Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Sas/1/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Soukupovou v právnej veci žalobkyne: A. B., bytom C. XXX/XX, D. E. C., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa – ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXX X zo dňa 02. októbra 2023, takt

rozhodol:

Súd správnu žalobu z a m i e t a . II. Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podala žiadosť o invalidný dôchodok, ktorú spísala dňa 20.04.2023 s uplatnením nároku na invalidný dôchodok od 22.02.2023. 2. O žiadosti žalobkyne rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31. 05. 2023, ktorým podľa , Z. z o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a zamietla jej žiadosť o invalidný dôchodok (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). 3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia Sociálna poisťovňa, ústredie uviedla, že v odbornom posudku o invalidite zo dňa 20.04.2023, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť 2 odôvodnenia tohto rozhodnutia, sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobkyňa nie je invalidná podľa zákona o sociálnom poistení. Z odborného posudku o invalidite zo dňa 20.04.2023 vyplýva, že žalobkyňa bola posudzovaná v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s , ktorým sa dopĺňa v znení neskorších predpisov, a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Do úvahy boli vzaté odborné nálezy, a to psychiatrické vyšetrenie F. G., Zvolen 09. október 2017, psychiatrické vyšetrenie F. H., Zvolen 19. apríla 2018, psychiatrické vyšetrenie F. B., Zvolen 19. októbra 2021, 19. novembra 2021, 13. januára 2022, 02. februára 2022, 08. apríla 2022, 03. júna 2022 a 13. júla 2022, psychiatrické vyšetrenie F. G., Zvolen 06. decembra 2022, psychologické vyšetrenie I. J., Žiar nad Hronom 02. februára 2023. Za rozhodujúce ochorenie resp. zdravotné postihnutie bolo označené: rekurentná depresívna porucha, terajšia epizóda stredne ťažkej depresie F33.1. Rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo stanovené podľa Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položka 3 - poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), písm. a) - stredne ťažké formy, ktorej prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 %. Iné zdravotné postihnutie – bez zvýšenia percentuálnej miery - 0 %. V časti celkový posudok je uvedené: „41- ročná účastníčka konania, profesne súdna asistentka je od roku 2017 sledovaná psychiatrom pre depresívnu poruchu stredne ťažkého stupňa. Nastavená je na kombinovanú antidepresívnu liečbu. Podľa psychiatrického vyšetrenia v decembri 2022 bola u účastníčky konania prítomná úzkostno-depresívna nálada, afektívna labilita, pomalšia psychomotorika, porucha koncentrácie, ranné pesimá, orientovaná je správne, v klinickom obraze je vyznačená sezonalita ochorenia. Podľa aktuálneho psychologického nálezu u nej pretrváva depresívna symptomatika, subjektívne vnímaná v stredne ťažkom stupni. Jedná sa o osobnosť

s nízkymi adaptačnými a zvládacími schopnosťami a nevyrovnaným sebahodnotením. V oblasti pozornosti mentálnej flexibility a psychomotorického tempa aktuálne dosahuje vekovo primeraných hodnôt. Ochorenie si nevyžadovalo ústavne preliečenie. Vzhľadom k uvedenému stanovujem na toto zdravotné postihnutie mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %.“ V posudku je uvedená pracovná rekomandácia: navrhované pracovné zaradenie: na pôvodnom pracovisku, možnosť uplatnenia na trhu práce. Bez obmedzení schopností môže vykonávať prácu. Výsledkom posudku je záver, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podala dňa 22.06.2023 žalobkyňa odvolanie. Namietala, že v odbornom posudku o invalidite je nesprávne uvedené, že bola sledovaná psychiatrom pre depresívnu poruchu stredne ťažkého stupňa od roku 2017, nakoľko ako psychiatrický pacient bola liečená dlhšie. Uviedla, že navštevovala pani doktorky F. K., L. a B. v Žiari nad Hronom. 3 5. O odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len „generálny riaditeľ žalovanej“ alebo „žalovaná“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.10.2023 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia generálny riaditeľ žalovanej uviedol, že preskúmal prvostupňové rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu žalobkyne v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, a preto prvostupňové rozhodnutie bolo potrebné potvrdiť. S poukazom na ustanovenie zákona o sociálnom poistení, ako aj podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch v stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uviedol, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania a to na základe vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Žiar nad Hronom dňa 11.07.2023, ktorý nezmenil svoj posudkový záver, odvolaniu nevyhovel, a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý posúdil zdravotný stav žalobkyne za jej účasti dňa 25.09.2023 s nasledovným záverom: „41-ročná účastníčka konania, ktorá pracuje ako súdna asistentka, je od detstva v starostlivosti psychiatra. Liečená bola v rokoch 2005 až 2007 pre recidivujúcu depresívnu poruchu s epizódou ťažkej depresie. Bola nastavená na antidepresívnu a anxiolytickú liečbu. Následne bola bez potreby psychiatrickej liečby. V apríli 2018 opakovane vyhľadala psychiatra pre zhoršenie depresívnej symptomatológie a poruchy spánku. Psychiater stav hodnotil ako recidivujúcu depresívnu poruchu, epizódu stredne ťažkej až ťažkej depresie s úzkosťou a poruchami spánku. Stav sa pri liečbe postupne upravil. K výraznému zhoršeniu psychického stavu došlo v októbri 2021 kedy opäť psychiater popísal epizódu stredne ťažkej depresie s úzkosťou a poruchami spánku (ale diagnosticky uviedol podľa MKCH diagnózu F33.2, čo je epizóda ťažkej depresie, bez psychotických príznakov). Uvedená diagnóza podľa MKCH nekorešponduje so závermi psychiatra a taktiež nekorešponduje s liečbou epizódy ťažkej depresie. Stav sa počas pracovnej neschopnosti zlepšil, o čom svedčí aj vyšetrenie psychiatra z júla 2022, kedy mala verbálnu intervenciu so zameraním na návrat do práce. Psychiater na základe uvedeného zlepšenia už 01.09.2022 odporučil ukončenie pracovnej neschopnosti vzhľadom k zlepšeniu stavu. V priebehu roku 2023 malo ochorenie kolísavý charakter, od apríla 2023 do júla 2023 sa žalobkyňa cítila dobre, mala kľudnejšie obdobie, zlepšil sa spánok, o čom svedčia aj vyšetrenia psychiatra z apríla 2023 a z júla 2023, kedy je rekurentná depresívna porucha hodnotená ako epizóda stredne ťažkej depresie. Akútne došlo k zhoršeniu v auguste 2023, kedy psychiater zmenil antidepresívnu liečbu, avšak pracovnú neschopnosť neindikoval. Podľa udania účastníčky konania na dnešnom ústnom pojednávaní o posúdení invalidity sa cíti po zmene antidepresívnej liečby lepšie. Pri recidivujúcej depresívnej poruche, epizóde stredne ťažkej depresie je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Dolnú hranicu percentuálneho rozpätia som určil vzhľadom na liečbu, ktorá je minimálna, ako aj vzhľadom na to, že pri uvedenej liečbe došlo k zlepšeniu depresívnej symptomatológie. Iné posudkovo 4 závažné ochorenia, ktoré by zvyšovalo mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je predloženými odborným nálezmi zdokumentované.“ Ďalej generálny riaditeľ žalovanej uviedol, že v súvislosti so zmenou Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení účinnej od 01.08.2023 došlo k zmene v zaradení rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ako aj k zmene v percentuálnom rozpätí (do 31.07.2023 bola rekurentná depresívna porucha, terajšia epizóda stredne ťažkej depresie zaradená pod písm. a) - kde bolo percentuálne rozpätie od 35 % do 45 %, avšak od 01.08.2023

je uvedené ochorenie zaradené pod písm. b), kde je percentuálne rozpätie od 30 % do 45 %). Po preštudovaní predložených odborných lekárskych nálezov generálny riaditeľ žalovanej skonštatoval, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 01.08.2023, teda od platnosti novely Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení je naďalej 35 %. Do 31.07.2023 je rozhodujúce zdravotné postihnutie duševné choroby a poruchy správania poruchy nálad (manické depresívne periodické) stredne ťažké formy zaradené do kapitoly V, položka 3, písm. a) podľa Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktorému prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, z rozpätia od 35 % do 45 %. Za iné ochorenia nebola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože sú posudkovo nezávažné. Od 01.08.2023 je rozhodujúce zdravotné postihnutie duševné choroby a poruchy správania poruchy nálad (manické, depresívne, periodické) - stredne ťažké formy zaradené do kapitoly V, položka 3, písm. b) podľa Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení v znení jej novely, ktorému prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, z rozpätia od 35 % do 40 % (správne od 30 % do 45 % - poznámka správneho súdu). Za iné ochorenia nebola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože sú posudkovo nezávažné. Ďalej žalovaná uviedla, že v odvolacom konaní každého účastníka konania zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniam, ktoré do konania vzniesol. V odvolacom konaní žalobkyňa neuviedla relevantné dôvody alebo námietky, ktoré by spochybňovali závery posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, nepredložila žiadne také dôkazy, ktoré by preukazovali zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne na úroveň invalidity. Skutkový stav bol objektívne zistený, nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie. Subjektívne ťažkosti boli dokázanými diagnózami vysvetlené. Odvolanie žalobkyne neobsahovalo žiadne nové skutočnosti. V odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok. Na základe uvedených skutočností generálny riaditeľ žalovanej zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Správna žaloba - žalobné námietky žalobkyne 6. Žalobkyňa podala dňa 10.11.2023 správnemu súdu podanie označené ako „správna žaloba v sociálnych veciach žaloba na preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, Bratislava zo dňa 25.09.2023 č. XXX XXX XXX X“. Nesúhlasila s rozhodnutím žalovanej a žiadala súd, aby preskúmal tak samotné napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Uviedla, že pri vypracovaní odborného posudku pri posúdení jej zdravotného stavu 5 bolo porušené ustanovenie § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, nakoľko pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa má posudzovať jednak na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a tiež zhodnotením liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, ako aj komplexných funkčných vyšetrení a ich záverom, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Uviedla, že posudkový lekár určil mieru poklesu zárobkovej činnosti v rozsahu 35 % a to s odôvodnením, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobkyne ako účastníčky konania je prítomnosť rekurentnej depresívnej poruchy s terajšou epizódou stredne ťažkej depresie, ktorú posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne zaradil do kapitoly V, položky 3 písm. a) duševné choroby a choroby správania poruchy nálad (manické, depresívne, periodické) - stredne ťažké formy podľa Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, z percentuálneho rozpätia 30 % až 45 %. Žalobkyňa uviedla, že vzhľadom na určenie miery poklesu zárobkovej činnosti v rozsahu 35 % posudkový lekár nebral do úvahy všetky skutočnosti a zdravotné zistenia v rámci dlhodobej liečby, ktorú žalobkyňa ako psychiatrický pacient absolvuje. Ďalej namietala, že rozhodnutie žalovanej je nepreskúmateľné, nakoľko neobsahuje riadne odôvodnenie, z ktorého by bolo zrejmé, z akého dôvodu nesplnila nárok na priznanie invalidného dôchodku, avšak len s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % a nie vyššej, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa názoru žalobkyne vydané rozhodnutie žalovanej o nepriznaní invalidného dôchodku nezodpovedá zákonným požiadavkám a je nepreskúmateľné, pretože lekársky posudok, ktorý bol podkladom pre jeho vydanie neobsahoval dostatočné argumenty pre priznaný pokles pracovnej schopnosti žalobkyne a absentuje zdôvodnenie, prečo nebol priznaný pokles v rozpätí určený zákonom v rozsahu 30 % do 45 %, a to bez akéhokoľvek vysvetlenia. Podľa názoru žalobkyne posudok neobsahuje vyčerpávajúce zhodnotenie jej zníženého pracovného potencionálu s ohľadom na všetky posudkové kritériá, ktoré sú definované v Prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Posudok je podľa žalobkyne bez dostatočných odborných, medicínskych argumentov a vyčerpávajúceho zhodnotenia, že zníženej pracovnej schopnosti vo vzťahu k všetkým posudkovo významným kritériám nie je možné riadne a spravodlivo rozhodnúť o jej miere poklesu. V závere namietal poručenie článkov 39 a 48 ods. 2 SR a uviedla, že rozhodnutie žalovanej

podľa jej názoru musí obsahovať vyčerpávajúce, presvedčivé a logické vyhodnotenie skutkového stavu veci. Vyjadrenie žalovanej 7. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 25.09.2023, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nakoľko miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 35 %. Zdravotný stav žalobkyne bol dňa 25.09.2023 posúdený za jej osobnej účasti. Počas konania boli so žalobkyňou podrobne prerokované anamnestické 6 údaje, pričom bola posudkovým lekárom upozornená, že pokiaľ by niektoré údaje neboli správne uvedené má možnosť ich doplniť, prípadne opraviť. Žalobkyňa počas konania neuviedla, že trpí aj inými ochoreniami. Žalobkyňa mala možnosť v odvolacom konaní predložiť všetky odborné lekárske nálezy od odborných lekárov, u ktorých je liečená. Predložila odborné lekárske vyšetrenie od klinického psychológa z februára 2023 a psychiatrické nálezy z roku 2017, 2018, 2021, 2022, do augusta 2023, ktoré sú uvedené v odbornom lekárskom posudku zo dňa 25.09.2023. Uvedené lekárske nálezy, ako aj psychologické vyšetrenie dokumentujú len rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktoré bolo zhodnotené mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 %. Iné zdravotné postihnutie nebolo pri posudzovaní zdravotného stavu dokumentované, preto nebolo možné zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o posudkovo závažné pridružené ochorenia. V celkovom posudku posudkový lekár zohľadnil priebeh psychického ochorenia žalobkyne od detstva doteraz. U žalobkyne ide o recidivujúcu depresívnu poruchu, epizódu stredne ťažkej depresie, ktorá v čase zhoršenia vyžaduje pracovnú neschopnosť. Stav sa počas pracovnej neschopnosti v roku 2022 zlepšil, ako o tom svedčí vyšetrenie psychiatra z júla 2022, kedy mala verbálnu intervenciu so zameraním na návrat do práce. Psychiater na základe uvedeného zlepšenia už dňa 01.09.2022 odporučil ukončenie pracovnej neschopnosti. Vo februári 2023 bola žalobkyňa vyšetrená klinickým psychológom, ktorý po vypracovaní testov na depresiu (Beckov subjektívny test depresie a Zungová škála subjektívnych hodnotených depresívnych ťažkostí) popísal depresívnu poruchu stredne ťažkého stupňa. Pri psychiatrických nálezoch, ktoré boli urobené po psychologickom vyšetrení dňa 12.04.2023 a dňa 07.07.2023 vykazujú v subjektívnych ťažkostiach aj v objektívnom náleze psychiatra takmer normálny nález. Subjektívne u psychiatra žalobkyňa uviedla, že sa cíti pomerne dobre, teraz je to kľudnejšie obdobie, spánok je fajn. Objektívne psychiater uviedol, že vedomie je lucidné orientovaná je správne, nálada je aktuálne normothýmna, afektivita stabilnejšia, pozornosť koncentrovaná, psychomotorika primeraná, v myslení sú sporadické insuficienčné obsahy a zlepšenie sebavedomia, búlia, hedónia zlepšená, somnia je v norme. Záver psychiatrického vyšetrenia bol - recidivujúca depresívna porucha, epizóda stredne ťažkej depresie. Vzhľadom na uvedené bola žalobkyni určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, t.j. 35 %. Prechodné zhoršenie jej psychického stavu je dokumentované v auguste 2023, kedy psychiater menil antidepresívnu liečbu, ale pracovnú schopnosť neindikoval. Žalovaná uviedla, že pri posudzovaní zdravotného stavu na účely invalidity sa hodnotí dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav liečbou neovplyvniteľný. U žalobkyne sa pomocou antidepresívnej liečby podarilo stav od júla 2022 zlepšiť, o čom svedčí fakt, že psychiater odporučil od 01.09.2022 ukončenie pracovnej neschopnosti a prakticky až do augusta 2023 bol stav prijateľne ovplyvnený liečbou, o čom svedčia nálezy psychiatra zo dňa 12.04.2023 a zo dňa 07.07.2023. Uvedenému stavu žalobkyne zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, t.j. 35 %, do 31.07.2023 z rozpätia 30 % až 45 % a od 01.08.2023 z rozpätia 30 % až 45 %. Žalovaná uviedla, že je presvedčená, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne, komplexne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. Zároveň uviedla, že do kompetencie posudkových lekárov patrí posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť poistenca vykonávať 7 zárobkovú činnosť, ako aj určovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Predmetné posudzovanie si vyžaduje odborné medicínske znalosti, pričom nespokojnosť žalobkyne s posúdením jej zdravotného stavu je len jej subjektívnym presvedčením a jej námietky objektívne nevyvolávajú pochybnosti o náležitom odbornom posúdení jej zdravotného stavu, ani o správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení. Vzhľadom na uvedené žalovaná žiadala, aby správny súd podľa (ďalej len „“) správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú. Vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovanej (replika žalobkyne) 8. Nesúhlasila s tým, že sa žalovaná odvoláva bež ďalšieho na kompetenciu posudkového lekára, ktorý práve takto posúdil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a bez bližšieho za správnu mieru určil dolnú hranicu v rozpätí 35 % až 45 % bez bližšieho zdôvodnenia. Posudkový lekár sa priklonil k dolnej hranici 35 % miery poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a žiadnym spôsobom vo svojom rozhodnutí ani žalovaná nevysvetlila bližšie dôvody. Zotrvala na tom, že posudkový lekár mal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzovať na základe všetkých lekárskych správ a všetkých údajov v zdravotnej dokumentácii, a to komplexne pri zohľadnení všetkých kritérií tak, aby takéto rozhodnutie žalovaného bolo zrozumiteľné, jasné a preskúmateľné. Keďže žalovaná takéto rozhodnutie nevydala, považuje jej rozhodnutie za nesprávne a neodzrkadľuje reálny zdravotný stav žalobkyne, a preto podala žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovanej. Zároveň uviedla, že nespochybňuje kompetenciu posudkového lekára, naďalej však tvrdí, že ním vydaný posudok o jej zdravotnom stave nie je správny a nezohľadňuje všetky jej zdravotné postihnutia, na ktoré odkázala v samotnej žalobe, pričom nie je správne určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia 35 % až 45 %. Nestotožnila sa s vyjadrením žalovanej, že jej nespokojnosť je subjektívnym presvedčením. Subjektívne rozhodla práve žalovaná a za objektívne rozhodnutie by bolo možné považovať vyhotovenie posudku o jej zdravotnom stave nestranným posúdením (znalecké dokazovanie) a nie bez ďalšieho za správne považovala posudok, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie vyhotovený posudkovým lekárom žalovanej. V závere poukázala, že žiada, aby súd vykonal dokazovanie a nariadil znalecké dokazovanie na posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri posúdení ochorenia, ktorým trpí. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 9. Správna žaloba žalobkyne je správnou žalobou fyzickej osoby v sociálnej veci ( ), správny súd preto preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne a postup, ktorých vydaniu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodu správnej žaloby, ale v celom rozsahu v zmysle ustanovenia 134 ods. 1 a ods. 2 písm. d) a . Správny súd vyhodnotil žalobné námietky žalobkyne obsiahnuté v správnej žalobe ako nedôvodné a mimo žalobných bodov nezistil také vady v postupe a rozhodnutiach Sociálnej poisťovne, ktoré by zakladali dôvod pre zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia 8 žalovanej v zmysle ustanovenia , preto správnu žalobu žalobkyne ako nedôvodnú podľa zamietol. 10. Správny súd v Banskej Bystrici, ako miestne príslušný podľa , vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (žalobkyňa ani žalovaná pojednávanie nežiadali), pričom po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Rozsudok bol dňa 29.02.2024 v súlade s ustanovením vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu oznámené dňa 16.02.2024 ( ). 11. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná rozsudkom ju zamietne. 12. Podľa zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 13. Podľa zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. 14. Podľa zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) (lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru stabilizácie ochorenia jeho ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b) (komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 15. Podľa zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe číslo 4. 16. Podľa zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 17. Podľa zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 9 18. Podľa zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 19. Podľa zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia. 20. Podľa , zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 21. Podľa zákona o sociálnom poistení, ak neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový

lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. 22. Podľa § 184 ods. 1 a 5 zákona o sociálnom poistení, dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. Žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, ak ods. 12 neustanovuje inak. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. 23. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutkový stav veci a na tento účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 24. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 25. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. 26. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovanej, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok, ako aj konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä so žiadosťou žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku a jej prílohami, so všetkými odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných 10 zložiek Sociálnej poisťovne, s pripojenými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. 27. Žalobkyňa podanou správnu žalobou vyjadrila nesúhlas s napadnutým rozhodnutím žalovanej z dôvodu, že ho považovala za nepreskúmateľné, nakoľko neobsahuje riadne odôvodnenie, z ktorého by bolo zrejmé, z akého dôvodu nesplnila nárok na priznanie invalidného dôchodku, avšak len s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % a nie vyššej v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 28. Podľa § 70 ods. 1 v spojení s § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, má poistenec nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, pričom invalidným je poistenec vtedy, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Percentuálne vyjadrenie miery poklesu je uvedené v Prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia a na podklade dostupných lekárskych správ a vyšetrení (postup podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení), bolo u žalobkyne opakovane stanovené ako rozhodujúce zdravotné postihnutie: duševné choroby a poruchy správania poruchy nálad (manické, depresívne, periodické) - stredne ťažká forma, podľa kapitoly V, položky 3 písmeno a) Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. V súvislosti so zmenou Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení účinnej od 01.08.2023 došlo k zmene v zaradení rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ako aj k zmene v percentuálnom rozpätí. Do 31.07.2023 bola rekurentná depresívna porucha, terajšia epizóda stredne ťažkej depresie zaradená pod písm. a), kde bolo percentuálne rozpätie od 35 % do 45 % , avšak od 01.08.2023 je uvedené ochorenie zaradené pod písm. b), kde je percentuálne rozpätie od 30 % do 45 %. Rozhodujúce zdravotné postihnutie nebolo žalobkyňou spochybnené. Po preštudovaní predložených odborných lekárskych nálezov posudkový lekár skonštatoval, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 01.08.2023, teda od platnosti novely Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, je naďalej 35 %. Dolnú hranicu percentuálneho rozpätia určil vzhľadom na liečbu, ktorá je minimálna, ako aj vzhľadom na to, že pri uvedenej liečbe došlo k zlepšeniu depresívnej symptomatológie. Iné posudkovo závažné ochorenie, ktoré by zvyšovalo mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nebolo predloženými odbornými nálezmi zdokumentované. 29. Správny súd poukazuje na závery odborného lekárskeho posudku zo dňa 25.09.2023, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť napadnutého rozhodnutia žalovanej. Pri vypracovaní tohto odborného lekárskeho posudku vychádzala žalovaná z lekárskych vyšetrení predložených žalobkyňou, predovšetkým z psychiatrických vyšetrení F. G. zo Zvolena, zo dňa 09.10.2017 so záverom: rekurentná depresívna porucha, terajšia epizóda stredne ťažkej až ťažkej depresie s úzkosťou a poruchami spánku F33.2, ďalej z psychiatrického vyšetrenia F. H. zo Zvolena, zo dňa 19.04.2018 so záverom: rekurentná depresívna porucha, terajšia epizóda stredne ťažkej depresie s úzkosťou a poruchami spánku F33.2, psychiatrické vyšetrenie F. B. M. zo dňa 19.10.2021, 19.11.2021, 13.01.2022, 02.02.2022, 08.04.2022, 03.06.2022, a zo dňa 13.07.2022 so záverom: rekurentná depresívna porucha, 11 terajšia epizóda stredne ťažkej depresie s úzkosťou a poruchami spánku F33.1, ďalej psychiatrické vyšetrenie F. G. zo Zvolena zo dňa 06.12.2022, taktiež so záverom: rekurentná depresívna porucha terajšia epizóda stredne ťažkej depresie s úzkosťou a poruchami spánku F33.1, psychiatrické vyšetrenie F. B. zo Zvolena zo dňa 12.04.2023 a 07.07.2023

so záverom: rekurentná depresívna porucha, terajšia epizóda stredne ťažkej depresie s úzkosťou a poruchami spánku F33.1, psychiatrické vyšetrenie F. B. M. zo dňa 24.08.2023 a dňa 04.09.2023 len predpis liekov a ďalej psychologické vyšetrenie I. J. D. E. C. zo dňa 02.02.2023 so záverom: rekurentná depresívna porucha, terajšia epizóda stredne ťažkej depresie F33.1. V posudku uviedol, že psychiater stav žalobkyne hodnotil ako recidivujúcu depresívnu poruchu, epizódu stredne ťažkej až ťažkej depresie s úzkosťou a poruchami spánku. Stav sa pri liečbe postupne upravil. K výraznejšiemu zhoršeniu psychického stavu došlo v októbri 2021, kedy opäť psychiater popísal epizódu stredne ťažkej depresie s úzkosťou a poruchami spánku (ale diagnosticky uviedol podľa MKCH diagnózu F33.2, čo je epizóda ťažkej depresie bez psychotických príznakov). Uvedená diagnóza podľa MKCH nekorešponduje so záverom psychiatra a taktiež nekorešponduje s liečbou epizódy ťažkej depresie. Stav sa počas pracovnej neschopnosti žalobkyne zlepšil o čom svedčí vyšetrenie psychiatra júla 2022, kedy mala verbálnu intervenciu so zameraním na návrat do práce. Psychiater na základe uvedeného zlepšenia už 01.09.2022 odporučil ukončenie pracovnej neschopnosti vzhľadom k zlepšeniu stavu. V priebehu roku 2023 má ochorenie kolísavý charakter. Od apríla 2023 do júla 2023 sa cítila žalobkyňa dobre, mala kľudnejšie obdobie, zlepšil sa spánok, o čom svedčia aj vyšetrenia psychiatra z apríla 2023 a z júla 2023, kedy je rekurentná depresívna porucha hodnotená ako epizóda stredne ťažkej depresie. Akútne došlo k zhoršeniu v auguste 2023, kedy psychiater zmenil antidepresívnu liečbu, avšak pracovnú neschopnosť neindikoval. Podľa udania žalobkyne sa po zmene antidepresívnej liečby cítila lepšie. Pri recidivujúcej depresívnej poruche epizóde stredne ťažkej depresie je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Dolnú hranicu percentuálneho rozpätia určil posudkový lekár vzhľadom k liečbe, ktorá je minimálna, ako aj vzhľadom k tomu, že pri uvedenej liečbe došlo k zlepšeniu depresívnej symptomatológie. Iné posudkové závažné ochorenia, ktoré by zvyšovalo mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť nebolo predloženými odbornými nálezmi zdokumentované. Správny súd tak nemal preukázané tvrdenie žalobkyne, že žalovaná len stroho určila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou iba na hranici rozsahu 35 %. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že predmetné lekárske správy, ktoré boli vyššie uvedené, už boli predmetom posúdenia zdravotného stavu žalobkyne, pričom nepredložila iné lekárske správy, ktoré by posudkovými lekármi v čase posudzovania zdravotného stavu žalobkyne neboli predložené. 30. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva správnemu súdu záver, že skutkové okolnosti vyplývajúce z rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne posúdené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne. Posudky boli vypracované po posúdení zdravotného stavu, vyplývajúce zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, vrátane všetkých predložených lekárskych (vyššie uvedených – pozn. správneho súdu). V predmetnej veci posudkový lekár vychádzal zo 12 zdokumentovaného objektivizovaného zdravotného stavu žalobkyne a z poznatkov súčasnej medicíny. Porovnaním posudkov nachádzajúcich sa v administratívnom spise správny súd zistil, že tieto navzájom korelujú a zhodne konštatujú tak zistený zdravotný stav, ako aj určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 %. Treba uviesť, že posudkový lekár zhodnotil zmenu právnej úpravy Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, pričom došlo k zmene percentuálneho rozpätia z pôvodne uvedeného 35 % až 45 %, na súčasné percentuálne rozpätie 30 % až 45 %. Správny súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by spochybňovala závery posudkových lekárov, preto si ich osvojil a vychádzal z nich pri posudzovaní vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej. Keďže závery posudkových lekárov správny súd považoval z hľadiska skutkového za dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou žalobkyne zároveň za také, ktoré sú bez nejasností a vnútorných rozporov, pričom sú vo svojich záveroch úplne zhodné, a preto nezistil existenciu dôvodov na prípadne ďalšie doplnenie dokazovania. Pokiaľ žalobkyňa žiadala, aby správny súd vykonal dokazovanie a nariadil znalecké dokazovanie na posúdenie miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri posúdení ochorenia, ktorým trpí, správny súd uvádza, že znalecké dokazovanie sa nariadi len v prípade, ak sú rozpory v predložených lekárskych posudkoch (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 28.04.2014, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že „posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti ... Súd v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu môže (i keď nemusí) nariadiť doplnenie dokazovania v prípade predloženia lekárskych nálezov, uvádzajúcich nové skutočnosti, resp. ak nálezy sú v rozpore so závermi posudkových lekárov. Z odborných lekárskych nálezov obsiahnutých v spisovom materiály, vrátane posudkového spisu odporkyne, však nevyplývajú iné závery ako tie, ku ktorým dospeli posudkoví lekári.“) 31. Na záver považoval správny súd za potrebné uviesť, že súdy v rámci správneho súdnictva nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či v prípade žalobkyne (žiadateľky) ide o invalidnú osobu alebo nie, ani nevyslovujú odborný záver ohľadne

medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky posudkových lekárov ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 28.10.2015). Správny súd v intenciách vyššie vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu SR posudzoval závery uvedené v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom rozhodnutia žalovanej (i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy), a to vzhľadom na námietku žalobkyne, ktorá vyslovila nesúhlas s posúdením jej zdravotného stavu s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 %. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že nie je v jeho právomoci určovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pretože v takomto prípade by nahrádzal činnosť orgánu verejnej správy. Je potrebné zároveň zdôrazniť, že podľa a je pre správny súd rozhodujúci stav v čase, kedy bolo právoplatné rozhodnutie žalovanej. Správny súd má za to, že žalovaná 13 vychádzala zo zdravotného stavu žalobkyne zisteného na základe ňou predložených podkladov pred vydaním napadnutého rozhodnutia, čím zohľadnila jej zdravotné postihnutie a jej ďalší vývoj. Uvedené však žalobkyni nebráni v súlade s ust. zákona o sociálnom poistení domáhať sa opätovného posúdenia dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na účely invalidity, pokiaľ by bolo možné na základe novo zabezpečených podkladov, resp. podkladov, ktoré posudzované neboli, predpokladať zmenu vo vývoji zdravotného stavu a zmenu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. To znamená, že žalobkyňa môže opätovne požadovať posúdenie svojho zdravotného stavu na základe nových lekárskych vyšetrení a správ spolu s predchádzajúcimi lekárskymi správami, ktoré neboli posudzované posudkovými lekármi sociálneho poistenia, pokiaľ prípadné závažné závery plynúce z týchto vyšetrení môžu predstavovať zmenu v pohľade na vývoj zdravotného stavu žalobkyne, na základe čoho môže nastať eventuálny priestor na to, aby mohol byť zdravotný stav žalobkyne na ich podklade opätovne posúdený. 32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej a predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia nezistil dôvody, pre ktoré by bol oprávnený dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej, resp. i rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnejsprávy nie je v súlade so zákonom, a preto správnu žalobu žalobkyne ako nedôvodnú s poukazom na ustanovenie zamietol. 33. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobkyni voči žalovanej právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mala žalobkyňa vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobkyňa v konaní nebola úspešná, správny súd jej náhradu trov konania nepriznal

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ). Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, 14 c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).