Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Cb/144/2019

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: Q.. V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X, XXX XX Ž., zast. Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662 proti žalovanému: E&S Investments Slovakia, s.r.o., so sídlom Prievozská 4D, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 033 479, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Prievozská 4D, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745 o návrhu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia a o návrhu na čiastočné zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalovaného zo dňa 09.09.2019 na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia nariadeného Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08.06.2017, č.k. - 47 z a m i e t a.

II. Súd návrh žalovaného zo dňa 10.01.2020 na čiastočné zrušenie zabezpečovacieho opatrenia nariadeného Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08.06.2017, č.k. - 47 z a m i e t a.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.09.2019 sa žalovaný domáhal, aby súd zrušil zabezpečovacie opatrenie nariadené Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08.06.2017, č.k. - 47 (ďalej tiež ako „Návrh na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 09.09.2019“). Predmetným uznesením tunajší súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo v prospech navrhovateľa (veriteľa), t.j. Q.. V. K. na: (a) práve na vyplatenie peňažných prostriedkov odporcu (dlžníka) t.j. spoločnosti E&S Investments Slovakia , s.r.o. vedených na podnikateľskom účte XXXXXXXXXX, č. účtu v tvare J. B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v C. A. , P..B.., J.: XXXXXXXX, so sídlom S. N. X, XXX XX A., do výšky 202.500,- EUR, ktoré sú pohľadávkou odporcu (dlžníka) voči Tatra banke, a.s. na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa (veriteľa) voči odporcovi (dlžníkovi) vo výške istiny 202.500,- EUR, ktorá vznikla z titulu nároku navrhovateľa (veriteľa) na odmenu za výkon funkcie konateľa; (b) práve na vyplatenie peňažných prostriedkov odporcu (dlžníka) t.j. spoločnosti E&S Investments Slovakia , s.r.o. vedených na podnikateľskom účte XXXXXXXXXX, č. účtu v tvare J. B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v C. A., P..B.., J.: XXXXXXXX, so sídlom S. N.Á. X, XXX XX A., do výšky 202.500,- EUR, ktoré sú pohľadávkou odporcu (dlžníka) voči Tatra banke , a.s. na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa (veriteľa) voči odporcovi (dlžníkovi) vo výške istiny 202.500,- EUR, ktorá vznikla z titulu nároku navrhovateľa (veriteľa) na odmenu za výkon funkcie konateľa (ďalej tiež ako „Zabezpečovacie opatrenie“).

2. Návrh na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 09.09.2019 žalovaný odôvodnil tým, že:

i. pohľadávky žalovaného nie sú bez ďalšieho spôsobilým zálohom. Podľa záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Podľa nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. Podľa článku 4.2.4 všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou dvoch zmlúv o vedení účtov č. XXXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 06.05.2013, klient nie je oprávnený započítať svoje pohľadávky voči banke ani postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči banke na tretiu osobu; tieto pohľadávky sú neprevoditeľné. Žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 03.08.2017, sp. zn. , z ktorého okrem iného vyplýva, že základným dôvodom zrušenia predbežného opatrenia (vrátane neodkladného opatrenia) je zmena tých pomerov, ktoré oproti stavu rozhodujúcemu v čase jeho nariadenia boli relevantné pre jeho nariadenie. Súd v rámci rozhodovania o zrušení uznesenia o nariadení predbežného opatrenia nemôže preskúmavať správnosť pôvodného uznesenia o predbežnom opatrení, ale musí sa zaoberať iba otázkou, či strana domáhajúca sa zrušenia opatrenia vo svojom návrhu tvrdí také skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení uznesenia o predbežnom opatrení a ktoré zároveň znamenajú aj zmenu skutkových okolností/pomerov (vrátane situácie, keď v priebehu konania nastane kvalitatívny posun v otázke miery preukázania rozhodujúcich skutočností, napr. keď z pôvodne osvedčenej skutočnosti po vykonaní príslušného dokazovania je preukázané, že táto nie je splnená); ii. neexistujú akékoľvek obavy zo zmarenia prípadnej exekúcie proti žalovanému. Žalovaný bez ohľadu na to, v akom rozsahu vykonáva podnikateľskú činnosť, je vlastníkom dostatočného majetku, na ktorý by v prípade neúspechu žalovaného v tomto konaní mohla byť vedená exekúcia. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že na Okresnom súde Bratislava I podal žalobu o zaplatenie sumy vo výške 1.080.760,- EUR s prísl. a o zaplatenie sumy vo výške 357.759.655,- CZK s prísl., a to titulom náhrady škody voči žalovaným, medzi ktorými je aj Q.. V. K. (žalobca) ako bývalý konateľ žalovaného. Výška uplatňovanej náhrady škody je potvrdená znaleckými posudkami č. 110/2017 a č. 111/2017 zo dňa 21.09.2017. Po vydaní zabezpečovacieho opatrenia postúpila spoločnosť E&S Investments Czech Republic, s.r.o., so sídlom Křížikova 3009/72a, 612 00 Brno, IČO: 01 445 502 na žalovaného svoju pohľadávku voči spoločnosti Phoenix Investor Cz, s.r.o., so sídlom Tuřanka 1519/115a, Slastina, 627 00 Brno vo výške 357.759.655,- CZK; iii. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje neprimeraný zásah do majetkových práv žalovaného. Blokovanie peňažných prostriedkov na bankovom účte žalovaného Zabezpečovacím opatrením znemožňuje, aby žalovaný riadne a včas uhradil súdny poplatok v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. , čo môže mať za následok zastavenie konania a aj prípadné premlčanie nároku žalovaného voči žalobcovi; iv. žalobca nepodal žalobu vo veci samej v lehote 30 dní určenej Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 24.10.2017, č.k. - 154.

3. Dňa 11.01.2020 bol súdu doručený návrh žalovaného na čiastočné zrušenie Zabezpečovacieho opatrenia (pôvodne vedený v konaní pod sp.zn. ), v ktorom opätovne uviedol, že je veriteľom pohľadávky voči žalobcovi vo výške 1.080.760,- EUR. Tento nárok si žalobca uplatnil na Okresnom súde Bratislava I, na ktorom je vedené konanie pod sp. zn. . V predmetnom konaní Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 18.12.2019 nepriznal žalovanému oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 33.193,50 EUR. Vzhľadom na nariadené Zabezpečovacie opatrenie však žalovaný nie je schopný tento poplatok uhradiť a preto Zabezpečovacie opatrenie predstavuje pre žalovaného reálnu prekážku pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu a uplatňovaní práv voči žalobcovi. Žalovaný nedisponuje vlastnými likvidnými finančnými prostriedkami na zaplatenie súdneho poplatku, pričom v prípade jeho neuhradenia bude konanie zastavené a nárok žalovaného sa môže premlčať. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný zabezpečovacie opatrenie za neprimeraný zásah do majetkových práv žalovaného, ktoré má za následok znemožnenie riadneho uplatnenia majetkových nárokov žalovaného voči žalobcovi a preto žalovaný navrhuje, aby súd zrušil Zabezpečovacie opatrenie aspoň v časti sumy 33.193,50 EUR tak, aby žalovaný mohol zaplatiť súdny poplatok v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. .

4. Uznesením zo dňa 28.08.2020, č.k. - 38 tunajší súd spojil vyššie uvedené veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. a na spoločné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. . Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.03.2020.

5. Dňa 03.04.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu k návrhu žalovaného na zrušenie Zabezpečovacieho opatrenia, v ktorom žalobca uviedol, že návrh žalovaného je nedôvodný. Z uznesenia Ústavného súdu, na ktoré poukázal samotný žalovaný vyplýva, že v rámci konania o návrhu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia nemožno preskúmavať správnosť už vydaného a právoplatného uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, ale súd sa musí zaoberať len tými skutočnosťami, ktoré nastali po vyhlásení uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia musel dôjsť k jednoznačnému záveru, že peňažné prostriedky žalovaného na účtoch v Tatra banka, a.s. sú spôsobilým predmetom záložného práva. Preto odolávanie sa na nespôsobilosť zálohu v terajšom konaní nemá svoje opodstatnenie, nakoľko sa nejedná o skutočnosť, ktorá nastala po vydaní uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia. Tunajší súd nariadil Zabezpečovacie opatrenie v zmysle ustanovenia , a . Z daného ustanovenia podmienka prevoditeľnosti zálohu vôbec nevyplýva a preto má žalobca za to, že peňažné prostriedky žalovaného na účtoch v Tatra banka, a.s. sú spôsobilým predmetom záložného práva v zmysle uvedeného ustanovenia . Ochrana záložného veriteľa vychádza aj z ustanovenia , ktorý upravuje dohody zakazujúce zriadiť záložné právo. Takéto dohody nie sú neplatné, zákon im však nepriznáva účinky voči tretím osobám. Dohoda medzi spoločnosťou Tatra banka a.s. a žalovaným s ohľadom na uvedené ustanovenie nie je účinná voči tretím osobám, to je ani voči žalobcovi. Žalobca poukázal na dôvodovú správu k novele , ktorá zaviedla súčasnú úpravu záložného práva (), v zmysle ktorej zámerom zákonodarcu bolo chrániť záložného veriteľa pred dohodami, o ktorých nemusia mať tretie strany žiadnu vedomosť. Tento zámer vyplýva aj z Modelovej úpravy a zabezpečení záväzkov vypracovanej Európskou bankou pre obnovu a rozvoj, ktorá slúžila ako predloha pri reforme záložného práva v Slovenskej republike. Ustanovenie je potrebné chápať ako normu lex specialis. Dohoda o zákaze postúpenia je vo vzťahu k záložnému právu na pohľadávky de facto dohodou, ktorá bráni zriadeniu záložného práva. Zákaz zriadenia záložného práva v nej síce nie je výslovne ustanovený, ale v spojení s by mohla spôsobiť nezaložiteľnosť danej pohľadávky. Žalobca je toho názoru, že účinky takejto dohody sú obmedzené ochranou záložného veriteľa poskytnutou ustanovením . Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. , v rámci ktorého Krajský súd dospel k záveru, že právne posúdenie pohľadávky záložcu súdom prvej inštancie, ktorý uzavrel, že pohľadávka záložcu nie je spôsobilým predmetom záložného práva podľa vzhľadom na dojednanie uvedené vo všeobecných obchodných podmienkach k zmluve o dielo predstavuje nesprávne právne posúdenie veci. Z pohľadu tohto dôvodu zamietnutia žaloby je pohľadávka záložcu spôsobilým predmetom záložného práva pre účely zabezpečenia práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníka a výkonom záložného práva sa splní aj jeho uhradzovacia funkcia. Vzhľadom na uvedené je jednoznačné, že peňažné prostriedky žalovaného na podnikateľských účtoch v Tatra banka, a.s. sú spôsobilé byť predmetom záložného práva, pričom prípadné dojednanie medzi klientom a bankou o oprávnení/neoprávnení postúpiť svoje pohľadávky z účtu na tretiu osobu nemôžu odporovať zákonným ustanoveniam a v danom prípade sú voči žalobcovi neúčinné. Podľa názoru žalobcu naďalej pretrvávajú dôvody pre existenciu nariadeného Zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko je tu daná existencia obavy, že neskoršia exekúcia proti žalovanému bude ohrozená. Jediný spoločník žalovaného dňa 02.12.2016 rozhodol o ukončení podnikateľskej činnosti spoločnosti, pričom v zmysle tohto rozhodnutia sa vykonávajú všetky právne kroky smerujúce k ukončeniu podnikateľskej činnosti v priebehu roka 2017. Žalovaný nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, ako vyplýva z účtovnej závierky žalovaného za rok 2018, tržby žalovaného za rok 2018 predstavovali sumu len 83 EUR. Z poznámok účtovnej závierky vyplýva, že žalovaný nezamestnával žiadneho zamestnanca. Žalobca poukázal na absolútnu nedôvodnosť a neexistenciu údajnej pohľadávky žalovaného ktorú žalovaný uplatnil na Okresnom súde Bratislava 1 vedenom pod sp. zn. . Žalovaný neuviedol žiaden relevantný dôkaz o porušení povinnosti zakladajúcej vznik nároku na náhradu škody, neuviedol žiaden dôkaz preukazujúci kauzálny nexus a taktiež výška údajnej škody je absolútne nedokázaná. Znalecké posudky, na ktoré poukazuje žalovaný boli vypracované ako reakcia na nariadené Zabezpečovacie opatrenie. Hoci žalovaný od septembra 2017 mal vedomosť o údajnej škode, túto skutočnosť nejakým spôsobom nezohľadnil vo svojom účtovníctve nielen za rok 2017, ale ani za rok 2018. Tieto skutočnosti reálne spochybňujú existenciu danej pohľadávky, ktorá bola vytvorená žalovaným účelovo v snahe zrušiť nariadené Zabezpečovacie opatrenie. Žalovaný sa snaží presvedčiť súd, že zrušením Zabezpečovacieho opatrenia nedôjde k obave z budúceho výkonu exekúcie, nakoľko on sám disponuje bonitnou pohľadávkou. Na druhej strane však tvrdí, že nemôže zaplatiť súdny poplatok za žalobu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

nakoľko nemá peňažné prostriedky. Z toho teda vyplýva celkom jednoznačne, že žalovaný nemá žiaden reálny speňažiteľný majetok, ktorý by mohol uspokojiť v budúcnosti pohľadávku žalobcu. K námietke žalovaného, že nariadené zabezpečovacie opatrenie je neprimerané, žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.03.2018, ktorým súd zamietol dovolanie žalovaného. V bode 25 predmetného rozhodnutia súd konštatoval, že po vydaní uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie, podal žalobca žalobu na zaplatenie sumy vo výške 200.000,- EUR s príslušenstvom, ktorá zodpovedá zabezpečeniu nároku uplatneného v rámci návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Je teda zrejmé, že aj Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nariadené zabezpečovacie opatrenie je primerané podanej žalobe vo veci samej. Je nepravdivé tvrdenie žalovaného, že nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu v konaní vedenom pod sp. zn. . Túto skutočnosť už preveril konajúci Okresný súd Bratislava I, ktorý nepriznal žalovanému nárok na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, a to z dôvodu, že na účte vedenom vo Fio banka, a.s. mal žalovaný sumu vo výške 178.104,87 EUR. Na základe uvedeného tak súd dospel k záveru, že žalovaný nemá objektívny nedostatok finančných prostriedkov na úhradu súdnych poplatkov. Je zrejmé, že žalovaný financuje svoju nepodnikateľskú činnosť z iných zdrojov (napr. z účtu vo Fio banke a.s.) ako sú peňažné prostriedky na účtoch v Tatra banka, a.s., keďže za posledné 2 roky náklady žalovaného na poradenstvo predstavovali sumu cca 375.000 EUR. Podnikateľský subjekt, ktorý pri žiadnej svojej ekonomickej činnosti uhrádza takéto veľké náklady, rozhodne nemôže byť objektívne nemajetný tak, že nemôže uhradiť súdny poplatok. Žalovaný dňa 09.07.2018, t.j. v čase, keď nemala žiadne príjmy, kúpil od svojej sesterskej spoločnosti pohľadávku vo výške 357.795.655,- CZK, a to zmluvou o postúpení pohľadávok. V zmysle predmetnej zmluvy išlo o odplatný prevod pohľadávky, z čoho možno usudzovať, že na tento náklad žalovaný nemal problém sa zaviazať. Je evidentné, že žalovaný svoju činnosť financuje cez iné zdroje ako sú peňažné prostriedky v Tatra banka, a.s. postihnutej Zabezpečovacím opatrením. V rámci konania pred Okresným súdom Bratislava I samotný žalovaný predložil dôkaz o tom, že ma účet vedený vo Fio banka a.s. K dôvodu uvádzanému žalovaným, a to, že žalobca nepodal žalobu s určeným predmetom konania v stanovenej lehote žalobca poukázal na to, že uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 24.10.2017, sp. zn. -154 bolo zrušené odvolacím súdom. Žalovaný v čase koncipovania návrhu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia už od tejto skutočnosti mal preukázateľne vedomosť, pričom je jasné, že právny zástupca žalovaného uvádza súdu nepravdivé informácie. Žalobca poukázal na čestné vyhlásenie konateľa žalovaného zo dňa 25.04.2019, v ktorom konateľ žalovaného prehlásil, že žalovaný nemá žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý by mohol byť reálne postihnuteľný budúcou exekúciou. Žalovaný mal znalecké posudky na náhradu škody vypracované dňa 21.09.2017, avšak konateľ žalovaného vyššie uvedeným čestným vyhlásením zo dňa 25.04.2019 poprel reálnosť údajnej pohľadávky, keďže vyhlásil, že žalovaný nemá žiaden majetok. Žalobca má za to, že tvrdenie žalovaného o nadobudnutí ďalšieho majetku, ktorý by mohol uspokojiť v budúcnosti pohľadávku žalobcu, je nepravdivé. Zo strany žalovaného ide len o pokus navodiť dojem o majetnosti, aby súd vyhovel jeho návrhu na zrušenie Zabezpečovacieho opatrenia.

6. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa <aspi:// module='ASPI'&link='%2523324'&ucin-k-dni='30.12.9999'> v znení neskorších predpisov (ďalej tiež ako „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa <aspi://module='ASPI'&link='%2523325'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa 344 , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

Podľa , ak súd nepostupoval podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20181212>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa <aspi://module='ASPI'&link='%2523334'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

Podľa , o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V prípadoch neodkladného opatrenia podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > a 338 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212> majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia.

Podľa ( v platnom znení, ďalej tiež ako „“), záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.

Podľa , akákoľvek dohoda zakazujúca zriadiť záložné právo je neúčinná voči tretím osobám.

Podľa 525 ods. 2 , nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

7. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže zrušiť nariadené zabezpečovacie opatrenie, ktoré doposiaľ nezaniklo ex lege, iba v prípade splnenia zákonnej podmienky, a to, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu podmienky, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené zaťažuje stranu, ktorá sa zrušenia zabezpečovacieho opatrenia domáha. Dôvodom pre zrušenie zabezpečovacieho opatrenia podľa nemôže byť to, že podmienky na jeho nariadenie neboli (spätne) nikdy splnené. Súd sa preto zameral na skúmanie tejto skutočnosti. V prvom rade súd uvádza, že nariadené Zabezpečovacie opatrenie doposiaľ trvá, nezaniklo a ani nebolo zrušené. Podľa Uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 08.06.2017, č.k. - 47 súd nariadil Zabezpečovacie opatrenie na zabezpečenie pohľadávky žalobcu, ktorú žalobca osvedčil, nakoľko existuje obava, že exekúcia rozhodnutia v danej veci bude ohrozená. V tejto súvislosti súd v predmetnom uznesení uviedol, že žalobca výpisom z OR osvedčil, že v rozhodnom období vykonával funkciu konateľa žalovaného (t.j. osvedčil danosť nároku), taktiež osvedčil, že ku dňu 30.01.2017 žalovaný ukončil podnikateľskú činnosť samostatného finančného agenta a vrátil povolenie na výkon tejto činnosti, čím predmetné povolenie zaniklo. Zároveň súd poukázal na to, že pohľadávky žalovaného resp. právo na vyplatenie peňažných prostriedkov žalovaného na označených podnikateľských účtoch voči spoločnosti Tatra banka, a.s. sú spôsobilým predmetom záložného práva.

8. Žalovaný ako prvý dôvod pre zrušenie nariadeného Zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že v prípade peňažných prostriedkov na jeho bankových účtoch sa nejedná o spôsobilý predmet zálohu. V zmysle všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmlúv o vedení bankových účtov žalovaného dotknutých Zabezpečovacím opatrením, žalovaný nie je oprávnený postúpiť pohľadávky voči banke na tretie osoby, a teda sa jedná o neprevoditeľné pohľadávky. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že tvrdená skutočnosť existovala už v čase nariadenia Zabezpečovacieho opatrenia (t.j. nenastala až po vyhlásení uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia) a ani nepredstavuje zmenu skutkových okolností/pomerov. Zabezpečovacie opatrenie bolo nariadené Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 08.06.2017 t.j. po viac ako 4 rokoch od dotknutého dojednania. Žalovaný mal možnosť tieto skutočnosti tvrdiť v odvolaní voči uzneseniu, ktorým bolo nariadené dotknuté Zabezpečovacie opatrenie, čo však žalovaný neurobil, resp. žalovaný podal odvolanie po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Z uvedeného dôvodu bolo odvolanie žalovaného voči Uzneseniu tunajšieho súdu zo dňa 08.06.2017 - 47 odmietnuté

(Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.08.2017, č.k. - 112 v spojení s Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2018, sp.zn. ). Súd pri rozhodovaní o nariadení Zabezpečovacieho opatrenia dospel k záveru, že pohľadávky žalovaného voči banke sú spôsobilým predmetom zálohu. Preto súd v tomto konaní o návrhu na zrušenie Zabezpečovacieho opatrenia nemôže preskúmavať správnosť pôvodného uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia. V tomto konaní môže súd skúmať výlučne také skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení uznesenia o nariadení Zabezpečovacieho opatrenia a ktoré zároveň znamenajú zmenu skutkových okolností/pomerov. Z uvedeného dôvodu žalovaným tvrdená nespôsobilosť pohľadávok žalovaného byť predmetnom záložného práva (ktorá existovala v čase nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a nenastala až po jeho nariadení) nemôže byť v danom prípade dôvodom pre zrušenie neodkladného opatrenia.

9. Napriek skutočnostiam uvedeným v predchádzajúcom bode tohto uznesenia, súd považuje za potrebné poukázať na to, že z bodu 4.2.4 predložených všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že klient (žalovaný) nie je oprávnený započítať svoje pohľadávky voči banke ani postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči banke na tretiu osobu; tieto pohľadávky sú neprevoditeľné. Z uvedeného by sa mohlo javiť, že v danom prípade pohľadávky žalovaného voči banke (právo na vyplatenie peňažných prostriedkov na bankovom účte žalovaného voči banke), sú neprevoditeľné, nakoľko ich nemožno postúpiť, a teda nemôžu byť predmetom záložného práva. V tejto súvislosti však súd poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého platí, že akákoľvek dohoda zakazujúca zriadiť záložné právo je neúčinná voči tretím osobám. Predmetné ustanovenie predstavuje ochranu veriteľa a je normou lex specialis k ustanoveniu v spojení s . Z tohto vyplýva, že dohoda o zákaze postúpenia pohľadávky resp. účinky takejto dohody (zákaz postúpenia pohľadávky, z toho vyplývajúca neprevoditeľnosť pohľadávky a z toho plynúci záver o tom, že takáto pohľadávka nemôže byť predmetom záložného práva) sú obmedzené práve ochranou veriteľa poskytnutou ustanovením . Ak by bolo možné dohodou o zákaze postúpenia pohľadávky zamedziť vzniku záložného práva, ochrana záložného veriteľa, ktorú mu poskytuje ustanovenie , v súvislosti so záložným právom na pohľadávky, by stratila akýkoľvek obsah. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné konštatovať, že peňažné prostriedky na bankových účtoch žalovaného sú spôsobilým predmetom záložného práva.

10. Ako druhý dôvod pre zrušenie Zabezpečovacieho opatrenia žalovaný uviedol, že neexistujú akékoľvek obavy zo zmarenia prípadnej exekúcie proti žalovanému, nakoľko žalovaný po nariadení Zabezpečovacieho opatrenia nadobudol ďalšiu majetkovú hodnotu (pohľadávku). V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že na Okresnom súde Bratislava I podal žalobu o zaplatenie sumy vo výške 1.080.760,- EUR s prísl. a o zaplatenie sumy vo výške 357.759.655,- CZK s prísl., a to titulom náhrady škody voči žalovaným, medzi ktorými je aj Q.. V. K. (žalobca) ako bývalý konateľ žalovaného. Súd má za to, že žalovaný ani uvedeným tvrdením nepreukázal, že obava zo zmarenia prípadnej exekúcie proti žalovanému odpadla. Žalobca si vo veci samej uplatňuje nárok na zaplatenie sumy vo výške 200.000,- EUR s prísl. titulom nároku na odmenu za výkon funkcie konateľa spoločnosti žalovaného, pričom z vyjadrení samotného žalovaného vyplýva, že nemá žiadny iný majetok, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie prípadnej žalobcovej pohľadávky. Pohľadávka (majetková hodnota), na ktorú poukazuje žalovaný a ktorú si uplatňuje v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. nie je v tomto štádiu konania takým majetkom žalovaného, z ktorého by mohla byť uspokojená prípadná pohľadávka žalobcu. Jedná sa o pohľadávku titulom náhrady škody, ktorú žalobca v celom rozsahu spochybňuje. Navyše, žalovaný nepreukázal, že dotknuté konanie na Okresnom súde Bratislava I riadne prebieha, nakoľko samotný žalovaný poukazoval na to, že hrozí zastavenie konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal odpadnutie dôvodu, pre ktorý bolo nariadené Zabezpečovacie opatrenie, a to odpadnutie obavy z budúceho marenia exekúcie.

11. Ďalej žalovaný uviedol, že Zabezpečovacie opatrenie je neprimeraným zásahom do jeho majetkových práv, ktoré má za následok znemožnenie riadneho uplatnenia majetkových nárokov žalovaného aj voči žalobcovi, a teda vedie k poškodeniu žalovaného, ktorému môže vzniknúť škoda. Žalovaný nedisponuje vlastnými likvidnými finančnými prostriedkami na zaplatenie súdneho poplatku v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , čo môže mať za následok

zastavenie súdneho konania a aj prípadné premlčanie nároku žalovaného. Napriek uvedenému tvrdeniu súd z Uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.12.2019 v znení Opravného Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.01.2020, č.k. - 669 (ktoré predložil žalobca v tomto konaní) zistil, že Okresný súd Bratislava I nepriznal žalovanému oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, nakoľko žalovaný (v označenom konaní v procesnom postavení žalobcu) nemal objektívny nedostatok finančných prostriedkov na úhradu súdnych poplatkov. Z výpisov z účtov žalovaného vyplýva, že okrem finančných prostriedkov na účtoch vedených v spoločnosti Tatra banka, a.s. („zablokovaných“ nariadeným Zabezpečovacím opatrením) mal žalovaný na účte vedenom vo Fio banka, a.s. pobočka zahraničnej banky za 08/2018 finančné prostriedky vo výške 61.882,44 EUR. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný mal dostatok finančných prostriedkov na úhradu vyrubeného súdneho poplatku v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. . Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný nepreukázal, že nariadené Zabezpečovacie opatrenie je neprimeraným zásahom do jeho majetkových práv znemožňujúcim mu úhradu súdneho poplatku v označenom konaní. K primeranosti nariadeného Zabezpečovacieho opatrenia súd navyše uvádza, že to je primerané k výške nároku uplatneného žalobcom vo veci samej.

12. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že žalobca nepodal žalobu proti žalovanému s určeným predmetom konania v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia v zmysle Uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 24.10.2017, č.k. - 154 súd poukazuje na to, že predmetné uznesenie bolo zrušené Uznesením Krajského súdu zo dňa 30.05.2019, sp.zn. . S poukazom na uvedené, žalovaným tvrdenú skutočnosť súd vyhodnotil ako bezpredmetnú.

13. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na čiastočné zrušenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 10.01.2020, ktorým sa žalovaný domáhal, aby súd zrušil Zabezpečovacie opatrenie aspoň v časti sumy vo výške 33.193,50 EUR tak, aby mohol žalovaný zaplatiť súdny poplatok v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. súd poukazuje na argumentáciu uvedenú v bode 11 tohto uznesenia. Z listín predložených v rámci konania o zrušenie Zabezpečovacieho opatrenia (z Uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.12.2019 v znení Opravného Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.01.2020, č.k. - 669, výpisy z účtov žalovaného vo Fio banka, a.s., pobočka zahraničnej banky) súd zistil, že žalovaný mal dostatok finančných prostriedkov na úhradu vyrubeného súdneho poplatku.

14. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo Zabezpečovacie opatrenie nariadené, a to odpadnutie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Z uvedeného dôvodu súd návrh žalovaného na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 09.09.2019 ako aj návrh žalovaného na čiastočné zrušenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 10.01.2020 zamietol.

15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s ustanovením Nakoľko súd nariadené Zabezpečovacie opatrenie nezrušil, žalovaný bol v tomto konaní neúspešný, súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu žalobcovi.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá ( ). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( ).