Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Er-3438-2007.pdf
PDF · 70.91 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-36Er/3438/2007
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V vo veci exekúcie oprávneného: Mestská časť Bratislava - Petržalka, so sídlom Kutlíkova 17, 852 12 Bratislava, IČO: 00 603 201 proti povinnému: W. Q., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom: Čapajevova 3 Bratislava, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Miloš Dubovec, so sídlom exekútorského úradu Podunajská 23/D, 821 06 Bratislava, pod č. Ex 801/07, na vymoženie uloženej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd exekučné konanie 36Er/3438/2007, EX 801/07 z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému sa u k l a d á povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 96,68 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 15.5.2007 začalo exekučné konanie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okrasného súdu Bratislava V 19Ro/20340/97 zo dňa 15.12.1997. Poverením Okresného súdu Bratislava V č. 5105 036388 zo dňa 31.5.2007 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor Mgr. Miloš Dubovec.
2. Po začatí exekučného konania zriaďovateľka oprávneného - Mestská časť Bratislava - Petržalka - uznesením svojho zastupiteľstva č. 71 zo dňa 26.6.2007 zrušila príspevkovú organizáciu Bytový podnik Petržalka ku dňu 31.12.2007 bez právneho nástupcu, s prechodom všetkých práv a záväzkov zrušeného podniku na zriadovateľku.
3. Na základe podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie bolo zistené úmrtie povinného, pričom z dedičského rozhodnutia po zosnulom povinnom Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. 1D/251/2012 zo dňa 10.8.2012, bolo zistené, že súd podľa § 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku dedičské konanie zastavil, nakoľko povinný nezanechal žiadny majetok.
4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
7. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 Eur za zriadenie exekučného záložného práva, nakoľko táto odmena patrí v zmysle § 6 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky 141/2008 Z.z. (ďalej len „vyhláška“), súdnemu exekútorovi za „takto zexekvovanú nehnuteľnosť.“ Predmetné ustanovenie upravuje odmenu súdneho exekútora za zriadenie exekučného záložného práva v prípade, ak došlo k jeho vykonaniu, resp. realizácii, pričom pojem zexekvovaná nehnuteľnosť znamená, že na nej bola exekúcia aj vykonaná, t.j. bola predaná v dražbe. Z obsahu exekútorského spisu nevplynulo, že by nehnuteľnosť, na ktorej súdny exekútor zriadil exekučného záložného právo, bola zexekvovaná. Iba za samotný úkon zriadenia exekučného záložného práva odmena súdnemu exekútorovi nepatrí. Zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť sa záložné právo nerealizuje, ale len zriaďuje, preto súdnemu exekútorovi ani nevzniká nárok na odmenu v zmysle § 6 citovanej vyhlášky.
8. V zmysle § 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
9. Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky. Súdny exekútor si v súlade s uvedeným vyúčtoval odmenu vo výške 72,79 Eur bez DPH, ako odmenu z vymoženej čiastky 363,97 Eur).
10. Keďže je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, čo preukázal priloženým osvedčením o registrácii, súd mu v zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku v platnom znení priznal 20 % daň zo sumy 72,79 Eur, t.j. sumu 87,35 Eur s DPH.
11. Súdny exekútor si vo vyúčtovaní trov uplatnil náhradu hotových výdavkov, pričom podľa § 22 vyhlášky súd priznal exekútorovi náhradu vo výške 9,33 Eur bez DPH za tieto výdavky: poštovné 9,33 Eur
12. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu režijných nákladov (telefonické poplatky a spisový materiál), nakoľko dôvodnosť tohto nároku exekútor nijakým spôsobom nepreukázal. Súdny exekútor nešpecifikoval výšku, počet a druh jednotlivých položiek sem zahrnutých, a ani z exekútorského spisu tieto výdavky jednoznačne nevyplývajú. Súd preto túto položku ako nepreskúmateľnú nepriznal.
13. Z uvedeného vyplýva, že súdnemu exekútorovi sa určujú trovy exekúcie v celkovej výške 96,68 (87,35 + 9,33) Eur bez DPH.
14. O povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd podľa §203 ods. 2 v nadväznosti na § 196 Exekučného poriadku a § 14, § 15 a § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov.
15. O povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd podľa §203 ods. 2 v nadväznosti na § 196 Exekučného poriadku a § 14, § 15 a § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov.
16. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania proti strane.
17. Podľa čl. 4 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
18. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (čl. 4 ods. 2 CSP).
19. Vzhľadom na to, že k zastaveniu konania došlo z dôvodu, že povinný je nemajetný, súd dospel k záveru, že v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov účastníkov je rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď samotné ustanovenie § 256 C.s.p. predmetnú situáciu nerieši. Použitie § 257 C.s.p. v danom prípade neprichádza do úvahy.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu výroku I a III možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v potrebnom počte rovnopisov s prílohami (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku, § 125 Civilného sporového poriadku). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku). Proti výroku II. odvolanie nie je prípustné.