Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/42/2019

Uznesenie

Okresný súd Galanta v spore žalobkyne : C. R., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX/A, V.- U. Č. E., právne zastúpenej : JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47 232 757 a advokátom JUDr. Borisom Štanglovičom, so sídlom Šaľa, Jarmočná 2264/3, proti žalovanému : G. F., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXX, právne zastúpenému: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., IČO: 47 241 543, so sídlom Šaľa, Hlavná č. 6, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

Súd nariaďuje toto zabezpečovacie opatrenie:

Súd z r i a ď u j e záložné právo v prospech žalobkyne (ako záložného veriteľa) na nehnuteľnostiach žalovaného (ako záložného dlžníka) nachádzajúcich sa v obci X., v katastrálnom území X.B., v okrese T. evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu Galanta na liste vlastníctva číslo XXXX ako:

- stavba so súpisným číslom XXX nachádzajúca sa na pozemku parcely registra „N.“ parcelné číslo XXX/X, druh stavby: Rodinný dom, popis stavby: rodinný dom,

- stavba so súpisným číslom XXX nachádzajúca sa na pozemku parcely registra „N.“ parcelné číslo XXX/ X, druh stavby: Iná budova, popis stavby: Pohostinstvo SINDBÁD,

- pozemok parcely registra „N.“ evidovaný na katastrálnej mape s parcelným číslom XXX/X o výmere 426 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

- pozemok parcely registra „N.“ evidovaný na katastrálnej mape s parcelným číslom XXX/X o výmere 220 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

- pozemok parcely registra „N.“ evidovaný na katastrálnej mape s parcelným číslom XXX/X o výmere 117 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

a to za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobkyne voči žalovanému vo výške 86.304,19 Eur s príslušenstvom, ktorá je predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. XC/XX/XXXX.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeného súdu dňa 23.4.2020 žiadala, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi v prospech žalobkyne ako záložného veriteľa na nehnuteľnostiach žalovaného ako záložného veriteľa záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú presne špecifikované vo výroku tohto uznesenia, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobkyne voči žalovanému vo výške 86.304,19 Eur s príslušenstvom, ktorá je predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. XC/XX/XXXX.

2. Žalobkyňa svoj návrh skutkovo zdôvodnil tým, že medzi žalobkyňou a žalovaným je pod vyššie uvedenou spisovou značkou vedené súdne konanie, ktorého predmetom je zaplatenie sumy 86.304,19

Eur s príslušenstvom. V tomto konaní je nesporné, resp. bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa poskytla zo svojho účtu na účet pána D. (predávajúceho) žalovanú sumu za účelom úhrady druhej časti kúpnej ceny za nehnuteľnosti, ktoré tvoria "krčmu", vo vzťahu ku ktorej uzavreli žalovaný (ako kupujúci) a pán D. (ako predávajúci) kúpnu zmluvu. Vo veci bol vydaný dňa 31.03.2020 rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol. V bode 10 odôvodnenia rozsudku však konajúci súd potvrdzuje spomenuté skutočnosti, keď konštatuje, že: „V spore bolo preukázané a medzi sporovými stranami nebolo sporné, že z účtu žalobcu bola poukázaná suma 2.600.000 Sk (86.304,19 EUR) na účet predávajúceho - tretej osoby ako časť kúpnej ceny nehnuteľnosti, ktorú nadobudol žalovaný do svojho výlučného vlastníctva. Sporné bolo či sa jednalo o pôžičku zo dňa 28.8.2008 ako tvrdil žalobca alebo sa údajne jednalo o bezdôvodné obohatenia ako to tvrdila žalovaná strana. V spore bola vznesená žalovanou stranou námietka premlčania.“ Spomenutá kúpa sa týkala nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci X.B., v katastrálnom území X., v okrese T., evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu Galanta na liste vlastníctva číslo XXXX. V predmetnom súdnom konaní je sporné, či uhradenie kúpnej ceny vyššie uvedeným spôsobom bolo realizované na základe zmluvy o pôžičke, v zmysle ktorej mala žalobkyňa žalovanému požičať predmetnú sumu tak, že sumu poskytla priamo menovanému pánovi, s ktorým mal v tom čase uzavretú kúpnu zmluvu, podľa ktorej kúpnu cenu musel vyplatiť, hoci sám na to nemal peniaze alebo či išlo o bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na strane žalovaného titulom plnenia za iného. Sporná je tiež splatnosť tvrdenej pôžičky a to, či došlo k premlčaniu (viď vyššie citovaný bod rozhodnutia súdu). S poukazom na vyššie uvedené je teda zrejmé, že či už ide o plnenie titulom zmluvy o pôžičke alebo nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia právo na strane žalobkyne rozhodne preukázané v konaní bolo. Nič na tom nemení ani žalovaným vznesená námietka premlčania, ktorú žalobkyňa namietla s ohľadom na jej rozpor s dobrými mravmi a ktorá bola dôvodom na zamietnutie žaloby súdom prvej inštancie. Námietka premlčania, ak by aj mala byť dôvodná ako sa domnieva konajúci súd, totiž nespôsobuje zánik práva, ale ho len oslabuje. Je teda nepochybné, že v priebehu konania bola hodnoverne osvedčená (resp. preukázaná) existencia uplatnenej peňažnej pohľadávky proti žalovanému, čo je jedným zo zákonných predpokladov pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Ako už bolo spomenuté, na splnení tohto zákonného predpokladu nič nemení ani vznesená námietka premlčania, pretože o nej môže súd rozhodovať len v rámci meritórneho rozhodnutia (nie pri posudzovaní osvedčenia alebo neosvedčenia existencie peňažnej pohľadávky), pričom záväznosť nastane až nadobudnutím právoplatnosti meritórneho rozhodnutia. Preto pokým nie je právoplatným meritórnym rozhodnutím rozhodnuté okrem iného aj o tom, či bola námietka premlčania podaná dôvodne alebo nie, resp. či bola vznesená v rozpore s dobrými mravmi, z hľadiska menovaného zákonného predpokladu (existencie peňažnej pohľadávky) treba dospieť k jednoznačnému záveru, že tento daný je. Druhým zákonným predpokladom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je preukázaná a dôvodná obava, že exekúcia osvedčenej peňažnej pohľadávky bude ohrozená. V tomto smere pripojila inzerciu nehnuteľností patriacich žalovanému, ktoré prevádzkuje ako krčmu v obci X. prostredníctvom svojej jednoosobovej obchodnej spoločnosti LACKI, s.r.o. Na predaj ich ponúka cez svoju terajšiu priateľku na sociálnej sieti facebook. Pritom ak by reálne došlo k predaju týchto nehnuteľností, potom by bola prípadná exekúcia vedená vo vzťahu k prejednávanej pohľadávke nepochybne ohrozená. Výška uplatnenej peňažnej pohľadávky totiž môže byť nepochybne uspokojená len v prípade predaja nehnuteľností, nakoľko žalovaný takou sumou nedisponuje. Na uspokojenie takejto pohľadávky pritom nepostačuje ani iný odporcov majetok, takže dôvod na obavu z ohrozenia exekúcie je reálne daný. Reálne ohrozenie prípadnej exekúcie umocňuje fakt, že spomenutá obchodná spoločnosť má dlhy na zdravotnej poisťovni (VšZP) a na Sociálnej poisťovni a hoci ide z pohľadu práva o odlišný subjekt, prostredníctvom tejto spoločnosti žalovaný vykonáva svoju ekonomickú činnosť. Navyše súčasná situácia ohľadom hrozby ochorenia COVID-19 taktiež podčiarkuje naliehavosť potreby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Ak totiž žalovaný vykonáva ekonomickú činnosť v rámci gastro biznisu (pohostinstva, resp. krčmy), tak pri súčasných opatreniach a s nimi spojených obmedzeniach je reálne obmedzený v možnosti generovať príjem (zisk). Žalovaný má síce so mnou v spoluvlastníctve aj ďalšie domy a vo výlučnom vlastníctve pozemky, avšak zaťažujú ho aj ďalšie majetkové súdne spory vedené na Okresnom súde Banská Bystrica a Okresnom súde Galanta. Výpočet uvedených súdnych konaní uviedla z dôvodu, že ani ďalší majetok žalovaného (najmä nehnuteľnosti evidované pre k.ú. X. na LV č. XXX a XXX) nemožno považovať za majetok, ktorý by mohol reálne slúžiť na moje uspokojenie v prípadnej exekúcii vedenej ohľadom žalovanej sumy. Navyše pokiaľ ide o nehnuteľnosti na LV č. XXX pre k.ú. X., tieto prostredníctvom svojej terajšej priateľky žalovaný taktiež inzeruje na predaj (hoci ich nemá vo výlučnom vlastníctve). Okrem toho má na LV č. XXX a XXXX pre k.ú. X. už spomínané pozemky, ktoré však ani pri spoločnom predaji nemôžu uspokojiť exekúciu vedenú ohľadom žalovanej sumy s príslušenstvom. Žalovaný teda, s výnimkou nehnuteľností ktoré tvoria krčmu, nemá

taký majetok, ktorý by reálne mohol byť použitý na uspokojenie žalovanej peňažnej pohľadávky. Napriek tomu sa však preukázateľne snaží zbaviť tohto svojho najhodnotnejšieho majetku, v dôsledku čoho reálne ohrozuje prípadný budúci výkon exekúcie vo vzťahu k žalovanej sume. Hoci to zákon výslovne neuvádza, okrem už menovaných dvoch predpokladov (existencia peňažnej pohľadávky a ohrozenie exekúcie) je potrebné splniť aj tretí predpoklad, ktorým je primeranosť. Primeranosť sa pritom priamo hodnotí s ohľadom na jednak hodnotu uplatňovanej peňažnej pohľadávky hodnotu majetku, ktorý má byť zaťažený záložným právom prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia. V danom prípade je pritom s ohľadom na výšku žalovanej sumy nepochybne preukázané, že navrhované zaťaženie nehnuteľností žalovaného je na mieste. Pohľadávka tvoriaca predmet konania vo veci samej totiž svojou výškou ďaleko presahuje bežné súkromnoprávne pohľadávky medzi dvoma fyzickými osobami. Taktiež je zrejmé, že pokiaľ dotknutá osoba (žalovaný) nemá neobvykle vysoké príjmy alebo iné zdroje financií a majetku, neprichádza do úvahy iná možnosť zabezpečenia pohľadávky než zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve.

3. K návrhu žalobkyňa pripojila fotografie - inzercie o predaji podnikateľskej nehnuteľnosti v obci X. a rodinného domu v obci X..

4. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa , , (1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

7. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

8. Podľa , a , (1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

9. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

10. Súd môže na návrh zriadiť zabezpečovacím opatrením záložné právo na veciach, právach, alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka veriteľa právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra.

11. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť nároku žalobcu vo veci samej, ale úlohou súdu je len skúmať, či sú splnené predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd teda môže zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka s cieľom zabezpečiť výlučne peňažnú pohľadávku veriteľa, ak žalobca v návrhu preukáže, že je tu hrozba zmarenia exekúcie. Po oboznámení sa s obsahom návrhu na zabezpečovacie opatrenie a s ním súdu predložených listinných dôkazov súd dospel k názoru, že

návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa bol podaný dôvodne. Súd má za to, že sú splnené všetky zákonné predpoklady, pretože žalobkyňa podala návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia (záložného práva), označila spôsobilý predmet záložného práva, ktorým sú nehnuteľné veci vo vlastníctve žalovaného, záložné právo zriadené prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia zabezpečuje peňažnú pohľadávku žalobkyne, ktorá môže vzniknúť rozhodnutím súdu vo veci samej. Z celého obsahu spisu vyplýva, že peňažná pohľadávka žalobkyne je dostatočne špecifikovaná, jej peňažný nárok uplatnený v konaní trvá a či bude dôvodný, ukáže to až rozhodnutie súdu v merite veci. Žalobkyňa dostatočne osvedčila potrebu nariadenia predmetného zabezpečovacieho opatrenia, naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov vo vzťahoch sporových strán, a to predložením dôkazu o inzercii nehnuteľností patriacich žalovanému. Súd je toho názoru, že za daného stavu je potrebné zabezpečiť peňažnú pohľadávku žalobkyne ako veriteľa. Realizáciou predaja predmetných nehnuteľností by bola nepochybne ohrozená prípadná exekúcia vedená žalobkyňou voči žalovanému na vymoženie pohľadávky vo výške 86.304,19 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie ( ) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( a ).

Podľa , Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

Podľa , Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa , Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa , Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.