstatné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch pre tento typ zmluvy, na základe čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný prijímal platby nad rámec istiny (vznik obohatenia na strane žalovaného), platby prijímal bezdôvodne, nakoľko už na ne nemal nárok, a to v dôsledku absencie zákonných náležitostí, ktorá absencia je sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Platením splátok žalobkyňou nad rámec istiny sa zmenšoval jej majetok, hoci na to nebol právny dôvod (ujma na strane žalobkyne). K správnemu neuvedeniu RPMN žalobkyňa opätovne poukázala na to, že zákon vyžaduje konkrétny údaj, vyjadrený konkrétnym číslom, nie rozpätím. Pri zohľadnení celkovej výšky úveru (1 500,- Eur), výšky mesačnej splátky (53,99 Eur) a počtu splátok (48) je celkom evidentné, že výška RPMN je 32,86 %.Žalovaný však do zmluvy uviedol hodnotu od 26,10 % do 27,60 %. Žalovaný ďalej vo svojich tvrdeniach nijako nepreukázal, že poistenie by bolo dobrovoľné. Žalobkyňa v predmetnom vyjadrení v ostatnom texte naďalej zotrvávala na svojich tvrdeniach ohľadne absencie termínu konečnej splatnosti a nesprávne uvedenej úrokovej sadzby.
7. Podaním súdu doručeným dňa 1.2.2019, žalovaný podporne vzniesol voči uplatnenému nároku námietku premlčania. K plynutiu subjektívnej dvojročnej premlčacej doby žalovaný uviedol, že za jej začiatok možno považovať práve deň, kedy sa vykonali prvýkrát úhrady bez domnelého právneho dôvodu, keďže skutkové okolnosti boli žalobkyni známe. Žalobkyňa vedela, že plní zo zmluvného vzťahu, vedela koľko a komu plní, keďže pri posudzovaní subjektívnej doby sa nevyžaduje mať znalosť právneho posúdenia veci, ale mať znalosť skutkových okolností vzťahu, z ktorého sa žiada bezdôvodné obohatenie vydať. Žalobkyňa uhradila sumu požičanej istiny splátkou splatnou dňa 24.9.2015. S ohľadom na vyššie uvedené, jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je po dátume 24.9.2017 premlčaný (žaloba bola na súd podaná dňa 11.10.2017).
8. Súd vo veci dokazovanie vykonal oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov, a to: Zmluva o hotovostnom úvere a zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX J. V. X.X.XXXX, splátkový kalendár, Predsporová výzva zo dňa 6.2.2017, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
9. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, pričom súd má za to, že sa jednalo o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru, o čom svedčil aj spôsob jeho poskytnutia a splácania. Úver bol poskytnutý vo výške 1 500,- Eur, pričom žalobkyňa sa poskytnutý úver zaviazala splatiť prostredníctvom pravidelných mesačných splátok v počte 48 a vo výške 53,99 Eur. Celková čiastka uvedená v zmluve k splateniu bola vyjadrená sumou 2 347,20 Eur. Úver bol poskytnutý pri ročnej úrokovej sadzbe 23,51 %, pri RPMN od 26,1 % do 27,6 % a pri priemernej RPMN 47,29 %. Žalobkyňa poskytnutý úver riadne splatila, čo žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel. Celkovo žalovanému splatila sumu vo výške 2 243,59 Eur.
10. Súd má zato, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že strany uzatvorili zmluvu o poskytnutí úveru. Rovnako tak sporné nebolo, to koľko peňažných prostriedkov žalobkyňa obdržala a koľko splatila. Sporné však ostalo to, či zmluva a teda spotrebiteľský úver, ktorý bol na základe zmluvy poskytnutý, bol poskytnutý bez poplatkov a bezúročne, a teda či na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia.
11. Súd vec právne posúdil nasledovne:
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
14. Podľa písm. b) cit. ustanovenia, sa na účely tohto zákona veriteľom rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa písm. d) cit. ustanovenia, sa na účely tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
16. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
17. Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
18. Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
19. Spotrebiteľské zmluvy a vzťahy z nich vyplývajúce majú občianskoprávnu povahu, nakoľko neupravujú obchodné vzťahy medzi podnikateľmi, osobami, ktoré konajú v rámci podnikania, ale vzťahy medzi podnikateľom a fyzickou osobou, ktorá koná v tomto vzťahu pre svoje osobné potreby a na súkromné účely a nie na účely podnikania alebo obchodu. Na takto posudzovaný vzťah preto treba aplikovať zákonnú úpravu Občianskeho zákonníka, ktorá bola platná v čase uzavretia zmluvy.
20. Podľa § 52 ods. 1. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
21. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
22. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
25. Podľa § 451 ods.1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
26. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
27. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
28. Podľa ods. 5 cit. ustanovenia, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
29. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. (platného a účinného od 1.2.2013), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K prvému dňu omeškania (8.3.2017) bola základná úroková sadzba určená Európskou centrálou bankou vo výške 0,00 %.
31. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nárok, ktorý si žalobkyňa v predmetnom konaní uplatnila plynie zo spotrebiteľskej zmluvy o hotovostnom úvere.
32. Predmetná zmluva je spotrebiteľská, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. Aj keď ide o zmluvu, ktorá vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.
33. Posúdiac vyššie uvedený obsah zmluvy, súd dospel záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje také dojednanie o výške RPMN, aké predpokladá zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., a preto je potrebné poskytnutý úver považovať za úver poskytnutý bez úročne a bez Súd tu poukazuje na Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 19.12.2019 vo veci C-290/19 (RN proti Home Credit Slovakia a.s.), v rámci ktorého Súdny dvor EÚ riešil prejudiciálnu otázku, či sa má článok 10 ods. 2 písm. g) smernice [2008/48] vykladať tak, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zodpovedá požiadavke uvedenej v ustanovení § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., ak RPMN je v nej uvedená nie presným údajom v percentách, ale rozpätím dvoch údajov (t.j. od - do). Záver
súdu v tomto rozhodnutí bol jednoznačný, a síce že článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola RPMN vyjadrená nie ako jedna konkrétna hodnota, ale ako rozpätie uvádzajúce najnižšiu a najvyššiu hodnotu. Uvedenie RPMN vo forme rozpätia dvoch hodnôt nie je teda v súlade so znením viacerých ustanovení smernice 2008/48, najmä jej článkov 3 a 19, a nie je ani v súlade s jej systematikou. Z uvedených ustanovení totiž vyplýva, že RPMN sa musí vyjadriť jedným presným percentuálnym podielom. Na jednej strane tak článok 3 písm. i) smernice 2008/48, ktorý vymedzuje RPMN v tom zmysle, že predstavuje „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom, vyjadrené ako percento ročne z celkovej výšky úveru“, ukladá povinnosť stanoviť presný percentuálny podiel. Na druhej strane z článku 19 ods. 1 smernice 2008/48 v spojení s časťou I prílohy I tejto smernice vyplýva, že RPMN sa vypočíta podľa matematického vzorca, ktorý je uvedený v tejto prílohe, a mal by s presnosťou na jedno desatinné miesto odrážať všetky existujúce alebo budúce záväzky dohodnuté medzi veriteľom a spotrebiteľom. Odsek 5 druhý pododsek tohto článku 19 navyše uvádza, že výpočet RPMN musí byť jednotný. Ak by bolo prípustné upraviť v zmluve o úvere RPMN nie ako jednu konkrétnu hodnotu, ale ako rozpätie uvádzajúce najnižšiu a najvyššiu hodnotu, nebolo by splnené kritérium zrozumiteľnosti a stručnosti stanovené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48. Toto kritérium je pritom podstatné na to, aby mohol spotrebiteľ tak, ako to uvádza odôvodnenie 31 tejto smernice, poznať svoje práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere. Použitie takéhoto rozpätia totiž môže nielen sťažiť posúdenie celkových nákladov úveru, ale tiež môže uviesť spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o skutočný rozsah jeho záväzku.
34. Už len vyššie uvedená absencia riadneho a jednoznačného uvedenia údaju o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere postačuje pre záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru, a to v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. Preto by bolo nadbytočným a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania (čl. 17 princípov C.s.p.) zaoberať sa aj ďalšími namietanými chýbajúcimi náležitosťami zmluvy, potenciálne vedúcimi k tomu istému záveru. Súd sa teda ostatnými namietanými náležitosťami zmluvy nezaoberal.
35. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
36. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
37. Podľa § 107 ods. 3 OZ, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
38. K vznesenej námietke zo strany žalovaného súd uvádza, že tu sa s jeho argumentáciou, že nárok je pre uplynutie subjektívnej premlčacej lehoty premlčaný nestotožňuje. Súd má zato, že začiatok subjektívnej premlčacej lehoty nemožno viazať na deň kedy sa vykonali prvýkrát úhrady bez domnelého právneho dôvodu, keďže skutkové okolnosti boli žalobkyni známe (t.j. žalobkyňa vedela, že platí už naviac, vedela aj koľko naviac a aj komu platí).
39. Žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu k premlčaniu uviedla, že formuláciou použitou v ustanovení § 107 ods. 1 OZ „keď sa oprávnený dozvie“ , sa má na mysli a musí ísť o skutočnú vedomosť oprávneného o vzniku bezdôvodného obohatenia, nie len predpokladanú, pričom dôkazné bremeno v tejto súvislosti zaťažuje toho, kto premlčanie tvrdí (teda žalovaný). Počiatok subjektívnej premlčacej doby nemožno spájať so splatnosťou splátok, kedy začína plynúť objektívna premlčacia doba.
40. Súd má zato, že uplatnený nárok premlčaný nie je, a teda že žalobkyňa ho uplatnila riadne a včas. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, kto sa na jeho úkor obohatil a nemôže začať plynúť skôr než objektívna premlčacia doba. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať získanie bezdôvodného obohatenia na
jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Rozhoduje skutočná, a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení § 107 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Súd má za to, že nie je možné len predpokladať, že by oprávnená osoba mohla skutkové okolnosti vedieť alebo že by sa to mohla dozvedieť alebo mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť. Celá oblasť spotrebiteľského práva a ochrana spotrebiteľa ako taká, jej zmysel a účel, sú založené jednak na predpoklade nerovného postavenia spotrebiteľa a potreby zvýšenej miery ochrany voči podnikateľským subjektom, ale aj na tom, že vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je možné a ani rozumné vyžadovať podrobnú znalosť právnej úpravy a vykonávanie úkonov zo strany spotrebiteľov s vynaložením odbornej starostlivosti a právnej perfektnosti. Ak by sme pri určení okamihu začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pripustili uplatnenie názoru žalovaného, v konaniach, kde na strane oprávneného subjektu vystupuje spotrebiteľ, potom by sa nepriamo poprel zmysel veľkej časti právnej úpravy týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa (slabšej strany), ktorá by sa na základe toho stala nepoužiteľnou v praktickom živote.
41. Súd nemá dôvod neveriť, že žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení dozvedala vo februári 2017, keď prvý krát prostredníctvom svojho právneho zástupcu kontaktovala žalovaného s predsporovou výzvou (žalovaný nepreukázal, že sa tak dozvedela skôr). Záverom súd uvádza, že pokiaľ ide o objektívnu lehotu, tak žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Nesprávne uvedenie RPMN, nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom. V danom prípade je teda 10 ročná premlčacia doba. Vzhľadom na uvedené nárok žalobkyne premlčaný nie je.
42. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, ako aj na skutočnosť, že uplatnený nárok premlčaný nie je, súd podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu, nakoľko táto bola podaná dôvodne. V dôsledku toho, že úver, ktorý bol žalobkyni poskytnutý, jej bol poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov, žalobkyňa bola povinná žalovanému vrátil len to, čo od neho dostala. Rozdiel ktorý vznikol medzi sumou poskytnutou a splatenou je bezdôvodným obohatením vzniknutým na strane žalovaného, ktoré je tento žalobkyni povinný vydať (2 243,59 Eur - 1 500,- Eur = 743,59 Eur). Ide o plnenie, ktoré bolo žalovanému poskytnuté bez právneho dôvodu, o plnenie, na ktoré mu už nárok nevznikol. Okrem uvedenej istiny priznal súd žalobkyni aj nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške, nakoľko žalovaný sa do omeškania dostal s vydaním peňažného plnenia, keď žiadnym spôsobom nereagoval na prežalobnú výzvu.
43. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 44. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p., podľa ktorého nárok na náhradu trov vznikol žalobkyni ako plne úspešnej strane sporu. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené v druhej výrokovej vete tohto rozhodnutia a žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania. O výške priznaných trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.